NÁVRH UZNESENIA o uzatvorení Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na druhej strane
9.9.2009
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Alojz Peterle v mene Výboru pre zahraničné veci
B7‑0025/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu o uzatvorení Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na druhej strane
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Strednej Ázii, najmä na uznesenie z 23. októbra 2003 o Turkménsku vrátane Strednej Ázie[1], z 20. februára 2008 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu[2] a zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii[4],
– so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci uzatvorené medzi EÚ a Uzbekistanom, Kirgizskom a Kazachstanom, z ktorých sú všetky v platnosti od roku 1999,
– so zreteľom na ustanovenia o ľudských právach obsiahnuté v týchto dohodách,
– so zreteľom na súčasný rámec vzťahov medzi EÚ a Tadžikistanom, dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a bývalým Sovietskym zväzom, ktorú nahradí dohoda o partnerstve a spolupráci, len čo ju ratifikujú všetky členské štáty Európskej únie a Tadžikistan a len čo Parlament poskytne svoj súhlas,
– so zreteľom na ratifikáciu dohody o partnerstve a spolupráci s Tadžikistanom všetkými 27 členskými štátmi Európskej únie a Tadžikistanom,
– so zreteľom na Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Tadžickou republikou na druhej strane podpísanú 11. októbra 2004, ktorá nadobudla platnosť v máji 2005,
– so zreteľom na stratégiu EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú prijala Európska rada 21. a 22. júna 2007,
– so zreteľom na spoločnú správu o pokroku z júna 2008 týkajúcu sa uskutočňovania stratégie EÚ pre Strednú Áziu, ktorú Rada a Európska komisia predložili Európskej rade, a na jej hodnotenie, v ktorom sa uvádza, že realizácia stratégie prebieha dobre,
– so zreteľom na akčný plán Európskej rady (2007 – 2013) v oblasti energetickej politiky pre Európu prijatý 8. a 9. marca 2007,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 s názvom Smerovanie k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie[5],
– so zreteľom na prvé stretnutie oficiálneho dialógu o ľudských právach medzi Európskou úniou a Tadžikistanom, ktoré sa konalo v októbri 2008, a na zoznam odporúčaní z tejto schôdzky, ktoré sa majú riadne zohľadniť v rámci prebiehajúcich právnych reforiem,
– so zreteľom na prvý seminár EÚ – Tadžikistan o ľudských právach za účasti občianskej spoločnosti, ktorý sa konal 10. a 11. júla 2009 v Dušanbe, a na dialóg o ľudských právach, ktorý sa v Dušanbe uskutoční v septembri 2009,
– so zreteľom na medzinárodnú konferenciu o drogách finančne podporovanú EÚ, ktorá sa konala v októbri 2008 v Dušanbe,
– so zreteľom na výmenu názorov medzi parlamentným Výborom pre zahraničné veci a prezidentom Tadžikistanu Emomalim Rachmonom uskutočnenú 10. februára 2009,
– so zreteľom na štvrté medziparlamentné stretnutie medzi Európskym parlamentom a tadžickým Mažlisom, ktoré sa uskutočnilo od 6. do 8. apríla 2009,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre zahraničný obchod,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže krajiny Strednej Ázie, ku ktorým Tadžikistan patrí, ležia na významnej križovatke medzi Európou a Áziou a historicky a tradične predstavujú pre tieto dva svetadiely dôležitú oblasť pre stretávanie a tranzit,
