NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ 2020 v súvislosti s prípravou jarného zasadania Európskej rady
3.3.2010
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Corien Wortmann-Kool, Peter Liese, Richard Seeber, Pilar del Castillo Vera, Andreas Schwab, Jean-Paul Gauzès, Csaba Őry, Mathieu Grosch, Lambert van Nistelrooij, Albert Deß, Othmar Karas, Marian-Jean Marinescu v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0151/2010
B7‑0153/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ 2020 v súvislosti s prípravou jarného zasadania Európskej rady
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery neformálneho zasadnutia Európskej rady z 11. februára 2010,
– so zreteľom na závery predsedníctva po zasadnutiach Európskej rady v marci 2000, 2001, 2005, 2006, 2007 a v decembri 2009,
– so zreteľom na verejné konzultácie o EÚ 2020, ktoré uskutočnila Komisia, a na ich výsledky (SEK (2010)116),
– so zreteľom na vyhodnotenie lisabonskej stratégie, ktoré vypracovala Komisia (SEK (2010) 114),
– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na otázku Komisii z 23. februára 2010 týkajúcu sa poľnohospodárstva a budúcej stratégie EÚ 2020 (O-0023/2010 – B7‑0000/2010),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
A. keďže akákoľvek dlhodobá stratégia sa musí spájať s konkrétnymi činmi, ktoré by boli odpoveďou na súčasné znepokojenia a obavy európskych občanov, a keďže stratégia EÚ 2020 by mala slúžiť nášmu hlavnému cieľu, ktorým je hospodársky rast a zamestnanosť;
B. keďže lisabonská stratégia bola pre slabú riadiacu štruktúru a nedostatočnú zodpovednosť členských štátov úspešná len čiastočne;
C. keďže úsilie Komisie dosiahnuť udržateľné sociálne trhové hospodárstvo, t. j. hospodárstvo, ktoré by bolo prístupné pre všetkých, modernejšie a udržateľné, je vítané;
D. keďže je poľutovaniahodné, že Komisia svoju stratégiu nesústredila na presadzovanie a podporu malých a stradných podnikov; keďže väčšina pracovných miest sa vytvára v tomto sektore a sú potrebné opatrenia na zníženie byrokracie a na podporu a uplatnenie nových myšlienok v týchto odvetviach; keďže použitie finančných prostriedkov by sa nemalo zameriavať len na vytváranie „zelených” pracovných miest;
E. keďže najvýznamnejšie inovácie ako elektronická mobilita, solárne technológie a ďalšie sa nebudú môcť vyrábať v Európe, ak nevytvoríme rámec na zabezpečenie dodávok surovín;
F. keďže v konzultáciách Komisie o budúcej stratégii EÚ 2020 sa vôbec nespomína poľnohospodárstvo a poľnohospodársko-potravinárske odvetvie a keďže túto skutočnosť treba okamžite napraviť vzhľadom na to, že kombinované odvetvie poľnohospodárstva a potravinárstva je kľúčovou súčasťou hospodárstva EÚ s 19,2 miliónmi pracovných miest (9 % celkovej zamestnanosti) a predstavuje 4,3 % HDP v EÚ-27;
G. keďže stratégia EÚ 2020 sa začala v Európskom roku boja proti chudobe a je potrebné sústrediť sa na odstránenie chudoby a sociálny aspekt lisabonskej agendy;
H. keďže kohézna politika je obsiahnutá v novej, Lisabonskej zmluve, je nástrojom na dosiahnutie cieľov v nej stanovených a ak členské štáty chcú, aby táto nová politika rastu a zamestnanosti fungovala, musí byť integrálnou súčasťou stratégie EÚ 2020; keďže stratégia 2020 by mala oceniť význam tejto politiky za všeobecných, ako aj výnimočných okolností a mala by zvážiť aj skutočnosť, že dostatočne financovaná regionálna rozvojová politika po roku 2013 je pre všetky štáty EÚ nevyhnutná, ak je ich cieľom udržateľné sociálne trhové hospodárstvo a rast;
I. keďže vo svetle nedostatkov lisabonskej stratégie by Komisia mala navrhnúť jasnú a cielenú stratégiu v jedinom dokumente, ktorý by mal zahrnúť a prepojiť závery správy Maria Montiho o opätovnom zavedení jednotného trhu, a všetky príslušné stratégie EÚ, aby sa mohol považovať za kľúčový dokument pre nasledujúcich desať rokov;
1. žiada Komisiu a Radu, pričom pripomína, že Komisia a jej predseda Barroso zdôraznili kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu v stratégii EÚ 2020, aby pri vypracúvaní a implementácii stratégie plne rešpektovali výsady Parlamentu s cieľom posilniť demokratickú legitimitu v očiach občianskej spoločnosti;
