Návrh uznesenia - B6-0183/2009Návrh uznesenia
B6-0183/2009

NÁVRH UZNESENIA

7.4.2009

ktorý na základe vyhlásení Európskej rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladá Doris Pack
v mene Výboru pre zahraničné veci
o situácii v Bosne a Hercegovine

Postup : 2009/2565(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B6-0183/2009

B6‑0183/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Bosne a Hercegovine

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva prijaté na zasadnutí Európskej rady v Solúne (19. – 20. júna 2003) a na ich prílohu s názvom „Solúnska agenda pre západný Balkán: smerovanie k Európskej integrácii“,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej, ktorá bola podpísaná 16 júna 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2008 o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej[1],

–  so zreteľom na vymenovanie Jeho Excelencie Valentina Inzka za nového osobitného zástupcu EÚ v Bosne a Hercegovine 11. marca 2009[2],

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o ústavnej reforme, štátnom majetku, sčítaní ľudu a dištrikte Brčko, ktoré vydali 8. novembra 2008 v Prude vedúci predstavitelia strán HDZ BiH, SNSD a SDA, a so zreteľom na ich následné schôdze,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže neustále zhoršovanie politickej situácie v Bosne a Hercegovine vyvoláva značné obavy Parlamentu,

B.  keďže štát Bosna a Hercegovina, ako je zakotvené v Daytonskej mierovej dohode, je konkrétnym dôkazom túžby dosiahnuť trvalé zmierenie medzi rôznymi komunitami po brutálnom konflikte v 90-tych rokoch 20. storočia,

C.  keďže tento proces zmierenia je neoddeliteľne spojený s pokrokom krajiny smerom k európskej integrácii, pretože je v zásade založený na rovnakých hodnotách, ako sú tie, o ktoré sa opiera Európska únia,

D.  keďže podpísaním Dohody o stabilizácii a pridružení sa vyslal jasný signál o tom, že prísľub členstva Bosny a Hercegoviny v EÚ je reálny a krajina ho má na dosah za predpokladu, že splní kodanské kritériá a zrealizuje nevyhnutné reformy načrtnuté v prioritách európskeho partnerstva,

E.  keďže akékoľvek spochybňovanie územnej celistvosti Bosny a Hercegoviny by bolo nielen porušením Daytonskej mierovej dohody, na základe ktorej žiadny územnosprávny celok nemá právo vystúpiť z Bosny a Hercegoviny, ale bolo by aj v rozpore so zásadami tolerancie a mierového spolunažívania medzi etnickými komunitami, na ktorých je založená stabilita celého západného Balkánu,

F.  keďže medzinárodné spoločenstvo a Európska únia preto za žiadnych okolností nebudú akceptovať alebo tolerovať akékoľvek delenie Bosny a Hercegoviny,

1.  nazdáva sa, že európska integrácia je v najvyššom záujme celej populácie západného Balkánu; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že politici Bosny a Hercegoviny, ktorí nie sú schopní dohodnúť sa na spoločnej politickej vízii pre svoju krajinu, kvôli krátkozrakému nacionalizmu ohrozujú cieľ pripojiť sa k Európskej únii, čo je cieľ, ktorý by občanom Bosny a Hercegoviny priniesol mier, stabilitu a prosperitu;

2.  pripomína vedúcim politickým predstaviteľom v Bosne a Hercegovine, že vstup do EÚ znamená prijatie hodnôt a pravidiel, na ktorých je Únia založená, najmä dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín, solidarita vrátane solidarity medzi národmi a komunitami, tolerancia vrátane tolerancie rôznych tradícií a kultúr, zásady právneho štátu vrátane rešpektovania nezávislosti súdnictva a demokracia vrátane prijatia väčšinového pravidla a sloboda prejavu;

3.  pripomína tiež, že perspektíva členstva v EÚ bola ponúknutá Bosne a Hercegovine ako jednotnej krajine, a nie jej jednotlivým zložkám, a že z toho dôvodu hrozby odtrhnutia či iné pokusy o narušenie zvrchovanosti štátu sú úplne neprijateľné;

4.  v tejto súvislosti naliehavo žiada príslušné orgány a vedúcich politických predstaviteľov, aby sa omnoho intenzívnejšie zamerali na zmierenie, vzájomné porozumenie, opatrenia na budovanie mieru, a tým podporili stabilitu krajiny a mier medzi etnickými komunitami;

5.  znovu opakuje, že ak sa Bosna a Hercegovina skutočne chce stať členom Únie, mala by splniť tieto požiadavky:

  • (a)štátne inštitúcie musia byť schopné prijať a účinne realizovať reformy potrebné na vstup do EÚ;
  • (b)štát by preto mal zriadiť verejné inštitúcie založené na zásadách právneho štátu a schopné účinne rozhodovať; tieto inštitúcie musia byť funkčné, hodnoverné, nezávislé od politického vplyvu a primerane vybavené;

6.  je presvedčený, že uvedené požiadavky možno splniť len pomocou ústavnej reformy Bosny a Hercegoviny založenej na týchto kritériách:

  • (a)centrálny štát by mal disponovať dostatočnými legislatívnymi, rozpočtovými, výkonnými a súdnymi právomocami na to, aby fungoval ako člen EÚ, aby vytvoril a udržiaval funkčný jednotný trh, presadzoval hospodársku a sociálnu súdržnosť a zastupoval a bránil záujmy krajiny v zahraničí;
  • (b)počet správnych úrovní zapojených do riadenia Bosny a Hercegoviny by mal byť úmerný finančným zdrojom krajiny a založený na účelnom, súdržnom a účinnom rozdelení zodpovednosti;
  • (c)ochrana životne dôležitých národných záujmov v Bosne a Hercegovine musí byť v súlade so schopnosťou krajiny konať;
  • (d)všetky menšinové komunity musia mať nárok na rovnaké práva ako väčšinové obyvateľstvo, čo znamená aj odstránenie obmedzení práva byť zvolený z dôvodu príslušnosti k etnickej komunite, a to v súlade s ustanoveniami Európskeho dohovoru o ľudských právach a príslušnými stanoviskami Benátskej komisie Rady Európy;

7.  v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu nájsť jasné riešenie, pokiaľ ide o otázku štátneho majetku, ktoré by bolo v súlade s ústavnými výsadami centrálneho štátu;

8.  pripomína politikom Bosny a Hercegoviny, že je ich povinnosťou dosiahnuť dohodu o uvedených otázkach a že ak sa im to nepodarí, uvrhnú svoju krajinu a občanov do stagnácie a izolácie v čase, keď Bosnu a Hercegovinu ťažko zasiahla finančná a hospodárska kríza, ktorej výsledkom sú značné straty pracovných miest;

9.  zdôrazňuje, že ústavná reforma krajiny a jej európska perspektíva by sa mali stať predmetom rozsiahlej a hĺbkovej diskusie so zapojením všetkých zložiek spoločnosti Bosny a Hercegoviny a nemali by byť monopolom vedúcich predstaviteľov hlavných politických strán a etnických komunít;

10.  naliehavo žiada Radu ministrov a Parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny, aby vynakladali väčšie a účinnejšie úsilie o prijatie právnych predpisov potrebných na splnenie požiadaviek európskej integrácie, a povzbudzuje jednotlivé orgány a úrady v Bosne a Hercegovine k zlepšeniu koordinácie v otázkach týkajúcich sa EÚ;

11.  žiada, aby bol konečne vymenovaný nový vedúci úradu pre integráciu do EÚ, a pripomína úradom Bosny a Hercegoviny, že výber nominanta by sa nemal zakladať na straníckej príslušnosti, ale výlučne na príslušných odborných skúsenostiach, dokázaných zručnostiach a hĺbkových vedomostiach o európskych otázkach;

12.  vyzýva úrady Bosny a Hercegoviny, aby urýchlene splnili požiadavky stanovené v pláne pre uvoľnenie vízového režimu s cieľom zabezpečiť odstránenie súčasnej vízovej povinnosti do konca roka 2009;

13.  vyjadruje znepokojenie nad politickým zasahovaním do médií v Bosne a Hercegovine a prepojením obchodných, politických a mediálnych záujmov; v tejto súvislosti žiada orgány, aby plne rešpektovali práva novinárov a nezávislosť médií;

14.  zároveň znovu opakuje, že medzinárodné spoločenstvo a jeho vysoký predstaviteľ v súlade so svojím mandátom rozhodne zasiahnu proti akýmkoľvek snahám oslabiť základy Daytonskej mierovej dohody, najmä mierové spolužitie rôznych etnických komunít v rámci jedného štátu;

15.  preto zastáva názor, že úrad vysokého predstaviteľa by mal napomáhať úradom Bosny a Hercegoviny pri dosahovaní a riadnom plnení všetkých piatich cieľov a dvoch podmienok stanovených Radou pre nastolenie mieru a že úrad by mal dovtedy existovať a zabezpečovať riadne vykonávanie Daytonskej mierovej dohody;

16.  zdôrazňuje, že pokrok pri dosahovaní piatich cieľov a dvoch podmienok stanovených Radou pre nastolenie mieru je potrebný na to, aby sa postúpilo v agende EÚ;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nevenuje dostatočnú pozornosť zhoršovaniu politickej situácie v Bosne a Hercegovine a že členské štáty preukazujú len chabé odhodlanie riešiť situáciu v krajine seriózne a koordinovane;

18.  vyzýva Radu, aby podporila požiadavky stanovené pre Bosnu a Hercegovinu, ako sú uvedené v tomto uznesení, a aby sa zaviazala presadzovať ich realizáciu; je v tejto súvislosti presvedčený, že Rada by mala novému osobitnému zástupcovi EÚ poskytnúť:

  • (a)silný a jasne vymedzený mandát na uľahčenie prijímania reforiem uvedených v tomto uznesení a na podporu dialógu s občianskou spoločnosťou o týchto otázkach, a to i prostredníctvom cielených verejných kampaní;
  • (b)prostriedky na využívanie všetkých nástrojov Únie vrátane sankčných právomocí (napr. pozastavenie finančnej pomoci EÚ) s cieľom podporiť skutočný pokrok v krajine;
  • (c)plnú a trvalú politickú podporu a právomoci na zabezpečenie celkovej koordinácie aktérov EÚ a nástrojov využívaných v Bosne a Hercegovine, čím sa zaručí konzistentnosť a súdržnosť všetkých opatrení EÚ, ako aj koordináciu s príslušnými medzinárodnými aktérmi nepatriacimi do EÚ angažovanými v Bosne a Hercegovine;
  • (d)právo každý mesiac informovať Politický a bezpečnostný výbor o vývoji v Bosne a Hercegovine a predkladať vhodné odporúčania k cieleným postihom;

19.  vyzýva Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisára pre rozširovanie, aby prevzali oveľa aktívnejšiu a viditeľnejšiu úlohu v Bosne a Hercegovine prostredníctvom pravidelných návštev v krajine a účinnejšieho presadzovania dialógu s občianskou spoločnosťou;

20.  blahoželá občianskej spoločnosti v Bosne a Hercegovine k tomu, že prejavuje väčšej dobrej vôle než ich politickí predstavitelia a že je pozitívnym faktorom prispievajúcim k zmene a zmiereniu v krajine;

21.  okrem toho je presvedčený, že medzinárodná vojenská prítomnosť v Bosne a Hercegovine by naďalej mala byť výrazná a jednotky by mali byť rýchlo rozmiestniteľné, aby tak medzinárodné spoločenstvo preukázalo svoje odhodlanie zaručiť bezpečnosť a integritu Bosny a Hercegoviny;

22.  potvrdzuje svoju požiadavku na okamžité zadržanie zostávajúcich obžalovaných, ktorých hľadá Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, a na rozhodujúce kroky zo strany úradov Bosny a Hercegoviny na odstránenie kriminálnych sietí napomáhajúcich týmto obžalovaným;

23.  napokon požaduje posilnený dialóg medzi EÚ a USA a dialóg s ostatnými relevantnými medzinárodnými aktérmi s cieľom dosiahnuť širokú podporu pre súdržný prístup k Bosne a Hercegovine a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu politickej situácie v krajine a destabilizácii regiónu;

24.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnych celkov.