B. keďže Európska únia sa veľmi zasadzuje o bezpečnosť a stabilitu, rozvoj a konsolidáciu demokratických inštitúcií a o dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu v regióne najmä preto, že strategický, politický a hospodársky vývoj i rastúce transregionálne potreby v Strednej Ázii majú priamy i nepriamy vplyv aj na záujmy samotnej Európskej únie,
C. keďže nová stratégia EÚ pre Strednú Áziu sa zameriava na zlepšenie politického dialógu a posilnenie vzťahov medzi Európou a jej stredoázijskými partnermi v súlade s hodnotami, na ktorých je založená EÚ,
D. keďže Tadžikistan s viac ako 1300 km dlhou spoločnou hranicou s Afganistanom je kľúčovým regionálnym hráčom na prednej línii s Afganistanom v rámci snáh EÚ a iných medzinárodných aktérov o boj proti obchodovaniu s drogami, proti extrémizmu a ohrozovaniu bezpečnosti v regióne,
E. keďže ciele politiky EÚ voči Tadžikistanu sa zameriavajú najmä na podporu znižovania chudoby, dobrej správy vecí verejných a reforiem a regionálne aj na podporu účinnejšieho boja proti obchodovaniu s drogami a organizovanému zločinu a keďže EÚ poskytuje pomoc v tejto oblasti najmä prostredníctvom podpory správy hraníc v rámci svojich programov riadenia hraníc a boja proti drogám v Strednej Ázii (BOMCA/CADAP),
F. keďže dohoda o partnerstve a spolupráci s Tadžikistanom ustanovuje záväzky a spoluprácu v oblasti readmisie a kontroly nezákonného prisťahovalectva; keďže by sa mala uzavrieť samostatná dohoda stanovujúca podrobnosti tejto spolupráce,
G. keďže občianska vojna, ktorá skončila v roku 1997, zničila infraštruktúru a inštitúcie, rozvrátila hospodárstvo a zanechala Tadžikistan ako najchudobnejšiu z bývalých sovietskych republík; keďže napriek tomu, že Tadžikistan zažil v ostatných rokoch rozsiahlu obnovu, dosiaľ žije približne 60 % obyvateľov v najhlbšej chudobe a zdravotná starostlivosť a vzdelávanie sú v chudobnejších oblastiach naďalej nedostupné; keďže Tadžici sa vo veľkej miere spoliehajú na finančné prostriedky zasielané migrujúcimi pracovníkmi, ale keďže tento príjem je vážne ohrozený hospodárskou krízou v regióne, a je preto mimoriadne dôležité, aby sa Tadžikistanu pomohlo pri vytváraní udržateľného a zdravého domáceho hospodárskeho systému,
H. keďže Tadžikistan má najvyššiu pôrodnosť v Strednej Ázii a temer 40 % zo 7,3 milióna obyvateľov tvoria mladí ľudia vo veku do 15 rokov; keďže vybudovanie dobrého vzdelávacieho systému je kľúčové pre budúcnosť krajiny,
I. keďže hlavným hospodárskym motorom Tadžikistanu je produkcia bavlny a hliníka, ale ceny za tieto komodity na svetovom trhu klesajú; keďže Tadžikistan nemá ropu a málo zemného plynu a napriek svojim rozsiahlym hydroenergetickým zdrojom trpí závažným nedostatkom energie,
J. keďže inštitucionálne, právne a finančné prostredie je pre rozvoj tadžických podnikov nepriaznivé a potrebuje významné povzbudenie,
K. keďže Tadžikistan je závislý od zahraničnej a humanitárnej pomoci a takmer polovica pracovných síl pracuje v zahraničí, hlavne v Rusku, a podporuje rodiny doma prevodmi finančných prostriedkov,
L. keďže rozpad Sovietskeho zväzu znamenal prerušenie tradičných hospodárskych vzťahov a narušenie regionálnych trhov, čo prispelo k terajšiemu hospodárskemu úpadku; keďže EÚ by mala vyvinúť maximálne úsilie o opätovné vybudovanie dôvery medzi krajinami tohto regiónu, a tým by mala podporovať obnovenie regionálnej spolupráce,
