Návrh uznesenia - B7-0151/2010Návrh uznesenia
B7-0151/2010

    NÁVRH UZNESENIA o EÚ 2020 – v nadväznosti na neformálne zasadnutie Európskej rady z 11. februára 2010

    3.3.2010

    predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B7‑0000/2010
    v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku

    Martin Schulz, Stephen Hughes v mene skupiny S&D

    Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0151/2010

    Postup : 2010/2543(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B7-0151/2010
    Predkladané texty :
    B7-0151/2010
    Rozpravy :
    Prijaté texty :

    B7‑0151/2010

    Uznesenie Európskeho parlamentu o EÚ 2020 – v nadväznosti na neformálne zasadnutie Európskej rady z 11. februára 2010

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na závery neformálneho zasadnutia Európskej rady z 11. februára 2010,

    –   so zreteľom na závery predsedníctva po zasadnutiach Európskej rady v marci 2000, 2001, 2005, 2006, 2007 a v decembri 2009,

    –   so zreteľom na verejné konzultácie o EÚ 2020, ktoré uskutočnila Komisia, a na ich výsledky (SEK (2010)116),

    –   so zreteľom na vyhodnotenie lisabonskej stratégie, ktoré uskutočnila Komisia (SEK (2010) 114),

    –   so zreteľom na článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    –   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A. keďže globálna finančná, hospodárska a sociálna kríza dramaticky odhalila krehkú povahu nedostatočne regulovaných trhov a ohrozila solidaritu a sociálnu spravodlivosť v našich spoločnostiach a medzi členskými štátmi navzájom,

    B.  keďže členské štáty čelia problému stále rastúcej nezamestnanosti, pričom je 23 miliónov žien a mužov bez práce, čo vytvára obrovské sociálne a ľudské ťažkosti,

    C. keďže zmena klímy otvára otázku súčasných vzorov výroby, distribúcie a spotreby, ktoré predstavujú plytvanie a je ich nutné zlepšiť prostredníctvom nového udržateľného modelu rozvoja,

    D. keďže lisabonské stratégia stanovila za cieľ vytvorenie vysoko konkurencieschopnej znalostnej ekonomiky schopnej udržateľného rastu, väčšieho počtu lepších pracovných miest, lepšej sociálnej súdržnosti a ochrany životného prostredia,

    E.  keďže lisabonská stratégia trpela príliš vysokými ambíciami a nejasnosťou hlavnej úlohy, pretože spájala mnohé jednotlivé ciele do jedného komplexného cieľa, čím sa stratila adresnosť a transparentnosť,

    F.  keďže lisabonskú stratégiu by mala nahradiť nová stratégia do roku 2020, ktorej cieľom bude pevný, integrovaný a zladený rozvoj EÚ počas nastávajúcej dekády, zabezpečenie úplného zotavenia z hospodárskej krízy a vytvorenie obnoveného európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu založeného na udržateľnosti a solidarite,

    1.  vyzýva Európsku radu, aby využila historickú príležitosť, ktorú ponúka revízia existujúcej lisabonskej stratégie, na prepracovanie rozvojovej politiky EÚ spôsobom, ktorý v plnom rozsahu vyrieši obmedzenia a nedostatky súčasného finančného, hospodárskeho a sociálneho modelu, ktoré kríza tak dramaticky odhalila; v tejto súvislosti pripomína záväzok programu transformácie, ktorý už vyslovil predseda Komisie Barroso, a očakáva, že nová Komisia predloží Európskej rade a Parlamentu návrhy týkajúce sa hospodárstva, sociálnych otázok a životného prostredia, ktoré budú v plnom súlade s touto ambíciou;

    2.  domnieva sa, že súčasný krehký proces obnovy sa musí v plnej miere odraziť v novej stratégii do roku 2020, a to formulovaním zladenej a komplexnej politickej agendy, ktorá bude plne integrovať prístup makroekonomickej politiky, aby tak zabezpečila, že nutné konsolidácia rozpočtov neohrozí realizáciu stratégie, najmä pokiaľ ide o boj proti nezamestnanosti a dobre skoordinované investície do infraštruktúry a znalostí;

