NÁVRH UZNESENIA o Kube
8.3.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Fiorello Provera, Lorenzo Fontana v mene skupiny EFD
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0169/2010
B7‑0170/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o Kube
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Kube,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o výročnej správe o ľudských právach vo svete,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o Sacharovovej cene[1],
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie k úmrtiu Orlanda Zapatu Tamaya,
– so zreteľom na závery Rady EÚ o spoločnej pozícii EÚ k situácii na Kube z 15. júna 2009,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže ochrana všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv je aj naďalej jedným z hlavných cieľov Európskej únie,
B. keďže 23. februára 2010 Orlando Zapata Tamayo, známy kubánsky politický aktivista, zomrel vo väzení v dôsledku 83 dňovej hladovky na protest proti kubánskej vláde, ktorá mu nedovolila nosiť biele disidentské oblečenie namiesto určenej väzenskej uniformy, a tiež na protest proti životným podmienkam ostatných väzňov,
C. keďže zo správ vyplýva, politickí väzni sú často vystavení zlému zaobchádzaniu vrátane násilnej ideologickej prevýchovy, predĺženej samoväzby a odopierania lekárskej starostlivosti,
D. keďže kubánske orgány naďalej odmietajú povoliť predstaviteľkám hnutia Ženy v bielom vycestovať do sídla Európskeho parlamentu, aby si prevzali Sacharovovu cenu, čím porušujú jedno zo základných ľudských práv, t. j. právo človeka slobodne opustiť svoju krajinu a vrátiť sa do nej, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,
E. keďže v článku 62 kubánskej ústavy sa Kubáncom výslovne zakazuje uplatňovať ich základné práva, pretože sú v rozpore s cieľmi socialistického štátu‘,
F. keďže kubánska vláda pod novým vedením Raúla Castra pokračuje v presadzovaní politickej konformity, využívaní trestného stíhania, dlhodobých a krátkodobých zadržiavaní, v prenasledovaní, odopieraní zamestnania a obmedzovaní cestovania,
G. keďže kubánska vláda sa čoraz častejšie opiera o ustanovenie trestného zákona nazvané. ‚estado peligroso‘, ktoré umožňuje úradom uväzniť jednotlivcov ešte predtým, ako spáchajú nejaký zločin, na základe podozrenia, že v budúcnosti sa môžu dopustiť porušení zákona, akými sú napríklad šírenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv, usporiadanie mierových pochodov, písanie kritických článkov a pokus o organizovanie nezávislých odborov,
H. keďže Kuba je na druhom mieste za Čínou v počte uväznených novinárov,
I. so zreteľom na potrebu Kuby začať proces politickej transformácie na demokraciu založenú na existencii viacerých strán, za účasti všetkých Kubáncov a rozhodovania, ktorého sa môžu všetci zúčastniť, na základe otvoreného dialógu, z ktorého nie je nikto vylúčený,
J. keďže v dialógu medzi EÚ, kubánskou vládou a kubánskou občianskou spoločnosťou a demokratickou opozíciou by mali byť hlavnou prioritou zásady demokracie, ľudských práv a základných slobôd,
1. je naďalej vážne znepokojený nedostatkom pokroku v otázke ľudských práv na Kube, najmä v oblasti občianskych a politických práv a politických reforiem; ľutuje skutočnosť, že výzva Európskeho parlamentu a Rady na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov a väzňov svedomia nenašla odpoveď, a trvá na tom, že uväznenie kubánskych disidentov za ich ideály a nenásilnú politickú činnosť je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv;
2. odsudzuje zanedbanie najzákladnejších humanitárnych potrieb v prípade úmrtia Orlanda Zapatu Tamaya vo väzení zo strany kubánskej vlády; naliehavo žiada kubánsku vládu, aby bezpodmienečne prepustila všetkých politických väzňov vrátane tých, ktorí boli zadržaní a odsúdení v roku 2003; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad zdravotným stavom tých, ktorí sú ešte stále zadržiavaní v kubánskych väzniciach; vyzýva kubánske orgány, aby medzinárodným humanitárnym organizáciám umožnili okamžitý prístup do kubánskych väzení;
3. ľutuje skutočnosť, že napriek presunu moci z Fidela Castra na kolektívny orgán pod vedením jeho brata Raúla Castra, zostáva politický, hospodársky a sociálny systém na Kube v podstate nezmenený; zdôrazňuje dôležitosť štrukturálnych hospodárskych a sociálnych reforiem s cieľom zlepšiť životné podmienky kubánskeho ľudu a nabáda kubánsku vládu, aby podnikla potrebné kroky;
4. opakuje svoju výzvu kubánskej vláde, aby kubánskemu ľudu zaručila slobodu informácií a slobodu prejavu vrátane prístupu k internetu;
5. naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby aj naďalej prijímali akékoľvek kroky potrebné na požadovanie prepustenia politických väzňov a zabezpečenie okamžitého zastavenia prenasledovania politických odporcov a ochrancov ľudských práv;
6. naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby pokračovali v dialógu s predstaviteľmi kubánskej občianskej spoločnosti a aby ponúkali svoju podporu mierovým zmenám na Kube prostredníctvom rozvoja nástrojov spolupráce vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;
7. žiada kubánske orgány, aby povolili predstaviteľom politickej opozície, aktivistom za ľudské práva a všetkým občanom slobodne cestovať do zahraničia a vrátiť sa na Kubu;
8. považuje za veľmi dôležité, aby politické a hospodárske vzťahy medzi EÚ a kubánskymi úradmi vrátane rozvojovej pomoci boli spojené s konkrétnymi a overiteľnými zlepšeniami podmienok v oblasti ľudských práv všetkých občanov Kuby, počnúc prepustením všetkých politických väzňov a väzňov svedomia;
9. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentnému zhromaždeniu EUROLAT, kubánskej vláde a Zhromaždeniu ľudovej moci Kubánskej republiky a laureátom Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu.
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2006)0601.