Postup : 2010/2846(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0498/2010

Predkladané texty :

B7-0498/2010

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/09/2010 - 6.3
CRE 08/09/2010 - 6.3

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0310

NÁVRH UZNESENIA
PDF 132kWORD 73k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0494/2010
6.9.2010
PE446.581v01-00
 
B7-0498/2010

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o ľudských právach v Iráne, najmä o prípadoch Sakíny Muhammadí Áštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej


Barbara Lochbihler, Isabelle Durant, Nicole Kiil-Nielsen, Emilie Turunen, Raül Romeva i Rueda, Heidi Hautala v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o ľudských právach v Iráne, najmä o prípadoch Sakíny Muhammadí Áštíáníovej a Zahrá Bahrámíovej  
B7‑0498/2010

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z decembra 2007, v ktorej sa po prvýkrát v histórii požaduje moratórium na uplatňovanie trestu smrti,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Iránska islamská republika,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z ,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Irán naďalej drží smutný rekord v tom, že je krajinou, ktorá v celosvetovom meradle popravuje najviac občanov na obyvateľa a najviac mladistvých páchateľov, a keďže iba v roku 2010 bolo vykonaných okolo 2000 rozsudkov smrti,

B.  keďže podľa správ vo väzení Vakíl Abad v meste Mashad bolo len počas posledných týždňov popravených viac ako 100 väzňov kvôli obvineniam z drogových deliktov,

C. keďže rozporne s uisteniami najvyšších miest iránskeho súdnictva Irán naďalej ukladá trest ukameňovania, ako tomu bolo v prípade Sakíny Muhammadí Áštíáníovej obvinenej z „cudzoložstva“, čo bolo zdôraznené v jej „priznaní“ vysielanom televíziou 11. augusta 2010,

D. keďže mladistvý páchateľ Ibráhím Hammádí bol odsúdený na trest smrti v auguste za údajný sexuálny útok na muža, keď mal len 16 rokov, a po priznaní, ktoré bolo podľa jeho tvrdenia vynútené mučením,

E.  keďže obhajca v oboch prípadoch Muhammad Mustafáí , ktorý sa pokúsil upozorniť verejnosť na ich situáciu, musel utiecť z krajiny zo strachu pred zatknutím, a keďže stále viac právnikov v oblasti ľudských práv čelí štátnemu prenasledovaniu z dôvodu „mimoriadnych daňových nárokov“ a ich životy a životy ich rodín sú ohrozené, vrátane takých známych osobností ako nositeľka Nobelovej ceny Šírín Ebádíová,

F.  keďže rok po zmanipulovaných prezidentských voľbách a následných masových protestoch stovky protestujúcich, novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv alebo dokonca občanov, ktorí neboli v žiadnom vzťahu k demonštráciám, zostávajú vo väzení, napríklad holandská občianka Zahrá Bahrámíová,

G. keďže vzrastá počet prípadov, keď sú pokojní obhajcovia ľudských práv obviňovaní zo zločinu zvaného muháraba (vedenie vojny proti Bohu), ktorý môže vyústiť do trestu smrti, ako je v prípade Šívú Nazara Áharího, člena výboru reportérov pre ľudské práva (CHRR), ktorý je zadržiavaný od 20. decembra 2009 a ktorému hrozí súdny proces,

H. keďže prenasledovanie náboženských a národnostných menší v Iráne stále neochabuje; keďže sedem vedúcich predstaviteľov bahájskej viery Faríbá Kamál Ábádí, Džamáluddín Chandžání, Afíf Naímí, Saíd Rezáí, Mahvaš Sábet, Behrúz Tavakkolí a Vahíd Tizfahm, ktorí sú väznení od roku 2008 výhradne kvôli ich náboženskému presvedčeniu, bolo v auguste odsúdených na 20 rokov odňatia slobody na základe obvinení z propagandy voči štátu a zo špionáže,

I.   keďže zastrašovanie prezidenta Ahmadínežáda namierené proti jeho súperom vo voľbách Mir-Hosseinovi Mousavímu a Mehdímovi Karrubímu a ďalším vyšším funkcionárom politických strán pokračuje, pričom najnovší ozbrojený útok na dom pána Karrubího sa odohral 3. septembra 2010,

1.  dôrazne odsudzuje trest smrti ukameňovaním vymeraný Sakíne Muhammadí Áštíáníovej a vyzýva iránske úrady, aby ho nevykonali ani ukameňovaním, ani iným spôsobom a opätovne preskúmali jej prípad;

2.  žiada, aby Iránska islamská republika konečne zakázala trest smrti za trestné činy spáchané pred osemnástym rokom života a zmenila a doplnila svoje právne predpisy s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktoré Irán ratifikoval, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyzýva iránske orgány, aby predovšetkým nepopravili Ibráhíma Hammídího a taktiež opätovne preskúmali jeho prípad;

3.  vyjadruje hlboké zdesenie nad skutočnosťou, že Irán sa naďalej nachádza v skupine len veľmi málo krajín spoločne s Afganistanom, so Somálskom, Saudskou Arábiou, Sudánom a s Nigériou, ktoré stále uplatňujú trest ukameňovania; v tejto súvislosti dôrazne odsudzuje ukameňovanie dvoch osôb na smrť, ku ktorému došlo 15. augusta 2010;

4.  opakovane potvrdzuje svoj absolútny nesúhlas s uplatňovaním trestu smrti a najmä osobitnú zodpovednosť všetkých štátov ako konečných ochrancov ľudských práv občanov nezobrať žiadnemu človeku život; víta skutočnosť, že medzičasom zrušilo 140 štátov trest smrti;

5.  vyzýva iránsky parlament, aby schválil právne predpisy o nezákonnosti krutej a neľudskej praxe ukameňovania, pozastavil vykonávanie trestu smrti – a ako prvý krok týmto smerom vyhlásil moratórium na jeho vykonávanie, ako to naliehavo požadujú rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 62/149 a č. 63/168 – , a aby zakázal používanie bičovania a dekriminalizoval „cudzoložstvo“;

6.  nalieha na iránske orgány, aby skončili s praxou televíznych prenosov verejných priznaní;

7.  vyzýva iránske orgány, aby okamžite prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržiavané výlučne na základe toho, že pokojne protestovali a chceli si uplatniť svoje základné ľudské právo na slobodu prejavu, a hlavne opakovane potvrdzuje svoju žiadosť o oslobodenie siedmych vedúcich predstaviteľovej bahájskej viery;

8.  naliehavo žiada iránske orgány, aby Medzinárodnému výboru Červeného kríža umožnili prístup k všetkým väzňom a aby organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv umožnili sledovať situáciu v krajine;

9.  vyzýva Radu a členské štáty, aby vyvíjali tlak na OSN s cieľom vymenovať osobitného vyslanca, ktorý by monitoroval situáciu politických väzňov a zabezpečoval, aby iránske orgány dodržiavali medzinárodné normy týkajúce sa riadnych procesov a zákonné povinnosti Iránu v oblasti ľudských práv;

10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, ako aj vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia