NÁVRH UZNESENIA o situácii v Kirgizsku
5.7.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Hannes Swoboda, Adrian Severin, Henri Weber v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0419/2010
B7‑0423/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Kirgizsku
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kirgizsku a Strednej Ázii, najmä na uznesenie zo 6. mája 2005,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 11. júna 2010 o ďalších zrážkach v Kirgizsku a vyhlásenie z 28. júna 2010 o ústavnom referende,
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci zo 14. júna 2010,
– so zreteľom na stratégiu EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú prijala Európska rada 21. – 22. júna 2007,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kirgizskom, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999,
– so zreteľom na regionálny strategický dokument Európskeho spoločenstva o pomoci Strednej Ázii na obdobie 2007 – 2013,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 11. júna prepukli v mestách Oš a Džalalabád na juhu krajiny násilné zrážky, ktoré sa ďalej stupňovali až do 14. júna a pri ktorých údajne stovky ozbrojených mužov pustošili ulice v mestách, strieľali na civilné obyvateľstvo a podpaľovali obchody, pričom si svoje ciele volili na základe etnickej príslušnosti,
B. keďže podľa kirgizských orgánov pri zrážkach zahynulo približne 300 ľudí, boli však vyjadrené obavy, aj zo strany hlavy dočasnej vlády Rosy Otunbajevovej, že skutočný počet obetí môže byť vyšší; keďže viac než 2 000 osôb bolo zranených alebo hospitalizovaných a veľa ľudí je stále nezvestných,
C. keďže sa odhaduje, že v dôsledku násilia bolo 300 000 osôb vysídlených v rámci krajiny a 100 000 osôb našlo útočisko v susednom Uzbekistane; keďže taškentská vláda poskytla utečencom humanitárnu pomoc s pomocou medzinárodných organizácií, ale 14. júna uzatvorila svoje hranice s Kirgizskom, pričom sa odvolala na nedostatok kapacít na prijatie väčšieho počtu ľudí,
D. keďže dočasná vláda vyhlásila v oblasti výnimočný stav a bezpečnostné sily, ktoré, ako sa zdá, niekedy neuposlúchli rozkazy, neboli schopné prevziať kontrolu nad situáciou; keďže výzvy na poskytnutie vojenskej podpory pri obnove poriadku, ktoré adresovala dočasná prezidentka Rosa Otunbajevová ruskému prezidentovi Medvedevovi a Organizácii Dohovoru o kolektívnej bezpečnosti, mali negatívnu odozvu; keďže žiadosť o vyslanie medzinárodných policajných síl bola zaslaná OBSE, ktorá ju v súčasnosti posudzuje,
E. keďže podľa výsledkov vyšetrovania udalostí z 11. – 14. júna národnou bezpečnostnou službou zrážky vyvolali členovia klanu zvrhnutého prezidenta Bakijeva spolu s islamskými radikálmi, severotadžickými militantmi a príslušníkmi hnutia Taliban,
F. keďže EÚ prostredníctvom svojho göteborského programu prijatého v roku 2001 prikladá význam prevencii konfliktov a berie na vedomie súčasnú situáciu v Kirgizsku, vyzýva k prechodu od teoretických diskusií ku konkrétnym činom,
G. keďže Európska komisia vyčlenila 5 miliónov EUR na zabezpečenie naliehavej lekárskej pomoci, humanitárnej pomoci, nepotravinárskych výrobkov, ochrany a psychologickej pomoci osobám postihnutým touto krízou; keďže táto pomoc je porovnateľná s bleskovou žiadosťou OSN o naliehavú pomoc vo výške 71 miliónov USD,
H. keďže EÚ by mala pri podporovaní krajiny zohrávať dôležitejšiu úlohu; keďže EÚ sa zaviazala, že bude vystupovať ako partner krajín v tomto regióne, a to najmä prostredníctvom svojej stratégie pre Strednú Áziu; keďže v súčasnosti je potrebné oveľa intenzívnejšie zapojenie medzinárodného spoločenstva a to, ako EÚ zareaguje, bude mať vplyv na jej dôveryhodnosť ako partnera,
