NÁVRH UZNESENIA o samite v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009
30.9.2009
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Daniel Cohn-Bendit, Rebecca Harms v mene skupiny Verts/ALE
B7‑0084/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu o samite v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery samitu krajín skupiny G-20 v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009,
– so zreteľom na spoločný list Británie, Francúzska a Nemecka, v ktorom požadujú „záväzné pravidlá“ na reguláciu bonusov pre bankárov,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie siedmich európskych ministrov financií (Francúzska, Švédska, Holandska, Luxemburska, Španielska, Nemecka a Talianska) zverejnené 4. septembra 2009, ktorého signatári vyzývajú krajiny skupiny G-20, aby sa k nim pripojili a zaviedli prísne pravidlá pre odmeny podnikateľov v oblasti financií,
– so zreteľom na závery schôdze ministrov financií krajín skupiny G-20, ktorá sa uskutočnila v Londýne 4. – 5. septembra 2009,
– so zreteľom na závery zasadnutia Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely, ktoré sa uskutočnilo 1. – 2. septembra 2009 v Mexiku,
– so zreteľom na závery samitu krajín skupiny G-20 v Londýne 2. – 3. apríla 2009,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže finančnú a hospodársku krízu spôsobili najbohatšie krajiny sveta, ale jej následkami boli postihnuté všetky krajiny; a keďže krajiny skupiny G-20 nesú spoločnú zodpovednosť za zmierňovanie sociálnych vplyvov krízy, a to predovšetkým v rozvojových krajinách, ktoré boli najviac postihnuté vedľajšími účinkami krízy,
B. keďže splnenie záväzku na poskytnutie finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy je základnou súčasťou úsilia o podporu hospodárskej obnovy na celom svete a vytvorenie základne udržateľného hospodárstva 21. storočia,
C. keďže priemyselné krajiny nesú zodpovednosť za poskytovanie financií na boj proti zmene klímy pre rozvojové krajiny, pretože zmenu klímy, ktorá sa už prejavila, spôsobili práve priemyselné štáty svojimi emisiami, pričom tieto prostriedky sú zároveň investíciou do globálnej kolektívnej bezpečnosti,
D. keďže rastúca nerovnováha vo svetovom obchode a čoraz slabšie prepojenie medzi pohybmi nominálnych výmenných kurzov a inflačnými rozdielmi medzi krajinami sú hlavnými príčinami súčasnej finančnej a hospodárskej krízy,
E. keďže zahraničné (offshore) centrá umožňujú hrubé porušovanie a neplnenie tak daňových, ako aj finančných pravidiel a keďže vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky v medzinárodnom priestore predstavujú obrovskú prekážku pri plnení cieľov tisícročia,
F. keďže zahraničné (offshore) centrá a daňové raje umožňujú nezákonné úniky kapitálu vo výške jedného bilióna USD ročne, a keďže približne dve tretiny tejto sumy predstavujú transakcie, za ktoré sú zodpovedné nadnárodné spoločnosti vyhýbajúce sa daňovým povinnostiam a spôsobujúce daňové úniky,;
G. keďže je mimoriadne dôležité riešiť výzvy súvisiace s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, s daňovými rajmi a zahraničnými (offshore) centrami, a keďže v daňových otázkach je potrebný globálny systém spolupráce a výmeny informácií,
H. keďže subjekty vykonávajúce špekulatívnu finančnú činnosť, ako napríklad hedžové a súkromné investičné fondy, prispeli svojou činnosťou k dramatickým výkyvom cien ropy, kovov, potravín a ďalších komodít; a keďže finančné špekulácie s potravinami, ropou, pôdou a ďalšími základnými komoditami by mali byť zakázané;
I. keďže je potrebná regulácia vysoko zadlžených inštitúcií, okrem iného prostredníctvom sprísnených požiadaviek týkajúcich sa kapitálovej primeranosti,