M. keďže okrem toho, že Tadžikistan dostáva pomoc v rámci nástroja rozvojovej spolupráce, podieľa sa tiež na niekoľkých prebiehajúcich regionálnych programoch,
N. keďže napriek tomu, že prezident Rachmon zjavne požíva podporu ľudí, systematicky potláča akúkoľvek opozíciu a prakticky odstránil možnosť podieľať sa na moci, čo mala zaručiť mierová zmluva z roku 1997,
O. keďže záverečná správa misie OBSE/ODIHR pre pozorovanie volieb zaznamenala v priebehu prezidentských volieb v roku 2006 nedostatok možností skutočného výberu a zmysluplného pluralizmu,
P. keďže sa všeobecne priznáva, že korupcia je rozšírená a zastúpená na všetkých úrovniach, a keďže veľká časť prostriedkov medzinárodných darcov, ktoré krajina získa, nesmeruje priamo na účel, na ktorý je určená,
Q. keďže občianska spoločnosť je stále v stave zrodu, jej skutočnému rozvíjaniu často bránila vláda a potrvá ešte dlho, než bude môcť využívať svoj potenciál v oblasti posilňovania ľudského rozvoja v krajine; keďže niektoré aktivity náboženských skupín obmedzila požiadavka registrácie v štátnom výbore pre náboženské veci a ďalšie reštriktívne opatrenia na základe nedávno prijatého zákona o slobode svedomia a náboženských združeniach,
1. víta skutočnosť, že Tadžikistan dal jasne najavo, že sa chce zaviazať k spolupráci s EÚ a chce zvýšiť úroveň obchodu s EÚ a podporovať kontakty v oblasti vzdelávania a že vykoná konkrétne opatrenia v kľúčových oblastiach, ako sú sociálne podmienky, zdravie, vzdelávanie, boj proti korupcii a zlepšovanie v oblasti ľudských práv s cieľom preukázať, že berie tieto záväzky vážne;
2. je si vedomý vysokej miery sklamania tadžickej vlády z toho, že dohoda o partnerstve a spolupráci nie je dosiaľ uzavretá, najmä so zreteľom na postoj EÚ, podľa ktorého je absolútne nevyhnutné, aby EÚ rozlišovala svoju politiku vzhľadom na značne odlišné politické, hospodárske, sociálne a iné podmienky stredoázijských štátov; vyjadruje teda úmysel udeliť svoj súhlas v čo najkratšej dobe a s potešením očakáva, že dohoda o partnerstve a spolupráci sa uzatvorí čo najskôr;
3. pokladá svoj súhlas s uzatvorením dohody o partnerstve a spolupráci za vyslanie signálu o ochote angažovať sa v Tadžikistane a za povzbudenie Tadžikistanu, aby uskutočnil všetky nutné kroky smerom k nevyhnutným reformám; upriamuje však pozornosť Tadžikistanu predovšetkým na podmienenosť vyplývajúcu z ustanovenia o ľudských právach a ustanovenia o dočasnom pozastavení platnosti;
4. zastáva názor, že plný rozvoj dohody o partnerstve a spolupráci a posilnenie dvojstranných vzťahov by sa mali zakladať na presnom a včasnom posúdení pokroku dosiahnutom v kľúčových oblastiach a v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné kritériá a podmienky;
Hospodárska situácia
5. berie na vedomie závažné hospodárske problémy, ktorým čelí Tadžikistan, a nespoľahlivú dopravnú a energetickú infraštruktúru a je vážne znepokojený tým, že od mája 2009 sa 1,5 milióna ľudí ocitlo v dôsledku hospodárskej krízy a zanedbaného poľnohospodárstva v situácii neistého zásobovania potravinami;
6. naliehavo vyzýva tadžickú vládu, aby sa zaoberala príčinami tohto problému na strane dodávateľov a aby prehodnotila svoju politiku príliš ambicióznych projektov, ktoré nijakým spôsobom neriešia základné a bezprostredné potreby obyvateľov; zároveň ju vyzýva, aby posilnila regionálne trhy, zlepšila miestnu výrobu a urýchlene pristúpila k realizácii programov podpory zásobovania potravinami a vytvárania pracovných miest;