I. keďže v referende, ktoré sa uskutočnilo 27. júna v pokojnej atmosfére a za vysokej účasti občanov, vyše 90 % voličov hlasovalo za novú ústavu, ktorou sa zavádza rovnováha medzi právomocami prezidenta a právomocami parlamentu, za potvrdenie Rosy Otunbajevovej vo funkcii dočasnej prezidentky do 31. decembra 2011 a za rozpustenie ústavného súdu; keďže 10. októbra 2010 sa majú uskutočniť parlamentné voľby,
J. keďže pre Strednú Áziu je do značnej miery charakteristická chudoba a množstvo vážnych hrozieb pre bezpečnosť ľudí, ako aj zlé vládnutie, silné autoritárstvo a nedostatok zákonných možností na vyjadrenie nespokojnosti a presadenie politickej zmeny; keďže je potrebné obnoviť a posilniť regionálnu spoluprácu s cieľom vypracovať spoločný prístup k riešeniu problémov a výziev v regióne; keďže regionálni a medzinárodní aktéri musia presadzovať jednotnejší prístup k riešeniu regionálnych problémov a výziev,
K. keďže EÚ musí vždy dodržiavať svoj záväzok zaradiť otázku ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu do svojich dohôd s tretími štátmi, podporovať demokratické reformy prostredníctvom súdržných politík a posilňovať tak svoju dôveryhodnosť ako politického aktéra v tomto regióne,
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tragickými, násilnými stretmi, ktoré vypukli v južnom Kirgizsku, a vyslovuje úprimnú sústrasť rodinám všetkých obetí;
2. silne odsudzuje všetky útoky a prejavy násilia a vyzýva dočasnú vládu, aby uskutočnila presvedčivé, nestranné a nezávislé vyšetrovanie týchto udalostí za účasti medzinárodných subjektov, s cieľom postaviť páchateľov pred súd a objasniť údajné zapojenie členov kirgizských bezpečnostných síl;
3. vyzýva dočasné orgány, aby sa zo všetkých síl usilovali o návrat k bežnému životu a o nastolenie všetkých potrebných podmienok, aby sa utečenci a osoby vysídlené v rámci krajiny mohli dobrovoľne, bezpečne a dôstojne vrátiť do svojich domov; naliehavo vyzýva miestne orgány, aby prijali účinné opatrenia na nastolenie dôvery a aby začali skutočný dialóg so všetkými etnickými skupinami žijúcimi v južnom Kirgizsku s cieľom dosiahnuť dôveryhodný proces zmierenia;
4. naliehavo zdôrazňuje, že Európska únia nesmie pri nevyhnutnom hľadaní politickej stability v krajine obetovať základné zásady ľudských práv a boja proti sociálnej biede;
5. zdôrazňuje, že hodnoty, ktoré Európska únia vyznáva, ju zaväzujú reagovať na toto utrpenie komplexným spôsobom, a to aj vyčlenením vyššej sumy prostriedkov, ako je doteraz uvoľnených 5 miliónov EUR, čo by malo zodpovedať bleskovej výzve OSN na poskytnutie 71 miliónov USD na humanitárnu pomoc;
6. vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zintenzívnila humanitárnu pomoc v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a začala plniť krátkodobé a strednodobé programy na rekonštrukciu zničených domov a projekty zamerané na náhradu zničeného majetku a obnovu v spolupráci s kirgizskými orgánmi a inými darcami s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny; v tejto súvislosti poukazuje na význam miestnych rozvojových projektov;
7. nalieha na Radu, aby iniciovala zorganizovanie medzinárodnej konferencie darcov venovanej riešeniu humanitárnych problémov a základných potrieb Kirgizska a poskytnutiu potrebnej pomoci trvalo udržateľnému rozvoju krajiny;
8. zdôrazňuje, že humanitárnu pomoc, ktorá sa zameriava na riešenie bezprostredných potrieb, musia sprevádzať snahy stabilizovať situáciu a znižovať značné riziko obnovenia násilia, ktoré ohrozuje aj mier a bezpečnosť v iných častiach Ferganského údolia rozdeleného medzi Uzbekistan, Kirgizsko a Tadžikistan, a tomuto riziku predchádzať;
9. opakuje svoju výzvu zamerať sa na bezpečnosť ľudí v politike EÚ v Strednej Ázii; poznamenáva, že v južnom Kirgizsku to znamená okrem iného pomoc pri zaručení fyzickej bezpečnosti etnických Uzbekov, ako aj osôb patriacich ku všetkým ostatným etnickým skupinám;
10. osobitne požaduje urýchlené vykonanie nestranného medzinárodného vyšetrovania, ktoré by na základe množstva hrozivých svedectiev objasnilo zverstvá spáchané proti uzbeckej menšine utekajúcej z južného Kirgizska, a aby sa vypátrali a do rúk spravodlivosti odovzdali páchatelia týchto činov a zodpovedné osoby; požaduje, aby sa na základe týchto vyšetrovaní objasnili obvinenia týkajúce sa existencie tajných dohôd medzi rodinou bývalého prezidenta Bakijeva a skupinami narkomafie, ktorých cieľom bola destabilizácia krajiny;
11. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby podporili rýchle rozmiestnenie policajných síl OBSE a aktívne sa na ňom podieľali s cieľom zabrániť vypuknutiu ďalšieho násilia, stabilizovať situáciu v mestách postihnutých zrážkami, chrániť obete a najzraniteľnejších ľudí a uľahčiť návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny;
12. berie na vedomie pokojný priebeh a výsledky ústavného referenda z 27. mája, ktoré vytvára predpoklady pre návrat ústavného poriadku; vyzýva Radu a Komisiu, aby našli spôsoby pomoci dočasnej kirgizskej vláde a pomohli úradom pri realizácii demokratických reforiem a posilňovaní zásad právneho štátu, potláčaní diskriminácie vo verejnom živote, poskytovaní prístupu k dôveryhodným súdnym konaniam a zlepšovaní života ľudí prostredníctvom rozvoja krajiny a posilňovania postavenia občanov v spolupráci so všetkými zainteresovanými skupinami kirgizskej občianskej spoločnosti;
13. požaduje široké uplatnenie nástroja stability a žiada Komisiu, aby pripravila návrhy na prerozdelenie finančných prostriedkov z nástroja rozvojovej spolupráce s cieľom pomôcť zabezpečiť primeranosť krátkodobej aj strednodobej reakcie EÚ na novú situáciu v Kirgizsku;
14. vyjadruje znepokojenie nad správami o zatknutí niekoľkých ochrancov ľudských práv v Kirgizsku a žiada kirgizské orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby práca ochrancov ľudských práv pri podpore a ochrane ľudských práv mohla pokračovať bez prekážok;
15. navrhuje, aby demokratické sily v krajine požiadali o vytvorenie medzinárodných mierových jednotiek zložených zo spoločných mierových jednotiek OSN, EÚ a Ruska, ktorých úlohou by bolo vykonávať činnosť s cieľom obnoviť dôveru v súčasnú vládu, ak sa jej mandát potvrdí v ďalších voľbách, pričom pripomína, že od nadobudnutia svojej nezávislosti bol Kirgizstan považovaný za stredoázijský štát s najvyšším stupňom demokracie;
16. navrhuje, aby EÚ prebrala iniciatívu a zorganizovala medzinárodnú konferenciu/konzultácie za účasti nielen EÚ, OSN, Ruska, Spojených štátov (ktoré majú na území Kirgizska vojenské základne) a Kazachstanu (predsednícky štát OBSE), ale aj Číny, ktorá má podľa všetkého značný vplyv v tejto časti Strednej Ázie, ktorej okamžitým cieľom by bola podpora procesu zmierenia medzi Kirgizmi a uzbeckou menšinou žijúcou v Kirgizsku;
17. upozorňuje na skutočnosť, že vývoj v Kirgizsku na jednej strane ovplyvňuje regionálny a medzinárodný vývoj a na druhej strane je ním ovplyvnený; vyjadruje presvedčenie, že záujmy Ruska, USA a ďalších zainteresovaných strán sa vo veľkej miere prekrývajú, najmä vo vzťahu k Afganistanu a nárastu islamského radikalizmu v regióne vrátane Kirgizska; domnieva sa, že táto skutočnosť by mala umožniť zmiernenie geopolitickej súťaže a hľadanie synergií s cieľom stabilizácie regiónu; verí, že úspech v tejto oblasti by mal aj širšie pozitívne účinky v oblasti medzinárodných vzťahov a medzinárodnej bezpečnosti;
18. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, a OBSE.