J. keďže na väčšie finančné inštitúcie by sa mali vzťahovať prísnejšie kapitálové požiadavky ako na menšie inštitúcie, aby sa znížila pravdepodobnosť verejných záchranných operácií,
K. keďže medzi rozhodujúce opatrenia, ktorých prijatie je potrebné na zamedzenie budúcim finančným krízam, patria opatrenia v oblasti miezd a bonusov vrcholového manažmentu; a keďže tieto opatrenia sú o to potrebnejšie, že na podporu finančného sektoru boli použité peniaze daňových poplatníkov;
L. keďže opatrenia v oblasti miezd a bonusov vrcholového manažmentu nebudú dostatočne účinné, ak nebudú prijaté v najväčších svetových finančných centrách,
M. keďže ministri financií EÚ sa zhodujú na potrebe odstrániť prepojenie medzi vysokými bonusmi a kultúrou hazardérstva, ktoré podľa nich viedlo k finančnej kríze,
N. keďže pre globalizovaný svet je kľúčová hospodárska a finančná spolupráca a vyžaduje si globálne odpovede v oblastiach, ako úprava platobnej bilancie, finančná regulácia a dohľad, ako aj riadenie dlhov a oddlžovanie; keďže medzinárodnú koordináciu by mali riadiť orgány, ktoré spĺňajú štyri tradičné kritériá: efektívnosť, legitímnosť, reprezentatívnosť a zodpovednosť,
O. keďže základný význam spočíva v preklenutí rozdielov medzi regulovaným a neregulovaným finančným trhom; a keďže sa za každú cenu treba vyhnúť regulačnej arbitráži a zamedziť vyhýbaniu sa regulácii,
Rámec pre ekologickú a globálnu obnovu
1. pripomína, že finančná a hospodárska kríza má nepomerne závažnejší dosah na slabšie vrstvy obyvateľstva v najchudobnejších krajinách, kde viedla k zvýšeniu chudoby, zadlženosti a k potravinovej kríze; vyjadruje preto znepokojenie, že krajiny skupiny G-20 úplne odsunuli na vedľajšiu koľaj krajiny skupiny „G-172“, ktoré najviac trpia dôsledkami finančnej, potravinovej, energetickej a environmentálnej krízy; v tejto súvislosti sa domnieva, že krajinám skupiny G-20 naďalej chýba legitimita na to, aby samy riešili finančnú krízu alebo aby tvorili pravidlá nového globálneho ekonomického poriadku; považuje za nevyhnutné rozšíriť skupinu G-20, aby sa mohla účinne zaoberať problémami ostatných rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín vrátane najchudobnejších štátov;
2. predovšetkým znovu pripomína svoje presvedčenie, že orgány prijímajúce faktické rozhodnutia na globálnej úrovni by mali byť v dlhodobom horizonte včlenené do systému OSN, napríklad rozšírením existujúcich organizácií OSN, ako napríklad Hospodárskej a sociálnej rady, pod podmienkou, že žiadna krajina by nemala právo veta;
3. súhlasí s tým, že naďalej treba implementovať stimulačné programy na podporu hospodárskej činnosti, až kým sa nebudú dať jednoznačne pozorovať znaky hospodárskej obnovy; s poľutovaním však vníma skutočnosť, že krajiny skupiny G-20 podporujú využitie 5 000 miliárd USD vo forme anticyklických platieb do konca roku 2010 bez jednoznačného záväzku vo vzťahu k ekologickým investíciám;
4. varuje pred tým, aby sa príliš skoro nepristúpilo k realizácii stratégie ústupu; znovu potvrdzuje svoje presvedčenie, že koordinované stratégie ústupu musia mať formu globálnej novej ekologickej dohody (Green New Deal) v súlade so správou Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) s názvom Východisko z krízy – príležitosť zo 16. februára 2009, čím sa komplexným spôsobom pristúpi k riešeniu trojitej krízy – ekonomickej, sociálnej a environmentálnej;
5. domnieva sa, že sú potrebné nové ukazovatele a účtovné rámce na udržateľný rozvoj, ktoré nahradia HDP, aby bolo možné merať dobré životné podmienky ľudí a vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie a ktoré by preto slúžili aj ako usmernenia pre orientáciu a posudzovanie globálnej obnovy; berie na vedomie konečnú správu Stiglitzovej a Senovej komisie o alternatívnych ukazovateľoch a oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Viac ako HDP: Meradlo pokroku v meniacom sa svete (KOM(2009)433) z 20.8.2009; vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby tieto otázky predložili na ďalšom samite štátov skupiny G-20 v Kanade;
6. víta skutočnosť, že na samite v Pittsburghu sa rokovalo o niektorých aspektoch globálnej nerovnováhy, ktoré sú základnými príčinami finančnej krízy, a že bude spustený rámec pre silný, udržateľný a vyvážený rast (Framework for Strong, Sustainable, and Balanced Growth), ktorý odštartuje spoločný proces vzájomného hodnotenia rámcov vnútroštátnych politík a ich vplyvu na charakter a udržateľnosť globálneho rastu;
7. pripomína, že ak chceme v budúcnosti predísť finančným krízam, musíme účinným spôsobom riešiť ich základné príčiny, predovšetkým neprimeranú zadlženosť súkromného sektora, prehlbovanie nerovnosti a nedostatok vyváženosti v oblasti obchodu a bežných účtov;
8. domnieva sa, že účinná mnohostranná reakcia na krízu si vyžaduje systémovú mnohorozmernú regulačnú reformu, aby sa mohli riešiť problémy kolísavosti výmenných kurzov a cien komodít; s poľutovaním hodnotí skutočnosť, že tieto otázky sa na samite v Pittsburghu neriešili; vyzýva preto Európsku radu, aby prijala spoločnú pozíciu s cieľom zamerať sa na riešenie týchto otázok na nasledujúcom samite krajín skupiny G-20 v Kanade;
9. naliehavo vyzýva Európsku radu, aby na budúcom samite krajín skupiny G-20 v Kanade predniesla otázku vytvorenia nového multilaterálneho režimu na riadenie výmenných kurzov s cieľom zabrániť menovým špekuláciám, obmedziť globálnu nerovnováhu a poskytnúť dostatočný priestor všetkým krajinám, aby uplatňovali primeranú anticyklickú daňovú a menovú politiku v časoch recesie či finančnej krízy;
10. vyzýva Európsku radu, aby podporila návrh Konferencie OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD) na vytvorenie nového multilaterálneho režimu na riadenie výmenných kurzov a vyzýva Komisiu, aby určila a posúdila politické alternatívy v tomto smere;
11. je naďalej hlboko znepokojený tým, že nedávno prijaté podmienky MMF na poskytovanie úverov krajinám postihnutým krízou (vrátane Maďarska, Lotyšska a Islandu) predpisujú realizáciu plne procyklických daňových a menových politík, ktoré ešte viac prehĺbili hospodársku krízu ázijských krajín v rokoch 1997 – 1998; pripomína potrebu zmeniť hlasovaciu štruktúru v brettonwoodskych inštitúciách a vytvoriť hlasovací režim dvojnásobnej väčšiny založený na členských štátoch a kapitálovej účasti;
Energetická bezpečnosť a zmena klímy
12. s poľutovaním hodnotí nedostatočný pokrok krajín skupiny G-20 smerom k dohode na základe procesu podľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá by sa týkala priemyselných krajín a ich spoločného globálneho verejného financovania boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách, ktoré je potrebné na obmedzovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej, s cieľom obmedziť zmenu klímy na +2°C; domnieva sa, že na opatrenia na boj proti zmene klímy v rozvojových krajinách budú potrebné medzinárodné verejné investície vo výške 120 miliárd EUR ročne; pripomína, že v tomto prípade ide o nové, dodatočné finančné zdroje, nad rámec cieľových investícií priemyselných krajín, ako aj k existujúcich prisľúbených prostriedkov v rámci Štátnej rozvojovej pomoci (ODA);
13. domnieva sa, že spravodlivým príspevkom EÚ do tejto oblasti by mala byť prinajmenšom suma 35 miliárd EUR do roku 2020;
14. požaduje nové, predvídateľné a adekvátne zdroje verejných financií pre budúcu dohodu o klíme, napríklad poplatky za emisné kvóty pre priemyselné krajiny podľa systému od roku 2012, poplatky alebo aukcie na základe medzinárodného systému pre námornú a leteckú dopravu založeného na stanovení emisných kvót a obchodovaní s emisiami (cap and trade) a výnosy z finačných transakcií;