1. Silné európske riadenie pre úspešnú stratégiu 2020.
2. vyzýva Komisiu, aby vo svetle nedostatkov lisabonskej stratégie navrhla jasnú stratégiu v jedinom dokumente, ktorá sa musí zakladať na cielenom prístupe;
3. zdôrazňuje, že koordinovaná a konkrétna európska legislatíva musí zohľadňovať rôznorodosť, ktorá existuje v EÚ, a preto musí obsahovať pevnú a transparentnú riadiacu štruktúru, ktorá plne rešpektuje princíp subsidiarity tak, ako sa stanovuje v Lisabonskej zmluve;
4. zdôrazňuje potrebu ráznej implementácie a následných mechanizmov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala presnú tabuľku prekážok a aby v súvislosti s hlavnými prekážkami navrhla cielené kroky; domnieva sa, že pre Európu je zásadnou otázkou, že akákoľvek budúca stratégia musí priniesť účinné mechanizmy na dosiahnutie zamýšľaných výsledkov;
5. upozorňuje na skutočnosť, že udržateľnejšie sociálne trhové hospodárstvo sa môže dosiahnuť, len ak sa ciele a stratégie podporujú cielenými činmi vlády a ak sa správne koordinujú;
6. domnieva sa, že občianska spoločnosť by sa mala zúčastňovať a podieľať na vlastníctve, aby sa stratégia 2020 úspešne dosiahla, a že preto by sa mali sociálni partneri vyzvať, aby prispeli k definovaniu stratégie a k jej implementácii na európskej aj vnútroštátnej úrovni;
7. domnieva sa, že je podstatné vytvoriť transparentné viacúrovňové riadenie, aby bolo možné dosiahnuť ambiciózny cieľ stratégie, a že ciele stratégie EÚ 2020, jej úlohy a zodpovednosť sa musí rozdeliť správne organizovaným spôsobom medzi Európsku úniu, členské štáty, miestne a regionálne orgány, pričom sa bude konať rýchlo, rozhodne a s vysokým stupňom naliehavosti; domnieva sa, že viacúrovňové riadenie a partnerstvo by mali byť stredobodom riadenia a uplatňovania stratégie;
8. domnieva sa, že vytvorenie jednotného trhu s produktmi maloobchodných finančných služieb musí byť dôležitým prvkom stratégie EÚ 2020;
9. domnieva sa, že dohoda, ktorú dosiahla Rada, o novej štruktúre finančného dohľadu nie je v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020; žiada preto španielske predsedníctvo, aby predložilo ambicióznejšie návrhy na posilnenie právomocí orgánov, ktoré sa majú vytvoriť;
10. berie na vedomie, že kľúčovými hľadiskami európskeho hospodárskeho riadenia by mala byť koordinácia vnútroštátnych politík týkajúcich sa MSP, aby sa zabránilo vzniku nových prekážok alebo ťažkostí v členských štátoch pri snahe o odstránenie existujúcich prekážok a ťažkostí; domnieva sa, že začlenenie nového európskeho „testu MSP“ do vnútroštátneho práva by mohlo predstavovať jednu z hlavných úloh vetvy európskeho hospodárskeho riadenia týkajúcej sa MSP;
11. zdôrazňuje, že silná, reformovaná a flexibilná politika súdržnosti, ktorá je prispôsobená súčasných potrebám, by mala predstavovať zásadný prvok stratégie EÚ 2020; domnieva sa, že táto politika EÚ s jej horizontálnym prístupom zohráva dôležitú úlohu pri reagovaní na ústredné výzvy, ktorým Únia čelí, konkrétne: zníženie štrukturálnych rozdielov medzi krajinami a regiónmi, zlepšenie konkurencieschopnosti regiónov EÚ v globalizovanom svete, vyváženie dôsledkov celosvetovej hospodárskej krízy vložením dôvery a dynamiky do európskeho hospodárstva a obmedzenie účinkov demografických zmien a zmeny klímy;
12. domnieva sa, že opatrenia štrukturálnej politiky a finančné prostriedky by sa mali zameriavať na priority EÚ ako konkurencieschopnosť, efektívnosť zdrojov a udržateľnosť a mali by byť s nimi v súlade;
2. Udržateľné verejné rozpočty
13. zdôrazňuje, že rozprava a rozhodovanie o budúcom rozdelení rozpočtových prostriedkov EÚ sa uskutočnia v kontexte revízie v polovici súčasného viacročného finančného rámca 2007 – 2013 a príprav a rozhodovacieho procesu v súvislosti s nasledujúcim viacročným finančným rámcom;