    3.  domnieva sa, že stratégia Európy na nasledujúcu dekádu by sa nemala sústrediť len na mieru hospodárskeho rastu, ale aj na to, ako môže rast pomôcť pri budovaní lepšej, spravodlivejšej a udržateľnejšej ekonomiky s lepšie rozdelenou prosperitou pre všetkých a ochranou pred chamtivosťou a excesmi finančného sektora;

    4.  domnieva sa, že EÚ potrebuje jednotnú rozvojovú stratégiu, ktorá bude jasne definovať dlhodobú a kľúčovú orientáciu a integrovať viaceré presahujúce stratégie, ktoré má Únia v súčasnosti nasledovať, najmä lisabonskú stratégiu, stratégiu udržateľného rastu a pakt stability a rastu;

    5.  žiada novú rozvojovú stratégiu, ktorá jasne uvedie kľúčové ciele a prostriedky a najdôležitejšie kroky, ktoré treba prijať na jej dosiahnutie; domnieva sa, že udržateľnosť, vysoko kvalitná a plná zamestnanosť so slušnou prácou a sociálnym začleňovaním mužov a žien, boj proti chudobe a nerovnosti, vysoko produktívna znalostná ekonomika na základe vzdelania, zručností a odborného rozvoja, sociálna a územná súdržnosť a spravodlivá globalizácia by mali byť kľúčovými cieľmi novej stratégie;

    Zotavenie hospodárstva a transformácia

    6.  domnieva sa, že stratégia do roku 2020 by sa mala zamerať na čo najrýchlejšie úplné zostavenie hospodárstva, po ktorom bude nasledovať strednodobý a dlhodobý udržateľný a udržaný rast, aby sa riadil prechod od krízového riadenia k dlhodobo udržateľnému hospodárskemu rastu;

    7.  domnieva sa, že stratéga by mala byť v prvom rade zladenou a efektívnou reakciou na hospodársku a finančnú krízu, stanoviť nové ambície a podstatne lepšie zladiť proces zotavenia mobilizovaním a koordinovaním všetkých národných a európskych nástrojov zotavenia s dostatkom finančných prostriedkov; opäť potvrdzuje, že hlavným cieľom musí byť zotavenie zamestnanosti vrátane dostatočných investícií do odbornej prípravy a vzdelávania; zdôrazňuje, že potrebné konsolidácie národných rozpočtov musia byť dobre koordinované medzi členskými štátmi a mali by sa vykonávať spôsobom, ktorý podporí vyšší rast a vytváranie nových pracovných miest bez toho, avšak nie na úkor našich sociálnych systémov a verejných služieb;

    8.  pripomína, že jedným z hlavných cieľov rozhodnutia Rady o revízii pravidiel PSR z roku 2005 bolo poskytnúť členským štátom viac manévrovacieho priestoru v čase hospodárskeho poklesu; považuje v súlade s týmto nariadením za potrebné, aby sa v plnom rozsahu využili rezervy flexibility nového PSR na zabezpečenie toho, aby návrat k zdravým verejným financiám nenarušil sociálnu ochranu, solidaritu a neohrozil vyhliadky rastu;

    9.  ďalej sa domnieva, že neschopnosť niektorých členských štátov eurozóny dodržať kritériá revidovaného PSR svedčí o nedostatočnej hospodárskej koordinácii v rámci EMÚ; je presvedčený, že hlavnou cestou, akou môže eurozóna prekonať súčasnú krízu, je posilnenie hospodárskej koordinácie a vytvorenie silného riadenia hospodárstva, ktoré umožní dlhodobú, silnú a koordinovanú európsku reakciu, zníži súčasné rozdiely v konkurencieschopnosti jednotlivých európskych ekonomík a pomôže smerom k stabilnejšej a udržateľnejšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

    10. domnieva sa, že zásada posilnenej solidarity je nevyhnutná, pretože priamo súvisí s kľúčovou úlohou eurozóny tým ,že posilňuje schopnosť eurozóny reagovať na asymetrické šoky a špekulatívne útoky;

    11. zdôrazňuje, že nedávne špekulatívne útoky na Grécko viedli k extrémnemu zvýšeniu prirážok za štátne dlhopisy a vzali krajine možnosť požičiavať si za rovnakých podmienok ako ostatní členovia eurozóny; zdôrazňuje, že tieto útoky, ktoré môžu ohroziť úsilie Grécka o obnovu zdravých verejných financií a realizáciu opatrení na zníženie extrémneho deficitu verejných financií, mali za hlavný cieľ samotné euro a hospodársku konvergenciu eurozóny; ľutuje, že nie s  k dispozícii mechanizmy na zabezpečenie stability eura, a domnieva sa, že potreba koordinovanej, účinnej a efektívnej regulácie a dozoru nad finančnými trhmi sa tak stáva ešte naliehavejšou;

    12. zdôrazňuje, že problémy eurozóny by sa mali riešiť riešeniami eurozóny; preto nalieha, aby sa vymedzil konzistentný rámec na zabezpečenie toho, aby mala eurozóna k dispozícii interné prostriedky na zabránenie akémukoľvek riziku platobnej neschopnosti skombinovaním národnej rozpočtovej disciplíny a mechanizmov poslednej záchrany, t. j. finančnej podpory;

    13. domnieva sa, že kríza ponúka možnosť vybudovať pevnejšiu stratégiu trvalo udržateľného rastu na základe sociálnej spravodlivosti a ekologickej účinnosti, zabezpečujúcu spravodlivejšiu distribúciu bohatstva, hospodársky efektívnejšiu a sociálne spravodlivejšiu distribúciu príjmov; v tomto kontexte varuje pred sústredením sa na nástroje znižovania miezd, pretože by bránili spravodlivému rozdeleniu bremena zotavenia a pôsobili by ako brzda rastu príjmu domácností a teda aj súkromnej spotreby; konštatuje, že kríza ukázala nedostatky deregulačných politík posledných rokov; zdôrazňuje potrebu novej stratégie jednotného trhu, ktorá by priniesla hmatateľnejšie výsledky pre občanov, a to predovšetkým prostredníctvom prístupu k regulácii, ktorý sa bude viac sústrediť na spotrebiteľov;

    14. žiada regulačný a dozorný rámec pre finančné služby, ktorý by chránil pred novými finančnými krachmi, zabránil špekulatívnym bublinám a obnovil historický cieľ finančného sektora, t. j. poskytovanie financií reálnej ekonomike na podporu investícií a tvorby  pracovných miest, najmä prostredníctvom druhého akčného plánu pre finančné služby;

     

    Nový program udržateľnosti a solidarity

    15. domnieva sa, že reakciou EÚ na zmenu klímy a hospodársku krízu musí byť vývoj udržateľnejších modelov výroby, obchodu, dopravy, distribúcie a spotreby, ktoré podložia skutočne udržateľnú prosperitu na základe nových zelených pracovných miest, ekologicky účinných ekonomík, rovnosti a spravodlivého obchodu;

    16. pripomína záväzok EÚ, dohodnutý v decembri 2008, t. j. zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020, zvýšenie dodávok energie z obnoviteľných zdrojov o 20 % a zníženie spotreby o 20 % vďaka energetickej účinnosti; nalieha na Komisiu, aby konkretizovala, ako bude tieto ciele dopĺňať nová generácia politík a zákonov na zabezpečenie veľkého posunu vo výrobe, distribúcii a spotrebe smerom k skutočnej udržateľnosti bez ohrozenia prosperity a pracovných miest;

    17.  v kontexte budovania týchto nových udržateľných politík zdôrazňuje význam investovania do primeranej infraštruktúry, udržateľných riešení dopravy a politík na podporu MSP okrem iného kvôli ich kľúčovej úlohe v boji proti vysokej nezamestnanosti;

    18. zdôrazňuje, že splnením našich klimatických a energetických cieľov do roku 2020 môže EÚ vytvoriť nové zelené pracovné miesta v oblastiach ako sú obnoviteľné zdroje energie, doprava a energetická účinnosť, za podmienky, že finančná podpora a stimuly súvisiaceho výskumu, inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy budú dostatočné na to, aby nám umožnili využiť túto príležitosť a nové zdroje globálnej konkurencieschopnosti EÚ;

    19. domnieva sa, že prechod na ekologickú ekonomiku by mal vychádzať z udržateľnej priemyselnej politiky, podpory inovácií a vývoja ekologických spôsobov výroby, primeraných politík EÚ najmä v oblasti rekvalifikácie pracovníkov na zelené pracovné miesta a v prípade potreby dočasných kompenzácií za ekologizáciu európskeho priemyslu v kontexte globálnych trhov;

    20. domnieva sa, že na úplné riešenie problému vysokej a rastúcej nezamestnanosti najmä mladých ľudí a zdravotne postihnutých osôb, ako aj rastúcej nerovnosti a rozšírenej chudoby, potrebuje EÚ novú a ambicióznu sociálnu agendu v rámci stratégie 2020 založenú na vysokokvalitnej plnej zamestnanosti , sociálnom začleňovaní a boji proti chudobe; vyzýva, aby bola nová sociálna agenda v rámci stratégie vedená súborom ambicióznych cieľov znižovania chudoby vrátane detí a starších osôb, ako aj chudoby zamestnaných, predčasného ukončovania školskej dochádzky a znižovania počtu mladých ľudí bez zamestnania a vzdelávania, a na zvýšenie účasti na celoživotnom vzdelávaní, aby sa dosiahol skutočný pokrok v týchto kľúčových otázkach; trvá na používaní relatívnej miery chudoby pri vytyčovaní cieľov EÚ a jednotlivých členských štátov v tejto oblasti;

    21. pripomína, že udržateľná, plná a vysokokvalitná zamestnanosť by mala byť kľúčovou prioritou stratégie do roku 2020; vyzýva preto k stratégii vstupu na pracovný trh založenú na cieľoch začleňovania, slušnej práce a konkrétnej tvorby pracovných miest v kombinácii s finančnými stimulmi členských štátov, ako aj na novú legislatívnu agendu na posilnenie práv zamestnancov a zlepšenie pracovných podmienok vrátane revízie smernice o vysielaní pracovníkov a nových alebo revidovaných smerniciach o minimálnom príjme, pracovnom čase, svojvoľnom prepúšťaní jednotlivcov, o informovaní a konzultáciách, uznávaní odborov, cezhraničných kolektívnych dohodách, rovnakom zaobchádzaní s netypickými pracovníkmi, rovnakej mzde a pracovných inšpekciách;

    22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nezamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom opatrení štrukturálnej zamestnanosti, zabezpečením príležitostí v vzdelávaní alebo v práci pre všetkých mladých ľudí, ako aj ochrany proti nesprávnym praktikám na pracovisku prostredníctvom štatútu praktikantov;

    23. vyzýva na vytvorenie legislatívneho programu rodovej rovnosti s cieľom odstrániť existujúcu priepasť medzi mzdami mužov a žien, zabezpečiť plnú účasť žien na pracovnom trhu a podporovať možnosti pracovnej kariéry žien;

    24. považuje za neprijateľné, že ľudia žijú v chudobe, vrátane mnohých žien a detí, ale aj pracujúcich osôb a dôchodcov; vyzýva na ambicióznu dlhodobú stratégiu boja proti chudobe s príslušnými kvantitatívnymi európskym a národnými cieľmi vrátane odstránenia bezdomovectva do roku 2015, s podporou koordinovanej stratégie bývania v Európe;

    25. domnieva sa, že rovnosť v prístupe k vzdelávaniu, kultúre a slobodným médiám – ktoré je nutné vnímať nielen z ekonomického hľadiska – bez ohľadu na sociálny pôvod a finančnú situáciu jednotlivca, treba zlepšiť a dlhodobo zabezpečiť v stratégii EÚ 2020; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali aktívne európske politiky vzdelávania a kultúry, rámcové podmienky na ochranu rôznorodosti kultúr a médií nad rámec úzkych ekonomických a národných záujmov, a politické nástroje na podporu talentov a zručností vrátane programov celoživotného vzdelávania;

