Návrh uznesenia - B7-0348/2010Návrh uznesenia
B7-0348/2010

NÁVRH UZNESENIA o EÚ 2020

14.6.2010

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Martin Schulz, Stephen Hughes v mene skupiny S&D
Daniel Cohn-Bendit, Rebecca Harms, Philippe Lamberts v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0348/2010

Postup : 2010/2591(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0348/2010

B7‑0348/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu o EÚ 2020

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie KOM (2010) 250 o posilnení koordinácie hospodárskej politiky,

–   so zreteľom na nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus,

–   so zreteľom na závery predsedníctva po poslednom stretnutí Európskej rady 25. a 26. marca,

–   so zreteľom na závery predsedníctva po zasadnutiach Európskej rady v marci 2000, 2001, 2005, 2006, 2007 a v decembri 2009,

–   so zreteľom na zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny zo 7. mája 2010,

–   so zreteľom na rozhodnutia Rady Ecofin z 9. mája 2010,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–   so zreteľom na dokument, v ktorom Komisia vyhodnotila lisabonskú stratégiu (SEK (2010) 114),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o posilnení koordinácie hospodárskej politiky (COM(2010)250),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020[1],

–   so zreteľom na článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže vzhľadom na pretrvávajúcu závažnosť finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy sú očakávania týkajúce sa novej stratégie Európa 2020, ktorú musí schváliť Európska rada v júni 2010, veľmi vysoké,

B.  keďže mnohé členské štáty ešte stále bojujú so stúpajúcou mierou nezamestnanosti, ktorá sa môže dotknúť až 28 miliónov osôb žijúcich v EÚ, zatiaľ čo zo strednodobého hľadiska neexistuje primerané politické riešenie, čo vyvoláva nesmierne sociálne a ľudské problémy, keďže kríza zničila milióny pracovných miest, zhoršila neisté podmienky zamestnávania a prehĺbila chudobu; keďže 16 % obyvateľov EÚ je vystavených riziku chudoby; keďže 9,6 % obyvateľov je nezamestnaných, keďže 8 % obyvateľov EÚ je považovaných za pracujúcich chudobných,

C. keďže zmena klímy, strata biodiverzity a plytvanie prírodnými zdrojmi zásadným spôsobom spochybňujú súčasné neudržateľné vzory výroby, distribúcie a spotreby, z čoho vyplýva potreba nového udržateľného modelu rozvoja,

D. keďže lisabonská stratégia oprávnene stanovila za cieľ vytvorenie vysoko konkurencieschopnej znalostnej ekonomiky schopnej udržateľného rastu, väčšieho počtu lepších pracovných miest, lepšej sociálnej súdržnosti a ochrany životného prostredia, ale svoje ciele nesplnila,

E.  keďže v Lisabonskej zmluve je stanovené, že Únia vymedzuje a uskutočňuje svoju vonkajšiu činnosť s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu, ako aj povzbudzovať integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva,

F.  keďže Rada po niekoľkých mesiacoch zbytočného a nákladného váhania, v dôsledku ktorého sa značne prehĺbila fiškálna kríza eurozóny, schválila balík opatrení na zachovanie finančnej stability v Európe vrátane finančného stabilizačného mechanizmu s celkovým objemom 500 miliárd EUR,

G. keďže menová únia, ktorú charakterizuje absencia rámca riešenia krízy pre vysoko zadlžené krajiny a cezhraničné finančné inštitúcie, ako aj neexistencia koordinovaných anticyklických fiškálnych politík, je veľmi zraniteľná voči vnútorným aj vonkajším otrasom,

1.  vyjadruje hlboké sklamanie nad hlavnými zložkami novej stratégie Európa 2020, ktorú schválila Európska rada 26. marca;

2.  domnieva sa, že Európska rada premeškala historickú príležitosť vziať si zo súčasnej krízy ponaučenie a vypracovať skutočne prezieravú, ambicióznu a ucelenú stratégiu;

3.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2020 musí postaviť Európu do čela zelenej revolúcie 21. storočia, ktorá musí dosiahnuť súlad medzi ľudským rozvojom a fyzikálnymi limitmi planéty Zem;

4.  žiada preto, aby sa zameranie celkového cieľa stratégie EÚ 2020 odklonilo od výhradného dosahovania rastu HDP smerom k širšej politickej koncepcii budúcnosti EÚ ako sociálnej a udržateľnej Únie, ktorá stavia ľudí a ochranu životného prostredia do centra tvorby politiky a sleduje vytváranie blahobytu a najlepších možností pre všetkých; v tomto zmysle zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť nie je sama osebe cieľom;

5.  domnieva sa, že nová stratégia by mala okrem HDP zahŕňať súbor ukazovateľov blahobytu, ako aj ukazovateľov, ktoré zohľadňujú širšie externé hospodárske účinky a tlak vyvíjaný na životné prostredie a že tieto ukazovatele by mali byť definované, prijaté a vyhodnocované prostredníctvom demokratických a inovačných postupov;

