NÁVRH UZNESENIA o situácii v Kirgizsku
28. 4. 2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Hannes Swoboda, Katarína Neveďalová, Justas Vincas Paleckis, Marc Tarabella, Henri Weber v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0246/2010
B7‑0256/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Kirgizsku
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kirgizsku a Strednej Ázii, najmä na uznesenie z 12. mája 2005,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie /vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/HR) Catherine Ashtonovej o situácii v Kirgizsku z 8. apríla. 2010,
– so zreteľom na stratégiu EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú prijala Európska rada 21. – 22. júna 2007,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kirgizskom, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999,
– so zreteľom na regionálny strategický dokument Európskeho spoločenstva o pomoci Strednej Ázii na obdobie 2007 – 2013,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže je v záujme národov Strednej Ázie i Európskej únie, aby sa dosiahol pokrok v stabilite a zvyšovaní úrovne demokratického a ľudského rozvoja, bezpečnosti ľudí a trvalého rastu v celom regióne,
B. keďže Kirgizsko je členom OBSE, a teda sa zaviazalo rešpektovať základné slobody, ľudské práva a zásady právneho štátu a dodržiavať demokratické normy OBSE,
C. keďže Kurmanbek Bakijev, ktorý prvýkrát prevzal úrad v júli 2005 po tzv. tulipánovej revolúcii, bol vlani znovu zvolený na ďalšie obdobie za prezidenta vo voľbách, ktoré boli podľa nezávislých pozorovateľov poznačené rozsiahlymi podvodmi; keďže po počiatočných demokratických opatreniach sa vláda Bakijeva zmenila na autoritársku a represívnu a jeho režim bol všeobecne vnímaný ako skorumpovaný a poznačený zneužívaním moci,
D. keďže 7. apríla 2010 zasiahli kirgizské vojenské jednotky s použitím streľby, slzotvorného plynu a omračujúcich granátov proti zástupom protestujúcich, ktorí sa zišli pred prezidentskou kanceláriou v Biškeku a potom vtrhli do vládnych budov, aby demonštrovali proti prudkému nárastu cien za elektrinu a vykurovanie, pričom bolo veľa ľudí zabitých a zranených,
E. keďže prezident Bakijev bol nútený opustiť hlavné mesto a jeho miesto prevzala dočasná vláda, na čele ktorej stojí vedúca opozície Roza Otunbajeva; tá vydala dekrét o prevzatí moci a nariadenie o dodržiavaní kirgizskej ústavy a rozpustila parlament,
F. keďže Bakijev potom, ako sa pokúsil stanoviť podmienky svojej rezignácie, odišiel týždeň po vzbure z krajiny do Kazachstanu na základe dohody, ktorú sprostredkovali Rusko, USA a Kazachstan; keďže Bakijev verejne vyhlásil, že rezignáciu podpísal pod nátlakom na svoju osobu a rodinu a že napriek vyhláseniu rezignácie je stále legitímnym prezidentom Kirgizska, až kým ho parlament nezbaví funkcie,
G. keďže 13. apríla 2010 bol kirgizský ústavný súd v snahe zabezpečiť stabilitu a zabrániť konfrontácii politických síl nútený akceptovať požiadavku dočasnej vlády, aby bol rozpustený,
H. keďže situácia v Kirgizsku je stále nestabilná a 19. apríla 2010 vypukli na predmestí Biškeku nové etnické nepokoje, výsledkom ktorých boli zabití a zranení ľudia, čo ohrozilo úsilie dočasnej vlády o obnovenie poriadku; keďže Bakijevovi stúpenci nastolili v Džalalabáde probakijevského guvernéra potom, ako sa zmocnili úradu regionálnej vlády; keďže v niektorých častiach krajiny stále pokračujú zrážky medzi stúpencami oboch strán,
I. keďže vláda Ruskej federácie schválila balík opatrení v sume 50 miliónov USD na hospodársku pomoc Kirgizsku, spolu s dodávkami benzínu a nafty na jarný zber úrody,
J. keďže pre Strednú Áziu je do značnej miery charakteristická chudoba a množstvo vážnych hrozieb pre bezpečnosť ľudí, ako aj zlé vládnutie, silné autoritárstvo a nedostatok zákonných možností na vyjadrenie nespokojnosti a presadenie politickej zmeny; keďže toto sa môže stať živnou pôdou pre ilegálne radikálne islamistické hnutia a ich rýchle rozšírenie v najchudobnejších krajinách,
K. keďže EÚ musí vždy dodržiavať svoj záväzok zaradiť otázku ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu do všetkých dohôd s tretími štátmi, podporovať demokratické reformy prostredníctvom súdržných politík a posilňovať tak svoju dôveryhodnosť v úlohe aktéra v tejto oblasti,
1. vyjadruje svoje najhlbšie znepokojenie nad situáciou v Kirgizsku a vyslovuje úprimnú sústrasť rodinám všetkých obetí tragických udalostí;
2. vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby zastavili násilie, prejavili umiernenosť a vyvinuli všetko úsilie na začatie skutočného dialógu zameraného na nastolenie stability a vytvorenie podmienok na pokojný návrat k demokratickému ústavnému poriadku;