14. zdôrazňuje, že udržateľné verejné rozpočty budú tvoriť základ na financovanie stratégie EÚ 2020; domnieva sa, že dodržanie paktu stability a zásady koordinovaných stratégií výstupu na vyrovnanie sa s účinkami hospodárskej a finančnej krízy na verejné rozpočty by mali byť kľúčovými témami budúcich fiškálnych politík;
15. zdôrazňuje, že protiinflačné politiky a riadne rozpočtové pravidlá majú dlhodobý vplyv na podporu rastu a zlepšenie vyhliadok mladých ľudí zamestnať sa; domnieva sa, že si štát, ak bude takto postupovať, splní úlohu starostlivého správcu tým, že zaručí, aby primerané verejné služby boli dostupné budúcim generáciám;
16. domnieva sa, že nedávny vývoj ukázal, že inštitucionálny rámec upravujúci HMÚ nebol úspešný pri udržaní verejných deficitov verejných financií pod kontrolou; žiada Komisiu, aby predložila iniciatívy na zlepšenie tohto slabého miesta v rámci HMÚ; varuje pred nebezpečenstvom vytvorenia dvojrýchlostnej Európy;
3. Podpora MSP a pracovných miest
17. zdôrazňuje, že MSP sú motorom nášho súčasného hospodárstva a tvorcom pracovných miest, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v oživení hospodárskeho rastu, a že MSP budú posilňovať trvalo udržateľné, sociálne a trhové hospodárstvo a podporovať tvorivosť a inováciu, ktoré sú oporou hospodárskeho rastu a technologického pokroku; domnieva sa, že politickú líniu prijatú zavedením iniciatívy Small Business Act treba sledovať ešte ambicióznejšie; je presvedčený, že preto treba uprednostniť pokračujúce úsilie v oblasti deregulácie, ako je ďalšie plnenie deregulačných cieľov a právnych predpisov naklonených MSP, vytváranie vhodných podmienok pre začínajúcich podnikateľov, podpora a zlepšovanie prístupu k financovaniu;
18. zdôrazňuje, že úspešná stratégia 2020 by sa mala zamerať nielen na podporu MSP a pracovné miesta v obchode a službách, ale tiež v priemysle, v poľnohospodárstve a zdravotníctve, keďže sú to dôležité odvetvia nášho budúceho hospodárstva;
19. opätovne zdôrazňuje svoje požiadavky na otvorenejší a konkurencieschopný pracovný trh; domnieva sa, že reštrukturalizácia systémov sociálneho zabezpečenia je potrebná, aby sa zabezpečilo, že zmena zamestnania nebude znamenať zníženie sociálnej ochrany, že dočasné preškolenie na iné pracovné miesto nepovedie k zníženiu príjmu a že prístup flexiistoty nebude jednostranne zameraný na pružnosť pracovného trhu;
20. domnieva sa, že starnúce obyvateľstvo Európy si vyžaduje politiky celoživotného vzdelávania, v rámci ktorých treba podporiť možnosti vzdelávania, ktoré by mali sprevádzať jednotlivcov v celom ich profesionálnom živote; domnieva sa, že bude potrebné udržať počet aktívnych ľudí na trhu práce a posilniť ich sociálne začlenenie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zanedbávajú najmä možnosti zamestnania starších a zdravotne postihnutých pracovníkov; očakáva preto predloženie návrhov na rozšírenie týchto možností a podporu flexibilného veku odchodu do dôchodku, a to aj nad rámec súčasného veku odchodu do dôchodku;
21. obhajuje podporu samozamestnávania, ako ju zaručuje napríklad Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);
22. žiada Komisiu, aby predložila návrhy na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB); domnieva sa, že systém DPH založený na zásade krajiny pôvodu by zlepšil efektívnosť jednotného trhu a priniesol by mimoriadne príjmy verejným rozpočtom bez toho, aby sa zmenili sadzby DPH;
4. Za udržateľné sociálne trhové hospodárstvo
23. žiada, aby vzhľadom na skutočnosť, že Európska komisia musí posilniť vnútorný trh a zabezpečiť súlad s pravidlami hospodárskej súťaže, bol jednotný trh začlenený ako všeobecná zásada dobrých životných podmienok do stratégie EÚ 2020 na základe nadchádzajúcej Montiho správy o opätovnom zavedení jednotného trhu; domnieva sa, že pre dokončenie vnútorného trhu s tovarom, pracovnou silou a službami bude dôležité mať kvalitnú reguláciu a zabezpečiť lepšiu transpozíciu európskych predpisov do vnútroštátnej legislatívy, lepšiu implementáciu a európsky dohľad nad finančnými trhmi;