15. vyzýva ministrov financií štátov skupiny G-20, aby ako kľúčový prvok kolektívnej reakcie na globálnu ekonomickú krízu uvoľnili zdroje na podporu krátkodobých opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách;
Posilnenie medzinárodného finančného regulačného systému
16. víta pokrok ku ktorému sa dospelo v štátoch skupiny G-20 a záväzky, ktoré na seba štáty skupiny G-20 prevzali s cieľom posilniť medzinárodný finančný regulačný systém, pokiaľ ide o obozretný finančný dohľad, riadenie rizík, transparentnosť a medzinárodnú spoluprácu; naliehavo však v tejto fáze žiada štáty skupiny G-20, aby rýchlo dospeli k dohode týkajúcej sa medzinárodného rámca reforiem na dôrazné riešenie všetkých rizík, ktoré predstavujú súčasný „paralelný bankový systém“, trhy s derivátmi, mimoburzové produkty, sekuritizované produkty, nadmerná zadlženosť atď., a to takým spôsobom, aby sa všeobecné zásady dohodnuté na predchádzajúcich samitoch krajín skupiny G-20 mohli rýchlo implementovať a bolo možné vyhnúť sa regulačnej arbitráži; predovšetkým žiada krajiny skupiny G-20, aby pre všetky finančné subjekty zabezpečili povinnosť rozumne riadiť a vykazovať mimosúvahové riziká a pripomína, že na všetky subjekty a činnosti s rovnakým potenciálom systematického rizika by sa mali vzťahovať rovnaké finančné pravidlá;
17. s poľutovaním vníma skutočnosť, že okrem záväzku požadovať vyššiu úroveň kapitálu v bankách a iných finančných inštitúciach nebola v rámci skupiny G-20 dosiahnutá žiadna dohoda o tom, aké vysoké by mali byť kapitálové rezervy na zníženie rizika; zároveň sa domnieva, že záväzok vytvoriť do konca roku 2012 pravidlá na základe medzinárodnej dohody na zvýšenie kvantity, ako aj kvality bankového kapitálu, ktoré majú zároveň odrádzať pred neprimeraným zadlžovaním, odsúva riešenie problému do príliš vzdialenej budúcnosti;
18. ďalej vyslovuje hlboké poľutovanie nad tým, že krajiny skupiny G-20 neprijali nijaké konkrétne opatrenia týkajúce sa hedžových fondov a súkromných kapitálových fondov, pretože absencia potrebných opatrení doteraz viedla k regulačnému úpadku;
19. odsudzuje skutočnosť, že krajiny skupiny G-20 nepredložili presvedčivý návrh na zákaz niektorých praktík, ako je nekrytý predaj (short selling), ani sa nedohodli na iných opatreniach na zabraňovanie finančným špekuláciám, ako napríklad výslovné návrhy na daň z finančných transakcií, ako aj úsilie o medzinárodnú dohodu zaväzujúcu všetky signatárske krajiny na uloženie tejto dane z finančných transakcií;
20. víta skutočnosť, že MMF dostal mandát na prípravu správy na budúci samit o nástrojoch, pomocou ktorých by finančný sektor mal spravodlivo a podstatne prispieť k plateniu všetkých bremien súvisiacich s vládnymi zásahmi na ozdravenie bankového systému; zastáva názor, že tento mandát musí urýchlene viesť k uloženiu dane z transakcií;
21. konkrétne zdôrazňuje, že daň z finančných transakcií na spôsob Tobinovej dane by bola vhodná nielen na obmedzenie nadmerných špekulácií v medziach, ale aj ako prostriedok na podporu finančnej stability a dlhodobých investícií a na dosiahnutie spravodlivého systému financovania verejných výdavkov; ďalej zdôrazňuje, že hoci by bolo vhodné, aby sa táto daň implementovala v celosvetovom rámci, môže sa uplatňovať aj jednostranne na úrovni EÚ;
22. berie na vedomie záväzok krajín skupiny G-20 na posilnený dohľad, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú ambiciózne a súhrnné návrhy na zefektívnenie tohto finančného dohľadu; v tejto súvislosti znovu potvrdzuje, že potrebujeme silnú štruktúru dohľadu v rámci EÚ, v rámci ktorej by sa zbierali a analyzovali mikrofinančné a makrofinančné informácie spolu s centrálnymi bankami a ktorá by mala konať ako jednotka rýchlej reakcie v krízach so systémovymi následkami na EÚ;
