NÁVRH UZNESENIA o športových agentoch hráčov
11.6.2010
predložený v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
Doris Pack v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie
B7‑0343/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o športových agentoch hráčov
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 8. mája 2008 o Bielej knihe o európskej komunikačnej politike[2],
– so zreteľom na Bielu knihu o športe (KOM(2007)0391),
– so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 26. januára 2005[3],
– so zreteľom na otázku Komisii z 10. marca 2010 o športe, najmä v súvislosti s agentmi hráčov (O-0032/2010 – B7‑0000/2010),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
1. pripomína že Parlament vo svojom uznesení z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe vyzval Komisiu, aby podporila úsilie riadiacich futbalových orgánov o úpravu postavenia agentov hráčov, v prípade potreby predložením návrhu smernice o týchto agentoch;
2. víta štúdiu o športových agentoch v Európskej únii, ktorej vypracovanie zadala Európska komisia a ktorej výsledky sú teraz k dispozícii;
3. je mimoriadne znepokojený zisteniami štúdie, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ku ktorej dochádza v súvislosti s udalosťami týkajúcimi sa športu, keď je šport ovplyvnený organizovaným zločinom vďaka prepojeniam na aktivity agentov hráčov; je presvedčený, že tento vývoj poškodzuje dobré meno športu, jeho bezúhonnosť a napokon aj jeho úlohu v spoločnosti;
4. berie na vedomie zistenie štúdie, že športoví agenti sú ústredným prvkom finančných tokov, ktoré sú často netransparentné a zvádzajú k nezákonným činnostiam;
5. všíma si, že štúdia poukazuje na netransparentnosť typickú pre prestupové systémy najmä v kolektívnych športoch, ktoré podporujú nezákonnú činnosť, do ktorej sú zapojení tak agenti, ako aj hráči;
6. zdôrazňuje, že najmä mladí hráči sú mimoriadne zraniteľní a hrozí im, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi;
7. zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť agentov hráčov a klubov najmä voči mladým hráčom, a preto vyzýva obe strany, aby prevzali zodpovednosť predovšetkým z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy mladých hráčov;
8. podčiarkuje zistenie štúdie, že úprava postavenia agentov zo strany športových federácií sa v zásade zameriava na kontrolu prístupu k profesii a úpravu jej výkonu, ale že tieto orgány majú len obmedzené kontrolné a sankčné právomoci, pretože im chýbajú akékoľvek prostriedky kontroly alebo priamej akcie voči športovým agentom, ktorí u nich nie sú zaregistrovaní; rovnako nemajú právo ukladať občianskoprávne ani trestné sankcie;
9. súhlasí s riadiacimi športovými orgánmi a zainteresovanými stranami, že treba prijať opatrenia na riešenie problémov týkajúcich sa bezúhonnosti a hodnovernosti športu a športových aktérov;
10. je presvedčený, že odstránenie existujúceho systému licencií FIFA pre agentov hráčov bez vytvorenia pevného alternatívneho systému by nebolo vhodným spôsobom riešenia problémov, ktoré sa týkajú agentov hráčov vo futbale;
11. vyslovuje uznanie riadiacim športovým orgánom za ich úsilie o nastolenie väčšej transparentnosti a kontroly finančných tokov;
12. žiada Radu, aby vystupňovala koordinačné úsilie v boji proti trestnej činnosti spojenej s aktivitami agentov vrátane prania špinavých peňazí, manipulovania so zápasmi a obchodovania s ľuďmi;
13. odkazuje na uvedený rozsudok vo veci T-193/02, v ktorom súd uviedol, že úprava činnosti agentov hráčov, ktorá sa vzťahuje na oblasť hospodárskej činnosti a týka sa základných slobôd, patrí v zásade do právomoci orgánov verejnej moci;
14. pripomína, že súd v tomto rozsudku uznal, že federácie ako FIFA majú právo upravovať profesiu agentov, pokiaľ je cieľom tejto úpravy profesionalizácia a bezúhonnosť činnosti agenta hráča v záujme ochrany hráčov a pokiaľ táto úprava nenarúša hospodársku súťaž; pripomína, že z kolektívneho hľadiska agenti nie sú organizovaní na profesionálnej úrovni a na úrovni členských štátov podlieha toto povolanie veľmi obmedzeným úpravám;
15. je presvedčený, že v súvislosti s cezhraničnými aktivitami a rôznymi vnútroštátnymi úpravami uplatniteľnými v oblasti športu možno účinnosť kontroly a vymáhanie sankcií riešiť iba spoločným úsilím riadiacich športových orgánov a orgánov verejnej moci;
16. konštatuje, že hoci činnosti agentov v niektorých odvetviach vo veľkej miere regulujú na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni riadiace športové orgány, veľmi málo členských štátov prijalo konkrétne právne predpisy týkajúce sa agentov hráčov;
17. je presvedčený, že vzhľadom na mätúcu rôznorodosť úprav uplatniteľných na činnosti agentov hráčov je potrebný koherentný prístup na úrovni EÚ, aby sa predišlo medzerám v zákone v dôsledku nejasných právnych úprav a zabezpečilo sa riadne monitorovanie a kontrola činnosti agentov;
18. opätovne pripomína svoju žiadosť o iniciatívu týkajúcu sa činnosti agentov hráčov, ktorá by sa mala zameriavať na:
– prísne normy a skúšobné kritériá pred začatím činnosti agentov hráčov,
– transparentnosť transakcií agentov,
– zákaz odmeňovania agentov hráčov v súvislosti s prestupom neplnoletých hráčov,
– minimálne harmonizované normy pre zmluvy agentov,
– účinný monitorovací a disciplinárny systém,
– zavedenie „systému vydávania licencií pre agentov“ a registra agentov na úrovni EÚ,
– skončenie „dvojitého zastupovania“,
– postupné odmeňovanie v závislosti od plnenia zmluvy,
19. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii.