NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ 2020 – hlavné iniciatívy
14.6.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Corien Wortmann-Kool, Peter Liese, Richard Seeber, Pilar del Castillo Vera, Andreas Schwab, Jean-Paul Gauzès, Csaba Őry, Othmar Karas, Marian-Jean Marinescu, Lambert van Nistelrooij, Albert Deß v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0348/2010
B7‑0353/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ 2020 – hlavné iniciatívy
Európsky parlament,
– so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie o stratégii EÚ 2020 – hlavné iniciatívy,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. vyjadrujúc poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele Lisabonskej stratégie neboli splnené z dôvodu slabej riadiacej štruktúry a nedostatočnej zodpovednosti členských štátov; najmä v súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou je naliehavo potrebné disponovať efektívnou stratégiou, aby sa v EÚ dosiahol návrat k rastu a tvorbe pracovných miest,
B. keďže by sa malo zabrániť hospodárskej a sociálnej patovej situácii, ktorá už nastala v iných častiach sveta; napr. v dôsledku starnutia obyvateľstva by Európska únia a členské štáty mali vyvinúť väčšie úsilie s cieľom zohľadniť vonkajší rozmer globálnej konkurencieschopnosti Únie,
C. keďže s cieľom dosiahnutia výsledkov musia byť európske úlohy a zodpovednosti rozdelené na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni európskej správy dobre zorganizovaným spôsobom; všetky tieto úrovne musia byť čo najkvalitnejšie a najzodpovednejšie; významní iniciátori zmien, ako sú podniky a univerzity pracujúce v partnerstve s miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou, by mali zohrávať kľúčovú úlohu v rámci nového mechanizmu,
D. keďže kladie dôraz na zváženie demografickej krízy a jej následkov; budúce generácie by sa nemali obetovať pre to, aby sa zachovali zavedené výhody predchádzajúcich generácií; je dôležité, aby sa podporovalo zlepšenie demografickej situácie a vytvárala politika podporujúca rodiny,
RAST: PRACOVNÉ MIESTA A KONKURENCIESCHOPNOSŤ
1. zdôrazňuje, že hlavným cieľom musí byť rast; bez rastu sa nebudú vytvárať pracovné miesta; bez rastu sa nevyrieši kríza verejných financií a finančných výsledkov podnikov; hospodársky rast je základným predpokladom fungovania systémov sociálneho zabezpečenia; kríza vážne ohrozila možnosti hospodárskeho rastu v Európe a návrat k rastu preto musí byť rýchly a udržateľný;
2. zdôrazňuje, že štrukturálne reformy sú potrebné na prekonanie pretrvávajúcich nedostatkov európskeho hospodárstva, ako sú rýchlo rastúce zadlženie a deficity, nízka produktivita a nedostatočná konkurencieschopnosť; verejné financie sa musia využívať oveľa účinnejším spôsobom; ciele týchto štrukturálnych reforiem sú: regulačné prostredie priateľské k podnikaniu, účinná verejná správa, nediskriminačné zdanenie, vysoká miera zapojenia do pracovného procesu, hlavne medzi ženami, ako aj dobrý systém vzdelávania; toto sú nevyhnutné podmienky pre rast;
3. domnieva sa, že nové prostriedky na dosiahnutie rastu musia pracovať v prospech posilnenia európskej súdržnosti, a to hospodárskej, sociálnej a územnej tak, ako sú uvedené v článku 4 ods. 2c Zmluvy; Smerovanie k súdržnosti nie je nákladom – využíva doposiaľ nevyužitý potenciál, rozširuje základy pre rast a vytvára kapitál v európskej sociálnej oblasti. inovácie, ktorými sa môže dosiahnuť rast produktivity, technologické možnosti, ktorými sa môže vytvoriť nový dopyt, a trhy si vyžadujú miestne a regionálne zameranie a integrovaný lokálne zameraný prístup k politikám v oblasti investovania a rastu;
4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že z rozpočtového hľadiska je nemožné jasne určiť finančne vplyvy hlavných iniciatív stratégie EU2020 na návrhu rozpočtu na rok 2011; vyjadruje preto svoje silné pochybnosti nad tým, či je možné zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre tieto kľúčové iniciatívy; požaduje, aby Komisia pred začiatkom júnového trialógu presne vyčlenila jednotlivé rozpočtové riadky, ktoré pokrývajú všetky tieto hlavné iniciatívy;
5. opätovne zdôrazňuje svoje požiadavky na inkluzívnejší a konkurencieschopný pracovný trh; reštrukturalizácia systémov sociálneho zabezpečenia je potrebná, aby sa zabezpečilo, že zmena zamestnania nebude znamenať zníženie sociálnej ochrany, že dočasné preškolenie na iné pracovné miesto nepovedie k zníženiu príjmu a že prístup flexiistoty nebude jednostranne zameraný na pružnosť pracovného trhu;
6. je presvedčený, že so správnym politickým rámcom a primeranými rozpočtovými zdrojmi môžu poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávať významnú úlohu v celkovej stratégii EÚ určenej na zabezpečenie hospodárskej obnovy, pričom súčasne môžu prispievať k potravinovej bezpečnosti EÚ a sveta, zachovaniu vidieckej krajiny, ktorá predstavuje 90 % územia EÚ, zabezpečeniu environmentálneho prínosu a významne prispieť k hľadaniu alternatívnych zdrojov energie;
MSP V SOCIÁLNE ORIENTOVANOM TRHOVOM HOSPODÁRSTVE
7. zdôrazňuje, že EÚ by mala stimulovať a podporovať MSP a podnikanie, pretože sú kľúčovými aktérmi pre zachovanie a vytváranie pracovných miest; administratívna a regulačná záťaž a pravidlá by sa mali zjednodušiť, s cieľom umožniť, aby MSP dosahovali väčší rast, prostredníctvom voľného obchodovania s ich produktmi/službami ponúkanými 500 miliónom spotrebiteľom, ktorí tvoria jednotný trh EÚ; musíme ďalej znižovať byrokraciu; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa prostredníctvom politického úsilia na všetkých úrovniach dosiahlo úplné uplatňovanie zákona o malých podnikoch;
8. zdôrazňuje, že MSP sú hlavnou oporou sociálneho trhového hospodárstva, vytvárajú pracovné miesta a zohrávajú kľúčovú úlohu pri obnove hospodárskeho a udržateľného rastu; priorita by sa mala venovať pokračovaniu úsilia v oblasti reforiem, ako sú právne predpisy priaznivé pre MSP, vytváranie vhodných podmienok pre začínajúcich podnikateľov, podpora podnikania a zlepšovanie prístupu k financovaniu; ďalej zastáva názor, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať ciele a iniciatívy, ktoré podnecujú zvyšovanie priemerného kapitálového podielu a podielu rizikového kapitálu v spoločnostiach;
9. žiada vytvoriť pre priemysel EÚ priaznivé prostredie priateľské k podnikaniu ustanovením racionálnych rámcových podmienok s nízkou administratívnou záťažou umožňujúcich priemyslu a MSP vykonávať činnosť, inovovať s tým, že výber technologických možností sa ponechá priemyslu, ako aj zabezpečením vlastného prístupu k zdrojom a ich účinného využívania;
10. pripomína, že mikropodniky sú často spôsobom na riešenie nedostatku pracovných príležitostí; založenie podniku je často cestou k úspechu napriek sociálnej nečinnosti; prvým predpokladom pre rozvoj MSP je ich schopnosť získať dostatočné finančné prostriedky na ich aktivity; predpokladmi pre rozvoj MSP je zachovanie záručných mechanizmov, dynamické druhotné trhy a bankový sektor, ktorý podporuje hospodársku činnosť v Európe.
11. vyzýva Komisiu, aby predložila praktické opatrenia na zlepšenie prístupu k financovaniu, najmä v záujme lepšej dostupnosti rizikového kapitálu, a aby dosiahla pokrok v oblasti predkomerčného verejného obstarávania;
DOBUDOVANIE VNÚTORNÉHO TRHU SI VYŽADUJE ODVÁŽNEJŠIE INICIATÍVY
12. zdôrazňuje, že vnútorný trh je jedným z hlavných iniciátorov európskeho rastu a stále pretrváva potreba dokončiť ho v plnej miere; pretrvávanie určitých prekážok pre voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu si vyžaduje ďalšie úsilie zo strany európskych inštitúcií v záujme vytvorenia lepšieho, konkurencieschopnejšieho a účinnejšieho jednotného trhu; okrem toho odstránenie problematických prvkov v súvislosti s infraštruktúrou na národnej a európskej úrovni umožní vnútornému trhu bezproblémové fungovanie a posilní hospodársky rast;
13. zdôrazňuje, že jednotný trh by sa mal zohľadniť v stratégii nielen ako prostriedok na dosahovanie cieľov, ale aj ako cieľa ako taký; musíme sa vážne zaoberať otázkou tzv. chýbajúcich prepojení v stratégii, pretože je nevyhnutným predpokladom účinnosti všetkých ostatných vnútorných politík;
14. víta správu Maria Montiho o vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala akt o jednotnom trhu, ktorý bude pozostávať z balíčka legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív rôzneho charakteru s cieľom dosiahnuť vytýčený cieľ udržateľného a vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva;
15. pripomína, že podnikom a podnikateľom sa musí poskytnúť skutočná možnosť rozvíjať sa a predávať ich služby a produkty 500 miliónom európskych spotrebiteľov; v súčasnosti vnútorný trh nedokáže pomáhať a podporovať rozvoj európskeho hospodárstva založeného na službách; aj keď je obchodovanie s tovarom významné, hospodárstvo založené na službách je budúcnosťou a je preto nevyhnutné, aby sme disponovali plne funkčným vnútorným trhom služieb;
16. domnieva sa, že je dôležité, aby stratégia EU2020 zohľadňovala:
• rozšírenie smernice o službách a jej uplatňovanie v plnej miere; Napríklad zdravotnícke služby atď.;
• uľahčovať cezhraničné obchodovanie prostredníctvom revízie smernice o elektronickom obchodovaní;
• uplatňovanie v plnej miere 3. smernice o poštových službách;
• zriadenie jednotných kontaktných miest (one-stop shops) pre DPH;
• zabezpečiť, aby MSP mohli vykonávať činnosť v rámci celej Európy, tým, že sa im zaistí prístup prostredníctvom vzájomného uznávania a zníženia správnej záťaže;
17. zdôrazňuje, že je potrebné ponechať voľný obchod a prístup na svetový trh ako kľúčový faktor a neuberať sa cestou protekcionizmu; inovatívni podnikatelia a spoločnosti s môžu rozvíjať iba na voľnom a svetovom trhu;
18. pripomína, že Komisia by mala formovať svoju obchodnú stratégiu pre Európu 2020 tak, aby premenila obchodnú politiku EÚ na skutočný mechanizmus tvorby pracovných miest a udržateľného rozvoja na celom svete a aby skoro naplánovala otvorený dialóg s Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou o prioritách EÚ v období po Dauhe, najmä pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy a reformu WTO;
INOVÁCIA V ÚNII: VÝSKUM, VÝVOJ A INOVAČNÁ TECHNOLÓGIA – NOVÉ ZRUČNOSTI A NOVÉ PRACOVNÉ MIESTA
19. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali celkový cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali potenciál synergií fondov kohéznej politiky a fondov na výskum a vývoj; na dosiahnutie väčšej účinnosti európskeho aplikovaného výskumu je nevyhnutné zefektívniť existujúce štruktúry; v rámci verejného a súkromného sektoru by sa malo vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivé pre výskum a inovácie; vyzýva Komisiu, aby predložila praktické opatrenia na zlepšenie prístupu k financovaniu a najmä na zlepšenie dostupnosti rizikového kapitálu;
20. žiada, aby sa zvýšil inovačný potenciál európskej znalostnej ekonomiky prostredníctvom väčšieho investovania do základného a aplikovaného výskumu a vývoja s cieľom riešiť kľúčové spoločenské problémy a vymedzenia inovačnej politiky, ktorá má široké zameranie a zahŕňa všetky príslušné politické oblasti;
21. vyjadruje poľutovanie nad neexistenciu skutočného vnútorného trhu pre inovácie v EÚ a vyzýva, aby Komisia a členské štáty koordinovali svoje úsilie v tejto oblasti, najmä v súvislosti s rýchlym prijatím dohody o patente Spoločenstva a jednotným systémom patentových súdov, a zdôrazňuje význam štandardizácie rozvoja inovačných produktov;
22. domnieva sa, že v súčasnom svetovom hospodárstve sú znalosti kľúčové pre hospodársky rozvoj a musíme vytvoriť najlepšie podmienky pre pretvorenie našej spoločnosti na znalostnú spoločnosť;
23. domnieva sa, že je dôležité, aby stratégia EU2020 zohľadňovala:
• zintenzívnenie spolupráce medzi európskymi výskumníkmi zavedením systému tzv. poukazov pre výskumných pracovníkov, ktorý poskytuje financie pre výskum, ak výskumníci prechádzajú na univerzity vo všetkých členských štátoch, čim podporuje centrá excelentnosti, nezávislé univerzity, zvýšenú mobilitu medzi výskumníkmi a pritiahnutie väčšieho počtu výskumníkov z iných kontinentov;
• otvorenie európskych univerzít hospodárskej súťaži a študentom z celej Európy;
• zvýšenie finančných zdrojov na výskum a vývoj (v rámci 8. rámcového programu pre výskum);
• poskytnutie vhodnej odbornej prípravy pracovníkom s nízkou kvalifikáciou s cieľom rozvíjať zručnosti, ktoré sú potrebné v modernej znalostnej ekonomike;
24. žiada Komisiu, aby posilnila synergie medzi jednotlivými nástrojmi Spoločenstva s cieľom podporiť výskum a inovácie (napr. štrukturálne fondy, program pre konkurencieschopnosť a inováciu a rámcový program pre rozvoj) a predložila substantívne a dôrazné návrhy s cieľom obmedziť byrokraciu a nepotrebnú správnu záťaž, ktoré sú spojené s týmito nástrojmi;
25. víta vytvorenie troch nových európskych partnerstiev v oblasti inovácie v oblasti bioekonómie, kľúčových technológií umožňujúcich ďalší rozvoj a technológií pre starších ľudí;
26. zdôrazňuje, že tieto odvetvia môžu efektívne prispieť k cieľu zeleného rastu najmä prostredníctvom väčšieho využívania poľnohospodárskych postupov, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, a používania a podpory nových technológií, najmä biotechnológie a ekologickej chémie;
27. je presvedčený, že odvetvie rybného hospodárstva Spoločenstva bude zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní dodávok proteínov pre budúce generácie; s cieľom dosiahnuť toto zameranie je potrebné, aby sa v rámci budúcej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva viac investovalo do cieleného výskumu, aby sa zabezpečilo konkurencieschopné rybné hospodárstvo a sektor avakultúry v rámci environmentálnej udržateľnosti;
MLÁDEŽ V POHYBE: VZDELÁVANIE, ODBORNÁ PRÍPRAVA A CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE
28. žiada členské štáty, aby prijali ambiciózne ciele uvedené v oznámení Komisie o Európe 2020 tak, aby do roku 2020 bola miera predčasného ukončenia školskej dochádzky nižšia ako 10 % príslušnej vekovej skupiny a aby najmenej 40 % populácie malo ukončené terciárne vzdelávanie alebo jeho ekvivalent;
29. dôrazne podporuje rozhodnutie Komisie zamerať jednu z hlavných iniciatív stratégie EÚ 2020 na mládež, vzdelávanie a odbornú prípravu a domnieva sa, že sa tým vytvorí silný impulz pre rozvoj komplexnej stratégie EÚ pre mládež; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že aj Parlament stanovil mládež za jednu zo svojich kľúčových priorít pre rozpočet na rok 2011 a jasne vyjadril svoj zámer pokračovať v podpore všetkých hlavných programov v tejto oblasti z hľadiska financovania;
30. víta nový nástroj štruktúrovaného dialógu s cieľom začleniť požiadavky mládeže v oblasti zamestnávania a sociálneho začleňovania; je mimoriadne dôležité, aby sa zapojili rôzne zúčastnené strany na národnej úrovni a aby sa zverejnili predbežné údaje o udržateľnom rozvoji;
31. zdôrazňuje význam vytvorenia ešte užších väzieb medzi svetom vzdelávaním a pracovným trhom, aby sa zabezpečilo, že vzdelávací systém bude formou svojich rôznych programov poskytovať mladým Európanom a taktiež starším osobám jasnú a dosiahnuteľnú možnosť dostať sa k práci;
32. zdôrazňuje, že ústrednými bodmi by mali byť boj proti nezamestnanosti mladých a snaha o skutočné zosúladenie zručností a potrieb trhu; treba rozvíjať verejno-súkromné partnerstvá v oblasti vzdelávania; cezhraničná mobilita pre študentov a výskumníkov v rámci výmen a praxí by mala prispieť k zvýšeniu významu posilňovania príťažlivosti inštitúcií vyššieho vzdelávania v Európe na medzinárodnej úrovni; zachovanie cieľa výdavkov na výskum a vývoj vo výške 3 % HDP je veľkou podporou pre inovácie prostredníctvom výskumu a vyššieho vzdelávania;
33. domnieva sa, že vyššie vzdelávanie je významnou hybnou silou pre hospodársky a sociálny rozvoj, inovácie a rast; preto by sa mal venovať väčší dôraz na činnosti nadväzujúce na Bolonský proces a uplatňovanie zásad, na ktorých sa členské štáty dohodli v rámci európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania;
DIGITÁLNA AGENDA PRE EURÓPU
34. víta projekt digitálnej agendy, jeho úspech však závisí od konkrétnych a ambicióznych návrhov a bude účinný iba vtedy, ak bude existovať silné vedenie, ak si všetky politické úrovne osvoja a ak sa bude uplatňovať prostredníctvom vzájomne rozdelenej zodpovednosti na európskej, národnej a regionálnej úrovni;
35. zdôrazňuje, že dobré fungovanie digitálneho hospodárstva je nevyhnutné pre dobré fungovanie celého hospodárstva EÚ; konštatuje však, že voľný pohyb digitálnych služieb je v súčasnosti výrazne obmedzovaný nejednotnými pravidlami na vnútroštátnej úrovni; podniky čelia mnohým prekážkam cezhraničnému obchodovaniu, hlavne z dôvodu rozdielnych právnych predpisov platných na úrovni členských štátov v oblastiach, ako sú ochrana spotrebiteľov, DPH, recyklácia elektrických a elektronických zariadení, predpisy vzťahujúce sa na konkrétne výrobky či platobné transakcie; pokiaľ sa tento problém nevyrieši, podniky a spotrebitelia nikdy nevyužijú plný potenciál digitálneho hospodárstva;
36. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať zapojenie Európanov do novej digitálnej spoločnosti zabezpečením prístupu k stabilným a spoľahlivým širokopásmovým sieťam, ako aj podpory elektronických zručností a používateľských práv a uprednostňovať rozvoj európskeho digitálneho jednotného trhu prostredníctvom umožnenia voľného pohybu digitálnych služieb uplatňovania nového právneho rámca v plnej miere;
37. domnieva sa, že digitálna agenda poskytuje obrovské možnosti, ktoré môžu vyústiť do tvorby pracovných miest a udržateľného hospodárskeho rastu; na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné prepojiť digitálnu agendu s rozvojom nových služieb, ako sú elektronické obchodovanie, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie, elektronické bankovníctvo atd.:
• harmonizovať pravidlá, ktoré v súčasnosti bránia rozvoju európskeho jednotného digitálneho trhu a v dôsledku toho aj zavádzanie nových digitálnych služieb;
• investovať do vysokorýchlostných internetových sietí;
• vytvoriť spoločný rámec v oblasti autorských práv umožňujúci voľnú distribúciu digitálneho obsahu vo všetkých 27 členských štátoch;
• zabezpečiť, aby digitálna dividenda viedla v skutočnému hospodárskemu rastu;
• vytvoriť celoeurópsky trh pre obchodovanie so spektrom umožňujúci skutočné telekomunikačné hospodárstvo;
• zaviesť akčný plán v oblasti digitálnej gramotnosti a začlenenia na úrovni EÚ a členských štátov, ako aj stimuly pre iniciatívy zo strany súkromného sektora s cieľom poskytnúť všetkým zamestnancom odbornú prípravu zameranú na získavanie digitálnych zručností;
• vypracovať Európsku chartu práv občanov a spotrebiteľov v digitálnom prostredí;
• potreba urýchlenej transpozície a plného uplatňovania nového regulačného rámca pre elektronické komunikačné služby do stanovených lehôt a náležitým spôsobom udeliť právomoci vnútroštátnym regulačným orgánom;
38. domnieva sa, že internet je pre našu spoločnosť veľkou výzvou čo sa týka zabezpečenia väčšieho rastu a väčšej konkurencieschopnosti pre naše hospodárstvo; má aj veľký potenciál vyvolať zmenu správania sa spotrebiteľov na celom kontinente; v súvislosti s technológiou je dôležité zabezpečiť, aby jednotlivec zaujímal ústredné postavenie a aby sa stanovili primerané ochranné mechanizmy, aby sa predišlo prehĺbeniu priepasti medzi:
• väčšími spoločnosťami a MSP;
• verejnými orgánmi a súkromným sektorom;
• mestskými, vidieckymi, ostrovnými, horskými a odľahlými oblasťami;
• vnútroštátnym a cezhraničným elektronickým obchodovaním;
39. domnieva sa, že aj odvetvia tvorivej činnosti zohrávajú významnú úlohu v rámci digitálneho prostredia a sú obrazom kultúrnych a rôznych ďalších hodnôt v EÚ;
EURÓPA, KTORÁ ÚČINNE VYUŽÍVA ZDROJE
40. žiada zabezpečiť dostupnosť cenovo prijateľných a diverzifikovaných energetických zdrojov priaznivých k životnému prostrediu a prístup k nim prostredníctvom plného uplatňovania integrovaného energetického trhu, rozvoja európskej energetickej infraštruktúry, najmä v oblasti obnoviteľných a iných nízkouhlíkových energií a podpory energetickej účinnosti vo všetkých príslušných oblastiach;
41. opätovne pripomína, že európsky priemysel v mnohých oblastiach závisí v 100 % miere od dovozu priemyselných neenergetických surovín a zdôrazňuje skutočnosť, že ceny surovín sa v posledných rokoch podstatne zvýšili z dôvodu rýchlo rastúceho dopytu v rozvíjajúcich sa hospodárstvach a boli vystupňované špekulatívnymi činnosťami; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby EÚ posilnila svoje politiky s týmto cieľom a rozvíjala ucelený politický prístup cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup priemyslu k surovinám a zapojiť všetky príslušné politické oblasti (vonkajšia činnosť, obchod, životné prostredie, vývoj a výskum a politika v oblasti inovácií);
42. domnieva sa, že program transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) je ako prostriedok na zabezpečenie účinnej dopravy ľudí a zdrojov kľúčovým prvkom hospodárstva Únie a významnou podporou pre tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť EÚ v celosvetovom rozmere na prekonanie recesie; z tohto dôvodu je treba významne zvýšiť financovanie a ambície programu TEN-T; bez ďalších prieťahov sa schválené projekty TEN-T musia začať uskutočňovať; Európska komisia by mala vyzvať členské štáty, aby si v tejto súvislosti plnili svoje povinnosti;
43. opätovne pripomína, že lepšia a účinnejšia koordinácia európskej infraštruktúry v rámci a medzi všetkými druhmi dopravy je kľúčovým prvkom dopravnej politiky EÚ; dokončením a posilnením siete TEN-T a prepojeniami medzi projektmi TEN-T a tretími krajinami (najmä vo východnej Európe) sa musia odstrániť pretrvávajúce problematické miesta, ktoré stále kladú prekážky európskemu jednotnému trhu dopravy; rozšírenie multimodálnych platforiem urýchli zavedenie úplnej komodality; toto koordinované zavádzanie infraštruktúry vychádzajúce z vedeckých analýz najväčších rizík zabezpečí ochranu životného prostredia, lepšie sociálne podmienka a podmienky zamestnávania pracovníkov, ako aj bezpečnosť pasažierov;
44. domnieva sa, že dekarbonizácia dopravy je kľúčovou výzvou dopravnej politiky a je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti životného prostredia a na zabezpečenie popredného postavenia Únie v oblasti rozvoja inovatívnych technológií pri vytváraní tzv. jednotného európskeho dopravného priestoru pre jej občanov;
ČISTÁ A ÚČINNÁ ENERGIA: ENERGETICKÁ ÚČINNOSŤ AKO CIEĽ EÚ
45. domnieva sa, že EÚ by si mala zachovať svoju vedúcu úlohu, pokiaľ ide o technológie trvalo udržateľného hospodárstva, a rozšíriť svoj náskok pred konkurenciou v tejto oblasti, a preto sú potrebné konkrétne politické opatrenia, odvážne ciele a zodpovedajúca finančná podpora;
46. zdôrazňuje už právne záväzný záväzok EÚ znížiť emisie CO2 najmenej o 20 % do roku 2020 ako aj skutočnosť, že EÚ by mala lepšie prejaviť svoju ochotu dosiahnuť 30 % zníženie emisií skleníkových plynov za predpokladu, že sa k prijatiu zodpovedajúcich opatrení zaviažu aj ďalšie krajiny; musia existovať jasné a objektívne ukazovatele na meranie dosiahnutého pokroku smerom k udržateľnému a energeticky účinnému sociálnemu a trhovému hospodárstvu; ciele v tejto súvislosti by mali byť realistické a dosiahnuteľné;
47. zdôrazňuje, že udržateľné výrobné procesy v spojení s efektívnym využívaním zdrojov a integrovanou energetickou politikou, ako aj ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie umožnia EÚ nielen splniť ciele v oblasti klímy a energetiky, ale aj udržať si silnú výrobnú základňu v Európe a zvýšiť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť; energetická účinnosť je v oblastiach ako energetická hospodárnosť budov skutočne nielen nákladovo najefektívnejším prostriedkom na zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie energetickej bezpečnosti, ale mohla by prispieť aj k tvorbe pracovných miest;
48. upozorňuje, že je nevyhnutné dokončiť vnútorný trh s energiami a podporiť členské štáty v tom, aby urýchlene implementovali tretí energetický balík s cieľom stimulovať hospodársky rast, otvorenie trhu a lepšie spotrebiteľské práva a posilniť bezpečnosť dodávok energií EÚ; do roku 2020 a v období po ňom budú potrebné významné investície do energetickej infraštruktúry, a to najmä na modernizáciu európskych energetických sietí vrátane transeurópskych energetických sietí;
49. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť pokrok v budovaní európskej energorozvodnej supersiete, budovať inteligentné siete a prepojenia, ktoré sú potrebné na stimulovanie vnútorného trhu s energiami a na integrovanie a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na ňom, ako aj rozvíjať ďalšie veľké projekty v oblasti infraštruktúry v tretích krajinách, a to najmä v Stredozemí a v eurázijských regiónoch; víta úmysel Komisie predstaviť balík energetickej infraštruktúry;
50. zdôrazňuje, že bez energetickej bezpečnosti a bezpečnosti dodávok energií v Európe nebude konkurencieschopný priemysel; je dôležité zaručiť energetickú bezpečnosť v EÚ ako celku; energetická bezpečnosť znamená nielen zaručené dodávky, ale aj dostupné a stabilné ceny; bez bezprecedentného úsilia o prepojenie sietí nebude možné dosiahnuť energetickú bezpečnosť; takisto ju nebude možné dosiahnuť bez nastolenia otázky návratu k jadrovej energii;
PRIEMYSELNÁ POLITIKA VO VEKU GLOBALIZÁCIE
51. požaduje uplatňovanie priemyselnej politiky, ktorou sa vytvárajú najlepšie podmienky na zachovanie a rozvíjanie silnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne v Európe; víta a zároveň zdôrazňuje, že takáto politika pokrýva priemyselné odvetvie v jeho celistvosti a za cieľ si kladie vytvoriť správne rámcové podmienky;
52. požaduje vytvorenie zodpovedajúcich rámcových podmienok pre novú priemyselnú politiku; spoločnosti by mali mať možnosť sami si vybrať z rôznych technologických možností; nemali by sa im klásť žiadne dodatočné regulačné prekážky;
53. upozorňuje, že v záujme poskytovania udržateľných stimulov európskemu priemyslu je potrebná horizontálna priemyselná politika, a to najmä prostredníctvom rôznych politík v oblasti inovácie, financovania výskumu, demonštračných projektov, zákona o hospodárskej súťaži, pravidiel jednotného trhu, obchodnej politiky a environmentálnych povinností;
54. Pripomína, že stratégia EÚ 2020 by mala odhaliť náklady a prínos prechodu k udržateľnému, energeticky efektívnemu hospodárstvu, a pripomína, že uľahčenie prispôsobenia priemyslu štrukturálnej zmene je cieľom Únie a členských štátov;
55. očakáva, že účelná a komplexná stratégia v oblasti kľúčových technológií umožňujúcich ďalší rozvoj a ich využitia v hospodárstve preto bude súčasťou programu EÚ 2020; táto stratégia musí ísť nad rámec podpory a predaja kľúčových technológií umožňujúcich ďalší rozvoj podľa oznámenia Komisie v iniciatíve o priemyselnej politike;
EURÓPSKA PLATFORMA PROTI CHUDOBE: SOCIÁLNE ZAČLENENIE A SÚDRŽNOSŤ
56. domnieva sa, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, musí tvoriť kľúčový doplňujúci prvok stratégie EÚ do roku 2020; táto politika je so svojím horizontálnym prístupom predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie EÚ do roku 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; preto by sa mali pravidlá vykonávania politiky súdržnosti ďalej zjednodušiť, aby sa stala jednoduchou pre tých, ktorí ju využívajú, rešpektovala zásadu zodpovednosti a aby sa zabezpečilo, že bude lepšie reagovať na budúce výzvy a prípadné hospodárske krízy;
57. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zanedbávajú možnosti zamestnania starších a zdravotne postihnutých pracovníkov; preto očakáva predloženie návrhov navrhnutých na posilnenie tohto potenciálu;
58. domnieva sa, že tak vysoká zamestnanosť, ako aj kvalita pracovných miest musia byť ústrednými bodmi stratégie a že intenzívnejšie zameranie na dobré fungovanie trhov práce na vnútroštátnej aj európskej úrovni a na sociálne podmienky je kľúčové pre zvýšenie rastu a produktivity a zlepšenie rastu zamestnanosti; okrem toho verí, že nová stratégia musí klásť oveľa väčší dôraz na kvalitu pracovných miest a spojiť hospodárske politiky orientované na dodávku a dopyt, aby sa poskytlo oveľa viac podpory dopytu na trhu práce;
59. domnieva sa, že starnúce obyvateľstvo Európy si vyžaduje politiky celoživotného vzdelávania, v rámci ktorých treba podporiť možnosti vzdelávania, ktoré by mali sprevádzať jednotlivcov v celom ich profesionálnom živote; bude potrebné udržať počet aktívnych ľudí na trhu práce a posilniť ich sociálne začlenenie;
60. domnieva sa, že vzhľadom na čoraz vyššie starnutie obyvateľstva a zvyšujúci sa tlak na verejné financie a súkromnú produktivitu je zvyšovanie nákladov na takéto starnúce obyvateľstvo štrukturálnym problémom členských štátov; Európska únia by mala prijať politiku silnejšej podpory zásady prevencie (v zmysle zdravotníckych postupov, ako aj v zmysle podpory zdravších životných štýlov) a zavádzania služieb, ako je elektronické zdravotníctvo, do svojej dlhodobej stratégie; zdravotné ukazovatele prispejú k výraznému zlepšeniu hospodárskych ukazovateľov;
61. domnieva sa, že globálna kríza by sa mala využiť ako príležitosť na položenie základov, ktoré zabezpečia, že naše sociálne a trhové európske hospodárstvo sa stane modelom spoločnosti založenej na udržateľnosti, solidarite, vedomostiach, rozhodujúcom znížení chudoby a tvorbe pracovných miest prostredníctvom vhodných štrukturálnych reforiem pracovného trhu a dlhodobých investícií; stratégia EÚ 2020 by mala rozvinúť potenciál prechodu na udržateľné hospodárstvo v oblasti tvorby pracovných miest;
62. z vyššie uvedených dôvodov sa členským štátom navrhuje, aby sa uzavrela Územná dohoda miestnych a regionálnych orgánov pre stratégiu EÚ 2020, ako súčasť riadenia stratégie zameranej na podporu regiónov a miest s cieľom náležite prispieť k úspechu jej cieľov; takáto dohoda môže vychádzať z existujúcej Platformy Výboru regiónov na monitorovanie stratégie EÚ 2020; Európsky parlament sa na tomto procese musí zúčastniť;
63. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.