NÁVRH UZNESENIA o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti
14.9.2009
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Rebecca Harms, Claude Turmes, Reinhard Bütikofer, Werner Schulz, Franziska Katharina Brantner v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0040/2009
B7‑0045/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti
Európsky parlament,
- so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom Druhé strategické preskúmanie energetickej politiky - Akčný plán EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity (SEK(2008)2870) (SEK(2008)2871) (SEK(2008)2872) spolu so sprievodnými dokumentmi: Súčasná a budúca energetická pozícia Európy: dopyt - zdroje - investície; Trh s tuhými palivami v EÚ v rokoch 2004 – 2006 a trendy v roku 2007 (KOM(2008)744),
- so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o európskej stratégii pre trvalo udržateľnú konkurencieschopnú európsku energetickú sieť spolu so sprievodným dokumentom: Ropné infraštruktúry: Hodnotenie existujúcich a plánovaných ropných infraštruktúr v rámci EÚ a do EÚ (KOM(2008)737),
- so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie[1],
- so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu (KOM(2006)0105),
- so zreteľom na spoločný dokument Komisie a generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca Rady s názvom Vonkajšie aspekty politiky v prospech európskych energetických záujmov, predložený Európskej rade z 15. – 16. júna 2006,
- so zreteľom na svoju pozíciu z 18. mája 2006 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Zmluvy o energetickom spoločenstve Európskym spoločenstvom[2],
- so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávok energie v Európskej únii[3],
- so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej Rade z 12. októbra 2006 s názvom Vonkajšie vzťahy v oblasti energie - od zásad k opatreniam (KOM(2006)0590),
- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 23. – 24. marca 2006 o schválení zelenej knihy o energetickej politike pre Európu Európskou radou a z 15. – 16. júna 2006 o spoločnom dokumente Komisie a generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca Rady o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti,
- so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade a Európskemu parlamentu s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),
- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. – 9. marca 2007 a akčný plán Európskej rady (2007 – 2009) pre energetickú politiku pre Európu,
- so zreteľom na dohodu, ktorá bola uzavretá medzi EÚ a Tureckom 13. júla o právnom rámci pre plynovod Nabucco;
- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 19. a 20. marca 2009,
- so zreteľom na Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES (KOM(2009)363 v konečnom znení),
– so zreteľom na Komisiou predložený návrh nariadenia Rady o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskeho spoločenstva Komisii a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 736/96 (KOM(2009)361 v konečnom znení),
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže energetická bezpečnosť predstavuje základný prvok celkovej bezpečnosti, stability a prosperity Európskej únie, ktorá však ešte stále nemá základ v zmluvách,
B. keďže v dôsledku chýbajúcej skutočnej a účinnej spoločnej európskej politiky v oblasti energetickej bezpečnosti sa značne oslabuje súdržnosť a dôveryhodnosť vonkajších opatrení EÚ, najmä so zreteľom na podporu hodnôt, na ktorých je založená EÚ,
C. keďže závislosť EÚ od dovozu energie je v súčasnosti značná a predpokladá sa, že sa v terajšej situácii ešte zvýši,
D. keďže veľký objem dodávok plynu v EÚ sa spotrebúva v budovách; keďže investície do pasívnych budov a do budov s veľmi nízkou energetickou náročnosťou prinesú lepšie výsledky v oblasti nezávislosti od dodávok plynu ako všetky tri plynovody North Stream, South Stream a Nabucco,
E. keďže najrentabilnejším riešením pre zníženie energetickej závislosti EÚ je stimulovať úspory energie, obnoviteľné zdroje energie a opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti, ktoré takisto prispievajú k vytváraniu pracovných miest, boju proti zmene klímy a pokroku smerujúcemu k energeticky účinnému hospodárstvu;