    26. pripomína, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť je základom európskeho projektu, ktorý v súčasnosti ohrozujú následky hospodárskej krízy; domnieva sa, že stratégia do roku 2020 ponúka historickú príležitosť na ochranu a posilnenie európske súdržnosti najmä prostredníctvom transparentnej, zjednodušenej a inteligentnej politiky súdržnosti, chránenej pred akýmkoľvek pokusom o renacionalizáciu, dlhodobého udržateľného finančného plánu transeurópskych sietí, slobodného a spravodlivého prístupu k IKT a širokopásmovému internetu, aby tak ľudia a najmä mladí mohli ľahko a zároveň sebakriticky používať modernú komunikáciu;

    27. žiada legislatívny rámec verejných služieb ako kľúčový prvok európskeho modelu, vzhľadom na nové ustanovenie zmluvy ako pevný základ takéhoto rámca;

    28. domnieva sa, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2013 musí podporovať stratégiu EÚ 2020, aby sa založila ekologicky a hospodársky udržateľná poľnohospodárska politika sústreďujúca sa na potravinovú bezpečnosť, rast a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach, a prispievajúca k územnej súdržnosti;

    29. zdôrazňuje význam nového právneho základu politiky územnej súdržnosti EÚ vytvoreného lisabonskou zmluvou a podporuje vytváranie makroregionálnych stratégií ako napríklad stratégia pre Baltské more a stratégia EÚ pre Dunaj ako nástrojov na urýchlenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi;

     

    Zabezpečenie primeraného financovania

    30. pripomína, že jednou z príčin neúspechu lisabonskej stratégie bol rozpor medzi deklarovanými cieľmi a zdrojmi, ktoré boli k dispozícii; zdôrazňuje, že stratégia 2020 môže byť dôveryhodná len v prípade, ak bude mať k dispozícii dostatok financií; domnieva sa preto, že rozpočet EÚ by sa mal upraviť tak, aby prispieval k plneniu novej stratégie;

    31. vyzýva na ambiciózne priebežné hodnotenie viacročného finančného rámca 2007 – 2013, keďže sa ukázalo, že súčasný rámec má nedostatky (nedostatok financovania pre kľúčové programy EÚ ako Galileo alebo európsky plán na oživenie hospodárstva ) a nedokáže splniť potreby dostatočného financovania nových právomocí EÚ podľa Lisabonskej zmluvy, ani niektoré naliehavé politické priority ako energetika a zmena klímy;

    32. domnieva sa, že rozpočet EÚ po roku 2013 sa musí sústrediť na kľúčové politické priority novej stratégie do roku 2020, s cieľom zvýšiť úroveň výdavkov EÚ na dohodnutý strop, t. j. 1,24 % HND, a zaviesť nový systém zdrojov;

    33. žiada dlhodobú stratégiu investovania založenú na lepšej koordinácii rozpočtu EÚ a národných rozpočtov, významnejšiu úlohu Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj p i podpore investovania do infraštruktúry, ekologických technológií, inovácií a MSP, pod podmienkou, že politiky EIB a EBRD budú v súlade s politikami EÚ a že ich činnosť bude demokraticky kontrolovať Parlament; primeraný európsky rámec verejno-súkromných partnerstiev; inteligentné a investície podporujúce uplatňovanie PSR;

    34. zdôrazňuje potrebu nových nástrojov financovania EÚ, ako napríklad eurodlhopisov (eurobonds), ako aj nového systému financovania rozpočtu EÚ vrátane dane z finančných transakcií a zelených daní, aby sa pomohlo dosiahnuť ciele do roku 2020;

    Nové riadenie v záujme väčšej transparentnosti, demokracie a účinnosti

    35. konštatuje, že lisabonskú stratégiu obmedzoval nedostatok demokratickej a politickej zodpovednosti a vôle na národnej a regionálnej úrovni; domnieva sa preto, že je potrebný nový systém riadenia na základe nových ustanovení Lisabonskej zmluvy;

