NÁVRH UZNESENIA o strategických cieľoch EÚ na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010
27.9.2010
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Esther de Lange, Karin Kadenbach, Gerben-Jan Gerbrandy, Sandrine Bélier, Miroslav Ouzký, Kartika Tamara Liotard, Anna Rosbach v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
B7‑0536/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o strategických cieľoch EÚ na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010
Európsky parlament,
– so zreteľom na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán (COP 10) dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010,
– so zreteľom na otázku Komisii a Rade z ... 2010, ktorá sa týka kľúčových cieľov EÚ na 10. konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010 (O-0000/2010 – B7‑0000/2010),
– so zreteľom na európsky samit v Göteborgu v roku 2001, na ktorom sa schválilo zastavenie straty biodiverzity do roku 2010 ako súčasť stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj,
– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. marca 2010, najmä na odsek 14,
– so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny ad hoc pre preskúmanie vykonávania Dohovoru o biologickej diverzite o činnosti v rámci jej tretej schôdze od 24. do 28. mája 2010 a na návrh strategického plánu na obdobie po roku 2010,
– so zreteľom na správy z deviatej schôdze otvorenej pracovnej skupiny ad hoc o prístupe a spoločnom využívaní prínosov a na návrh protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spoločnom využívaní prínosov (protokol o ABS) (prílohy z Cali a Montrealu),
– so zreteľom na články 115 ods. 5 a 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže CBD je najrozsiahlejšia globálna dohoda o ochrane biodiverzity; keďže ju podpísalo 193 strán vrátane 27 členských štátov EÚ spolu s Európskou úniou,
B. keďže rok biodiverzity Organizácie Spojených národov by mal poskytnúť politický impulz na zintenzívnenie plnenia všetkých troch cieľov CBD: ochrany biodiverzity, udržateľného využívania biodiverzity a spravodlivého a rovnocenného spoločného využívania prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov,
C. keďže je potrebné vyplniť významné medzery vo vykonávaní pracovných programov CBD,
Naliehavá potreba konať
1. vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že celosvetový cieľ v oblasti biodiverzity na rok 2010 spočívajúci vo výraznom obmedzení straty biodiverzity, ani cieľ EÚ zastaviť stratu biodiverzity neboli splnené;
2. je hlboko znepokojený tým, že zastavenie straty biodiverzity sa v medzinárodnej politickej agende nepovažuje za naliehavý problém;
3. vyjadruje znepokojenie nad stále rastúcou mierou nezákonného využívania genetických zdrojov a rozsiahlym biopirátstvom prebiehajúcim na celosvetovej úrovni;
4. zdôrazňuje, že pomocou primeraných zdrojov a politickej vôle sa dajú nájsť nástroje pre oblasť straty biodiverzity, ktorú treba obmedziť v čo najširšej miere; je presvedčený, že pri ochrane klímy, plnení rozvojových cieľov tisícročia a zastavovaní straty biodiverzity jestvuje mnoho synergií;
5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci COP 10 zaujali vedúce postavenie s cieľom presvedčiť všetky zúčastnené strany o aktuálnej a naliehavej potrebe konať; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili svoje stanoviská čo najskôr pred konaním COP 10;
6. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v záujme plnenia takejto vedúcej úlohy vyjadrovali jednotne a zvýšili tempo a zlepšili účinnosť svojich interných rozhodovacích postupov tak, aby boli schopné rýchlo sa dohodnúť na internej pozícii EÚ v súvislosti s COP 10 a venovať viac zdrojov a času diplomatickému úsiliu vyvíjanému vo vzťahu k tretím krajinám;