7. vyzýva tadžickú vládu, aby naliehavo riešila katastrofálnu situáciu vo vzdelávaní a v zdravotníctve, kde existuje nebezpečenstvo vzniku novej vlny sociálnych problémov u budúcich generácií a ohrozenia budúcnosti krajiny;
8. rovnako konštatuje, že chronická chudoba pomáha živiť obchod s drogami, pričom podľa niektorých správ 30 – 50 % hospodárskej činnosti krajiny súvisí s obchodom s drogami;
9. vyzýva Tadžikistan, aby využíval obrovský potenciál vodnej energie rozumným a demokratickým spôsobom so zreteľom na krajiny ležiace po prúde riek, ktoré sa tradične spoliehajú na isté sezónne prítoky vody; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom podporovať rozvoj spoločných projektov, ktoré zahŕňajú všetkých potenciálne dotknutých regionálnych aktérov a ktoré sú v súlade s normami EÚ;
10. nalieha na Tadžikistan, aby uskutočnil štrukturálne zmeny s cieľom zlepšiť investičné prostredie pre zahraničné firmy;
11. naliehavo vyzýva Tadžikistan, aby v plnom rozsahu vykonal potrebné hospodárske reformy s osobitným dôrazom na potrebu zaviesť reformy v oblasti poľnohospodárstva, aby sa poľnohospodárom umožnilo zbaviť sa dlhov a presunúť od monokultúry bavlny k alternatívnym formám poľnohospodárstva;
Politická situácia
12. uznáva, že Tadžikistan je pomerne stabilná krajina, v ktorej doposiaľ neexistujú nijaké náznaky vonkajšej hrozby ani dobre organizovaných miestnych nepokojov; konštatuje však náznaky istých trhlín v režime (napr. v roku 2008 sa vyskytli prípady násilia a demonštrácie v autonómnej horskej oblasti Badachšán a vo východnom okrese Tavildara sa nedávno uskutočnila bezpečnostná operácia za účasti vládnych jednotiek, ozbrojených skupín bývalej opozície a zahraničných radikálov), čo vyvolalo pochybnosti o pevnosti prezidentovej moci; upozorňuje tiež na obavy, podľa ktorých môžu zakorenená chudoba, prebujnená korupcia a čoraz autoritatívnejšia vláda zvýšiť riziko budúcej politickej, hospodárskej a sociálnej nestability;
13. pripomína Tadžikistanu rozvojové ciele tisícročia a podporu EÚ vážnemu úsiliu o dosiahnutie pokroku v tejto oblasti;
14. upozorňuje na štruktúru parlamentu, ktorému dominuje ľudovo-demokratická strana naklonená prezidentovi; odsudzuje skutočnosť, že opozičné strany boli odsunuté nabok a potenciálni protivníci uväznení alebo vyhnaní do exilu; v súvislosti s voľbami, ktorých konanie prisľúbil prezident v roku 2010, vyzýva tadžickú vládu na splnenie záväzkov v oblasti demokratizácie tým, že umožní vznik politického systému viacerých strán a zreviduje volebný zákon (napr. umožnenie účasti nestranných pozorovateľov, zrušenie registračného poplatku pre kandidátov a zvýšenie transparentnosti pri sčítavaní hlasov, zostavovaní tabuliek a zverejňovaní výsledkov);
15. kritizuje obmedzenia uvalené na mimovládne organizácie a absenciu vplyvného a viditeľného pôsobenia občianskej spoločnosti v Tadžikistane, pretože tento nedostatok by mohol ohroziť budúci demokratický vývoj, a pripomína potrebu podstatnej reformy a dodržiavania ľudských práv vo všetkých oblastiach spoločnosti;
16. konštatuje, že korupcia sa všeobecne pokladá za hlavný problém Tadžikistanu, čo je čiastočne spôsobené nedostatkom právnej kultúry a neschopnosťou krajiny riadne platiť svojich štátnych úradníkov; želá si vidieť dôkazy toho, že zákon o korupcii, protikorupčná agentúra a ambiciózna protikorupčná stratégia na roky 2008 – 2012, ktorá v súčasnosti prebieha, nie sú len kozmetickým opatrením;