    36. v tomto kontexte zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie a spolupráce rôznych politických inštitúcií, ktorých sa týka úspešné plnenie stratégie do roku 2020, najmä spojenia budúceho vykonávania a hodnotenia novej stratégie s mandátmi budúcich Komisií a Parlamentov, aby sa prepojilo formulovanie stratégie po čase s európskym politickým kalendárom;

    37. nalieha na Radu a Komisiu, aby uznali kľúčovú úlohu Parlamentu pri vykonávaní stratégie 2020, ktorá sa má formulovať v medziinštitucionálnej dohode stanovujúcej a formalizujúcej demokratický a efektívny pokrok, ktorá by mala zahŕňať záväzok Rady nesúhlasiť so zmenami v stratégii  v budúcich rokoch bez formálnych konzultácií s Parlamentom;

    38. domnieva sa, že Komisia musí získať dôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní vykonávania stratégie v kombinácii so silnejšími vykonávacími úlohami jednotlivých konfigurácií Rady;

    39. trvá na tom, že je potrebná aktívnejšia kontrola zo strany národných parlamentov pri vymedzovaní a vykonávaní stratégie a prispievaní k jej plneniu na úrovni členských štátov, v kombinácii s väčšou účasťou regionálnych a miestnych vlád, sociálnych partnerov a iných sociálnych aktérov;

    40. žiada častejšie využívanie právne záväzných opatrení ako nariadení a smerníc a možných sankcií alebo motivácií pre členské štáty v prípade nedostatočného pokroku pri vykonávaní novej stratégie;

    41. v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby predložila Rade a Európskemu parlamentu pred zasadnutím Európskej rady v júni 2010 podrobný zoznam smerníc a nariadení, ktorými sa majú dosiahnuť ciele, ktoré budú vytýčené na nadchádzajúcom jarnom samite v marci 2010;

    42. konštatuje, že je potrebné vypracovať nový súbor indikátorov na meranie prosperity a blahobytu s novou horizontálnou koncepciou kvality života presahujúcou rôzne oblasti politiky ako životné prostredie, sociálna politika, vzdelávanie, zdravotníctvo a kvalita práce v EÚ a členských štátoch; žiada Komisiu, aby vypracovala novú tabuľku merateľných indikátorov integrujúcich koncepciu kvality života občanov;

    Výzvy globalizácie

    43. zdôrazňuje, že EÚ nedokáže splniť ciele, ktoré sa stanovia v stratégii do roku 2020, bez širšej a úplnejšej vonkajšej politiky spájajúcej spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, obchod, rozvoj a politiky spolupráce s cieľom pretvoriť globalizáciu zo zdroja tlaku na životné prostredie a sociálne normy na globálny nástroj pokroku; zdôrazňuje nové ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktoré sa týka koordinácie vonkajšej politiky EÚ a ktoré pomôže prispieť k tejto novej komplexnej stratégii a malo by sa použiť ako prostriedok v prospech súdržnosti rozvojovej politiky;

    44. žiada podrobnú revíziu stratégie Globálna Európa, aby sa z medzinárodného obchodu stal nástroj na tvorbu pracovných miest, odstránenie chudoby a udržateľný rozvoj na celom svete, s prioritou multilateralizmu, t. j. v rozpore so súčasným rozšírením bilaterálnych obchodných dohôd, a so stanovením obchodných cieľov so sociálnym a hospodárskym pokrokom a podporou ľudských práv;

    45. zdôrazňuje význam spoločnej európskej stratégie vo všetkých medzinárodných inštitúciách a fórach pre stanovenie lepších pravidiel spravodlivého obchodu, slušnej práce a regulácie finančných trhov, a zdôrazňuje, že toto by mal zahŕňať prevzatie hlavnej úlohy Európskou úniou v rokovaniach WTO, aby sa čo najskôr uzavrelo dauhaské kolo rokovaní o rozvoji;

    46. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.