7. považuje za nedôsledné a poľutovaniahodné, že Japonsko ako usporiadateľská krajina zabraňovalo na ostatných fórach, akými sú CITES a Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC), významnému pokroku v oblasti ochrany ohrozených morských druhov, napríklad tuniaka modroplutvého a veľrýb;
Ekonómia
8. zdôrazňuje, že v prebiehajúcich štúdiách, napríklad v štúdii Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (The Economics of Ecosystems and Biodiversity, TEEB), sa odhaduje, že zníženie úrovne blahobytu v dôsledku straty biodiverzity je v súčasnosti na úrovni približne 50 miliárd EUR ročne (necelé 1 % HDP) a do roku 2050 sa zvýši na 14 biliónov EUR alebo 7 % odhadovaného ročného HDP; zdôrazňuje, že podľa štúdie TEEB je návratnosť investícií do ochrany biodiverzity až stokrát vyššia;
9. zastáva názor, že rozhodnutia, ktoré sa majú prijať na COP 10, musia predovšetkým zohľadniť zistenia štúdie TEEB a byť založené na jej odporúčaniach, t. j. že náklady súvisiace so stratou biodiverzity a hodnota biodiverzity sa musia premietnuť do národných účtov; zdôrazňuje, že v opačnom prípade nebude možné monitorovať finančné a hospodárske následky, ktoré bude mať súčasná kríza biodiverzity na hospodárstvo; zdôrazňuje, že by sa mal brať väčší zreteľ na vyšetrovanie a schvaľovanie trhových nástrojov, ako sú bankovníctvo v oblasti ekosystémov a spoplatnenie ekosystémových služieb, aby sa pre biodiverzitu zaručili náležité finančné zdroje;
10. zdôrazňuje dôležitosť vypracovania a zdokonalenia metód na presné posúdenie finančnej hodnoty ekologických služieb, a teda na určenie nákladov súvisiacich so stratou biodiverzity; domnieva sa, že by sa tým poskytli cenné údaje na informovanie tvorcov politiky, rozvoj kampaní na zvýšenie informovanosti a prispelo by to k širšej verejnej diskusii;
Strategický plán CBD
Celková úloha do roku 2020 a vízia do roku 2050
11. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili ambicióznu celkovú úlohu CBD na rok 2020: zastaviť stratu biodiverzity a spoločne a rovnocenným spôsobom využívať hodnoty a prínosy biodiverzity a ekosystémových služieb; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali záväzok týkajúci sa vízie do roku 2050, a zaručili tak ochranu, zhodnotenie a obnovovanie ekosystémov;
Strategické ciele a hlavné ciele na rok 2020
12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali merateľné, ambiciózne, realistické a časovo záväzné čiastkové ciele, najmä v snahe zaručiť, že do roku 2020:
* bude každý vedieť, aká je hodnota biodiverzity a aké kroky môže podniknúť na jej ochranu,
* budú hodnoty biodiverzity a príležitosti vyplývajúce z jej zachovania a udržateľného používania začlenené do národných účtov, ako aj do politík a stratégií v oblasti rozvoja a znižovania chudoby,
* budú zrušené dotácie škodlivé pre biodiverzitu,
* strany vypracujú a budú plniť plány na zvýšenie účinnosti zdrojov, obmedzenie odpadu a zachovanie využívania zdrojov v rámci ekologických limitov,
* bude čisté odlesňovanie na nulovej úrovni, zastaví sa strata a znehodnocovanie prirodzených biotopov a budú sa podporovať rozvojové krajiny pri udržateľnom hospodárení s lesmi;
* sa zastaví nepriaznivé pôsobenie nadmerného rybolovu na morské ekosystémy a odstránia sa deštruktívne rybolovné postupy,
* sa zastaví zavádzanie a udomácňovanie inváznych druhov,
* bude chránených najmenej 20 % pôdy, sladkovodných a morských plôch,
* bude posilnený prínos biodiverzity a suchozemských, sladkovodných a pobrežných ekosystémov k sekvestrácii a zadržiavaniu skleníkových plynov,
* sa zabráni vyhynutiu druhov, ktoré sú už teraz ohrozené,
* bude obnovených 15 % znehodnotených ekosystémov,
* sa budú spoločne využívať prínosy vyplývajúce z využívania genetických zdrojov a bude fungovať fond na prístup ku genetickým zdrojom a spoločné využívanie prínosov,
* sa bude uplatňovať participačné plánovanie, riadenie poznatkov a budovanie kapacít a budú zavedené systémy na ochranu tradičných poznatkov, postupov uplatňovaných pôvodným obyvateľstvom a bežného udržateľného využívania biodiverzity,
* sa zvýšia kapacity (ľudské a finančné zdroje) na realizáciu dohovoru,
* sa zastaví strata genetickej rozmanitosti kultúrnych rastlín a domácich hospodárskych zvierat v poľnohospodárskych ekosystémoch a voľne žijúcich a rastúcich príbuzných druhov;
Ukazovatele
13. zdôrazňuje potrebu schváliť konkrétne ukazovatele založené na vedeckých údajoch s cieľom merať pokrok v oblasti plnenia strategických cieľov;
14. víta vykonávanie nástrojov, ako sú Európsky informačný systém pre biodiverzitu (BISE) a východiská pre biodiverzitu vytvorené Európskou environmentálnou agentúrou, v EÚ; zastáva názor, že ide o porovnateľné nástroje, ktoré by mohli zvýšiť účinnosť medzinárodných dohôd a opatrení prijatých v rámci dohovoru;
Prístup ku genetickým zdrojom a spoločné využívanie prínosov (ABS)
15. poznamenáva, že bez úspešného uzatvorenia rokovaní o medzinárodnom režime ABS v rámci COP 10, ktorých výsledkom by bol protokol k dohode CBD s právne záväznými, ako aj nezáväznými ustanoveniami, nemožno dosiahnuť širšiu dohodu o strategickom pláne dohovoru na obdobie po roku 2010;
16. opätovne potvrdzuje zásadu, že formy života a životné procesy nesmú byť predmetom patentov;
17. zdôrazňuje, že protokolom o ABS sa musí zabezpečiť transparentnosť, právna istota a predvídateľnosť, pokiaľ ide o prístup ku genetických zdrojom, spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov a ich derivátov, ako aj z tradičných znalostí súvisiacich s genetickými zdrojmi;
18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali začlenenie zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu pôvodných a miestnych komunít týkajúcej sa prístupu k tradičným poznatkom súvisiacim s genetickými zdrojmi do protokolu;
19. uznáva, že tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi sú relevantné pre ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity, ako aj pre spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov, a preto sa im musí v protokole o ABS venovať primeraná pozornosť, v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva;
20. preto vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali návrh textu z Cali o spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z verejne dostupných tradičných poznatkov, o spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z využívania derivátov genetických zdrojov, o monitorovaní a sledovaní využívania genetických zdrojov a o informovaní o ňom, ako aj ustanovenia o podmienkach vzájomne dohodnutých medzi používateľmi a poskytovateľmi genetických zdrojov;
21. uznáva vzájomnú závislosť krajín, pokiaľ ide o genetické zdroje pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj ich význam pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť a z toho vyplývajúcu potrebu vziať tieto genetické zdroje do úvahy v rámci rokovaní o medzinárodnom režime ABS;
22. uznáva rozdielne názory, pokiaľ ide o spätné uplatňovanie budúceho protokolu o ABS, a naliehavo vyzýva strany, aby našli realizovateľné a spravodlivé riešenia s cieľom reagovať na oprávnené obavy;
Tematický pracovný program – morská a pobrežná biodiverzita
23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne presadzovali význam ďalšieho napredovania pri identifikácii a ochrane ekologicky alebo biologicky dôležitých oblastí a druhov v morských oblastiach v rámci vnútroštátnej jurisdikcie, ako aj mimo nej;
Tematický pracovný program – chránené oblasti
24. uznáva výrazný pokrok v plnení pracovného programu pre chránené oblasti (PoWPA); zdôrazňuje však, že úplné vykonanie tohto programu si vyžaduje ešte veľa práce;
25. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby prioritou konferencie COP 10 bolo posilňovanie primeranej podpory a správy chránených oblastí, ako aj informovanie kľúčových tvorcov rozhodnutí o prínosoch chránených oblastí a v prípade potreby žiadosť o zvýšenie finančných prostriedkov;
26. zdôrazňuje, že v súlade so zásadou zahrnutou vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Európska komisia, OSN a štáty zúčastnené na právnych protokoloch o stanovení prírodných parkov a chránených oblastí by mali zahrnúť právne ustanovenie, ktorým sa zaručí súdna a právna ochrana práv pôvodného obyvateľstva ako tradičných vlastníkov pôdy na vlastníctvo pôdy, ochrana ich spoločenských aktivít a tradičné využívanie ich pôdy a ktorým sa formálne uznajú ich práva v súčasných modeloch riadenia;
27. zdôrazňuje, že vo vyhláseniach týkajúcich sa chránených oblastí a v stratégiách ochrany je potrebné vytvoriť protokol, ktorý by zahŕňal definíciu súhrnných tropických systémov vrátane vody;
Biodiverzita a zmena klímy
28. zdôrazňuje potrebu začleniť záruky týkajúce sa biodiverzity do politík v oblasti klímy a maximalizovať spoločné prínosy týchto dvoch cieľov; ďalej zdôrazňuje, že finančné príspevky na ochranu biodiverzity majú v praxi pozitívny vplyv na stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie tejto zmeny, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vo väčšine vnútroštátnych plánov týkajúcich sa prispôsobenia sa zmene klímy a predložených v súvislosti s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), predovšetkým plánov rozvojových krajín, sa kladie dôraz na odolnosť ekosystému; preto žiada o vyvinutie ďalšieho úsilia zameraného na posilnenie súčinnosti a prepojení medzi politikou biodiverzity a politikou v oblasti klímy, najmä medzi dohovorom UNFCCC a dohodou CBD; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa sekretariátu CBD udelil mandát prispievať k činnosti vykonávanej podľa dohovoru UNFCCC;
29. potvrdzuje rozhodujúci význam biodiverzity a odolných ekosystémov pre zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene vzhľadom na skutočnosť, že suchozemské a morské ekosystémy v súčasnosti pohlcujú približne polovicu emisií CO2 spôsobených ľudskou činnosťou;
30. zdôrazňuje, že je potrebné chrániť odolnosť ekosystémov tým, že sa prijmú opatrenia na zamedzenie rozsiahlemu uvoľňovaniu geneticky modifikovaných organizmov, pričom sa v plnej miere zohľadnia ustanovenia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti;
Biopalivá
31. zdôrazňuje, že na konferencii COP 10 sa musí prijať odporúčanie o biopalivách; pripomína, že je nesmierne dôležité vyhodnotiť priamy a nepriamy vplyv biopalív na biodiverzitu; ďalej zdôrazňuje, že treba stanoviť kritériá certifikácie a udržateľnosti biopalív;
Invázne nepôvodné druhy
32. pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, upozorňuje na potrebu uprednostňovať opatrenia namierené proti inváznym druhom, ktoré už spôsobujú výraznú nerovnováhu v ekosystémoch, s extrémne negatívnymi dôsledkami pre biodiverzitu ako celok;
Financovanie
33. podčiarkuje potrebu radikálne zvýšiť objem celosvetového financovania biodiverzity, najmä prostredníctvom existujúcich finančných zdrojov, ako aj nových a inovatívnych zdrojov vrátane nových a inovatívnych trhovo orientovaných nástrojov;
34. preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby verejne informovali o svojich finančných záväzkoch k vykonávaniu cieľov CBD v dostatočnom predstihu pred konaním konferencie COP10;
35. vyjadruje presvedčenie, že samotné verejné výdavky nebudú postačovať na dosiahnutie cieľa CBD v oblasti biodiverzity, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci zodpovednosti podnikov zohľadňovala aj biodiverzita;
36. vzhľadom na závery štúdie TEEB vyzýva, aby sa konferencia COP10 takisto využila ako príležitosť na vyslanie signálu súkromnému sektoru o hospodárskych prínosoch pripojenia k boju za ochranu biodiverzity;
37. zdôrazňuje však, že rozhodnutie o účasti podnikov by malo zahŕňať nielen dobrovoľné záväzky, ale aj povinnosti, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií a prístup k nim a zohľadnenie pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít pri nadväzovaní trvalého dialógu;
38. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali inovatívne systémy spoplatnenia ekosystémových služieb a zároveň mobilizovali súkromné financovanie a aby vykonávali tieto systémy pri zabezpečení maximálnej úrovne ochrany dotknutých ekosystémov;
39. zdôrazňuje však, že v prípade týchto systémov sa treba poučiť z nedávnej finančnej krízy, ako aj z nedostatkov systémov obchodovania s emisiami uhlíka; ďalej zdôrazňuje, že zohľadnenie týchto obmedzení by sa malo jasne uviesť v mandáte osobitnej pracovnej skupiny pre finančné inovácie;
40. zastáva názor, že nástroje na financovanie v oblasti klímy, ako sú REDD+, financovanie urýchleného začatia činností, mechanizmus čistého rozvoja a spoločného plnenia (MČR a SP), by sa mali prepracovať tak, aby do nich boli začlenené záruky týkajúce sa biodiverzity a ľudských práv a práv pôvodného obyvateľstva a aby v rámci možnosti zabezpečovali spoločné prínosy biodiverzity;
41. ďalej zdôrazňuje, že reformy musia zahŕňať nové definície OSN pre lesy na základe biómov, ktoré budú odrážať rozsiahle rozdiely v rámci biodiverzity, ako aj uhlíkové hodnoty jednotlivých biómov, pričom treba jednoznačne rozlišovať medzi pôvodnými lesmi a lesmi s prevahou stromových monokultúr a nepôvodných druhov; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere pôsobili v Podpornom orgáne pre vedecké a technické poradenstvo (SBSTA);
42. zdôrazňuje potrebu nájsť riešenia na začlenenie externých nákladov, napríklad nákladov na poškodenie biodiverzity alebo podporu biodiverzity, do konečnej ceny výrobkov na trhu;
Súčinnosť medzi tromi dohovormi z Ria
43. zastáva názor, že by sa mala posilniť súčinnosť medzi tromi dohovormi z Ria – o biologickej diverzite (CBD), o zmene klímy (UNFCCC) a o boji proti dezertifikácii (UNCCD);
44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali myšlienku usporiadať v roku 2012 v rámci samitu Rio+20 stretnutie na najvyššej úrovni týkajúce sa troch dohovorov z Ria;
Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a spoločné využívanie znalostí
45. víta dohodu, ktorú dosiahli vlády v júni 2010 v Pusane, o vytvorení Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné zriadenie IPBES čo najskôr v priebehu roku 2011; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby EÚ a členské štáty zabezpečili pre výskum v oblasti biodiverzity dostatočné zdroje, pretože prínos IPBES bude závisieť od kvality výskumu, ktorý sa robí v EÚ a na medzinárodnej úrovni, ;
46. žiada zdokonalenie a lepšie spoločné využívanie znalostí a technológií súvisiacich s biodiverzitou, jej hodnotami a fungovaním;
Koordinovaný prístup
47. trvá na tom, že kľúčovým prvkom medzinárodných obchodných dohôd je udržateľnosť výrobkov, s ktorými sa obchoduje; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu začleniť do každej budúcej dohody WTO neobchodné otázky vrátane výrobných metód a ochrany biodiverzity;
48. nabáda Komisiu a členské štáty, aby začlenili do svojich vzťahov s tretími krajinami environmentálny prvok a aby pokračovali v tzv. zelenej diplomacii;
49. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa aktualizovaný hlavný cieľ na rok 2010 zo strategického plánu CBD prijal na konferencii COP 10 o CBD v Nagoji, aby sa ďalej začlenil ako aktualizovaný cieľ pre rozvojový cieľ tisícročia 7 a aby sa podporoval ako neodlučiteľná súčasť na dosiahnutie týchto kľúčových cieľov do roku 2015, ktorý je stanovený ako lehota pre tieto ciele; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty uznali rozmanité formy súčinnosti a vzájomnej prepojenosti medzi všetkými rozvojovými cieľmi tisícročia a aby k nim pristupovali ako k jednému celku;
*
* *
50. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom zmluvných strán CBD a sekretariátu CBD.