6.  pripomína svoje predchádzajúce výzvy na vypracovanie jednotnej a ucelenej stratégie rozvoja Európy, v ktorej by bol jasne vymedzený smer hospodárskeho rozvoja s cieľom vybudovať lepšiu, spravodlivejšiu a udržateľnejšiu spoločnosť, v ktorej bude blahobyt lepšie rozdelený medzi všetkých, a k ochrane proti chamtivosti a excesom finančného sektora; pripomína svoju žiadosť o zjednotenie prekrývajúcich sa stratégií, ktorými by sa Európa mala v súčasnosti riadiť, najmä stratégie Európa 2020, stratégie udržateľného rozvoja a Paktu stability a rastu (PSR); vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada odmietla tento prístup a problém nesúdržnosti medzi politikami nechala nevyriešený;

7.  domnieva sa však, že v nadchádzajúcom desaťročí bude EÚ čeliť rôznym výzvam, pokiaľ ide o zaručenie jej hospodárskeho a sociálneho pokroku vrátane nežiaducich následkov recesie, a verí, že tieto výzvy si vyžiadajú hĺbkové preskúmanie mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa majú splniť ciele v oblasti nezamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe;

8.  pokladá súčasnú fiškálnu krízu v eurozóne – pričom 13 zo 16 členských štátov v súčasnosti nedokáže plniť kritériá PSR a vzhľadom na prognózy ECB, že do roku 2011 – 2012 ich nebude plniť žiadny členský štát, a na rastúce pravidelné špekulatívne útoky zamerané na štátne dlhopisy – za jasný znak závažných nedostatkov súčasnej politiky EÚ v oblasti koordinácie hospodárstva, ktorá spočíva najmä vo fiškálnom upevňovaní a dohľade; zdôrazňuje, že s cieľom obnoviť tvorbu pracovných príležitostí a dosiahnuť ciele udržateľnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti by sa malo uprednostňovať riešenie pretrvávajúcich a závažných makroekonomických nerovností a rozdielov konkurencieschopnosti v rámci eurozóny; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Komisia túto nevyhnutnosť uznala vo svojom oznámení o koordinácii hospodárskej politiky;

9.  víta rozhodnutie Rady posilniť riadenie eurozóny pomocou nových nástrojov, aby bolo možné čeliť problémom, ktoré odhalila kríza, ako aj rozhodnutia o vykonávaní balíka na podporu Grécka, o vytvorení európskeho mechanizmu finančnej stabilizácie, o posilnení hospodárskej správy, regulácii finančných trhov a o boji proti špekuláciám; tým je zohľadnená základná zásada, že problémy eurozóny sa majú riešiť na úrovni eurozóny; domnieva sa, že tieto nové nástroje by mali taktiež posilniť koordináciu hospodárskych politík medzi všetkými členskými štátmi EÚ nad rámec dohľadu, so zameraním na proaktívnu koordináciu hospodárskych politík vrátane posilnených mechanizmov správy s cieľom plniť stratégiu Európa 2020; v tejto súvislosti ľutuje, že hoci Komisia predkladala rozsiahle návrhy na posilnenie rozpočtového dohľadu, nenavrhla dostatočne relevantné riešenia na obnovu a posilnenie dlhodobej hospodárskej udržateľnosti smerom k presne cielenej koordinácii hospodárskej politiky, ktorej realizácia je zameraná na rozvoj spoločnej rozpočtovej stratégie v rámci komplexnej stratégie Európa 2020;

10. zdôrazňuje, že dosiahnutie udržateľných verejných financií vyžaduje nielen zodpovedné výdavky, ale aj primerané a sociálne spravodlivé zdaňovanie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla súbor opatrení, s cieľom pomôcť členským štátom obnoviť rovnováhu verejných účtov a financovať verejné investície prostredníctvom eurobondov, úniovej dane z finančných transakcií, ekologických daní, progresívnych bankových poplatkov, automatickej výmeny informácií a opatrení na boj proti daňovým rajom; takisto by malo pomôcť členským štátom preorientovať sa z daňového súťaženia na daňovú spoluprácu vrátane vypracovania rozvrhu zavedenia spoločného konsolidovaného daňového základu pre príjmy právnických osôb a mechanizmu na zabezpečenie minimálnej potrebnej koordinácie sadzby dane z príjmu právnických osôb na podobnom základe, aký sa v súčasnosti uplatňuje na DPH;