24. domnieva sa, že EÚ by mala využiť svoju vedúcu úlohu v oblasti udržateľného hospodárstva a technológií ekologickej mobility, rozšíriť svoje schopnosti konkurencie v tejto oblasti a preskúmať vývozný potenciál tohto technologického pokroku konštatuje, že udržateľné výrobné procesy a efektívne využívanie zdrojov a ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie umožnia zachovanie silnej výrobnej základne v Európe a dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potenciál vedúcich európskych odvetví prispieť inovatívnymi riešeniami v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu, aby hospodárstvo EÚ malo na tieto účely dostatok špičkových surovín;
25. domnieva sa, že odvetvie dopravy je dôležitým činiteľom pri dosahovaní ekologického rastu uvedeného v stratégii 2020 a že toto odvetvie významným spôsobom prispieva k hospodárskemu rastu, ktorý je potrebný na vykonávanie stratégie EÚ 2020; domnieva sa, že v tejto súvislosti je dôležitý súbor rozdielnych opatrení, akými sú napríklad energetický mix, opatrenia tvorby cien a internalizácia vonkajších nákladov, a že tieto opatrenia by mali byť sprevádzané jasnými a realistickejšími cieľmi, ktoré by sa mali pravidelne preskúmavať;
26. zdôrazňuje už právne záväzný záväzok EÚ znížiť emisie CO2 najmenej o 20 % do roku 2020 a domnieva sa, že EÚ by mala lepšie prejaviť svoju ochotu dosiahnuť 30 % zníženie emisií skleníkových plynov, ak sa k rovnakému opatreniu zaviažu aj ostatné krajiny; domnieva sa, že musia existovať jasné a objektívne ukazovatele na meranie pokroku k udržateľnému a energeticky efektívnemu sociálne trhovému hospodárstvu a že v tejto súvislosti by ciele mali byť realistické a dosiahnuteľné;
27. domnieva sa, že rýchle dokončenie plne integrovaného a vzájomne prepojeného vnútorného trhu s energiou je dôležitou súčasťou pri zabezpečovaní hospodárskeho rastu, integrácii zdrojov obnoviteľnej energie a znižovaní citlivosti EÚ na prerušenia dodávok; zdôrazňuje, že by sa malo vyvinúť úsilie na zvýšenie podielu autochtónnych zdrojov energie s nízkymi emisiami uhlíka v energetickom mixe EÚ;
28. konštatuje, že posilnením svojej vedúcej úlohy by EÚ mala využiť vývozný potenciál technického pokroku;
29. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť riadnu transpozíciu legislatívy EÚ vo všeobecnosti, a najmä smerníc o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií a o službách, s cieľom naplno využiť potenciál, ktorý ponúka trh so službami, ktorý je najväčšou oblasťou hospodárskej činnosti EÚ; domnieva sa, že stratégia by sa mala preto zamerať na odstránenie všetkých zostávajúcich prekážok v oblasti služieb najneskôr do roku 2020;
30. zdôrazňuje potrebu podporovať taký prístup k jednotnému trhu, ktorý bude podnecovať spotrebiteľov k cezhraničným nákupom tovaru a služieb, najmä prostredníctvom internetu, a MSP k plnému využívaniu príležitostí, ktoré jednotný trh ponúka;
5. Udržateľný rast založený na vedomostiach
31. zdôrazňuje, že udržateľný rast založený na vedomostiach si vyžaduje efektívne základné a aplikované výskumné činnosti; domnieva sa, že inovácia musí byť hnacou silou rastu a prosperity Európy, že základný výskum sa musí uskutočňovať na úrovni EÚ koordinovaným spôsobom a že výsledky musia viesť k úžitku všetkých občanov EÚ; najmä sa domnieva, že výskum v oblasti bezpečnosti a dekarbonizácie v rámci odvetvia dopravy prispeje k posilneniu EÚ ako miesta pre výskum;
32. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v novej stratégii zachovala cieľ lisabonskej stratégie „3 % HDP na výskum a vývoj“ pre EÚ a národné rozpočty; domnieva sa, že výskumné a rozvojové programy a finančné prostriedky by sa mali zamerať na stratégiu EU 2020 a byť s ňou v súlade; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali synergický potenciál finančných prostriedkov politiky súdržnosti a prostriedkov na výskum a vývoj;
33. zdôrazňuje, že pre dosiahnutie vyššej efektívnosti európskeho aplikovaného výskumu je rozhodujúce zlepšiť zefektívnenie existujúcich štruktúr a vytvorenie investičného prostredia vo verejnom i súkromnom sektore, ktoré bude priaznivejšie pre výskum a inovácie; vyzýva Komisiu, aby predložila praktické opatrenia na zlepšenie prístupu k financovaniu, najmä v záujme lepšej dostupnosti rizikového kapitálu a zníženia zaostávania v oblasti predkomerčného verejného obstarávania;
34. konštatuje, že inovácia sa začína investíciami do vzdelávania a že vytváranie zamestnanosti prostredníctvom politík celoživotného vzdelávania posilní sociálne začleňovanie; vyzýva Komisiu, aby stimulovala a podporovala nové partnerstvá medzi podnikmi, vedeckými inštitúciami a univerzitným výskumom;
35. vyzýva na široký prístup k budúcej inovačnej politike EÚ; domnieva sa, že primerané verejné a súkromné finančné prostriedky by sa mali sústrediť na oblasti, v ktorých má Európa vedúce postavenie alebo v ktorých ho môže získať, a že zvláštna pozornosť by sa mala venovať rozvoju základných podporných technológií;
36. víta návrh Komisie, ktorý pokladá priemyselnú politiku pre globalizačnú éru za jednu z tematických priorít; zdôrazňuje, že existujúce priemyselné štruktúry budú aj naďalej významne prispievať k hospodárskemu rastu v EÚ, a preto by sa mali podporovať;
37. domnieva sa, že najmä v doprave hrá rozvoj technológií a zjednodušovanie multimodálnych dopravných reťazcov pre osoby a tovar dôležitú úlohu; vyjadruje presvedčenie, že doprava by mala byť vždy založená na účinnej kombinovanej modalite, ktorá sa meria kritériami hospodárskych aspektov, environmentálnou ochranou, sociálnymi a zamestnaneckými podmienkami a bezpečnosťou;
38. domnieva sa, že Európa by mala podporovať účinnú ochranu duševného vlastníctva podporou účinného patentového režimu EÚ, osobitným zameraním na digitálne hospodárstvo, aby Európa mohla hrať vedúcu úlohu vo svete; vyjadruje presvedčenie, že riadne fungovanie digitálneho hospodárstva je nevyhnutné pre riadne fungovanie celého hospodárstva EÚ; domnieva sa však, že voľný pohyb digitálnych služieb je v súčasnosti výrazne obmedzovaný roztrieštenými pravidlami na vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že na dosiahnutie takéhoto digitálneho prostredia jednotného trhu sa v prvom rade musí účinne zaviesť nový regulačný rámec, po druhé trh s digitálnymi službami musí podstatne vzrásť a po tretie sa musí rozviť voľný obeh obsahu a poznatkov - piata sloboda;
39. je presvedčený, že so správnym politickým rámcom a primeranými rozpočtovými zdrojmi môžu poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávať významnú úlohu v celkovej stratégii EÚ určenej na zabezpečenie hospodárskej obnovy, pričom súčasne môžu prispievať k potravinovej bezpečnosti EÚ a sveta, zachovaniu vidieckej krajiny, ktorá predstavuje 90 % územia EÚ, zabezpečeniu environmentálneho prínosu a významne prispieť k hľadaniu alternatívnych zdrojov energie;
40. konštatuje, že nedostatky v oblasti infraštruktúry sa v celej Európe rôznia a zostávajú aj naďalej vysoké, čo blokuje náš potenciál rastu a hladké fungovanie vnútorného trhu; žiada preto vytvoriť skutočne rovnaké podmienky prostredníctvom verejných a súkromných investícií do dopravy, energetiky, telekomunikácií a infraštruktúry informačných technológií;
41. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.