3. žiada, aby sa tieto udalosti prešetrili na medzinárodnej úrovni pod vedením OSN s cieľom identifikovať zodpovedných i nedostatky a poskytnúť pomoc justičným orgánom Kirgizska, aby mohli postaviť vinníkov pred súd, pričom zabezpečia rešpektovanie a spravodlivosť súdnych konaní;
4. víta prvé kroky, ktoré podnikla dočasná vláda na obnovu demokracie, najmä čo sa týka plánov na návrh novej ústavy, pričom sa prepracuje Bakijevova revízia, ktorá sústredila nadmerne veľkú moc v rukách prezidenta, a vyzýva na uskutočnenie nových volieb hneď po splnení podmienok na slobodné a spravodlivé voľby a po prijatí a implementácii potrebných právnych predpisov;
5. víta v tejto súvislosti oznámenie dočasnej vlády o uskutočnení referenda o novej ústave dňa 27. júna 2010 a nových všeobecných volieb dňa 10. októbra 2010;
6. zdôrazňuje, že dynamická sociálna politika a úsilie riešiť otázky kultúry a vzdelávania sú najlepšou ochranou proti extrémom, následkom ktorých ľudia zostanú bez prostriedkov, nechajú sa ľahko ovplyvniť a stávajú sa obeťami aktivít, ktorých cieľom je zneužiť ich chudobu na teroristické účely;
7. zdôrazňuje nebezpečenstvo, ktoré prináša vytváranie ľudových milícií a manipulácia s nimi;
8. zdôrazňuje najmä, že je dôležité, aby mal každý prístup k dodávkam elektriny, ktorej cena sa za veľmi krátky čas zjavne strojnásobila, pričom profitujúce firmy vlastní rodina prezidenta Bakijeva;
9. naliehavo vyzýva dočasnú vládu, aby vynaložila maximálne úsilie o vytvorenie podmienok na zavedenie účinného a transparentného systému, ktorý dokáže obmedziť nadvládu klanovej politiky a podporovať politický, spoločenský a hospodársky rozvoj;
10. poukazuje na to, že tulipánová revolúcia z roku 2005 viedla v kirgizskej spoločnosti v súvislosti s demokratickými reformami k vysokým očakávaniam, ktoré sa nenaplnili okrem iného aj pre nedostatok súdržnosti a asertívnosti politiky EÚ voči tejto krajine; vyzýva Radu a Komisiu, aby nepremeškali ďalšiu príležitosť a našli spôsoby, ako pomôcť dočasnej vláde Kirgizska a orgánom tejto krajiny presadiť demokratické reformy a zlepšiť životné podmienky obyvateľstva prostredníctvom národného rozvoja a zapojenia občanov do spolupráce so všetkými zainteresovanými subjektmi a s kirgizskou občianskou spoločnosťou;
11. pripomína, že Kirgizsko je v dôsledku veľkého nedostatku zdrojov zraniteľné a vo veľkej miere závislé od vonkajšej podpory; takisto pripomína, že v jeho susedstve neexistuje žiadny model pre demokratické a dobre fungujúce riadenie a pozitívny sociálny rozvoj; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že poskytnutie medzinárodnej pomoci bude mať rozhodujúci význam;
12. vyzýva osobitného zástupcu VP/HR pre Strednú Áziu, aby situáciu pozorne sledoval, poskytoval pomoc a napomáhal obnovu dialógu medzi všetkými súčasťami kirgizskej spoločnosti; naliehavo ho vyzýva, aby zároveň úzko spolupracoval s OSN s cieľom zvolať medzinárodnú konferenciu darcov venovanú riešeniu humanitárnych problémov a základných potrieb Kirgizska a poskytnutiu potrebnej pomoci na trvalo udržateľný rozvoj krajiny;
13. vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlene preskúmali, či existujú alebo či je možné vytvoriť podmienky na naštartovanie nového programu pomoci pre Kirgizsko koordinovaného na medzinárodnej úrovni, pričom je potrebné v neposlednom rade zohľadniť, aký silný je záväzok dočasnej kirgizskej vlády týkajúci sa demokratizácie a fungovania transparentnej vlády;
14. upozorňuje osobitne na riziko severojužného rozdelenia krajiny a žiada skutočnú podporu aby si Kirgizsko mohlo vybudovať národnú identitu na rozdiel od súčasnej kmeňovej, ktorá krajinu rozdeľuje;
15. požaduje široké použitie nástroja stability a žiada Komisiu, aby pripravila návrhy na prerozdelenie finančných prostriedkov z nástroja rozvojovej spolupráce s cieľom napomôcť zabezpečiť, že krátkodobá aj strednodobá reakcia EÚ na novú situáciu v Kirgizsku bude primeraná;
16. očakáva preskúmanie napredovania v realizácii stratégie EÚ pre tento región a požaduje úsilie o zvýšenie jej dôveryhodnosti, konkrétnosti a súdržnosti, čo by vytvorilo a napomáhalo stabilitu v regióne a podporovalo mierovú a stabilnú budúcnosť;
17. zdôrazňuje, že treba vyvinúť úsilie na zabránenie tomu, aby sa Kirgizsko stalo priestorom konfrontácie medzi silnejšími regionálnymi aktérmi, a naliehavo žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku EÚ a Komisiu, aby našli spôsoby, ako túto krajinu premeniť na priestor spolupráce medzi hlavnými aktérmi v záujme celého obyvateľstva Kirgizska;
18. zdôrazňuje, že solidarita s občanmi Kirgizska je jednoznačným záujmom európskych občanov, pričom sa hlavný dôraz kladie na dosiahnutie stability a mieru, lepšej budúcnosti a demokratického rozvoja, zabránenie prejavom násilia a pomoci vláde pripraviť demokratické voľby;
19. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii, ako aj OBSE a parlamentom Ruskej federácie, USA a Kazachstanu.