NÁVRH UZNESENIA o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady
19.10.2009
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Adrian Severin, Hannes Swoboda v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0095/2009
B7‑0098/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na dve uznesenia z 1. júna 2006 o zlepšení vzťahov medzi EÚ a USA v rámci dohody o transatlantickom partnerstve a o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA, z 25. apríla 2007 o transatlantických vzťahoch, z 5.júna 2008 o samite EÚ/USA a z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o nešírení jadrových zbraní a o budúcnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o pripravovanej medzinárodnej dohode, na základe ktorej sa ministerstvu financií Spojených štátov sprístupnia údaje obsiahnuté v zasielaných finančných platobných správach s cieľom predchádzať terorizmu a financovaniu teroristov a bojovať proti nim,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 o samite G20, ktorý sa konal 24. a 25. septembra 2009 v Pittsburghu,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže transatlantické partnerstvo je založené na spoločných kľúčových hodnotách, ako sú demokracia, ľudské práva, zásady právneho štátu a mnohostrannosť, ako aj na spoločných cieľoch, ako sú otvorené a integrované ekonomiky a trvalo udržateľný rozvoj, a keďže je základným kameňom bezpečnosti a stability v euroatlantickom priestore,
B. keďže Európska únia víta nové smerovanie administratívy USA založené na prístupe spolupráce v medzinárodnej oblasti a na posilňovaní vzťahov medzi EÚ a USA,
C. keďže Európska únia je čoraz dôležitejším aktérom na svetovej scéne a keďže bude môcť zohrávať významnejšiu a koherentnejšiu úlohu na medzinárodnom poli, len čo nadobudne platnosť Lisabonská zmluva so svojimi nástrojmi v oblasti zahraničnej politiky,
D. keďže nedávne prieskumy, napríklad Transatlantické trendy 2009 Nemeckého Marshallovho fondu, ukazujú nebývalú podporu administratívy USA medzi obyvateľmi EÚ ako základ na oživenie vzťahov medzi EÚ a USA,
E. keďže EÚ a USA zohrávajú kľúčovú úlohu vo svetovej politike a svetovom hospodárstve a spoločne nesú zodpovednosť za riešenie celosvetovej nerovnováhy, ktorá je príčinou krízy, ako aj rôznych celosvetových výzev, ako je finančná kríza, nezamestnanosť, zmena klímy, energetická bezpečnosť, odstránenie chudoby a dosiahnutie ďalších rozvojových cieľov tisícročia, terorizmus a šírenie jadrových zbraní,
F. keďže vo svete, ktorý je čoraz zložitejší a vyznačuje sa čoraz väčšou mierou globalizácie a zmien, je v záujme oboch partnerov, tak EÚ, ako aj USA, aby jednotne čelili spoločným hrozbám a výzvam, a to na základe medzinárodného práva a multilaterálnych inštitúcií, najmä systému OSN, a aby vyzvali aj ďalších partnerov na spoluprácu v tomto úsilí,
G. keďže činnosť Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) by sa mala naďalej vyvíjať smerom k splneniu cieľa, ktorým je integrovaný transatlantický trh organizovaný tak, aby sa uľahčilo dosiahnutie cieľov EÚ, ako sú hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj a sociálna spravodlivosť,
H. keďže EÚ a USA budú konfrontované s otázkou rastúcej celosvetovej spotreby energie a s požiadavkou plniť globálne záväzky, ktoré sa majú dohodnúť v Kodani, v záujme boja proti zmene klímy, ktorý si vyžiada zásadné zmeny v našich ekonomikách,
I. keďže finančná a hospodárska kríza sa rýchlo zmenila na krízu pracovných miest s vážnymi sociálnymi dôsledkami keďže transatlantickí partneri majú spoločnú zodpovednosť za riešenie sociálneho rozmeru hospodárskej krízy,
J. keďže EÚ a USA musia prijať pevný záväzok k riešeniu rastúcej miery nezamestnanosti a napätia ako výsledok sociálneho vylúčenia, ktorému budú čeliť,
Samit EÚ – USA
1. naliehavo vyzýva oboch partnerov, aby uplatňovali efektívny viacstranný prístup so zapojením nových aktérov v duchu spoločnej zodpovednosti za poriadok vo svete, rešpektovanie medzinárodného práva a spoločné problémy; trvá na tom, aby EÚ a USA zintenzívnili svoje úsilie zamerané na realizáciu reformnej agendy OSN vrátane reformy Bezpečnostnej rady OSN a ostatných viacstranných fór v rámci globálneho usporiadania;
