Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0112/2009

Predkladané texty :

B7-0112/2009

Rozpravy :

PV 21/10/2009 - 9
CRE 21/10/2009 - 9

Hlasovanie :

PV 22/10/2009 - 8.9

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 152kWORD 91k
19.10.2009
PE428.720v01-00
 
B7-0112/2009

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o príprave zasadnutia Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) a o samite EÚ – USA (2. a 3. novembra 2009)


Helmut Scholz, Willy Meyer, Marie-Christine Vergiat, Patrick Le Hyaric v mene skupiny GUE/NGL

Uznesenie Európskeho parlamentu o príprave zasadnutia Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) a o samite EÚ – USA (2. a 3. novembra 2009)  
B7‑0112/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže obyvatelia Európy očakávajú od novej Obamovej administratívy výraznú zmenu politiky; keďže prezident Obama podnikol dôležité symbolické kroky, ktorými dal svetu signál, že táto zmena v zahraničnej politike sa uskutoční;

B.  keďže napriek pozitívnemu vývoju hlavné problémy pretrvávajú, ako napríklad:      

Ø vojna v Afganistane je naďalej príčinou tisícok civilných obetí a katastrofálnej destabilizácie krajiny; keďže žiaden z problémov tejto krajiny sa nevyriešil prostredníctvom vojensky orientovanej politiky aliancie NATO,

Ø vojenské sily USA sú naďalej rozmiestnené po celom svete,

Ø hoci prezident Obama na druhý deň svojho mandátu vydal príkaz zavrieť do roka Guantánamo, politické, právne a diplomatické prekážky pozastavili pokrok smerom k tomuto cieľu,

Ø väzenské zariadenia v tretích krajinách spravované USA naďalej existujú, napríklad v Afganistane (Bagram),

Ø stratégia USA v oblasti boja proti terorizmu využíva všadeprítomné nástroje na monitorovanie citlivých údajov týkajúcich sa európskych občanov a monitorovanie bankových údajov prostredníctvom siete SWIFT, čo predstavuje kroky, ktoré predstavujú riziko ohrozenia základných práv a slobôd európskych občanov,

Ø Spojené štáty neratifikovali štatút Medzinárodného trestného súdu a naďalej prostredníctvom bilaterálnych dohôd zabraňujú tomu, aby sa ich občania zodpovedali pred týmto súdom za svoju protiprávnu činnosť,

Ø  keďže trest smrti stále existuje v 38 štátoch Spojených štátov amerických a na federálnej úrovni,

Ø  nová administratíva nezrušila sankcie voči Kube;

C. keďže na svet dolieha silná a hlboká recesia, ktorá sa začala v Spojených štátoch, no svoje korene má vo všeobecne rozšírenom presvedčení vedúcich činiteľov v oblasti politiky a obchodu a hlavných ekonómov na oboch stranách Atlantiku, že „slobodné trhy sú najlepšou možnosťou“ a že slobodné vzájomné pôsobenie trhových síl zaručuje účelné a účinné rozdelenie zdrojov,

D. keďže pád finančného systému priniesol reálnej ekonomike na celom svete vrátane Spojených štátov problémy, ako je závažný úbytok pracovných miest, pokles životnej úrovne, pripravil ľudí o bývanie a spôsobil nesmiernu záťaž systémom dôchodkového a sociálneho zabezpečenia; keďže Spojené štáty, EÚ a členské štáty G20 nesplnili cieľ, ktorý si samy stanovili na prvom samite G20, a to uskutočniť okamžité rázne kroky s cieľom zaviesť pravidlá „nového hospodárskeho poriadku”,

E.  keďže rastúca nerovnosť v rozdeľovaní príjmov a bohatstva (zvyšujúce sa zisky a bohatstvo, prudký pokles podielu práce na národnom dôchodku) v posledných 30 rokoch bola najmä v Spojených štátoch a Európskej únii hlavnou hybnou silou obrovského rastu investícií na finančných trhoch a vzniku cenových bublín na trhu aktív; keďže neoliberálna politika liberalizácie finančného trhu a krátkodobá orientácia na zvyšovanie akcionárskej hodnoty za každú cenu sa ukázali ako úplne zničujúce,