17. vyzýva Tadžikistan, aby zaviedol politiku plnej transparentnosti v hospodárstve vrátane verejného účtovníctva, pokiaľ ide o všetky príjmy zo štátom vlastnených podnikov, ako sú tadžická hlinikáreň Talco (v krajine i zahraničí) a energetická spoločnosť Barqi Tojik, a aby tiež zabezpečil transparentnosť financovania v odvetví bavlny;
Regionálne otázky
18. zdôrazňuje geografickú význam Tadžikistanu vo vzťahu k susednému Afganistanu, ako aj otázky súvisiace s drogami, terorizmom a extrémizmom a berie na vedomie potenciál Tadžikistanu vytvoriť moderne fungujúci štát schopný pôsobiť ako obranná bariéra proti šíreniu extrémizmu z Afganistanu a regiónu; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce s Tadžikistanom s cieľom pomôcť mu pôsobiť v podobe stabilného funkčného štátu; upozorňuje, že boj proti terorizmu nemožno používať ako zámienku na potlačovanie alebo zastrašovanie opozičných síl a musí prebiehať za plného držiavania ľudských práv a občianskych slobôd;
19. konštatuje, že energia a voda sú rozhodujúcimi faktormi z hľadiska bezpečnosti ľudí a vzťahov medzi krajinami Strednej Ázie; upozorňuje zvlášť na energetický spor medzi Tadžikistanom a Uzbekistanom (ako o tom svedčí okrem iného dočasné, avšak neohlásené uzatvorenie hraníc, prerušenie dodávok plynu a zdvojnásobenie cien zo strany Uzbekistanu) a spory o vodu s Uzbekistanom a Kirgizskom; v tejto súvislosti vyzýva na urýchlené celoregionálne konzultácie o racionálnom využívaní zdrojov energie;
Ľudské práva
20. je vážne znepokojený porušovaním ľudských práv v Tadžikistane, ku ktorému dochádza úplne beztrestne a ktoré má rôzne formy vrátane nátlaku na súdy a sudcov zo strany vlády a kriminálnych sietí, ako aj nátlakom na médiá, rozšíreným porušovaním práv žien, prácou detí a využívaním študentov vrátane mladistvých pri zbere bavlny, situáciou pracovníkov, ktorí podľa opisu organizácie Freedom House sídliacej v USA žijú vo „finančnom područí“, otrasnými podmienkami väznenia vrátane mučenia a iných foriem zneužívania, ako aj obchodovaním s ľuďmi;
21. v tejto súvislosti víta začatie oficiálneho a cieleného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Tadžikistanom; považuje pokrok v tejto oblasti za rozhodujúci pre rozvoj dvojstranných vzťahov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa mimovládne organizácie pôsobiace v Tadžikistane zapojili do tohto dialógu formálnym a podstatným spôsobom;
22. vyjadruje hlboké poľutovanie nad novým zákonom o mimovládnych organizáciách vypracovaným podľa ruského modelu, ktorý zaviedol ťaživé podmienky registrácie a opakovanej registrácie;
23. zdôrazňuje, že hoci je v tadžických právnych predpisoch zaručená sloboda prejavu a tlače, úrady často jednotlivcov, ktorí nesúhlasia s vládnou politikou, zastrašujú a odrádzajú od slobodného alebo kritického prejavu; kriticky sa ďalej stavia k tomu, že sa nezávislé médiá stretávajú s rôznymi formami zastrašovania a kontroly, čo ich núti k tomu, aby uplatňovali autocenzúru;
24. je znepokojený aj tým, že náboženská sloboda je na ústupe a nový zákon o náboženstve, ktorý prezident podpísal 25. marca 2009, zakazuje veľa náboženských praktík a môže postaviť veľa náboženských spoločností mimo zákon vytláčajúc ich do ilegality;