2. vyzýva oboch partnerov, aby podporovali dodržiavanie ľudských práv vo svete ako kľúčový prvok svojej politiky; zdôrazňuje potrebu intenzívnej koordinácie v oblasti preventívnej a krízovej diplomacie; vyzýva administratívu USA, aby ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a pristúpila k nemu; opakuje svoju výzvu na zrušenie trestu smrti;
3. zdôrazňuje, že obidvaja partneri by sa mali naďalej usilovať o mierové a spravodlivé urovnanie konfliktu na Blízkom Východe, a víta skutočnosť, že ide o jednu z najnaliehavejších priorít administratívy USA; žiada administratívu USA, aby svoju činnosť úzko koordinovala s EÚ a zapájala kvarteto; zdôrazňuje, že obaja partneri by sa mali snažiť o zintenzívnenie rokovaní na základe plánu a predchádzajúcej dohody s cieľom dosiahnuť riešenie, ktorého výsledkom budú dva štáty vrátane nezávislého, životaschopného palestínskeho štátu; vyzýva transatlantických partnerov, aby podporovali snahy o zmierenie v rámci Palestíny, a poukazuje na význam zlepšenia životných podmienok Palestínčanov na Západnom brehu a v Gaze vrátane obnovy Gazy;
4. domnieva sa, že prvé stretnutie medzi izraelským premiérom Benjaminom Netanyahuom a palestínskym vedúcim predstaviteľom Mahmúdom Abbásom, ktoré 23. septembra 2009 organizoval prezident Obama, nesplnilo ambiciózne ciele; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v otázke výstavby izraelských osád na Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme nebola doteraz dosiahnutá žiadna dohoda;
5. domnieva sa, že schválenie odporúčaní uvedených v správach vyšetrovacej misie do Gazy, ktorú viedol Justice Goldstone a Vysoký komisár OSN pre ľudské práva, Radou OSN pre ľudské práva predstavuje dôležitý krok smerom k posilneniu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva všetkými dotknutými stranami a k zabezpečeniu spravodlivého urovnania konfliktu;
6. zdôrazňuje, že v Afganistane sú v hre hodnoty, bezpečnosť a dôveryhodnosť transatlantického spoločenstva; naliehavo vyzýva EÚ, USA, NATO a OSN, aby navrhli novú spoločnú strategickú koncepciu, ktorá by v plnej miere spájala prvky medzinárodného záväzku, venovala by prioritnú pozornosť rozvoju a boju proti chudobe a vyzývala všetky susedné štáty na účasť na tomto úsilí s cieľom stabilizovať situáciu v regióne;
7. vyzýva EÚ a USA, aby vypracovali spoločnú stratégiu postupu voči Pakistanu zameranú na posilnenie jeho demokratických inštitúcií, zásad právneho štátu a jeho schopnosť bojovať proti terorizmu a zároveň aby podporovali zapojenie Pakistanu do zodpovednosti za stabilitu v regióne;
8. vyzýva partnerov, aby koordinovaným úsilím pokračovali v spolupráci s irackou vládou a OSN s cieľom zvýšiť stabilitu a posilniť národné zmierenie a prispieť k jednote a nezávislosti Iraku;
9. vyzýva obidvoch partnerov, aby podporovali trialóg s Latinskou Amerikou ako regiónom, ktorý takisto uplatňuje víziu demokracie, ľudských práv a zásadu multilateralizmu;
Otázky týkajúce sa obrany, kontroly zbrojenia, šírenia jadrových zbraní a bezpečnosti
10. víta novú dynamiku v procese vedúcom k vybudovaniu sveta bez jadrových zbraní, ako bolo uvedené v spoločnom vyhlásení prezidentov Obamu a Medvedeva 1. apríla 2009 v Londýne a v prejave prezidenta Obamu 5. apríla 2009 v Prahe; zastáva názor, že odzbrojovanie a vykonávanie zásad a postupov nešírenia jadrových zbraní, opätovne spustené v mnohostrannom rámci, sú jediným spôsobom na zvrátenie vývoja smerujúceho k šíreniu zbraní hromadného ničenia;
11. víta skutočnosť, že Ruská federácia a USA sa rozhodli viesť rokovania o uzavretí novej všeobecnej právne záväznej dohody, ktorá má nahradiť Zmluvu o obmedzení strategických zbraní (START), ktorej platnosť sa skončí v decembri 2009, ako aj to, že prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev podpísali 6. júla 2009 v Moskve spoločný dohovor o dohode, ktorá bude pokračovaním zmluvy START 1;
