NÁVRH UZNESENIA o Iráne
3.2.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Cornelia Ernst, Helmut Scholz v mene skupiny GUE/NGL
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0078/2010
B7‑0086/2009
Uznesenie Európskeho parlamentu o Iráne
Európsky parlament,
– so zreteľom na prezidentské voľby z 12. júna 2009 a následné nepokoje v Iráne,
– so zreteľom na rezolúciu o uplatňovaní dohody o zárukách v Iránskej islamskej republike v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) a príslušných ustanovení rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN 1737 (2006), 1747 (2007), 1803 (2008) a 1835 (2008), prijatú Radou guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) 27. novembra 2009,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä na uznesenie zo 7. mája a z 22. októbra 2009,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 29. októbra 2009 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady z 10. a 11. decembra 2009,
– so zreteľom na 4. medziparlamentnú schôdzu medzi EP a Iránom, ktorá sa mala pôvodne uskutočniť v dňoch 9. až 11. januára v Teheráne a ktorú iránska strana zrušila,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
O demokracii a ľudských právach
A. keďže existujú vážne indície o tom, že júnové prezidentské voľby boli poznačené veľkým podvodom, ktorý vyvolal vznik rozsiahleho protestného hnutia (tzv. zelené hnutie) s masovými demonštráciami pokračujúcimi v posledných mesiacoch tak v Iráne, ak aj v zahraničí,
B. keďže iránske bezpečnostné sily, revolučné gardy, jednotky Basídž a polícia reagovali tvrdými zásahmi a svojvoľne zatýkali tisíce pokojných demonštrantov a disidentov vrátane študentov a akademikov, aktivistov za práva žien, právnikov, novinárov, bloggerov, klerikov a popredných ochrancov ľudských práv v očividnej snahe zastrašiť kritikov a potlačiť disent,
C. keďže okrem toho bezpečnostné sily zintenzívnili systematické zastrašovanie členov menšinových náboženstiev (napr. bahájskeho a sunitského) a vedú kampaň svojvoľného zatýkania a popráv proti Kurdom, Azerom, Balúčom, predstaviteľom arabskej občianskej spoločnosti a politickým aktivistom,
D. keďže počas útokov bezpečnostných síl alebo vo väzeniach zomrelo niekoľko desiatok demonštrantov a keďže tisíce demonštrantov bolo zadržaných a približne 300 aktivistov je stále väznených; keďže mnohí zo zadržaných boli údajne bití a mučení a v niektorých prípadoch sexuálne obťažovaní vo väzniciach a tajných väzenských zariadeniach; keďže stovky Iráncov, ktorí sa zúčastnili na demonštráciách, údajne opúšťajú krajinu zo strachu z represií a zúfalo hľadajú útočisko v susedných krajinách a v Európe,
E. keďže podľa zistení parlamentného vyšetrovania začiatkom roku 2010 je za smrť najmenej troch zadržiavaných osôb spôsobených mučením a nedbalosťou vo väzení Kárizak zodpovedný zástupca prokurátora Saíd Mortazaví,
F. keďže 28. januára 2010 boli popravení Mohammad Rezá Alí Zamání a Araš Rahmani-púr, čo boli podľa oficiálnych zdrojov prvé tresty smrti spojené s protestným hnutím, a to napriek skutočnosti, že minimálne jeden z oboch menovaných (ak nie obaja) bol počas volieb už uväznený, a keďže vraj najmenej deväť osôb bolo odsúdených na smrť na základe údajného prepojenia so zeleným hnutím,
G. keďže od začiatku augusta prebiehajú na súdoch masové ukážkové procesy so stovkami popredných reformátorov a aktivistov, ktoré sa končia ich zjavne vynútenými priznaniami pred televíznymi kamerami a odsúdením niektorých z nich na dlhé roky väzenia či dokonca trest smrti,
H. keďže 27. decembra, v posledný deň sviatku Ašura, bol zastrelený a autom úmyselne zrazený Alí Músaví, 35-ročný synovec Míra Hosejna Músavího, hlavného prezidentského súpera v júnových prezidentských voľbách, pričom tento čin nesie všetky známky cielenej vraždy, ktorá má slúžiť ako silné varovanie jeho strýkovi,
I. keďže fyzik Mas´úd Alí Mohammadí bol zavraždený pri bombovom atentáte, ktorý mnohí považujú za varovanie vysokoškolským profesorom a študentom, lebo pán Mohammadí údajne zohrával významnú úlohu v iniciatíve ďalších 400 vedcov, ktorí verejne podporili opozičného lídra Músavího, a po júnových voľbách vyzýval svojich študentov, aby sa zúčastňovali na pokojných demonštráciách;