F. keďže napriek poklesu ceny ropy a plynu v dôsledku globálnej finančnej krízy a pomalému pokroku pri prechode na energeticky účinné hospodárstvo založené v plnej miere na využívaní obnoviteľnej energie produkcia svetových ropných a plynových polí klesá a neustále sa zvyšujúci dopyt nevyhnutne znamená, že po skončení krízy sa situácia na trhoch s fosílnymi palivami opäť zhorší a zvýši sa závislosť dovážajúcich spotrebiteľských krajín;
G. keďže viaceré členské štáty sú vo veľkej miere závislé od jediného dodávateľa zemného plynu a keďže neoprávnené prerušenie dodávok môže spôsobiť vážne problémy, ako sa ukázalo na začiatku roka 2009 počas rusko-ukrajinskej plynovej krízy,
H. keďže existujúce nástroje včasného varovania sa ukázali ako nepostačujúce na to, aby predpovedali plynovú krízu z januára 2009,
I. keďže predvídateľné ohrozenie bezpečnosti dodávok energie bude pretrvávať, pokiaľ sa dodávateľ energie a tranzitné krajiny nedohodnú na spoločných a transparentných pravidlách, tak ako to stanovuje Zmluva o energetickej charte a Protokol o tranzite,
J. keďže spoločná európska vonkajšia politika v oblasti energie založená na solidarite, diverzifikácii, jednote pri bránení spoločných záujmov, na posilnenej spolupráci s hlavnými energetickými partnermi, ktorými sú výrobné, tranzitné a spotrebiteľské krajiny, na podpore domácich obnoviteľných zdrojov energie, ako sú veterná a slnečná energia, by vytvorila synergické väzby zaručujúce bezpečnosť dodávok pre Európsku úniu a rozšírila by silu a akcieschopnosť v záležitostiach zahraničnej politiky, ako aj dôveryhodnosť EÚ ako globálneho hráča v oblasti zmeny klímy,
K. keďže v dôsledku nadmernej podpory politiky v prospech využívania nafty v odvetví dopravy sa zvyšuje naša závislosť od dovozu nafty,
L. keďže 13. júla 2009 podpísali v Ankare štyri členské štáty s Tureckom dohodu, ktorá pripravuje podmienky pre vybudovanie plynovodu Nabucco, s cieľom znížiť závislosť Európy od plynu z Ruska,
M. keďže 6. augusta 2009 podpísal premiér Turecka Erdogan s predsedom vlády Ruskej federácie Putinom protokol o začatí prieskumných prác na plynovode South Stream (Južný prúd), ktorý je potenciálnou konkurujúcou infraštruktúrou v južnom koridore a na rozdiel od projektu Nabucco zvyšuje závislosť EÚ od Ruska; keďže niektoré členské štáty sa takisto zúčastňujú na projekte South Stream,
N. keďže podľa vyjadrení pána Paola Scaroniho, výkonného riaditeľa talianskej spoločnosti ENI, ktorá so spoločnosťou Gazprom riadi projekt South Stream, Nabucco nikdy nebude dokončené,
1. očakáva, že Komisia a členské štáty prejavia silnejšie strategické vodcovstvo pri vytváraní skutočnej spoločnej európskej vonkajšej politiky v oblasti energie, ako k tomu vyzval Parlament vo svojom uznesení z 26. septembra 2007;
2. víta opatrenia smerujúce k zníženiu spotreby energie v EÚ ako najlacnejší a najrýchlejší spôsob zlepšenia energetickej bezpečnosti EÚ; domnieva sa však, že na ich vykonanie sú preto potrebné jasne vymedzené politiky, opatrenia a urýchlená implementácia, najmä v odvetví výstavby a dopravy;
3. považuje za podstatné, aby sa zlepšili vzájomné väzby v rámci Európy, pretože odstránenie existujúcich nedostatkov je životne dôležitým predpokladom na účinné fungovanie vnútorného trhu a energetickej solidarity;
4. zdôrazňuje, že dialógy o energetike by sa v žiadnom prípade nemali konať na úkor otvoreného dialógu týkajúceho sa ľudských práv zameraného na výsledky;
5. zdôrazňuje strategický význam diverzifikácie dodávok plynu s osobitným zreteľom na južný koridor;
6. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Nabucco aj South Stream sú zamerané najmä na spojenie EÚ s novými zdrojmi plynu v kaspickom regióne a na Strednom východe; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto dva plynovody si potenciálne konkurujú, ako aj nad neudržateľnou situáciou v južnom koridore;
7. pripomína, že Nabucco je prioritný projekt EÚ, na ktorého rozvoj Komisia vyčlenila 250 miliónov eur; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad vystupovaním niektorých členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na projekte South Stream a ktoré tým, že podpísali dvojstranné dohody s Ruskou federáciou, narúšajú projekt Nabucco, ako aj ciele a usmernenia EÚ týkajúce sa energetickej diverzifikácie;
8. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou reakciou Komisie a jej neschopnosťou dosiahnuť účinnú koordináciu medzi členskými krajinami o tejto citlivej otázke;
9. naliehavo vyzýva Radu, aby začala otvorenú a transparentnú diskusiu s cieľom vypracovať a implementovať skutočnú spoločnú európsku politiku v oblasti energetickej bezpečnosti zameranú aj na to, aby sa zamedzilo potrebám uzatvárania dvojstranných dohôd, ktoré by mohli oslabiť bezpečnosť Únie alebo by mohli mať negatívny účinok na ostatné členské štáty;
10. víta myšlienku projektu DESERTEC, ktorý zvyšuje dôveryhodnosť dlhodobého cieľa vytvoriť celkové hospodárstvo založené stopercentne na využívaní obnoviteľnej energie, a ponúka skutočnú trvalo udržateľnú perspektívu energetického a hospodárskeho rozvoja pre krajiny v oblasti Stredozemného mora, ktoré nie sú členmi EÚ, pod podmienkou, že projekt bude v prvom rade zodpovedať miestnym požiadavkám na trvalo udržateľnú energiu a vytváranie pracovných miest v príslušných krajinách, pričom všetka zvyšná elektrická energia by sa mohla prípadne vyvážať do EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že DESERTEC by nemal oslabiť úsilie EÚ podporovať obnoviteľné zdroje energie na domácej úrovni s cieľom dosiahnuť konečný cieľ, ktorým je vytvorenie hospodárstva so stopercentnou energetickou účinnosťou a založeného na obnoviteľných zdrojoch energie;
11. naliehavo vyzýva Komisiu, aby do európskej susedskej politiky zahrnula opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie;
12. žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na zníženie spotreby nafty v EÚ;
13. domnieva sa, že počet pracovníkov Komisie, ktorí sa venujú vonkajším aspektom energetickej účinnosti vrátane projektov diverzifikácie, je nepostačujúci; domnieva sa, že ak sa majú dosiahnuť ambiciózne ciele energetickej politiky pre Európu a ak sa majú zlepšiť kontrolné a analytické schopnosti, malo by sa to prejaviť aj v objeme vnútorných zdrojov vyčlenených na tento účel;
14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s Lisabonskou zmluvou vypracovali príslušné ustanovenie o energetickej solidarite vrátane podmienok a postupov upravujúcich zásahy v prípadoch núdze spôsobenej prerušením dodávok energie v inom členskom štáte;
15. vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné hodnotenie súčasnej a plánovanej infraštruktúry zemného plynu a elektrických rozvodných sietí EÚ a aby v ňom osobitne uviedla časový plán prác a náklady;
16. dôrazne podporuje stanovisko, aby EÚ nadviazala úzky dialóg s hlavnými dodávateľmi energie s cieľom posilniť energetickú previazanosť a zlepšiť energetickú bezpečnosť celej EÚ, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na vyššiu účinnosť, rovnaký prístup na trh, nediskrimináciu a transparentnosť;
17. zdôrazňuje, že EÚ si potrebuje udržať súdržný postoj vo vzťahu k dodávateľským a tranzitným krajinám a vyvíjať na ne nátlak, aby dodržiavali svoje záväzky a povinnosti;
18. vyzýva na vynakladanie väčšieho úsilia pri predvídaní prípadných problémov v dodávkach energie s cieľom zabrániť budúcim prerušeniam dodávok tým, že sa okrem iného zvýši účinnosť siete spravodajcov pre energetickú bezpečnosť (Nesco),
19. s radosťou pristúpi k posúdeniu najnovšieho návrhu Komisie na prehodnotenie súčasných mechanizmov včasného varovania, siete spravodajcov pre energetickú bezpečnosť (Nesco) a ďalších nástrojov, ktoré sa ukázali ako neúčinné pri riešení rusko-ukrajinskej energetickej krízy v roku 2009;
20. navrhuje vypracovať spoločný prístup EÚ, ktorý sa bude uplatňovať pri rokovaniach o tranzitných pravidlách a poplatkoch s vonkajšími partnermi;
21. vyzýva Komisiu, aby okamžite zakročila proti nepriateľským pokusom o prevzatie spoločností na energetickom trhu EÚ netransparentnými zahraničnými subjektmi; je znepokojený skutočnosťou, že spoločnosť Surgutneftegaz nedávno nadobudla podiel v maďarskej energetickej spoločnosti MOL a nebola schopná objasniť svoju vlastnícku štruktúru ani odhaliť totožnosť skutočných vlastníkov, čo je legitímna požiadavka maďarského úradu pre reguláciu trhu s energiou;
22. zdôrazňuje, že pokrok pri vypracúvaní spoločnej európskej energetickej politiky závisí vo veľkej miere od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť záväzný, progresívny a kompletný zmluvný základ pre spoločnú európsku politiku v oblasti dodávok energie a bezpečnosti; podporuje Lisabonskú zmluvu, ktorá obsahuje ustanovenie o energetickej solidarite a ktorou sa zodpovednosť za politiku v oblasti energetiky delí medzi EÚ a členské štáty, ako krok správnym smerom;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, a vládam a parlamentom členských štátov.