Daňové raje a nespolupracujúce jurisdikcie
23. domnieva sa, že nárast nerovnosti v rozdelení príjmov a bohatstva výrazne prispel k bubline, ktorá bola jadrom krízy;
24. potvrdzuje, že zdaňovanie kapitálových príjmov a bohatstva, ktoré sú osobitne nerovnomerne rozdelené, je kľúčovým nástrojom na obmedzenie nerovnosti;
25. odsudzuje skutočnosť, že kým globalizácia ekonomiky prispela k výraznému nárastu kapitálových príjmov, súčasne sťažila zdaňovanie týchto príjmov z dôvodu rozšírenia cezhraničných daňových únikov, vyhýbania sa daniam a daňovej konkurencie;
26. v tejto súvislosti vyslovuje vážne znepokojenie nad nedostatočným napredovaním štátov skupiny G-20, pokiaľ ide o daňové raje a nespolupracujúce jurisdikcie; domnieva sa, že závery samitu sú opäť iba bezzubou rétorickou kritikou daňových rajov a nespolupracujúcich zahraničných (off-shore) centier;
27. pripomína, že zahraničné (offshore) finančné centrá sídliace v daňových rajoch významne prispeli k finančnej kríze, a domnieva sa, že cieľ dosiahnuť finančnú stabilitu nebude možné splniť, ak sa v rámci EÚ a ďalšieho samitu krajín skupiny G-20 v Kanade nebudú rovnocenne a efektívne riešiť problémy vyplývajúce z daňových únikov, daňových rajov a zahraničných (off-shore) centier;
28. zdôrazňuje, že potrebujeme globálny systém spolupráce a výmeny informácií v daňových otázkach, ktorý by mal mať formu mnohostrannej spolupráce; v tejto súvislosti berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely;
29. zastáva predovšetkým názor, že zavedenie procesu hĺbkového posudzovania na monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku smerom k plnej a účinnej výmene informácií je dobrým prvým krokom vpred, ale domnieva sa, že tento rámec sa musí podstatne posilniť, pretože má rozličné nedostatky; v tejto súvislosti vyjadruje okrem iného znepokojenie nad tým, že OECD teraz dospela k záveru, že „žiadna jurisdikcia v súčasnosti nie je nespolupracujúcim daňovým rajom“, a že OECD umožňuje vládam vyhnúť sa zápisu na čiernu listinu jednoducho tým, že sľúbia dodržiavať zásady výmeny informácií; v tomto kontexte vyhlasuje, že požiadavka na uzavretie ľubovoľne stanoveného počtu 12 dohôd s jurisdikciami iných krajín je nezáväzná a nemožno ju považovať za dostatočnú podmienku na vyňatie z čiernej listiny;
30. vyzýva EÚ, aby podnikla kroky na odstránenie zneužívania daňových rajov, zabraňovanie daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu z rozvojových krajín, ktoré majú škodlivý dosah na ich rozvoj, a požaduje preto uzavretie novej záväznej celosvetovej dohody v oblasti financií, ktorá prinúti nadnárodné spoločnosti automaticky zverejňovať svoje zisky a dane podľa jednotlivých krajín, aby bolo možné porovnať sumy, aké platia v každej rozvojovej krajine, v ktorej pôsobia;
31. v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby do konca roka 2010 predložila konkrétne návrhy, v ktorých by bol prístup k osobitným rozvojovým programom previazaný s dobrou správou v oblasti daní; domnieva sa, že tieto návrhy musia zahŕňať kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, ktoré umožnia objektívne zhodnotiť, či rozvojové krajiny presadzujú dobré postupy v oblasti správy;
32. vyjadruje poľutovanie nad tým, že krajiny skupiny G-20 dosiaľ nenavrhli žiadne stimuly ani sankcie, ktoré by donútili daňové raje, aby účinne dodržiavali medzinárodné štandardy v oblasti správy daní, a nalieha na EÚ a nasledujúci samit krajín skupiny G-20 v Kanade, aby v dohľadnom čase navrhli harmonogram a konkrétny mechanizmus sankcií na účinný boj proti daňovým rajom; v tejto súvislosti pripomína, že je nanajvýš dôležité skoncovať s využívaním falošných právnických osôb na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;