J. keďže po masových demonštráciách, ktoré sa uskutočnili 27. decembra, Irán obvinil západné mocnosti z vyvolávania nepokojov, vypovedal dvoch britských diplomatov, na 24 hodín zadržal švédskeho diplomata a obvinil nemecké veľvyslanectvo z aktívnej podpory protestného hnutia;
K. keďže po voľbách iránske orgány pristúpili k rozsiahlemu a častému rušeniu medzinárodných rozhlasových staníc a televíznych sietí a blokovaniu mnohých medzinárodných internetových stránok vrátane portálov ako Facebook a Twitter, ako aj internetových stránok miestnych opozičných strán a mobilných telefónnych služieb v Teheráne, čím spôsobil problémy v prenose signálu aj v ďalších blízkovýchodných krajinách a dokonca aj v Európe;
L. keďže európske a ruské spoločnosti poskytovali Iránu potrebné filtrovacie zariadenia a rušičky, z ktorých niektoré predstavujú aj zdravotné riziko pre obyvateľstvo žijúce v ich blízkosti;
O jadrových otázkach
M. keďže Irán porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a v meste Qom tajne vybudoval zariadenie na obohacovanie uránu a Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o tom informoval až dlho po začatí jeho výstavby; a keďže toto porušenie pravidiel vyvoláva úvahy o existencii ďalších možných tajných jadrových zariadení a ďalej ohrozuje dôveru, pokiaľ ide o uistenia Iránu, že jeho jadrový program je výlučne civilnej povahy,
N. keďže v záujme nájdenia diplomatického riešenia otázky iránskeho jadrového programu EÚ, Spojené štáty, Čína a Rusko navrhli dohodu pod záštitou MAAE prepraviť existujúci iránsky nízko obohatený urán do Ruska a Francúzska, kde sa spracuje na palivové tyče na pohon teheránskeho reaktora určeného na lekársky výskum,
O. keďže však Irán zamietol tento návrh, v Bezpečnostnej rade pokračujú diskusie o opätovnom posilnení sankcií voči Iránu,
O demokracii a ľudských právach
1. vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že údajný rozsiahly volebný podvod počas iránskych prezidentských volieb v júni 2009 neviedol k žiadnemu riadnemu vyšetrovaniu zo strany parlamentu alebo najvyššieho vodcu, a domnieva sa, že legitimita funkčného obdobia prezidenta Ahmadínežáda je vážne poškodená napriek tomu, že ju potvrdil najvyšší vodca;
2. vyjadruje svoj obdiv odvahe desiatok tisícov Iráncov, ktorí aj naďalej ohrozujú svoje kariéry a životy tým, že požadujú väčšie slobody a viac demokratických práv v Iránskej islamskej republike;
3. hlboko ľutuje skutočnosť, že iránska vláda a parlament sú očividne neschopné konštruktívnym spôsobom reagovať na odôvodnené požiadavky mladej, vzdelanej a dynamickej generácie Iráncov, ktorých predstavy o ekonomickom a sociálnom rozvoji boli príliš dlho potláčané;
4. tvrdo odsudzuje systematické a brutálne útoky bezpečnostných síl na pokojných demonštrantov a kritikov vlády, ako aj zákaz vydávania novín a násilné zatvorenie úradov organizácií ľudských práv;
5. vyzýva iránske orgány, aby okamžite prepustili všetky osoby, ktoré boli zadržané za pokojné vykonávanie svojho práva na slobodu prejavu, združovanie a zhromažďovanie sa, a aby vyšetrili konanie vládnych predstaviteľov a členov bezpečnostných síl zodpovedných za zabitie, zneužívanie a mučenie rodinných príslušníkov disidentov, demonštrantov a zadržaných osôb a aby ich súdne stíhali;
6. opakuje svoje výzvy iránskemu súdnictvu, aby vyhlásilo moratórium na najvyšší trest a aby jednoznačne zakázalo popravy mladistvých;
7. vyzýva iránske orgány, aby okamžite zastavili demonštračné súdne procesy vysielané televíziou, a vyzýva iránsky parlament, aby zmenil tie prvky iránskeho práva, ktoré umožňujú vláde odoprieť právo na riadny proces, ako napríklad právo obvineného na riadne právne zastupovanie;
8. odsudzuje úsilie iránskych orgánov o cenzúru tlačových médií, rušenie rozhlasového a televízneho vysielania (napríklad BBC) a blokovanie internetu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaoberali vplyvom týchto postupov z medzinárodného hľadiska v kontexte Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU);
9. odsudzuje medzinárodné spoločnosti, a najmä spoločnosti Nokia a Siemens, za to, že iránskym orgánom poskytli technológie potrebné na cenzúru a sledovanie, a zohrali tak kľúčovú úlohu v prenasledovaní a zatýkaní iránskych disidentov;
O jadrových otázkach
10. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že iránska vláda opäť odmietla všetky pokusy o kompromis v jadrových otázkach a že Ahmadínežádova administratíva chce očividne využiť túto tému na odvrátenie pozornosti od vnútornej krízy v krajine;
11. vyzýva Irán a krajiny Blízkeho východu, ktoré zvažujú investovanie do jadrovej energie, aby nezopakovali chybu mnohých členských štátov EÚ spočívajúcu v uprednostnení nebezpečnej a zastaranej technológie; namiesto toho žiada tieto krajiny, aby rozvíjali všetky možnosti moderných technológií obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a metód uchovávania;
12. trvá na mierovom politickom urovnaní sporu o iránskom jadrovom programe; opäť zdôrazňuje svoj nesúhlas s akoukoľvek vojenskou akciou alebo hrozbami použitia sily a varuje, že akákoľvek vojenská akcia by v regióne spôsobila hlbšiu krízu; vyjadruje vážne znepokojenie nad posilnenou vojenskou prítomnosťou Spojených štátov v oblasti;
13. vyzýva na pokračovanie v úsilí o nájdenie komplexného a spravodlivého riešenia formou rokovaní v otázke iránskeho jadrového programu vychádzajúceho z uznania práva Iránu na mierové využívanie jadrovej energie a overiteľných záruk Iránu o tom, že jeho jadrový program je mierového charakteru; je pevne presvedčený, že dialóg a diplomacia môžu dosiahnuť realistické a dlhodobé riešenie iránskej otázky v mnohostrannom rámci pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni;
14. opakuje svoju výzvu všetkým stranám, aby prísne uplatňovali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) vo všetkých aspektoch; opäť vyzýva všetky štáty vlastniace jadrové zbrane, aby podnikli postupné kroky na zníženie počtu jadrových hlavíc, postupne obmedzili úlohy jadrových zbraní v bezpečnostnej politike a podporili zónu bez jadrových zbraní v Európe a na Blízkom východe;
15. opäť pripomína svoju výzvu iránskemu parlamentu a vláde, aby ratifikovali a implementovali dodatkový protokol a plne implementovali ustanovenia dohody o komplexných bezpečnostných zárukách;
16. vyjadruje obavy z toho, že Izrael, India a Pakistan sa nestali zmluvnými stranami ZNJZ; vyzýva tieto krajiny, aby pristúpili k tejto zmluve; opäť zdôrazňuje svoje poľutovanie nad jadrovými dohodami uzavretými medzi USA, Francúzskom a Indiou, ktoré odporujú logike ZNJZ tým, že z Indie robia jedinú známu krajinu s jadrovými zbraňami, ktorá môže obchodovať s jadrovým materiálom (vrátane obohacovania) s ostatnými krajinami sveta napriek tomu, že nie je zmluvnou stranou ZNJZ; zastáva názor, že vytvorenie zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe a v Stredozemí by mohlo byť významným krokom smerom k splneniu bezpečnostných záujmov krajín v tomto regióne; vyzýva EÚ-3, aby túto myšlienku začlenili do rokovaní s Iránom;
17. v tejto súvislosti pripomína svoj všeobecne odmietavý postoj k využívaniu jadrovej energie z dôvodu s ňou spojených závažných rizík, neriešiteľného problému s odpadom, vysokých nákladov a prirodzeného prepojenia s jadrovými zbraňami;
O budúcich vzťahoch EÚ – Irán
18. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že sankcie voči Iránu nepriniesli žiaden osožný výsledok pokiaľ ide o riešenie sporu o iránskom jadrovom programe; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nové sankcie by mohli mať negatívny vplyv na obyvateľov Iránu; preto vyzýva EÚ, aby pokračovala v diplomatickom úsilí a nesúhlasila s novými sankciami proti Iránu;
19. pripomína Rade a členským štátom, že jadrové odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní sú navzájom pevne prepojené a vzájomne sa posilňujú; vyzýva preto členské štáty EÚ, aby prijali progresívne kroky v záujme postupného zníženia úlohy jadrových zbraní v bezpečnostnej politike a začali prijímať viditeľné opatrenia, ktorými urobia z Európu zónu bez jadrových zbraní;
20. zdôrazňuje význam pokračovania v dialógu s Iránom na všetkých úrovniach, a najmä s predstaviteľmi občianskej spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že iránska strana odložila návštevu delegácie Európskeho parlamentu naplánovanú na 8. – 11. januára 2010; vyjadruje záujem o pokračovanie a zintenzívnenie priameho dialógu s iránskou spoločnosťou a dúfa, že iránska vláda a parlament prehodnotia svoj postoj k priamym kontaktom;
21. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.