11. vyzýva preto pracovnú skupinu, ktorú vytvorila Európska rada v marci 2010, aby predložila konkrétne návrhy dôkladnejšej a obsiahlejšej hospodárskej koordinácie; tieto by mali v súlade s článkami 121 a 136 zahŕňať sériu usmernení s cieľom rozvíjať koordinované a harmonizované anticyklické fiškálne politiky, ako aj ďalšie mechanizmy solidarity EÚ zamerané na riešenie vnútornej nerovnováhy, nerovnomerných otrasov, zvýšenie konvergencie a zlepšenie účinnosti čerpania zdrojov;

12. ľutuje, že Európska rada vo svojich záveroch nezohľadnila skutočnosť, že súčasný krehký proces obnovy sa musí v plnej miere odraziť v novej stratégii do roku 2020, a to zostavením zosúladenej a komplexnej politickej agendy, ktorá do tejto stratégie plne začlení prístup makroekonomickej politiky tak, aby zaručila, aby nutná konsolidácia rozpočtov neohrozila realizáciu stratégie, najmä pokiaľ ide o boj proti nezamestnanosti, ako aj primerané a dobre skoordinované investície do infraštruktúry a znalostí; je znepokojený závermi Rady z 9. mája, v ktorých Rada vyzýva na odhodlaný záväzok zabezpečiť urýchlenú fiškálnu konsolidáciu, čo naruší politické záväzky stanovené v stratégii Európa 2020, ohrozí zachovanie silných a spravodlivých sociálnych štátov a zatiaľ krehký proces oživenia, a teda v strednodobom horizonte môže spôsobiť stratu ďalších miliónov pracovných miest;

13. zdôrazňuje, že nedávne udalosti, ktoré sa týkajú vládnych swapov úverového zlyhania používaných finančnými špekulantmi a ktoré spôsobili neoprávnene vysokú úroveň niektorých vnútroštátnych marží, naliehavo pripomenuli skutočnosť, že nedostatky a nestabilnosť finančného regulačného rámca a rámca v oblasti dohľadu majú negatívne dôsledky pre udržateľnosť hospodárstiev a stabilitu eurozóny; dôrazne podporuje urýchlené prijatie posilneného a ambiciózneho európskeho finančného rámca v oblasti dohľadu, ktorý by zabezpečil primeranú reguláciu a dohľad nad všetkými finančnými produktmi, transakciami a inštitúciami v EÚ; zdôrazňuje, že potreba transparentnosti trhu a posilnenej európskej regulácie nie je len záležitosťou účinného trhového dohľadu, ale aj európskej suverenity;

14. berie na vedomie päť hlavných cieľov, ktoré schválila Európska rada v súvislosti s mierou zamestnanosti, podmienkami výskumu a rozvoja, znižovaním emisií skleníkových plynov, zvyšovaním úrovne vzdelania a presadzovaním sociálneho začleňovania; ľutuje, že tieto hlavné ciele nie sú vypracované v rámci jednotnej a ucelenej stratégie udržateľného rozvoja, v ktorej by boli spojené programy hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina týchto cieľov nie je dostatočne ambiciózna a že pre niektoré z nich neexistujú osobitné ukazovatele, čo predstavuje krok späť pri takých dôležitých témach, ako je sociálne začleňovanie, vzdelávanie a boj proti chudobe;

15. berie na vedomie hlavný cieľ zameraný na mieru zamestnanosti mužov a žien; ľutuje, že v tomto cieli sa nezohľadňuje kvalita pracovných miest; opakuje, že vysokokvalitné pracovné miesta by mali byť kľúčovou prioritou stratégie do roku 2020, a že intenzívnejšie zameranie sa na dobré fungovanie trhov práce na vnútroštátnej aj európskej úrovni a na sociálne podmienky je nevyhnutné na zlepšenie zamestnanosti; vyzýva preto na nový legislatívny program na posilnenie práv zamestnancov a zlepšenie pracovných podmienok vrátane revízie smernice o vysielaní pracovníkov a nových alebo revidovaných smerniciach o minimálnom príjme, pracovnom čase, svojvoľnom prepúšťaní jednotlivcov, o informovaní a konzultáciách, uznávaní odborov, cezhraničných kolektívnych dohodách, rovnakom zaobchádzaní s netypickými pracovníkmi, rovnakej mzde a pracovných inšpekciách; okrem toho sa domnieva, že nová stratégia musí klásť podstatne väčší dôraz na kvalitu pracovných miest a dôstojnú prácu vrátane boja proti neistej a nepriznanej práci a vytvárania podmienok na zosúladenie pracovného a rodinného života, ako aj zabezpečenia toho, aby ľudia, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z trhu práce, mohli k nemu získať prístup; vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj postoj a prestala považovať túto oblasť len za predmet svojich oznámení a urýchlene navrhla hlavné legislatívne iniciatívy na ochranu práv pracovníkov;

16. v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby vymedzili a prijali ambiciózny plán činnosti týkajúci sa dôstojnej práce, ktorý bude zahŕňať aj cieľ týkajúci sa životného minima; žiada, aby sociálni partneri v spolupráci s Komisiou navrhli spoločné európske iniciatívy na boj proti sociálnemu dampingu a zníženie počtu pracujúcich chudobných; naliehavo vyzýva Komisiu, aby každoročne zverejňovala ukazovatele súvisiace s kvalitou zamestnania, ako to odsúhlasila Rada;

17. zdôrazňuje, že nadmerné znižovanie miezd zároveň brzdí rast príjmov domácností, a tým aj súkromnú spotrebu; preto varuje pred tým, aby sa umiernenosť v oblasti miezd vnímala ako hlavný prostriedok na dosiahnutie cenovej stability; pripomína, že zvýšená celosvetová hospodárska súťaž už prispela k tlaku na zníženie miezd, zatiaľ čo vyššie ceny komodít narušili kúpnu silu spotrebiteľov v EÚ;

18. vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a Parlament, aby do konca roku prijali ambicióznu stratégiu ekologických pracovných miest, čím by sa vytvorili rámcové podmienky na využitie potenciálu zamestnanosti udržateľnejšieho hospodárstva založeného na zručnostiach a inovácii a zabezpečilo by sa, aby bol prechod k takémuto hospodárstvu sociálne spravodlivý a prospešný pre všetkých ľudí v Európe; domnieva sa, že takáto stratégia by mala zabezpečovať investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom podporiť pracovníkov pri získavaní nových zručností a v prípade potreby im umožniť presun na nové pracovné miesta; rámcovú dohodu o zabezpečení počas zmeny pracovného miesta vrátane práva na odbornú prípravu a dostatočné sociálne zabezpečenie v čase zmeny pracovného miesta, dohodu medzi sociálnymi partnermi o práve na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu na pracovisku; a horizontálnu podporu adaptácie zručností a organizácie pracoviska;

19. pripomína hlavné ciele týkajúci sa zlepšenia vzdelávania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú číselné údaje týkajúce sa týchto cieľov a naliehavo vyzýva Európsku radu, aby stanovila cieľ dosiahnuť stopercentné ukončenie stredoškolského vzdelania, ako i jasné kvalitatívne ciele a ukazovatele pre základné a stredné vzdelanie;

20. víta skutočnosť, že Európska rada navrhuje ako prioritu sociálne začleňovanie, najmä prostredníctvom zmierňovania chudoby, no hlboko ľutuje nedostatok jasných cieľov a iniciatív k tejto otázke; domnieva sa, že tento cieľ je jedným z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020; vyzýva na ambicióznu dlhodobú stratégiu boja proti chudobe s ďalekosiahlymi cieľmi zmierňovania chudoby vrátane chudoby žien, detí a starších ľudí a zamestnaných vrátane koordinovanej stratégie bývania v Európe; v tejto súvislosti zastáva názor, že stratégia EÚ 2020 by mala výslovne zahŕňať ambiciózne ciele zníženia chudoby o polovicu každých päť rokov (napr. dosiahnutie cieľovej úrovne chudoby 8,5 % do roku 2015 a 4 % do roku 2020) a zníženie nerovnosti a konkrétnejšie zmenšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými; domnieva sa preto, že chudobu je nutné merať ako „relatívnu chudobu“, aby sa mohli identifikovať tí, ktorým hrozí vylúčenie a že Giniho index by sa mal explicitne uvádzať ako nástroj stratégie EÚ 2020;

21. v súvislosti s cieľom zmierňovania chudoby pripomína svoje predchádzajúce návrhy na cieľ EÚ pre systémy minimálneho príjmu a príspevkové systémy na náhradu príjmu podporujúce príjmy vo výške aspoň 60 % 60 % národného mediánového ekvivalentného príjmu a súhlas s časovým plánom na dosiahnutie tohto cieľa vo všetkých členských štátoch;

22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe hlavných cieľov miery zamestnanosti a znižovania chudoby vytvorili súbor čiastkových cieľov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, na ktoré sa nadviaže konkrétnymi politikami a mechanizmami monitorovania vrátane ukazovateľov;

23. pripomína, že verejné služby, najmä sociálne služby, sú kľúčovými prvkami sociálneho začleňovania; zdôrazňuje, že miestne, regionálne a vnútroštátne orgány dostali na poskytovanie týchto služieb rozsiahle právomoci; ľutuje nedostatočnú pozornosť venovanú službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú základným kanálom pre investície alebo poskytovanie základných služieb, ktoré majú kľúčový význam pre občanov a hospodárstvo; pripomína, že verejní poskytovatelia takýchto služieb už dlho požadovali väčšiu právnu istotu pre poskytovanie týchto služieb v súvislosti so zásadami subsidiarity a miestnej samosprávy; preto vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na nové ustanovenia zmluvy predložila komplexnú analýzu doterajších vplyvov liberalizácie a legislatívny rámec;

24. ľutuje, že hlavné ciele definované Európskou radou nezahŕňajú rodovú rovnosť ako kľúčový cieľ stratégie EÚ 2020; preto žiada vytvorenie legislatívneho programu v prospech rodovej rovnosti s cieľom odstrániť existujúce rozdiely medzi mzdami mužov a žien a zabezpečiť plnú účasť žien na pracovnom trhu a zároveň podporovať kariérne možnosti žien, okrem iného prostredníctvom:

     –   zníženia rozdielov platov mužov a žien na úroveň 0 – 5 % do roku 2020;

     –   predloženia legislatívneho návrhu, ktorým sa prepracujú platné právne predpisy;

     –   začatia konaní o porušení v prípade členských štátov, ktoré túto zásadu neuplatňujú;

     –   zvýšenia snahy o zosúladenie pracovného a rodinného života zabezpečením prístupných, cenovo dostupných, pružných a vysokokvalitných služieb pri zachovaní práv sociálneho zabezpečenia, najmä prístupu k zariadeniam poskytujúcim starostlivosť o deti s cieľom zabezpečiť 50 % potrebnej starostlivosti o deti vo veku od 0 do 3 rokov a 100 % starostlivosti o deti vo veku viac ako 3 roky a zlepšeného prístupu k starostlivosti o iné závislé osoby;

     –   stanovenia cieľa 75 % zamestnanosti žien, čo zahŕňa najmenej 50 % práce zabezpečujúcej hospodársku nezávislosť, a to prostredníctvom cielených aktívnych politík na trhu práce a ustanovení na zladenie pracovného a súkromného života, napríklad pružného pracovného času a pracoviska a prístupu k finančne dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti a iné závislé osoby;

25. berie na vedomie, že Európska rada potvrdila záväzok EÚ dohodnutý v decembri 2008 znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 %, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie najmenej o 20 % a znížiť spotrebu energie o 20 % vďaka energetickej účinnosti; pripomína, že akýkoľvek vnútroštátny cieľ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o menej ako 30 % v porovnaní s hodnotami roku 1990 nie je nijako vedecky podložený a nezabráni dramatickým dôsledkom nekontrolovateľnej zmeny klímy; domnieva sa, že to navyše ukáže zlyhanie vedúcej úlohy EÚ v globálnej politike v oblasti klímy; trvá na tom, že z dlhodobého hľadiska sú potrebné ďalšie ciele znižovania, že európske politiky by mali byť zamerané na tieto dlhodobé ciele a že ich plnenie by sa malo začať hneď; vyzýva Komisiu, aby navrhla politiky, ktoré zabezpečia zásadnú zmenu vo výrobe, distribúcii a spotrebe smerom k plneniu týchto cieľov;

26. je hlboko znepokojený skutočnosťou, že stratégia do roku 2020 neobsahuje konkrétne ciele, a dokonca ani zmienku o cieľoch v oblasti biodiverzity do roku 2020; vyzýva preto na prijatie merateľných cieľov zameraných na zastavenie straty biodiverzity a služieb ekosystémov a na ich obnovu do roku 2020 tam, kde je to možné; pripomína Komisii, že európski občania od Únie očakávajú, že sa bude usilovať o ekologickejšiu, bezpečnejšiu a zdravšiu spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby v právnych predpisoch naďalej uplatňovala zásadu „znečisťovateľ platí“ a zásadu prevencie, ktoré sú kľúčovými predpokladmi úspešného a udržateľného oživenia hospodárstva; vyjadruje sklamanie nad doterajším pokrokom v stratégii udržateľného rozvoja; vyjadruje poľutovanie nad tým, že činnosť zameraná na prevenciu a nerovnosti v oblasti zdravia nie je v stratégii do roku 2020 medzi dôležitejšími prioritami;

27. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci stratégie EÚ 2020 chýba akákoľvek ambícia k vytvoreniu skutočne spoločnej európskej energetickej politiky; zdôrazňuje, že hoci je fungujúci vnútorný trh kľúčovým cieľom Európy, pričom zároveň zdôrazňuje potrebu rýchleho vykonania tretieho energetického balíka, prílišné zameranie sa na túto časť európskej energetickej politiky bolo na úkor ostatných dvoch cieľov, t. j. udržateľného rozvoja a bezpečnosti dodávok; pripomína, že vnútorným trhom sa nedá zaoberať samostatne bez zohľadnenia vonkajšieho rozmeru a že Európa potrebuje skutočne spoločnú európsku energetickú politiku, aby mala reálny vplyv na bezpečnosť dodávok energie, zmenu klímy a cenovú dostupnosť energie;

28. žiada EÚ, aby ako prvý krok k vytvoreniu ekologického, vysoko efektívneho hospodárstva plne založeného na využívaní energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050 stanovila záväzné ciele na rok 2020 s cieľom znížiť spotrebu energie a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň odstránila technické a netechnické prekážky ďalšieho rozvoja trvalo udržateľných obnoviteľných zdrojov energie;

29. zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť závisí od absolútneho zníženia vo využívaní surovín; zdôrazňuje, že súčasnú hospodársku krízu treba využiť na posun smerom k vysoko efektívnemu hospodárstvu plne založenému na využívaní energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že ak má európsky priemysel úspešne minimalizovať využívanie materiálov bohatých na uhlík ako zdroj energie a celkovo drasticky znížiť využívanie prírodných zdrojov, je potrebná rýchla a masívna transformácia; z tohto pohľadu vyzýva na prijatie ambiciózneho cieľa v oblasti zvýšenia účinnosti využívania zdrojov; v tejto súvislosti víta kľúčovú iniciatívu „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a „priemyselnú politiku vo veku globalizácie“, konštatuje však, že chýbajú politické nástroje na dosiahnutie potrebnej zmeny; vyzýva Komisiu, aby predložila svoju analýzu toho, ako dosiahnuť priemyselný posun smerom k vysoko efektívnemu hospodárstvu plne založenému na energii z obnoviteľných zdrojov, zrevidovala svoj pracovný program a predložila návrhy politík; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Európska rada prijala pozíciu k energetickej účinnosti bez akejkoľvek zmienky o účinnosti využívania zdrojov;

30. víta rámec stanovený v stratégii EÚ 2020 na rozvoj digitálnej agendy pre Európu, ale ľutuje, že napriek urgentnej potrebe konať neobsahuje ani stratégia, ani plánovanie na rok 2010 konkrétne opatrenia a ciele na naplnenie tejto vízie; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexný akčný plán s časovým harmonogramom a cieľmi na dosiahnutie rýchlych a hmatateľných výsledkov pre otvorenú a prosperujúcu digitálnu spoločnosť;

31. pripomína hlavný cieľ vo výške 3 % HDP v oblasti výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že hlavné projekty v oblasti výskumu a vývoja, kľúčové investície do energetickej infraštruktúry, nová kompetencia EÚ v oblasti vesmírnej politiky a financovanie inovačnej politiky EÚ si vyžadujú pevnú, dôveryhodnú a udržateľnú finančnú podporu EÚ, aby sa mohli dosiahnuť kľúčové ciele Únie do roku 2020; v tejto súvislosti sa domnieva, že by mali byť stanovené jasné ciele týkajúce sa nástrojov financovania vhodných pre malé a stredné podniky, ako i podpory otvorených noriem na zaručenie digitálnej interoperability a dostupnosti; žiada jasné začlenenie cieľov EÚ v oblasti ekologických inovácií;

32. žiada všeobecnú a rýchlu transformáciu európskeho priemyslu prostredníctvom udržateľnej európskej priemyselnej politiky zameranej na vytváranie ekologických pracovných miest a zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov a využívania zdrojov; zdôrazňuje, že jej prínosy by sa mali spravodlivo deliť a distribuovať a mali by sa orientovať na zvýšenie kvality života všetkých; domnieva sa, že udržateľný rozvoj európskeho priemyslu si vyžaduje intenzívny dialóg so zamestnancami a pracovníkmi, keďže prezieravá priemyselná politika si vyžaduje inováciu, inteligentnú reštrukturalizáciu, zlepšenie procesov a rozvoj kvalifikačných noriem a všetkým týmto oblastiam prospieva zapojenie zamestnancov a pracovníkov; pripomína, že tento prechod si bude vyžadovať aj opatrenia, ktoré pomôžu pracovníkom v prechode k novému, ekologicky udržateľnému hospodárstvu;

33. pripomína, že Európska únia musí účinnejšie investovať do jestvujúcich dopravných infraštruktúr, napríklad TEN-T, aby posilnila hospodársky rast, zlepšila sociálnu a teritoriálnu súdržnosť a vytvorila udržateľný a interoperabilný dopravný systém; vyzýva na súhru medzi jednotlivými druhmi dopravy a rozumné využitie logistiky, keďže dekarbonizácia odvetvia dopravy a jeho udržateľnosť si bude vyžadovať inováciu, nové technológie a finančné zdroje;

34. domnieva, že nová stratégia jednotného trhu by mala byť ťažiskom novej stratégie na rok 2020; zdôrazňuje, že je potrebné prijať holistický prístup k jednotnému trhu plne zohľadniť záujmy občanov, najmä prostredníctvom sociálnych a spotrebiteľsky orientovaných politík;