33. vyjadruje poľutovanie predovšetkým nad tým, že štáty skupiny G-20 nepotvrdili koniec bankového tajomstva, ktoré sa využíva ako ochranný štít na daňové úniky; zdôrazňuje tiež, že bankové tajomstvo by za každých okolností mala nahradiť automatická výmena informácií, ktorá by sa mala uskutočňovať aj medzi všetkými členskými štátoch EÚ a závislými územiami; podporuje návrh Komisie na zavedenie automatickej výmeny informácií ako pravidla na administratívnu spoluprácu v oblasti daní; žiada, aby sa posilnila úloha Komisie pri vypracúvaní stratégie EÚ voči daňovým rajom na celosvetovej úrovni;
Účtovné štandardy
34. pripomína, že kvalita finančného výkazníctva je kľúčovou otázkou, ktorú treba riešiť tak v záujme dosiahnutia cieľa finančnej stability, ako aj v záujme účinného boja proti daňovým únikom; v tejto súvislosti trvá na tom, že Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) by do svojich medzinárodných štandardov finančného výkazníctva pre segmentové výkazníctvo mala zahrnúť požiadavku, aby nadnárodné skupiny obchodných spoločností vykazovali všetky svoje transakcie (náklady na prácu, finančné náklady, zisky pred zdanením atď.) podľa jednotlivých krajín; domnieva sa, že tým by sa poskytol súhrnný pohľad na každú skupinu pre investorov, zainteresované subjekty a daňové úrady, čím by sa uľahčilo efektívnejšie a transparentnejšie medzinárodné rozdeľovanie daňového základu;
35. opakuje svoje presvedčenie, že stanovy IASB treba reformovať, aby sa zabezpečila demokratická zodpovednosť tejto organizácie a zaručilo jej transparentné fungovanie;
Systém odmeňovania a bankové bonusy
36. víta záväzok, daný štátmi skupiny G-20, týkajúci sa kompenzačných praktík zameraných na podporu finančnej stability, podľa ktorého sa výplata bonusov musí rozložiť na niekoľko rokov a vyplatené bonusy musia zodpovedať skutočnému výkonu príslušných jednotlivcov a aktivitám bánk za toto obdobie; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že štáty skupiny G-20 v dohodnutých zásadách neuvádzajú možnosť uplatňovania cielených daní či absolútnych stropov;
37. potvrdzuje, že vyššie kapitálové požiadavky na obchodné činnosti tvoria dôležitý nástroj na elimináciu nadmerných ziskov; zastáva ďalej názor, že vzhľadom na to, že nadmerné špekulácie boli vo veľkom rozpore s finančnou stabilitou, dane z finančných transakcií by takisto mali rovnaký pozitívny účinok; preto naliehavo vyzýva EÚ a štáty skupiny G-20, aby v súvislosti s týmito témami predložili presvedčivé návrhy, pretože sú potrebné na budovanie stabilnejšieho finančného systému, ako aj na jeho doplnenie;
Dane z transakcií v cudzej mene
38. víta nedávne vyhlásenie predsedu britského úradu pre finančné služby Adaira Turnera, že uvažuje o uplatňovaní „Tobinovej dane“ na bankové transakcie; považuje dane z transakcií v cudzej mene za účinný prostriedok na zabraňovanie špekulatívnym krátkodobým kapitálovým pohybom; vyzýva najmä úrady pre finančné služby ďalších členských štátov EÚ, aby posúdili britský návrh a odporučili svojim vládam zavedenie tejto dane;
39. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zavedenie celoplošnej dane z finančných transakcií v rámci EÚ, čo by mohlo pomôcť aj pri finančnom investovaní v rozvojových krajinách, aby sa podarilo prekonať najhoršie následky krízy a pokračovať v plnení rozvojových cieľov tisícročia;
Globálna finančná štruktúra
40. znovu pripomína svoje presvedčenie, že naliehavo treba radikálne reformovať politiku, aby sa mohli vyriešiť systematické príčiny potravinovej a finančnej krízy zavedením nových demokratických a transparentných predpisov pre medzinárodný obchod, ako aj pre medzinárodný finančný systém;
41. chváli odhodlanie vyjadrené pittsburským samitom na reformu mandátov, rozsahu pôsobnosti a riadenia medzinárodných finančných inštitúcií, aby mohli reagovať na zmeny vo svetovom hospodárstve; domnieva sa, že presun podielu kvót MMF vo výške „aspoň piatich percent“ z príliš zastúpených krajín s rozvíjajúcimi sa trhmi na menej zastúpené krajiny je príliš malý, oceňuje dlho očakávanú dohodu Spojených štátov a európskych vlád na pittsburskom samite o tom, že pracovníkov na najvyššom a vyšších stupňoch riadenia vo všetkých medzinárodných inštitúciách treba vymenúvať na základe verejného a transparentného postupu a na základe zásluh;
42. naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby našli spoločnú pozíciu v otázke ich zastúpenia v radách Svetovej banky a MMF, aby sa uľahčilo presadzovanie požadovaných zmien s cieľom postupovať smerom k spravodlivejšiemu systému zastúpenia v medzinárodných finančných inštitúciách;
43. konkrétne požaduje zahrnutie zastúpenia rozvojových krajín do novej finančnej štruktúry prostredníctvom ich regionálnych organizácií, aby sa dali riešiť ich oprávnené obavy v oblasti udržateľného rozvoja, vychádzajúce z ich konkrétnej situácie, a naliehavo vyzýva štáty skupiny G-20, aby začali potrebnú reformu medzinárodných finančných inštitúcií, najmä MMF a Svetovej banky, aby sa skončili ich škodlivé podmienenosti;
Potreby financovania zo strany EÚ a svetového financovania pre rozvojové krajiny
44. uznáva rýchlosť, s akou sa krajiny skupiny G-20 zaviazali prispieť dodatočnými finančnými prostriedkami do MMF, najmä vo forme zvláštnych práv čerpania (Special Drawing Rights), aby sa ekonomiky rozvojových krajín mohli stabilizovať, a chváli pohotovú reakciu MMF, keď tieto prostriedky vyčlenil krajinám v núdzi; pripomína však neprimeraný rozsah iniciatív doteraz prijatých krajinami skupiny G-20, ktoré podľa predpokladov Svetovej banky pokrývajú menej ako 10 % odhadovaného finančného schodku rozvojových krajín v roku 2009, ktorý by mal dosiahnuť výšku 700 miliárd USD;
45. naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby sa dohodli na spoločných pozíciách v rámci MMF s cieľom uľahčiť prerozdeľovanie zvláštnych práv čerpania MMF z bohatších členských štátov MMF na chudobnejšie, s tým súvisiace rozhodnutie o tom, aby krajiny s nízkym dôchodkom postihnuté krízou dostali peniaze vo forme grantov či veľmi výhodných pôžičiek a aby sa na päť rokov zmrazili všetky splátky dlhov rozvojových krajín postihnutých krízou bez toho, aby sa počas moratória navyšovali úroky; trvá na tom, aby dvojstranné príspevky EÚ do krízových balíkov MMF boli dodatkom k rozpočtom určených na pomoc;
Svetová hospodárka kríza a obchod
46. stále nie je presvedčený výzvou krajín skupiny G-20 na uzavretie rozvojového kola obchodných rokovaní WTO v Dauhe počas roka 2010; s potešením však konštatuje, že svetoví vodcovia sa v Pittsburghu vzdali klamnej predstavy obhajovanej na londýnskom samite v apríli, že skončenie dauhaského kola rokovaní by sa malo považovať za faktor pri stabilizácii svetového hospodárstva, pretože výsledky dauhaského kola by sa mohli implementovať až s veľkým časovým odstupom;
47. pripomína, že dauhaské kolo rokovaní je ďalším liberalizačným úsilím vrátane úsilia súvisiaceho s operáciami finančných služieb, a to v čase, keď sa vážne pochybuje o výhodách ďalšej liberalizácie; požaduje zavedenie moratória na ďalšie úsilie WTO v otázke svetovej liberalizácie, kým sa dôkladne nezanalyzujú súvislosti liberalizácie s globálnou hospodárskou a finančnou stabilitou a s úsilím v rámci boja proti zmene klímy;
48. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.