12. podporuje koncepčný dokument, ktorý Spojené štáty predložili Rade dňa 16. septembra 2009 ako súčasť stratégie administratívy USA v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia, a víta ohlásený zámer prezidenta Obamu týkajúci sa usporiadania samitu o celosvetovej jadrovej bezpečnosti v apríli 2010 vo Washingtone;
13. víta rezolúciu Bezpečnostnej rady z 24. septembra 2009 o nešírení jadrových zbraní (Rez. 1887) zameranú na úsilie o vybudovanie bezpečnejšieho sveta pre všetkých a na vytvorenie podmienok pre svet bez jadrových zbraní v súlade s cieľmi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní spôsobom, ktorým sa podporí medzinárodná stabilita, a na základe zásady nezníženej bezpečnosti pre všetkých;
14. domnieva sa, že existuje osobitný priestor na obnovenie transatlantickej spolupráce v oblasti nešírenia jadrových zbraní; preto vyzýva EÚ a USA, aby na všetkých medzinárodných fórach, najmä v OSN, prijali spoločnú stratégiu týkajúcu sa odzbrojenia v oblasti zbraní hromadného ničenia a konvenčných zbraní; víta vyhlásenie prezidenta USA o tom, že bude podporovať ratifikáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT); vyzýva Radu, aby v úzkej spolupráci s USA a Ruskom pozitívne a proaktívne prispela k príprave ďalšej konferencie o preskúmaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010;
15. vyzýva konferenciu o odzbrojení, aby čo najskôr prerokovala zmluvu, ktorou by sa zakázala výroba štiepneho materiálu pre jadrové zbrane alebo iné jadrové výbušné zariadenia;
16. zdôrazňuje, že iránsky jadrový program ohrozuje systém nešírenia jadrových zbraní a stabilitu v regióne i vo svete; víta priamy dialóg, ktorý otvoril prezident Obama, a podporuje cieľ, o dosiahnutie ktorého sa spoločne usilujú obaja partneri, ktorým je nájsť prostredníctvom rokovaní riešenie problému s Iránom, v spolupráci s ostatnými členmi Bezpečnostnej rady a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu;
17. podporuje proces rokovaní v Ženeve z 1. októbra 2009, v ktorom Irán súhlasil s otvorením svojho nového zariadenia na obohacovanie uránu v blízkosti mesta Qom medzinárodnej inšpekcii;
18. vyjadruje obavy v súvislosti s poslednými jadrovými skúškami Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) a jej odmietnutím rezolúcie OSN č. 1887; podporuje však prístup USA založený na bilaterálnom dialógu v rámci šesťstranných rozhovorov, ktorý sa snaží o dosiahnutie odstránenia jadrových zbraní z Kórejského polostrova;
19. víta rozhodnutie USA o odložení plánov na vytvorenie systému protiraketovej obrany v Európe a vyzýva na vytvorenie nového systému globálnej bezpečnosti za účasti EÚ, USA, Ruska a Číny;
20. zdôrazňuje dôležitosť NATO ako základného kameňa transatlantickej bezpečnosti; víta rozhodnutie Európskej rady z decembra 2008 posilniť strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO a vyzýva oboch partnerov, aby v záujme zlepšenia spolupráce medzi týmito dvoma organizáciami urýchlili vytvorenie skupiny EÚ – USA na vysokej úrovni; žiada, aby EÚ zastávala aktívnu úlohu v procese strategického hodnotenia NATO, a navrhuje, aby sa diskutovalo o význame euroatlantickej bezpečnostnej stratégie, pričom by sa mohli definovať spoločné bezpečnostné záujmy;
21. zdôrazňuje, že bezpečnostný rozmer vzťahov EÚ s Ruskom a USA a úlohu SZBP a EBOP nemožno vnímať oddelene od širšej európskej bezpečnostnej štruktúry, ktorá zahŕňa NATO, OBSE a medzinárodné dohody, napríklad zmluvu o antibalistických strelách (ABM) a zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE); domnieva sa, že dialóg s Ruskom, USA a členskými štátmi OBSE, ktoré nie sú členmi EÚ, by sa mal zaoberať príslušným vývojom v tejto širšej štruktúre bezpečnosti s cieľom obnoviť transatlantický konsenzus o bezpečnosti, pričom by sa malo vychádzať z helsinských dohôd alebo z ich aktualizovanej verzie, o ktorej sa bude rokovať v rámci novej Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe;
22. vyzýva vládu USA, aby sa v Kongrese zasadila o zrušenie alebo aspoň zníženie protekcionistických ustanovení Buy America v zákonoch USA týkajúcich sa verejného obstarávania v oblasti obranných zariadení, a tak na transatlantickej úrovni prispela k nastoleniu rovnakých podmienok v tomto sektore;
Finančná kríza a stabilita a bankovníctvo
23. zdôrazňuje, že riziko úverovej krízy ešte nepominulo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre dosiahnutie udržateľnej globálnej hospodárskej obnovy, zamestnanosti a rastu majú rozhodujúci význam koordinované makroekonomické politiky a spolupráca menových orgánov; víta závery samitu G20 ako konkrétny pracovný základ pre ďalšiu spoluprácu EÚ a USA a s potešením očakáva koordinovaný prístup pri riešení otázok finančnej stability a reformy globálneho finančného systému;
24. žiada o koordináciu reformného balíka USA pre finančný sektor (navrhnutý 17. júna 2009) so súčasnou reformou štruktúr finančného dohľadu v EÚ, aby sa v budúcnosti zabránilo akýmkoľvek zlyhaniam globálneho finančného trhu a jeho subjektov; žiada o urýchlenú realizáciu týchto reformných balíkov; v tejto súvislosti schvaľuje zapojenie najdôležitejších krajín s rýchlo rastúcim hospodárstvom do vzniku Rady pre finančnú stabilitu (FSB);
25. v tomto zmysle je presvedčený, že upevnenie spolupráce medzi legislatívnymi orgánmi, regulačnými orgánmi a orgánmi dohľadu v USA a v EÚ má zásadný význam, najmä vzhľadom na nedostatky, ktoré odkryl finančný chaos;
26. vyzýva USA, aby zohľadnili nedávne a budúce zmeny smerníc EÚ o kapitálových požiadavkách pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti pri uplatňovaní rámca Bazilej II v USA, čo je rozhodujúce pre zachovanie rovnakých podmienok v globálnom meradle;
27. podporuje výzvu skupiny G-20 urýchliť zblíženie účtovných štandardov; naliehavo vyzýva Radu pre finančné účtovné štandardy a Radu pre medzinárodné účtovné štandardy, aby v kontexte nezávislých normotvorných procesov odsúhlasili jednotný súbor globálnych účtovných štandardov vysokej kvality a dokončili projekt zbližovania štandardov do júna 2011;
28. naliehavo vyzýva USA, aby dodržiavali svoj plán pri uplatňovaní požiadavky, aby domáci užívatelia v USA uplatňovali medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS); pripomína svoju žiadosť, aby do prijatia rozhodnutia, podľa ktorého budú musieť užívatelia v USA uplatňovať IFRS, Výbor pre reguláciu akciových trhov USA (SEC) uznával IFRS prijaté Európskou úniou za rovnocenné so všeobecne prijatými účtovnými zásadami USA (GAAP);
29. zdôrazňuje, že Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) by mala pokračovať v reformách riadenia s cieľom zabezpečiť spravodlivé zastúpenie členskej základne, ktorá požaduje, aby kótované spoločnosti uplatňovali IFRS, a podieľa sa na tvorbe medzinárodných účtovných štandardov, ako aj na dohľade nad IASB vo funkcii správcov;
30. vyjadruje nádej, že EÚ dokáže uznať režim dohľadu nad poisťovníctvom v USA za rovnocenný s podmienkami stanovenými v smernici Solventnosť II; zastáva názor, že iniciatívou zriadiť Úrad národného poistenia by sa zlepšila spolupráca medzi EÚ a USA a výmena informácií v odvetví poisťovníctva;
Zasadnutie Transatlantickej hospodárskej rady a jej posilnenie
31. zdôrazňuje potrebu pokračovať v činnosti Transatlantickej hospodárskej rady (TEC), rozvíjať ju a posilňovať; domnieva sa, že by sa mal vypracovať plán, v ktorom by bol uvedený spôsob, akým možno do roku 2015 dosiahnuť dlhodobý záväzok k transatlantickému trhu s ohľadom na sociálne trhové hospodárstvo;
32. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa výsledok štúdie o realizácii transatlantického trhu prediskutoval s príslušnými parlamentnými výbormi skôr, ako sa vyvodia akékoľvek konkrétne závery pre budúcnosť;
33. je presvedčený, že informačná spoločnosť je základným pilierom transatlantickej hospodárskej oblasti založenej na prístupe k vedomostiam a na ochrane digitálneho obsahu prostredníctvom prísneho a účinného systému ochrany autorských a súvisiacich práv, a ďalej opakovane potvrdzuje, že táto ochrana musí presadzovať inovácie;