35. víta skutočnosť, že Európska rada zdôraznila kľúčovú úlohu spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti pri podpore stratégie EÚ 2020; žiada o pevné prepojenie stratégie EÚ 2020 s politikou súdržnosti, berúc do úvahy obrovský potenciálny vplyv politiky súdržnosti na dosiahnutie dlhodobých cieľov stratégie EÚ 2020 a na riešenie dôsledkov finančnej krízy udržateľným a sociálnym spôsobom; zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí byť kľúčovým prvkom stratégie EÚ 2020 a musí byť politikou pre všetky európske regióny, čím ďalej posilní skutočne európsky vplyv tejto stratégie; trvá na tom, že základné zásady politiky súdržnosti – integrovaný prístup, riadenie na viacerých úrovniach a skutočné partnerstvo – hrajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020, a preto by do nej mali byť v plnej miere začlenené; zdôrazňuje, že v súlade s Lisabonskou zmluvou musí byť aj teritoriálna súdržnosť integrovanou súčasťou stratégie EÚ 2020;

36. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa nadchádzajúce reformy SPP a politiky súdržnosti vykonali s jasným zámerom prispieť k realizácii cieľov stanovených v stratégii na rok 2020; pripomína, že reforma SPP do roku 2013 by mala v tejto súvislosti priniesť ekologicky, hospodársky a sociálne udržateľnú poľnohospodársku politiku sústreďujúcu sa na potravinovú bezpečnosť, hospodárenie s prírodnými zdrojmi, zmenu klímy, územnú súdržnosť, ochranu životného prostredia a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach;

37. zdôrazňuje, že rybolov (prírodný, ako aj akvakultúra) je jedným z najdôležitejších pilierov potravinovej bezpečnosti Európskej únie a že jeho udržateľnosť a stabilita musia byť preto zabezpečené, aby mohol v budúcnosti z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska prispievať k plneniu potrieb viac ako pol miliardy Európanov prostredníctvom produktov rybolovu;

38. ľutuje nedostatočnú pozornosť venovanú vonkajšiemu rozmeru v rámci stratégie EÚ 2020; vyzýva Komisiu, aby založila svoju obchodnú stratégiu pre Európu 2020 na multilaterálnom prístupe s cieľom transformovať obchodnú politiku EÚ na skutočný mechanizmus tvorby pracovných miest, odstraňovania chudoby a udržateľného rozvoja na celom svete; je pevne presvedčený, že jednotnosť medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi politík EÚ je nevyhnutná a že tvorba novej obchodnej politiky musí byť v súlade so silnou priemyselnou politikou tvorby pracovných miest, ktorá umožňuje tvorbu ďalších a lepších pracovných miest;

39. žiada Komisiu, aby skoro naplánovala otvorený dialóg s Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou o prioritách EÚ v období po Dauhe, najmä pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy a reformu WTO; ďalej žiada, aby všetky bilaterálne alebo regionálne obchodné dohody EÚ, o ktorých sa rokuje, obsahovali vynútiteľné sociálne a environmentálne ustanovenia, najmä o uplatňovaní základných pracovných noriem a iných aspektov dôstojnej práce, ako ich stanovila MOP; v tejto súvislosti žiada členské štáty, aby splnili svoje medzinárodné záväzky a okamžite ratifikovali všetky doterajšie dohovory MOP, najmä dohovor MOP č. 94;

40. naliehavo žiada Komisiu o širší a komplexnejší prístup k svojej vonkajšej činnosti v súlade s koncepciou EÚ v oblasti súdržnosti politík v prospech rozvoja; pripomína, že nové ustanovenie Lisabonskej zmluvy si vyžaduje, aby sa spoločná obchodná politika vykonávala pri plnom dodržiavaní zásad a cieľov externej činnosti Únie; žiada pevné prepojenie medzi stratégiou EÚ 2020 a nadchádzajúcou obchodnou stratégiou Európskej únie, ako aj jej akčným plánom s výhľadom na ciele tisícročia;

41. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa do roku 2020 a neskôr nielen zvýšil objem oficiálnej rozvojovej pomoci pre rozvojové krajiny a zlepšila sa účinnosť programov pomoci, ale aj aby sa zabezpečila koherentnosť politiky vrátane boja proti daňovým rajom, vyhýbaniu sa daniam a nezákonným finančným tokom, ktoré majú negatívny vplyv na udržateľný rozvoj chudobných krajín; zdôrazňuje, že posilnenie rozvojovej spolupráce nie je len cieľom samým osebe, ale podporuje poctivý a spravodlivý obchod medzi EÚ a rozvojovými krajinami v prospech občanov rozvojových krajín, ako aj EÚ; domnieva sa, že je kľúčové, aby sa cieľ globálneho odstránenia chudoby nenarušil inými politikami EÚ; poukazuje na požiadavku na takúto jednotnosť politiky rozvoja zakotvenú v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; domnieva sa, že politiky EÚ, ktoré majú vplyv navonok, musia byť navrhnuté tak, aby podporovali udržateľné potreby rozvojových krajín s cieľom bojovať proti chudobe, zaručiť dôstojné príjmy a živobytie, ako aj plnenie základných ľudských práv vrátane rodových, sociálnych, hospodárskych a ekologických práv;

42. zdôrazňuje potrebu dôkladnej revízie obchodnej stratégie Komisie s názvom Globálna Európa s cieľom podporiť spoluprácu na záväzných normách pre sociálne a environmentálne udržateľné obchodné vzťahy;

43. trvá na tom, že ak má byť stratégia Európa 2020 dôveryhodná, je potrebná väčšia kompatibilita a dopĺňanie medzi vnútroštátnymi rozpočtami 27 členských štátov EÚ a rozpočtom EÚ; zdôrazňuje väčšiu úlohu, ktorú by mal hrať rozpočet EÚ v tejto súvislosti prostredníctvom združovania zdrojov; domnieva sa preto, že rozpočet EÚ po roku 2013 by sa mal zamerať na kľúčové politické priority tejto stratégie a mal by mať za cieľ zvýšenie úrovne výdavkov EÚ na schválený strop vlastných zdrojov na úrovni 1,24 % hrubého národného dôchodku (v platbách) a 1,31 % (v záväzkoch); trvá na tom, aby Komisia v krátkodobom a strednodobom horizonte predložila pred koncom prvého polroka 2010 návrh na revíziu stropov súčasného VFR na roky 2007 – 2013 s cieľom nájsť dodatočné rozpočtové prostriedky na začatie uskutočňovania cieľov stratégie Európa 2020, najmä v súvislosti s financovaním navrhovaných kľúčových iniciatív; zároveň zdôrazňuje potrebu ďalej skúmať nové nástroje financovania EÚ, napríklad európske dlhopisy (eurobondy), ako aj nový systém financovania rozpočtu EÚ vrátane dane z finančných transakcií a ekologických daní; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozpočet EÚ a všetky zdroje financovania odrážali potrebu financovať prechod na environmentálne udržateľné hospodárstvo;

44. zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020 môže byť dôveryhodná len v prípade, ak bude mať k dispozícii dostatok financií; ľutuje, že touto otázkou sa nezaoberala Európska rada, ani Európska komisia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak by sa aj v niektorých ekonomicky riadne odôvodnených prípadoch ako účinné riešenie ukázalo väčšie zasahovanie EIB a väčšie využívanie PPP (ako navrhuje Komisia vo svojom oznámení), nemôže to byť riešením, ktoré sa hodí na všetky prípady; okrem toho žiada Európsku komisiu, aby zhodnotila úlohu, ktorú by mohli hrať dlhodobé verejné alebo súkromné investície pri financovaní infraštruktúry potrebnej na vykonanie kľúčových iniciatív navrhovaných v stratégii Európa 2020, ako aj potrebu prispôsobiť európsky regulačný rámec s cieľom podporiť spoluprácu medzi dlhodobými investormi;

45. berie na vedomie stimuly na posilnenie politickej zodpovednosti za stratégiu na vnútroštátnej úrovni; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom návrhov na zabezpečenie väčšej politickej zodpovednosti na európskej úrovni prostredníctvom silnej európskej legislatívnej agendy; a navrhuje, aby Komisia prehodnotila „metódu Spoločenstva“ a využila pri vykonávaní stratégie 2020 nástroje, ktorých využitie umožnila Lisabonská zmluva; vyjadruje znepokojenie nad nesúladom metódy, keďže od členských štátov sa očakáva, že do júna 2010 stanovia svoje národné ciele podľa hlavných cieľov a ukazovateľov EÚ, hoci niektoré z nich nebudú do toho času dohodnuté;

46. domnieva sa, že demokratická podpora je kľúčovou podmienkou úspechu a že národné parlamenty musia byť preto aktívne zapojené do vymedzovania a vykonávania stratégie do roku 2020; v duchu tejto myšlienky sa domnieva, že do vymedzovania a vykonávania stratégie by mali byť aktívne zapojené aj regióny, obce, sociálni partneri a MVO;

47. v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby predložila Rade a Európskemu parlamentu pred zasadnutím Európskej rady v júni 2010 úplný zoznam smerníc a nariadení, ktorými sa majú dosiahnuť ciele, ktoré budú vytýčené v rámci novej stratégie;

48. naliehavo vyzýva Radu, aby uznala kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu pri vymedzovaní a vykonávaní stratégie Európa 2020, ktorá sa má formulovať v medziinštitucionálnej dohode, aby sa stanovil a formalizoval demokratický a účinný postup; vyslovuje hlboké poľutovanie nad krátkym časovým rámcom, ktorý Európsky parlament dostal na predloženie svojho príspevku k integrovaným usmerneniam; pripomína Komisii a Rade právo Európskeho parlamentu zakotvené v zmluve, podľa ktorého má byť konzultovaný v súvislosti s usmerneniami týkajúcimi sa zamestnanosti;

49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade a Komisii.