NÁVRH UZNESENIA o situácii politických väzňov a väzňov svedomia na Kube
8.3.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Francisco José Millán Mon, Bogusław Sonik v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0169/2010
B7‑0169/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii politických väzňov a väzňov svedomia na Kube
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Kube, a najmä na uznesenia zo 17. novembra 2004, z 2. februára 2006 a z 21. júna 2007,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k výročným správam o ľudských právach vo svete z rokov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 a na politiku EÚ v oblasti ľudských práv,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o Sacharovovej cene,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Rady zo 14. decembra 2005 o hnutí Ženy v bielom, ako aj na predchádzajúce vyhlásenia predsedníctva z 26. marca 2003 a 5. júna 2003 o situácii na Kube,
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 96/697/SZBP, ktorá bola prijatá 2. decembra 1996 a pravidelne sa aktualizuje,
– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy z 18. júna 2007, z 23. a 24. júna 2008 a z 15. júna 2009 o Kube,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčky Európskej komisie Catherine Ashtonovej o smrti politického väzňa a väzňa svedomia Orlanda Zapatu Tamaya na Kube,
A. keďže ochrana všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv je aj naďalej jedným z hlavných cieľov Európskej únie,
B. keďže desiatky nezávislých novinárov, mierových disidentov a ochrancov ľudských práv sú stále vo väzení, väznení na veľmi dlhé obdobie, pričom niektorí z nich sú vážne chorí,
C. keďže Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia v roku 2005 hnutiu Ženy v bielom a keďže kubánske úrady nepovolili predstaviteľkám hnutia Ženy v bielom vycestovať do sídla Európskeho parlamentu, aby si prevzali svoju cenu, čo je porušením jedného zo základných ľudských práv, čiže práva človeka slobodne opustiť svoju krajinu a vrátiť sa do nej, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,
D. keďže európske inštitúcie podnikli kroky na oslobodenie politických väzňov a väzňov svedomia na Kube a na dôstojné zaobchádzanie s týmito väzňami,
E. keďže smrť Orlanda Zapatu predstavuje osobitne závažnú skutočnosť a je krokom späť v rámci boja za dodržiavanie ľudských práv na Kube,
F. keďže smrť Orlanda Zapatu vyvolala veľkú vlnu protestov na medzinárodnej úrovni a presvedčila ostatných kubánskych politických väzňov a disidentov, aby tiež začali s protestnou hladovkou,
1. bezvýhradne odsudzuje krutú smrť Orlanda Zapatu Tamaya, kubánskeho mierového oponenta režimu a disidenta, ktorá bola dôsledkom dlhodobej hladovky trvajúcej osemdesiatpäť dní, ktorej sa mohlo jednoducho predísť a ktorú jeho matka Reina Lucía Tamayová označila za úmyselný zločin štátu;
2. v plnej miere odsudzuje neľudskosť a necitlivosť kubánskeho režimu, ktoré prejavil voči poslednej rozlúčke, ako aj nedostatok rešpektu voči rodine disidenta, vyvíjanie nátlaku a preventívne a svojvoľné zatýkanie využité na zastrašenie rodiny zosnulého, jeho spoločníkov a priateľov, ktorí sa s ním prišli naposledy rozlúčiť;
3. ľutuje skutočnosť, že výzvy Európskej únie a medzinárodného spoločenstva na prepustenie všetkých politických väzňov a na úplne dodržiavanie základných práv a slobôd, najmä slobody prejavu a politického združovania, sa na strane kubánskych orgánov nestretli so žiadnou výraznou reakciou;
4. konštatuje svoje hlboké znepokojenie nad situáciou kubánskych politických väzňov a disidentov, ktorí vyhlásili hladovku po smrti Orlanda Zapata, a osobitne sa znepokojuje nad situáciou novinára a psychológa Guillerma Fariñasa, ktorého zdravotný stav je nesmierne vážny;
5. žiada od kubánskej vlády, aby ihneď, úplne a bezvýhradne prepustila politických väzňov a väzňov svedomia;
6. ľutuje skutočnosť, že výzva Európskeho parlamentu a Rady na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov a väzňov svedomia nenašla odpoveď, a trvá na tom, že väznenie kubánskych disidentov za ich ideály a nenásilnú politickú činnosť je porušením Všeobecnej deklarácie ľudských práv;
7. vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej prijímali všetky opatrenia potrebné na prepustenie politických disidentov, ako aj na podporu a zabezpečenie práce zástancov ľudských práv;
8. nalieha na inštitúcie Európskej únie, aby vyjadrili svoju bezpodmienečnú podporu a plné povzbudenie spusteniu mierového procesu politickej transformácie na Kube smerujúceho k demokracii založenej na existencii viacerých politických strán v súlade so spoločnou pozíciou Rady 96/697/SZBP;
9. vyjadruje svoju hlbokú solidaritu so všetkými obyvateľmi Kuby, pričom ich podporuje na ceste k demokracii a dodržiavaniu a ochrane základných slobôd;
10. vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a člena Komisie povereného spoluprácou, aby bezodkladne otvorili štruktúrovaný dialóg s kubánskou občianskou spoločnosťou a subjektmi, ktoré podporujú politickú transformáciu na ostrove, v súlade so závermi, ktoré Rada úspešne schválila, s využitím mechanizmov Únie pre spoluprácu a rozvoj, a najmä Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva;
11. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, predsedníctvu Európskej únie, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, ako aj kubánskej vláde a Zhromaždeniu ľudovej moci Kubánskej republiky.