1.  vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť na koncepčné obnovenie transatlantických vzťahov s cieľom:

a.  prediskutovať trvalo udržateľné riešenia s cieľom ukončiť krízové situácie vo svete, ktoré by nahradili koncepciu vojenskej superveľmoci;

b.  reagovať na bezodkladnú potrebu radikálnej politickej reformy s cieľom zaoberať sa systémovými príčinami hospodárskej a finančnej krízy a s cieľom bezodkladne podniknúť rázne kroky smerom k pravidlám „nového hospodárskeho poriadku“;

c.  trvať na tom, že boj proti terorizmu sa nedá viesť v rozpore s medzinárodným právom a na úkor dohodnutých, základných a zdieľaných hodnôt, ako je dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, zásad právneho štátu a príslušných Ženevských dohovorov;

d.  rokovať s partnermi z USA o spôsoboch, ako prakticky uplatniť záväzky oboch strán k multilateralite, a najmä k medzinárodnej spolupráci v rámci OSN;

2.  zastáva názor, že zintenzívnenie parlamentného politického dialógu medzi EÚ a USA by mohlo byť na tieto účely užitočné; žiada Komisiu, aby venovala viac pozornosti vzťahom na úrovni občianskej spoločnosti a aby sa v menšej miere zameriavala na obchodný dialóg;

Medzinárodné otázky

3.  zdôrazňuje, že je bezodkladne potrebné poctivo zvážiť súčasnú vojenskú stratégiu, ako aj stratégiu civilnej obnovy v Afganistane; konštatuje, že je nevyhnutná zásadná zmena stratégie, keďže mier, bezpečnosť a rozvoj sa dosiahnu len vtedy, keď sa zastaví špirála násilia, keď sa prevládajúci vojenský prístup k problému nahradí zvýšeným úsilím v oblasti občianskej obnovy a keď sa v dôsledku toho obnoví dôvera afganského obyvateľstva; žiada o stiahnutie vojenských jednotiek NATO z krajiny;

4.  konštatuje, že napriek novému úsiliu Obamovej administratívy je mierový proces na Blízkom východe v slepej uličke; vyzýva transatlantických partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie; trvá na tom, aby rozvoj vzťahov transatlantických partnerov s Izraelom bol prísne podmienený dodržiavaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ukončením humanitárnej krízy v Gaze a na okupovaných palestínskych územiach a skutočným záväzkom ku komplexnému mierovému urovnaniu;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom a bezpečnosťou 1,5 milióna Palestínčanov, ktorí uviazli v pásme Gaze bez možnosti ho opustiť; vyzýva transatlantických partnerov, aby vo vzťahoch s Izraelom trvali na tom, aby izraelské orgány umožnili dopravu potravín, naliehavej zdravotníckej pomoci a paliva do pásma Gazy prostredníctvom otvorenia priechodu a ukončenia blokády;

6.  víta iniciatívu prezidenta Obamu v súvislosti s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1887 (2009) o nešírení jadrových zbraní a jadrovom odzbrojení, ako aj rozhodnutie odstúpiť od myšlienky vytvorenia protiraketového systému v členských štátoch EÚ; vyzýva transatlantických partnerov, aby na samite prerokovali spôsob implementácie tejto rezolúcie;

7.  nalieha na Európsku úniu a Spojené štáty, aby sa snažili zabezpečiť obnovenie rokovaní o kontrole zbrojenia na mnohostrannej úrovni v rámci OSN a na dvojstrannej úrovni; opätovne vyzýva Spojené štáty, aby:

Ø zastavili vývoj novej generácie taktických jadrových zbraní;

Ø ratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok;

Ø ratifikovali Konvenciu o zákaze používania, skladovania, výroby a prevozu protipechotných nášľapných mín a o ich zničení (Ottawská konvencia);

Ø upustili od odmietania protokolu o posilnení dodržiavania Dohovoru OSN o biologických a toxických zbraniach;

Ø prispeli k posilneniu režimu v rámci Zmluvy o nešírení jadrových (NPT) zbraní prísnym plnením všetkých záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, najmä jej článku 2;

Ø dali nový impulz uplatňovaniu Dohovoru o chemických zbraniach a posilnenie organizácie, ktorá vznikla na jeho základe;

