NÁVRH UZNESENIA o väzňoch svedomia na Kube
8.3.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Adrian Severin, Luis Yáñez-Barnuevo García a Emine Bozkurt v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0169/2010
B7‑0174/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o väzňoch svedomia na Kube
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii na Kube, a najmä na uznesenia zo 17. novembra 2004 a z 2. februára 2006,
– so zreteľom na svoje uznesenia z rokov 2004, 2005 a 2006 o ľudských právach vo svete a na politiku Únie v oblasti ľudských práv,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o Sacharovovej cene[1],
– so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva Rady zo 14. decembra 2005 o hnutí Ženy v bielom, ako aj na predchádzajúce vyhlásenia predsedníctva z 26. marca 2003 a 5. júna 2003 o situácii na Kube,
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 96/697/SZBP, ktorá bola prijatá 2. decembra 1996 a pravidelne sa aktualizuje,
– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 18. júna 2007 o Kube,
– so zreteľom na oznámenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o smrti Orlanda Zapatu na Kube,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže ochrana všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv je aj naďalej jedným z hlavných cieľov Európskej únie,
B. keďže desiatky nezávislých novinárov, mierových disidentov a ochrancov ľudských práv sú stále vo väzení,
C. keďže Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2005 hnutiu Ženy v bielom; keďže kubánske úrady nepovolili predstaviteľkám hnutia Ženy v bielom vycestovať do sídla Európskeho parlamentu, aby si prevzali svoju cenu, čo je porušením jedného zo základných ľudských práv, čiže práva človeka slobodne opustiť svoju krajinu a vrátiť sa do nej, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,
D. keďže predsedníctvo Európskej únie podniklo kroky v prospech väzňov svedomia na Kube,
E. keďže smrť Orlanda Zapatu predstavuje osobitne závažnú skutočnosť a je krokom späť v rámci boja za dodržiavanie ľudských práv na Kube,
1. odsudzuje zbytočnú a krutú smrť kubánskeho oponenta Orlanda Zapatu následkom dlhodobej hladovky;
2. ľutuje, že výzvy medzinárodného spoločenstva na prepustenie všetkých politických väzňov sa na strane kubánskych orgánov nestretli so žiadnou významnou reakciou;
3. žiada od kubánskej vlády, aby ihneď, s konečnou platnosťou a bezvýhradne prepustila väzňov svedomia;
4. ľutuje skutočnosť, že výzva Európskeho parlamentu a Rady na okamžité prepustenie všetkých väzňov svedomia nenašla odpoveď; pripomína, že väznenie kubánskych disidentov za ich ideály a nenásilnú politickú činnosť je porušením Všeobecnej deklarácie ľudských práv;
5. vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej prijímali všetky opatrenia vhodné na prepustenie politických väzňov, ako aj na podporu a zabezpečenie práce ochrancov ľudských práv;
6. naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby vyjadrili bezvýhradnú podporu otvoreniu mierového procesu politickej transformácie na demokratický pluralitný režim;
7. vyjadruje svoju hlbokú solidaritu so všetkými obyvateľmi Kuby, pričom ich podporuje na ceste k demokracii a dodržiavaniu a ochrane základných slobôd;
8. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, predsedníctvu Európskej únie, vysokej predstaviteľke, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, ako aj kubánskej vláde.