34. domnieva sa, že v oblastiach ako investície, účtovné štandardy, regulačné záležitosti, bezpečnosť dovážaných výrobkov a presadzovanie práv duševného vlastníctva už zlepšená spolupráca vyústila do významného pokroku a musí sa o nej uvažovať;
35. vyzýva EÚ a USA, aby posilnili spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a kultúry a naďalej uľahčovali a podporovali výmenné pobyty študentov, učiteľov a umelcov s cieľom napomáhať vzájomné hospodárske, akademické a kultúrne výhody plynúce z tejto spolupráce;
36. vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zabezpečenie toho, aby americký zákon, ktorý požaduje kontrolu všetkého tovaru (100 %) prichádzajúceho na územie USA, bol buď prepracovaný alebo aby ho vláda USA uplatňovala s cieľom zabezpečiť, že sa nebudú vytvárať žiadne ďalšie prekážky obchodu, ktoré by hospodárskym subjektom spôsobovali značné náklady, pričom z hľadiska bezpečnosti dodávateľského reťazca by neboli žiadnym prínosom; domnieva sa, že TEC by mohla užitočne organizovať v Bruseli a vo Washingtone semináre o probléme 100-percentnej kontroly v záujme posilnenia hlbšieho porozumenia medzi zákonodarcami USA a EÚ a podpory včasného a vzájomne prijateľného vyriešenia tohto problému;
37. opätovne vyzýva vedenie EÚ a USA a spolupredsedov TEC, aby zohľadnili zásadnú úlohu zákonodarcov pre dlhodobý úspech procesu a dôrazne ich žiada, aby do činnosti TEC plne a priamo zapojili zástupcov Transatlantického dialógu o práci;
38. domnieva sa, že vzhľadom na vysoko odborný charakter otázok, ktorým sa venuje TEC, je nevyhnutné zabezpečiť, aby boli do diskusie zapojení aj najpovolanejší členovia Kongresu USA a poslanci Európskeho parlamentu;
39. víta skutočnosť, že TEC poskytujú poradenstvo viaceré zúčastnené strany vrátane zástupcov podnikov, a žiada, aby sa porovnateľná úloha zverila aj zástupcom odborového hnutia na oboch stranách Atlantiku, s cieľom plne začleniť sociálny rozmer; vyzýva k tomu, aby vedúci predstavitelia Transatlantického dialógu o práci a budúceho Transatlantického dialógu pre energetiku boli začlenení do skupiny poradcov; zastáva však názor, že ich konzultačnú úlohu je potrebné odlíšiť od legislatívnej úlohy Kongresu USA a Európskeho parlamentu;
40. súčasne je presvedčený, že transatlantická hospodárska spolupráca sa musí uskutočňovať tak, aby bola zodpovednejšia, transparentnejšia a predvídateľnejšia, a že plány schôdzí, programy, podrobné plány a správy o činnosti by sa mali zverejňovať na internetovej stránke;
Otázky týkajúce sa dopravy
41. vyzýva Senát a vládu USA, aby umožnili úplnú a účinnú implementáciu dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA z prvej etapy a dohody o bezpečnosti leteckej dopravy medzi EÚ a USA a aby sa snažili o dosiahnutie dohody o leteckej doprave v druhej etape v záujme ďalšieho rozvoja vzťahov v oblasti leteckej dopravy medzi EÚ a USA;
42. vyzýva Senát a vládu USA, aby sa vyhli akýmkoľvek opatreniam, ktoré sú v rozpore s týmito cieľmi, ako sú opatrenia týkajúce sa zahraničných opravárskych staníc, výnimky v protimonopolnej oblasti a príslušnosť leteckých dopravcov, uvedené v uznesení kongresu č. 915;
43. vyzýva orgány USA a Európsku komisiu, aby ešte viac zintenzívnili rokovania v záujme dosiahnutia vyvážených riešení, čo sa týka okrem iného potrieb bezpečnosti leteckej dopravy a ochrany údajov v oblasti osobných údajov o cestujúcich (PNR), prehodnotenia bezpečnostných kontrol na letiskách a dôraznejších opatrení na začlenenie krokov na zníženie vplyvu transatlantickej a medzinárodnej leteckej dopravy na zmenu klímy do rokovaní v Kodani a dohôd ICAO;
44. pripomína Komisii a orgánom USA, že neuzavretie dohody v rámci druhej etapy by mohlo viesť k zrušeniu dohody z prvej etapy zo strany niektorých členských štátov, čo by poškodilo záujmy leteckých dopravcov tak z EÚ, ako aj z USA;
Presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, colné otázky a dohľad nad trhom
45. vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali spoločné opatrenia s orgánmi USA, najmä s Komisiou pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov USA a inými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby Čína a ostatné tretie krajiny zvýšili svoje výrobné štandardy tak, aby spĺňali požiadavky EÚ a USA na bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o hračky;
46. vyzýva Komisiu, aby vyvinula silnejšie a účinnejšie mechanizmy presadzovania v rámci cezhraničnej spolupráce s cieľom prepojiť systém rýchleho varovania EÚ „RAPEX“ v oblasti spotrebných výrobkov, ktoré predstavujú vážne riziko pre spotrebiteľov, so systémom rýchleho varovania Komisie USA pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov a začleniť činnosti siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa medzi činnosti orgánov USA;
47. navrhuje, aby TEC podporila prijatie záväzného nástroja spolupráce, ktorý by upravoval a uľahčoval výmenu informácií o bezpečnosti výrobkov a prípravu spoločného programu kooperatívnych opatrení;
48. podporuje iniciatívu Komisie zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu využitím právneho základu v nariadení o posilnení spolupráce pri ochrane spotrebiteľa (CPC) s cieľom uzavrieť dohodu s americkými orgánmi presadzovania práva a šírením a výmenou osvedčených postupov;
49. vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na dlho meškajúcej bilaterálnej dohode s USA o spolupráci pri presadzovaní práva rozširujúcej jej činnosti v oblasti presadzovania práva (výmenu informácií, vyšetrovanie a prijímanie opatrení) v rámci nariadenia EÚ o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa a zákona USA o bezpečnom internete;
Vzájomné uznávanie a štandardizácia
50. vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo formálnom prijímaní postupov vzájomného uznávania vyhlásení o zhode výrobkov, ktoré musí povinne testovať tretia strana, najmä informačných a komunikačných technológií a elektrických zariadení; vyzýva komisiu, aby trvala na vzájomnom uznávaní zákonných meracích jednotiek, najmä na akceptovaní výhradne metrického označovania výrobkov EÚ v USA;
51. vyzýva Komisiu, aby spolu s orgánmi USA preskúmala možnosti štandardizácie s cieľom koordinovať politiky, ktoré majú vplyv na činnosť medzinárodných úradov pre štandardizáciu;
Sociálna zodpovednosť podnikov
52. domnieva sa, že sociálnu zodpovednosť podnikov možno považovať za samoregulačný obchodný model vplyvu obchodných činností, čo sa týka integrácie sociálnych a ekologických záujmov do činnosti firmy a jej interakcie so zainteresovanými stranami; je presvedčený, je presvedčený, že výmena najlepších skúseností v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov medzi USA a EÚ významne ovplyvní postoj podnikov voči sociálnej zodpovednosti a ich pozitívnu angažovanosť v sociálnych a ekologických otázkach;
53. domnieva sa, že v regulačnej spolupráci by sa malo zohľadňovať posilnenie regulačného rámca EÚ týkajúceho sa smernice o kapitálových požiadavkách, najmä politík odmeňovania v odvetví finančných služieb;
Otázky poľnohospodárstva a Dauha
54. poukazuje na dôležitosť dosiahnutia vyváženosti na rokovaniach o svetovom obchode v Dauhe v oblasti poľnohospodárstva vrátane opatrení na zabránenie ďalšej volatility poľnohospodárskych cien a nedostatku potravín, aby sa zabezpečila celosvetová potravinová bezpečnosť; sa zaväzuje, že bude v plnom rozsahu prihliadať na požiadavky na úspešné kolo obchodných rokovaní; zdôrazňuje, že treba v plnej miere posúdiť úpravy, ktoré sa už zaviedli v rámci nedávnych reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky, a vyslovuje želanie, aby sa podobné úpravy dostali aj do zákona USA o poľnohospodárstve;
55. je stále odhodlaný splniť svoj cieľ, ktorým je zabezpečenie najprísnejších noriem na bezpečnosť produktov pre svojich občanov; podporuje rozhodnutia Komisie týkajúce sa zistených stôp neschválených geneticky modifikovaných produktov, najmä v kukuričných a sójových druhoch, kým sa nevyhodnotí bezpečnosť týchto produktov pre zdravie a životné prostredie; uznáva, že Európska únia má veľmi prísne predpisy súvisiace s geneticky modifikovanými organizmami;
