NÁVRH UZNESENIA o označovaní pôvodu
18.11.2009
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Cristiana Muscardini, Daniel Caspary, Georgios Papastamkos, Pablo Zalba Bidegain v mene poslaneckého klubu PPE
Robert Sturdy v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0142/2009
B7‑0145/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu o označovaní pôvodu
Európsky parlament,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu,
– so zreteľom na článok IX a článok XXIV ods. 5 Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT 1994),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, a na nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, ktorým sa ustanovuje systém nepreferenčných pravidiel Európskeho spoločenstva týkajúcich sa pôvodu,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla,
– - so zreteľom na návrh nariadenia Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. februára 2009 o posilnení úlohy európskych MSP v medzinárodnom obchode,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o označovaní pôvodu,
– so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie z 11. decembra 2007 o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ v súčasnosti nemá žiadne harmonizované ustanovenia ani jednotné postupy označovania pôvodu v rámci EÚ; keďže rozdiely v platných právnych predpisoch v členských štátoch, ako aj chýbajúce jasné pravidlá v tejto oblasti v rámci Spoločenstva majú za následok roztrieštený právny rámec,
B. keďže vnútroštátne opatrenia požadujúce povinné označovanie pôvodu tovarov dovezených z iných členských štátov sú zakázané, zatiaľ čo takéto obmedzenie týkajúce sa povinného označovania pôvodu tovarov dovezených z tretích krajín neexistuje,
C. keďže viacerí hlavní obchodní partneri EÚ, akými sú napríklad Spojené štáty americké, Čína, Japonsko a Kanada, zaviedli požiadavky povinného označovania pôvodu,
D. keďže v Lisabonskom programe si EÚ stanovila za cieľ posilniť európske hospodárstvo okrem iného zvýšením konkurencieschopnosti priemyslu EÚ v rámci svetového hospodárstva; keďže hospodárska súťaž je spravodlivá, keď má jasné pravidlá pre výrobcov, ako aj pre vývozcov a dovozcov,
E. keďže systém označovania pôvodu by mal za cieľ umožniť spotrebiteľom EÚ poznať krajinu pôvodu nakupovaných výrobkov; keďže spotrebitelia by tak vedeli identifikovať tieto výrobky spolu so sociálnymi, environmentálnymi a bezpečnostnými normami, ktoré sa všeobecne spájajú s príslušnou krajinou,
F. keďže návrh nariadenia Rady o zavedení systému povinného označovania krajiny určitých výrobkov dovezených z tretích krajín do Európskej únie („označovanie pôvodu“) sa týka výrobkov ako napríklad textil, šperky, oblečenie, obuv, kožu, svietidlá a príslušenstvo k nim, sklenený tovar, keramiku a kabelky, pri ktorých povinnosť uvádzať krajinu pôvodu poskytuje hodnotnú informáciu pri konečnej voľbe spotrebiteľa,
G. keďže je kľúčové, aby sa zabezpečili rovnaké pravidlá ako sú u výrobcov a spotrebiteľov našich hlavných partnerov, ktorí zaviedli označovanie pôvodu,
H. keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 postaví Radu a Európsky parlament v tejto veci na rovnakú úroveň; keďže sa v súlade s článkom 207 Lisabonskej zmluvy bude uplatňovať bežný legislatívny postup,
1. znovu zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa si vyžaduje transparentné a jednotné pravidlá obchodu vrátane uvádzania pôvodu;
2. vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali potrebné kroky na zabezpečenie rovnakých pravidiel, aké platia u obchodných partnerov, ktorí zaviedli požiadavky na označovanie pôvodu;
3. vyzýva Komisiu a Radu, aby zaviedli primeraný colný dohľad a mechanizmy vymáhania a dodržiavania pravidiel;
4. naliehavo žiada členské štáty, aby v tejto oblasti zachovali jednotný prístup Spoločenstva, ktorý by umožňoval spotrebiteľom EÚ získať kompletnejšie a presnejšie informácie;
5. povzbudzuje Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi dôrazne zakročila pri ochrane legitímnych práv a očakávaní spotrebiteľov vždy, keď existuje dôkaz o podvodných praktikách výrobcov a dovozcov z tretích krajín a/alebo o tom, že používajú falošné alebo zavádzajúce označenia pôvodu;
6. domnieva sa, že od 1 decembra 2009 by sa podľa bežného legislatívneho postupu, ktorý stanovuje Lisabonská zmluva, mali formálne začať konzultácie a výmeny názorov medzi Európskym parlamentom a Radou, a že akékoľvek ďalšie oneskorenia by vážne poškodili práva občanov, sociálnych aktérov a voľný trh;
7. vyzýva Komisiu, aby ponechala svoj návrh nezmenený a znova ho predložila Parlamentu v súlade s článkom 207 Lisabonskej zmluvy hneď po tom, čo zmluva nadobudne platnosť;
8. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.