Návrh uznesenia - B6-0165/2009Návrh uznesenia
B6-0165/2009

NÁVRH UZNESENIA

25.3.2009

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Tunne Kelam, Gunnar Hökmark, Jana Hybášková, Bernd Posselt, Charles Tannock, Alejo Vidal-Quadras, Mario Mauro, Struan Stevenson, Bogusław Sonik, József Szájer
v mene skupiny PPE-DE
o svedomí Európy a totalitných režimoch

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B6-0165/2009

Postup : 2009/2557(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B6-0165/2009
Predkladané texty :
B6-0165/2009
Rozpravy :
Prijaté texty :

B6‑0165/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu o svedomí Európy a totalitných režimoch

Európsky parlament,

–  so zreteľom na univerzálne zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv Organizácie Spojených národov prijatú 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva prijaté Radou Európskej únie 26. februára 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny v Európe,

–  so zreteľom na uznesenie č. 1481 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

–  so zreteľom na diskusiu o zločinoch totalitných režimov, ktoré usporiadala Komisia v Bruseli 8. apríla 2008,

–  so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov prijaté v mnohých národných parlamentoch,

–  so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme prijatú 3. júna 2008,

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie prijaté 23. septembra 2008, ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu prijaté 23. septembra 2008,

–  so zreteľom na nastávajúcu pražskú konferenciu s názvom Holocaust Era Assets (dedičstvo obdobia holokaustu) a na iniciatívy kongresu USA v tejto oblasti,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže európske dejiny 20. storočia poznačili mimoriadne rozsiahle masakry ľudí spáchané inými skupinami ľudí, ktoré boli možné najmä v dôsledku prevzatia absolútnej moci totalitnými komunistickými a nacistickými režimami,

B.  keďže extrémne formy totality v nacistických, fašistických a sovietskych komunistických diktatúrach viedli k naplánovaným a rozsiahlym zločinom spáchaným na miliónoch ľudí a ich základných a neoddeliteľných právach v rozsahu, ktorý v dovtedajších dejinách nemal obdobu,

C.  keďže európska integrácia bola priamou odpoveďou na vojny a teror spôsobený totalitnými režimami na našom kontinente,

D.  keďže morálne a politické posudzovanie týchto zločinov je na medzinárodnej úrovni asymetrické, pretože stále neexistuje žiadne hodnoverné, všeobecne uznávané celoeurópske vyhodnotenie zločinov komunistickej totality,

E.  keďže existuje jasná potreba verejného a morálneho odsúdenia praktík totalitných komunistických režimov, ktoré mali podobu systematických a nemilosrdných vojenských, hospodárskych a politických represií obyvateľstva vo forme svojvoľných popráv, masového zatýkania, deportácií, potláčania slobody slova, súkromného vlastníctva a občianskej spoločnosti a ničenia kultúrnej a morálnej identity, a ktoré vzali prevažnej väčšine obyvateľov ich základné ľudské práva a dôstojnosť,

F.  keďže morálne a politické posudzovanie totalitných zločinov nijakým spôsobom neovplyvňuje nadradenosť individuálneho prístupu k týmto zločinom, ktoré je možné súdiť len na základe zásad právneho štátu, neuznávajúc kolektívnu trestnoprávnu zodpovednosť;

G.  keďže Európa nebude nikdy zjednotená, ak sa nedokáže spojiť v názore na svoje dejiny, uznať komunizmus a nacizmus ako spoločné dedičstvo a viesť úprimnú a rozsiahlu diskusiu o všetkých zločinoch totalitných režimov minulého storočia,

H.  keďže päť rokov po rozšírení v roku 2004 sú vedomosti Európanov o totalitných režimoch, ktoré terorizovali ich spoluobčanov v strednej a východnej Európe vyše 40 rokov a oddeľovali ich od demokratickej Európy železnou oponou a berlínskym múrom, naďalej alarmujúco povrchné a nedostatočné,

I.  keďže situácia priniesla de facto nerovnosť medzi obeťami rôznych totalitných režimov, pretože miliónom obetí komunistickej totality sa nedostalo spravodlivosti, medzinárodného uznania ich utrpenia a celoeurópskej solidarity,

J.  keďže pokračujúce nejasnosti v našom prístupe ku zločinom totalitných komunistických režimov voči miliónom občanov sa ukázali byť prekážkou posilnenia európskej solidarity a rovnosti a prispievajú k pretrvávajúcemu deleniu EÚ na západ a východ v mysliach obyvateľov,

K.  keďže v roku 2009 oslávi znovu zjednotená Európa 20. výročie pádu komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe a pádu berlínskeho múru, čo by mala byť príležitosť tak na zvýšenie povedomia o minulosti, ako aj na uznanie úlohy demokratických občianskych iniciatív, a podnetom na posilnenie pocitov spolupatričnosti a súdržnosti,