56. pripomína nedávny vývoj v kedysi sporných otázkach, ako boli prípady hovädzieho mäsa s obsahom hormónov, kureniec s obsahom chloridov a povolenie niektorých geneticky modifikovaných produktov; je presvedčený, že prostredníctvom pokračujúceho dialógu možno riešiť otázky ovplyvňujúce vzájomný obchod s poľnohospodárskymi výrobkami skôr, ako sa spor dostane pred orgány WTO;
Ekologické problémy a zmena klímy
57. podporuje úsilie, ktoré USA prezentovali na samite OSN o zmene klímy 22. septembra 2009, a plány na postupné zrušenie dotácií na využívanie fosílnych palív, a víta možnosť, že pripravovaná legislatíva USA sa nebude týkať iba obmedzenia emisií skleníkových plynov; je však znepokojený tým, že americkému Senátu sa asi nepodarí prijať zákony do konca tohto roka; preto žiada EÚ a USA, aby úzko spolupracovali v záujme úspechu kodanskej konferencie a aby zaviazala všetky krajiny, ktoré sa významne podieľajú na emisiách skleníkových plynov, na plnenie záväzných strednodobých a dlhodobých cieľov;
58. pripomína, že medzinárodná dohoda by mala zabezpečiť spoločné zníženie emisií skleníkových plynov v priemyselných krajinách na hranici 25 % až 40 % v roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 v súlade s odporúčaniami štvrtej hodnotiacej správy medzinárodného panelu o zmene klímy (IPCC 4AR), a že tieto zníženia by mali byť domáceho pôvodu; pripomína, že dlhodobý cieľ znižovania emisií by sa pre EÚ a ďalšie priemyselné krajiny mal stanoviť aspoň na hodnotu 80 % v roku 2050 v porovnaní s rokom 1990;
59. v podstate podporuje myšlienku vytvorenia transatlantickej energetickej rady podľa modelu Transatlantickej hospodárskej rady, ktorá by sa venovala transatlantickej spolupráci pri riešení otázok regulácie, energetickej účinnosti a energetickej bezpečnosti; dúfa, že toto bude mať väčší úspech než transatlantický ekologický dialóg v roku 2000;
60. zdôrazňuje dôležitosť aktívneho a stáleho dialógu medzi EÚ a USA vzhľadom na revíziu existujúcich právnych predpisov EÚ o nových potravinách a využívaní nových technológií pri výrobe potravín;
61. zdôrazňuje, že tieto nové technológie, ako sú nanomateriály, by mohli negatívne ovplyvňovať naše zdravie a životné prostredie, pretože ich vedecké vlastnosti nie sú zatiaľ známe; v dôsledku toho zdôrazňuje, že treba brať do úvahy obavy verejnosti a spotrebiteľov spôsobené využívaním nových technológií, pričom využívanie klonovacích techník v chove dobytka a s tým súvisiace obavy o zdravie zvierat sú ďalším príkladom;
62. víta skutočnosť, že vláda USA uznala, že v blízkej budúcnosti treba reformovať zákon o kontrole toxických látok, aby sa zabezpečila účinná ochrana ľudského zdravia a životného prostredia pred účinkami chemických látok;
63. vyzýva príslušné orgány EÚ a USA, aby spolupracovali s cieľom ustanovenia regulačného systému v USA, ktorý zabezpečí úroveň ochrany porovnateľnú so systémom REACH;
Súdna a policajná spolupráca, víza
64. očakáva, že na stretnutí ministrov EÚ a USA, ktoré sa má uskutočniť 28. októbra 2009 vo Washingtone D.C., sa prijme spoločné vyhlásenie o policajnej a súdnej spolupráci týkajúce sa predovšetkým kybernetickej bezpečnosti;
65. vyjadruje pripravenosť na posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti; vyzýva USA, aby prijali ďalšie zákony, ktoré by podporili vypracovanie súboru medzinárodných dohôd a posilnili policajnú spoluprácu na zastavenie kybernetických útokov a na zabránenie kybernetickej trestnej činnosti; je pripravený na vypracovanie medzinárodných nástrojov a vhodných záruk na ochranu súkromia, slobody prejavu a obchodných transakcií;
66. pripomína svoje odhodlanie bojovať proti terorizmu a pevné presvedčenie, že treba dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi bezpečnostnými opatreniami a ochranou občianskych slobôd a základných práv, pričom sa zabezpečí maximálne rešpektovanie súkromia a ochrany údajov; opätovne potvrdzuje, že nevyhnutnosť a úmernosť sú kľúčovými zásadami, bez ktorých nebude boj proti terorizmu nikdy účinný;