25. zdôrazňuje, že diskriminácia žien a násilie voči nim sú naďalej rozšíreným problémom; vyzýva Komisiu, aby vytvorila programy ad hoc, ktoré rozšíria možnosti žien, a nalieha na tadžické orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zastaviť porušovanie práv žien a uľahčiť im prístup k spravodlivosti;
26. so znepokojením berie na vedomie zákon o dodržiavaní národných tradícií a rituálov z roku 2007, ktorý obmedzuje spôsob obliekania Tadžikov a oslavovania tradičných udalostí;
27. odsudzuje rozšírené používanie mučenia, upozorňuje, že vymedzenie pojmu mučenie je v tadžickom právnom poriadku stále neúplné, a opätovne požaduje prijatie všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie dodržiavania Dohovoru OSN proti mučeniu, najmä potrestaním tých úradníkov, ktorí sú zodpovední za ponižujúce a zlé zaobchádzanie, ako aj ratifikáciu opčného protokolu (OPCAT), ktorý umožňuje sledovať miesta zadržiavania; požaduje tiež úplné zrušenie trestu smrti;
28. konštatuje, že výbor tadžického parlamentu zodpovedný za právne záležitosti a ľudské práva má za úlohu vetovať právne predpisy so zreteľom na dodržiavanie ustanovení o ľudských právach, ale doposiaľ nebola jeho činnosť príliš úspešná;
29. víta nedávne menovanie verejného ochrancu práv a vyzýva vládu, aby zaručila jeho plnú nezávislosť;
Medzinárodné spoločenstvo
30. vyzýva medzinárodných darcov, aby uskutočnili všetky kroky, ktorými možno podnietiť a podporiť vznik životaschopnej a dynamickej občianskej spoločnosti, a aby pobádali nezávislé médiá v poskytovaní informácií o štátnej korupcii a toku medzinárodných prostriedkov;
31. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s predsedníctvom Rady zabezpečila, že sa na všetkých úrovniach dialógu s Tadžikistanom v plnej miere zohľadní problematika demokracie a ľudských práv a že Európska únia ponúkne Tadžikistanu každú pomoc, ktorú v týchto oblastiach potrebuje;
32. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa poskytoval väčší podiel finančných prostriedkov priamo miestnym orgánom a občianskej spoločnosti pod podmienkou transparentnosti a overiteľnosti;
33. vyzýva Komisiu, aby mu pravidelne podávala správy o vývoji v oblasti demokracie a ľudských práv a aby naďalej v plnom rozsahu informovala Výbor pre zahraničné veci o pokroku dosiahnutom v súvislosti s politickým dialógom; vyzýva Radu, aby ho zapojila do dialógu o ľudských právach s Tadžikistanom;
34. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa čo najskôr zapojila do rokovaní s tadžickou vládou o uzatvorení vykonávacích dohôd týkajúcich sa dohody o partnerstve a spolupráci, ako sú dohody o readmisii a kontrole nezákonného prisťahovalectva;
35. nalieha na EÚ, keďže Tadžikistan je tranzitnou krajinou pre pašovanie drog zo susedného Afganistanu do Ruska a západnej Európy, aby ešte zosilnila podporu opatreniam proti týmto činnostiam v Tadžikistane a aby venovala osobitnú pozornosť financovaniu Tadžickej agentúry pre kontrolu drog bez toho, aby sa tým oslabil cezhraničný obchod dôležitý pre hospodársky rozvoj hraničných oblastí;
36. upozorňuje na existenciu nevybuchnutých kazetových náloží v Tadžikistane a naliehavo žiada o zvýšenie finančných prostriedkov na ich likvidáciu;
°
° °
37. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde Tadžickej republiky.
- [1] Ú. v. EÚ C 82 E, 1.4.2004, s. 639.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2008)0059.
- [3] Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
- [4] Prijaté texty, P6_TA(2008)0375.
- [5] Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 206.