L.  keďže komisár Jacques Barrot v plenárnej rozprave 21. apríla 2008 vyjadril presvedčenie, že všetci Európania majú spoločnú povinnosť hľadať pravdu bez vylúčenia a bez bagatelizovania zločinov spáchaných rôznymi totalitnými režimami,

1.  dospieva k názoru, že všetky obete totalitných režimov majú rovnakú ľudskú dôstojnosť a zaslúžia si spravodlivosť, pamiatku, celoeurópske uznanie a záruku, že tieto udalosti sa nebudú nikdy opakovať,

2.  vyzýva na celoeurópske porozumenie skutočnosti, že nacistický aj komunistický totalitný režim 20. storočia musia byť súdené a odsúdené za ich vlastné hrozné skutky,

3.  konštatuje, že všetky tieto režimy považovali štátne násilie za prijateľnú, uprednostňovanú a efektívnu metódu udržania absolútnej kontroly nad podriadenými a že tieto režimy sa často uchyľovali k extrémnym formám teroru, potláčaniu všetkých občianskych a ľudských slobôd, rozpútaniu útočných vojen, a súčasťou ich ideológie bola likvidácia, potláčanie a ochromenie celých národov a etnických skupín na základe rasových, sociálnych a politických dôvodov, a preto ich možno považovať za najväčšie morálne, politické a sociálne pohromy 20. storočia;

4.  uznáva komunistickú totalitu ako neoddeliteľnú a hroznú časť spoločných dejín Európy a žiada o prijatie celoeurópskej zodpovednosti za jej zločiny;

5.  domnieva sa, že početné zločiny spáchané v mene komunistickej totality by sa mali posudzovať ako zločiny proti ľudskosti a mali by slúžiť ako výstraha pre budúce generácie, podobne ako je to v prípade nacistických zločinov;

6.  dôrazne a jednoznačne odsudzuje zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv páchané totalitnými komunistickými režimami; vyjadruje obetiam týchto zločinov a ich rodinným príslušníkom súcit, pochopenie a uznanie ich utrpenia;

7.  je znepokojený, že po páde totalitných komunistických režimov v Európe nenasledovalo vo všetkých prípadoch medzinárodné vyšetrovanie zločinov, ktoré spáchali, a vyzýva všetky postkomunistické štáty, aby posúdili svoju nedávnu minulosť z morálneho a politického hľadiska a poskytli prostriedky potrebné na akademický výskum a zistenie faktov;

8.  domnieva sa, že neexistencia hodnoverného posúdenia týchto zločinov z morálneho a politického hľadiska môže byť zdrojom frustrácie, cynizmu a sociálneho odcudzenia miliónov občanov, čo treba považovať za vážnu prekážku vytvoreniu silných občianskych spoločností v postkomunistických krajinách a za faktor, ktorý spomaľuje proces európskej integrácie;

9.  žiada o celoeurópsku verejnú a akademickú rozpravu o povahe, histórii a dedičstve totalitných režimov na základe medzinárodného právneho rámca zaručujúceho neobmedzený prístup ku všetkým archívom a spisom obsahujúcim informácie o zločinoch komunistických totalitných režimov;

10.  žiada o zriadenie platformy pamäti a svedomia Európy, ktorá by podporovala vytváranie sietí a spoluprácu medzi národnými výskumnými ústavmi histórie totalitných režimov, a o vytvorenie celoeurópskeho dokumentačného strediska/pamätníka obetiam všetkých totalitných režimov;

11.  domnieva sa, že európske učebnice dejepisu je potrebné zrevidovať a aktualizovať, aby boli všetky školopovinné deti poučené o katastrofálnych dôsledkoch totalitných diktatúr;

12.  žiada o posilnenie existujúcich príslušných finančných nástrojov s cieľom poskytnúť podporu uvedeným návrhom;

13.  žiada všetky vlády EÚ, aby vyhlásili 23. august, deň, keď bol v roku 1939 podpísaný pakt Ribbentrop – Molotov, za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu;

14.  je presvedčený, že konečným cieľom odhaľovania a posudzovania zločinov spáchaných komunistickými totalitnými režimami je zmierenie, ktoré možno dosiahnuť uznaním zodpovednosti, žiadaním o odpustenie a podporou morálnej obrody;

15.  želá si, aby sa stal partnerom Rady a Komisie pri hľadaní možností úprimného a otvoreného vyhodnotenia nášho spoločného dedičstva totalitných režimov 20. storočia, aby sa prehĺbila integrácia všetkých občanov Európy a aby sa zabránilo akémukoľvek zopakovaniu hrôz totalitných režimov v súčasnosti aj v budúcnosti;

16.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.