67. domnieva sa, že na dobrú spoluprácu medzi EÚ a USA vo veciach týkajúcich sa spravodlivosti, slobody a bezpečnosti je potrebný kvalitný právny a politický rámec a že na účinné riešenie spoločných problémov, akými sú boj proti terorizmu a organizovanému zločinu bez ohrozenia základných práv a zásad právneho štátu, súdna spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca, riadenie migrácie a ochrana práva žiadať o azyl, ako aj presadzovanie bezvízového pohybu všetkých bona fide občanov medzi oboma oblasťami, je nevyhnutné silnejšie partnerstvo zahŕňajúce parlamentný a demokratický rozmer;
68. v tejto súvislosti pripomína, že Európska únia je založená na zásadách právneho štátu a že všetky prenosy európskych osobných údajov do tretích krajín na bezpečnostné účely by mali dodržiavať procesné záruky a právo na obhajobu a byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu údajov na vnútroštátnej a európskej úrovni;
69. pripomína, že podľa článku 4 transatlantickej dohody o právnej pomoci medzi EÚ a USA, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2010, sa prístup k cieleným finančným údajom zabezpečuje na základe žiadosti podanej prostredníctvom vnútroštátnych orgánov, a že toto by mohlo tvoriť lepší právny základ na prenos údajov SWIFT než navrhovaná dočasná dohoda;
70. konštatuje, že EÚ a USA rokujú o dočasnej dohode o prenose týchto údajov, ktorá by prostredníctvom doložky o skončení platnosti mala platiť dočasne najviac 12 mesiacov, a že nová dohoda, o ktorej sa rokuje bez toho, aby bol dotknutý postup stanovený Lisabonskou zmluvou, bude musieť v plnej miere zapojiť Európsky parlament a národné parlamenty a zabezpečiť podmienky stanovené v odseku 3 jeho uznesenia zo 17. septembra 2009;
71. víta nedávne rozšírenie programu bezvízového styku o ďalších sedem členských štátov EÚ; naliehavo však vyzýva USA, aby zrušili vízový režim pre zostávajúce členské štáty a aby uplatňovali rovnaký prístup ku všetkým občanom EÚ na základe úplnej reciprocity; je znepokojený predpokladaným zavedením administratívnych poplatkov za vydávanie povolenia ESTA pre občanov EÚ a žiada Komisiu, aby túto otázku prednostne riešila s vládou USA;
Rozvoj a RCT
72. víta opakovaný záväzok na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a splnenie sľubov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci; vyzýva oboch partnerov, aby dodržali svoje záväzky použiť 0,7 % ich HDP na rozvojovú spoluprácu;
73. víta záväzok na skončenie ambiciózneho a vyváženého kola rokovaní v Dauhe s jasným termínom v roku 2010, ktorý bol stanovený na samite krajín skupiny G-20; vyzýva vedúcich predstaviteľov, aby počas ministerskej konferencie WTO v Ženeve koncom novembra nezabudli na najvýznamnejší rozvojový cieľ tohto kola rokovaní;
Inštitucionálny rámec
74. zdôrazňuje, že súčasný spád udalostí by sa mal využiť aj na zlepšenie a obnovenie rámca transatlantických vzťahov; trvá na tom, že treba nahradiť existujúcu Novú transatlantickú agendu z roku 1995 novou dohodou o transatlantickom partnerstve; považuje za vhodné, aby sa rokovania o novej dohode začali hneď po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy tak, aby sa mohli uzavrieť do konca roka 2011;
75. je presvedčený, že transatlantický dialóg zákonodarcov medzi Európskym parlamentom a americkým Kongresom už významne prispel k väčšiemu vzájomnému porozumeniu v mnohých otázkach spoločného záujmu vrátane tých, ktoré súvisia s ekonomickými vzťahmi a medzinárodným obchodom;
76. domnieva sa, že tieto otázky sú veľmi dôležité a že poslanci národných parlamentov by mali byť v tomto smere pravidelne informovaní o vývoji; vyzýva predsedu Európskeho parlamentu, aby zabezpečil vypracovanie príslušného mechanizmu;
77. opätovne pripomína, že novou dohodou by sa mal súčasný transatlantický dialóg zákonodarcov ďalej rozvinúť do medziparlamentného zhromaždenia na základe odporúčaní uvedených v uznesení Európskeho parlamentu z 26. marca 2009;
78. 77. opätovne pripomína, že novou dohodou by sa mal súčasný transatlantický dialóg zákonodarcov ďalej rozvinúť do medziparlamentného zhromaždenia na základe odporúčaní v uznesení Európskeho parlamentu z 26. marca 2009;
79. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.