Ľudské práva a základné slobody

8.  vyzýva prezidenta Obamu, aby naplnil svoj sľub a uzavrel do konca roka 2009 väzenské zariadenie Guantánamo; vyzýva Obamovu administratívu, aby ukončila akékoľvek neobvyklé zatýkania a predvádzania; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa počas konzultácií s Obamovou administratívou zaoberali situáciou vo väzenských zariadeniach spravovaných USA v Afganistane (Bagram) a aby trvali na ich uzavretí;

9.  opakovane požaduje, aby Spojené štáty zrušili trest smrti na federálnej aj štátnej úrovni;

10. opakovane vyjadruje svoje obavy v súvislosti s porušovaním ochrany údajov európskych občanov vo forme medzinárodnej dohody so Spojenými štátmi na základe článku 24 a 38 Zmluvy o Európskej únii nad pokračovaním prenosu údajov SWIFT do programu USA na sledovanie financovania terorizmu (TFTP); v tejto súvislosti pripomína, že Európska únia je založená na zásadách právneho štátu a že všetky prenosy európskych osobných údajov do tretích krajín z bezpečnostných dôvodov by mali dodržiavať procesné záruky a právo na obhajobu a byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu údajov na vnútroštátnej a európskej úrovni;

11. pripomína, že v rámci transatlantickej dohody o právnej pomoci medzi EÚ a USA, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 2010, článok 4 zabezpečuje umožnenie prístupu k cieleným finančným údajom na základe žiadosti podanej prostredníctvom vnútroštátnych orgánov, čo môže vytvoriť lepší právny základ na prenos údajov SWIFT než navrhovaná dočasná dohoda;

12. víta nedávne rozšírenie programu bezvízového styku o ďalších sedem členských štátov EÚ; naliehavo však vyzýva Spojené štáty, aby zrušili vízový režim pre zostávajúce členské štáty a aby uplatňovali rovnaký prístup ku všetkým občanom EÚ na základe úplnej reciprocity; je znepokojený plánovaným zavedením správnych poplatkov za vydávanie povolenia ESTA (Elektronický systém pre cestovné povolenie) pre občanov EÚ a žiada Komisiu, aby túto otázku riešila s administratívou USA prednostne;

Hospodárske otázky

13. zastáva názor, že ani nové transatlantické hospodárske partnerstvo ani zóna voľného obchodu so Spojenými štátmi nemôže byť cieľom pre Európsku úniu vo vzťahoch so Spojenými štátmi; zastáva názor, že EÚ potrebuje diverzifikovať svoje hospodárske vzťahy, aby si zachovala svoje politiky v oblastiach ako je verejné zdravie a životné prostredie, a posilniť svoje hospodárske vzťahy s ostatnými regiónmi vo svete;

14. podporuje iniciatívu vedúcich predstaviteľov krajín G-20 zameranú na jasne definované vyplácanie odmien v bankovom sektore a na obmedzenie neprimeraných platov; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Spojené štáty ako aj členské štáty EÚ prevzali vedúcu úlohu v obmedzení odmien už beztak dobre platených bankových manažérov;

15. víta dohodu skupiny G-20, podľa ktorej by sa od bánk malo vyžadovať, aby zadržiavali určitú časť úverov, ktoré preskupujú a predávajú ako cenné papiere kryté aktívami; ostro však kritizuje skutočnosť, že kapitál vo vlastníctve bánk na krytie pozícií sa pravdepodobne iba zdvojnásobí a že nové pravidlá sa nebudú uplatňovať skôr než koncom budúceho roka; považuje za poľutovaniahodné, že administratíva USA a vlády členských štátov EÚ požadujú, aby Bazilejský výbor navrhol do konca roka pravidlá iba pre „minimálnu normu globálnej likvidity”;

16. zastáva názor, že Spojené štáty a Európska únia, ako regióny, v ktorých sa nachádzajú najdôležitejšie svetové finančné centrá, potrebujú spoločný prístup na boj proti finančnej a hospodárskej kríze, a trvá na tom, že iba toto môže zabrániť regulačnej arbitráži, ktorá umožní finančnému priemyslu na jednej strane Atlantiku rozoštvať svoju vládu voči administratíve na druhej strane;

17. zastáva názor, že finančný sektor sa musí vrátiť k svojej pôvodnej úlohe a fungovať predovšetkým a najmä vo verejnom záujme, akceptovať nižšie výnosy a prijať systémy vyplácania odmien so zameraním na zamedzenie rizík a dlhodobé ciele namiesto krátkodobých ziskov; poukazuje na to, že finančný sektor v priemyselných krajinách, najmä v Spojených štátoch a niektorých členských štátoch EÚ, sa stal príliš veľkým na to, aby bol spoločnosti užitočný, a je potrebné ho zmenšiť, aby lepšie fungoval;

18. víta skutočnosť, že Spojené štáty a Európska únia súhlasia, že je bezodkladne nutná reforma riadenia medzinárodných finančných inštitúcií, a to na základe rastúcej sily rozvojových krajín; zdôrazňuje, že presun aspoň piatich percent hlasovacích práv v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a troch percent v Svetovej banke z krajín nadmerne zastúpených na krajiny podpriemerne zastúpené možno považovať iba za prvý krok týmto smerom; nabáda administratívu USA a vlády členských štátov EÚ, aby prispeli svojím dielom k úspechu takejto reformy;

19. žiada Radu a Komisiu, aby s transatlantickými partnermi diskutovali o možnostiach pokroku v otázke prístupu rozvojových krajín k liekom a aby rázne odmietali iniciatívu USA na začlenenie do všetkých dvojstranných dohôd, o ktorých sa rokuje s rozvojovými krajinami, doložiek, ktorými tieto krajiny rušia použitie ustanovenia dauhaskej dohody o TRIPS, ktoré umožňuje výrobu a dovoz generických liekov potrebných na boj proti vážnym problémom verejného zdravia (AIDS, tuberkulóza atď.);

20. žiada Radu a Komisiu, aby ukončili dohodu Blair House, ktorá obmedzuje produkciu olejnín a proteínových plodín, zabraňuje EÚ, aby ich produkovala, a núti ju dovážať poľnohospodárske energetické zdroje ako sójové zrná a ostatné plodiny, ktoré sú často geneticky modifikovanými produktmi;

21. nazdáva sa, že právo na bezpečné potraviny a životné prostredie je zdrojom viacerých obchodných konfliktov medzi EÚ a USA, napríklad v prípade hormonálne upravovaného mäsa a geneticky modifikovaných výrobkov, a vyzýva Radu a Komisiu, aby konali v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi ES a obhajovali ich;

22. vzhľadom na to, že EÚ a USA sú hlavnými spotrebiteľmi energie s podielom 38 % na svetovej spotrebe, sa domnieva, že musia prevziať vedúcu úlohu a spoločne sa usilovať o vývoj alternatívnych spôsobov výroby energie; zdôrazňuje potrebu vytvoriť environmentálne trvalo udržateľné alternatívy a zabezpečiť celosvetovú ochranu lesov;

Zmena klímy

23. víta zmenený prístup novej administratívy USA s cieľom dosiahnuť ambiciózne ciele na obmedzenie zmeny klímy; vyjadruje však obavy nad hodnotením veľvyslanca Brutona, že Senát USA sa napokon nebude môcť venovať otázke zmeny klímy skôr než na budúci rok, keď sa ukončí Konferencia OSN o zmene klímy v Kodani a keď sa delegáti rozídu; vyzýva, aby sa na samite presadzovala snaha o spoločný proklimatický prístup na samite OSN v Kodani a aby sa podporili najmä rozvojové krajiny v ich krokoch na obmedzenie zmeny klímy prostredníctvom všetkých dostupných realizačných a finančných opatrení;

Ostatné otázky

24. opätovne pripomína, že Helmsov-Burtonov extrateritoriálny zákon a obchodné embargo uvalené na Kubu sú protizákonné a musia sa zrušiť; vyzýva Radu a Komisiu, aby nastolili túto otázku na samite EÚ a USA a aby sa zasadili o zrušenie týchto ustanovení v prípade potreby aj konfrontáciou USA vo WTO;

25. vyslovuje hlboké znepokojenie nad nevyváženosťou legislatívneho dialógu s USA a jeho vplyvom na európsku legislatívu; je presvedčený, že činnosť Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) musí byť transparentná a musia sa stanoviť zodpovednosti;

26. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a prezidentovi i Kongresu Spojených štátov amerických.

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia