Návrh uznesenia - B7-0603/2010Návrh uznesenia
B7-0603/2010

    NÁVRH UZNESENIA o posilnení OBSE – úlohe EÚ

    3.11.2010

    predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
    v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Libor Rouček v mene Výboru pre zahraničné veci


    Postup : 2010/2839(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B7-0603/2010

    B7‑0603/2010

    Uznesenie Európskeho parlamentu o posilnení OBSE – úlohe EÚ

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na Helsinský záverečný akt z roku 1975, Parížsku chartu a Kodanský dokument z roku 1990, Chartu pre európsku bezpečnosť a Viedenský dokument z roku 1990, ako aj na ďalšie významné dokumenty Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE/OBSE),

    –   so zreteľom na svoje uznesenie o OBSE z 15. decembra 1999[1],

    –   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

    –   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o európskej bezpečnostnej stratégii[2],

    –   so zreteľom na záverečnú správu a odporúčania grémia uznávaných osobností s názvom Spoločný cieľ – na ceste k výkonnejšej OBSE z 27. júna 2005,

    –   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o vonkajšom rozmere boja proti medzinárodnému terorizmu[3],

       so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy[4],

    –   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 k prípadu Jevgenija Žovtisa v Kazachstane[5],

    –   so zreteľom na rozhodnutie ministerskej rady č. 4/08 z 5. decembra 2008 nazvané Posilnenie právneho rámca OBSE a na predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa právneho postavenia, výsad a imunít OBSE,

    –   so zreteľom na prejav ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý predniesol 5. júna 2008 v Berlíne o tom, že je potrebné zorganizovať celoeurópsku konferenciu o európskej bezpečnosti, a na jeho návrh zmluvy o európskej bezpečnosti z 29. novembra 2009,

    –   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 11. – 12. decembra 2008 schvaľujúce správu generálneho tajomníka Rady/vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku z 11. decembra 2008 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie – zabezpečenie bezpečnosti v meniacom sa svete,

    –   so zreteľom na vyhlásenie ministerskej rady OBSE o korfskom procese s názvom Potvrdiť – preskúmať – posilniť bezpečnosť a spoluprácu od Vancouveru po Vladivostok a na rozhodnutie č. 1/09 o rozširovaní korfského procesu z 2. decembra 2009,

    –   so zreteľom na analýzu a odporúčania skupiny odborníkov o novej strategickej koncepcii NATO s názvom NATO 2020: zaistená bezpečnosť, dynamické zapojenie zo 17. mája 2010,

     

    –   so zreteľom na predbežnú správu úradujúceho predsedu OBSE, v ktorej zhŕňa návrhy predložené krajinami zúčastnenými na korfskom procese z 21. júna 2010,

    –   so zreteľom na rozhodnutie Stálej rady OBSE v nadväznosti na dohodu, ktorá bola dosiahnutá na neformálnom zasadnutí ministerskej rady v dňoch 16. – 17. júla v Alma-Ate, o konaní samitu v Astane v decembri 2010 a o konaní revíznej konferencie v rámci príprav tohto samitu,

    –   so zreteľom na prejav podpredsedníčky Európskej komisie a vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej na neformálnej schôdzi v Almaty (SPEECH /10/393) o prioritách EÚ pre samit v Astane,

    –   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A. keďže OBSE je integrálnou súčasťou euroatlantickej a eurázijskej bezpečnostnej štruktúry a vyznačuje sa svojou komplexnou bezpečnostnou koncepciou zahŕňajúcou politicko-vojenský, hospodársky, environmentálny a ľudský rozmer; svojou širokou členskou základňou, ktorá spája krajiny rozprestierajúce sa od Vancouveru po Vladivostok a rôznorodosťou a pružnosťou svojich mechanizmov;

    B.  keďže EÚ a OBSE majú rovnaké zásady a hodnoty, hoci ich povaha a štruktúry sa odlišujú; keďže všetky členské štáty EÚ sú tiež účastníckymi štátmi OBSE; keďže obe organizácie nesú zodpovednosť v oblasti budovania inštitúcií, presadzovania demokracie a ľudských práv a predchádzania konfliktom a ich riadenia pri plnom uznaní prvoradej úlohy Bezpečnostnej rady OSN v otázkach medzinárodného mieru a bezpečnosti;

    C. keďže Helsinský záverečný akt, ktorý tento rok slávi 35. výročie svojho vzniku, slúžil ako základ pre helsinský proces, ktorý bol impulzom k významnej demokratickej zmene v Európe;

    D. keďže posledný samit OBSE sa konal v roku 1999 v Istanbule a jeho výsledkom bolo prijatie Charty o európskej bezpečnosti;   keďže odvtedy došlo v regióne OBSE k významným zmenám a význam OBSE sa znížil;

    E.  keďže OBSE je jedinou organizáciou, ktorá na rozdiel od ostatných organizácií zaoberajúcich sa bezpečnostnými otázkami v európskom regióne nemá medzinárodnú právnu subjektivitu; keďže táto situácia má mnohé politické a praktické právne dôsledky; keďže dohovor stanovujúci právne postavenie, výsady a imunity OBSE bol dokončený v októbri 2007 a účastnícke štáty odvtedy nevzniesli voči textu jeho článkov žiadne námietky;

    F.  keďže na počiatku korfského procesu stál návrh ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva z 5. júna 2008 o potrebe diskutovať o otázke európskej bezpečnosti s cieľom vypracovať právne záväznú zmluvu o európskej bezpečnosti; keďže OBSE je vhodným fórom na prediskutovanie tohto návrhu;

    G. keďže korfský proces vniesol do OBSE novú energiu a keďže samit by mal opätovne potvrdiť záväzok k zásadám a duchu Helsinského záverečného aktu a vymedziť jasnú strategickú predstavu pre budúcnosť vrátane zlepšenia a aktualizácie existujúcich nástrojov;

    H. keďže úsilie by sa malo zamerať na zreformovanie mechanizmu prijímania rozhodnutí, ktorý nie vždy umožnil OBSE včas reagovať na krízy; keďže by sa mali vyvinúť účinnejšie nástroje krízového riadenia a mal by sa klásť väčší dôraz na sprostredkovanie v prípade konfliktov a na ich riešenie;

    I.   keďže OBSE ako najširšie fórum na konzultácie v euroatlantickom a eurázijskom regióne má stále zohrávať zásadnú úlohu v mnohých otázkach vrátane nešírenia jadrových zbraní, odzbrojenia, hospodárskej spolupráce, ochrany a presadzovania ľudských práv a zásad právneho štátu;

    J.   keďže Lisabonská zmluva zabezpečuje pre EÚ jasnejší a silnejší hlas vo svete a podporuje všetky druhy vzájomne prospešnej spolupráce EÚ s relevantnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami vrátane OBSE;

    1.  zdôrazňuje dôležitosť súčasných intenzívnych diskusií o európskej bezpečnosti v rámci OBSE NATO a EÚ, pretože ak sa opätovne potvrdia spoločné hodnoty a posilnia mechanizmy, mohlo by to upevniť vzájomnú dôveru v euroatlantickom a eurázijskom regióne a viesť k pevnejšej európskej bezpečnostnej štruktúre;

     

    Prínos OBSE

     

    Prierezové otázky

     

    2.  zdôrazňuje, že je potrebné medzi týmito troma rozmermi OBSE udržať rovnováhu, rozvíjať ich súladne a komplexne a stavať na tom, čo sa už dosiahlo; zdôrazňuje, že žiaden z týchto rozmerov nemožno posilňovať na úkor iného; ďalej zdôrazňuje, že bezpečnostné hrozby a výzvy vrátane súčasných, ako sú organizovaný zločin, terorizmus, internetové hrozby, obchodovanie s ľuďmi a drogami, energetická bezpečnosť, ako aj činnosti týkajúce sa mechanizmov včasného varovania, predchádzanie konfliktom a ich riešenie, by sa mali riešiť vo všetkých troch rozmeroch, aby bolo riešenie skutočne účinné;

    3.  zdôrazňuje, že posilnenie OBSE by sa nemalo uskutočniť za cenu oslabenia súčasných inštitúcií a mechanizmov, najmä práce Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), a na úkor ich nezávislého postavenia, ak ešte neprešli reformou alebo zatiaľ neboli dohodnuté alternatívy;

    4.  vyzýva OBSE, aby naďalej posilňovala svoju kapacitu v záujme zabezpečenia dodržiavania a plnenia zásad a záväzkov, ktoré na seba prevzali jej členské štáty vo všetkých troch rozmeroch, medzi iným posilnením mechanizmu následných opatrení;

    5.  verí, že práci OBSE len prospeje posilnenie interakcie a presadzovanie súčinnosti s ostatnými relevantnými regionálnymi organizáciami, a požaduje vytvorenie jasnejších a pružnejších rámcov spolupráce, ktoré túto súčinnosť uľahčia a urýchlia;

     

    Politicko-vojenský rozmer

     

    6.  nazdáva sa, že OBSE zohrala významnú úlohu pri zvyšovaní bezpečnosti, pričom vychádzala z jedinečnej siete zmlúv, záväzkov, noriem a opatrení vrátane Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, Zmluvy o otvorenom nebi a Viedenského dokumentu o opatreniach na budovanie dôvery a zaisťovanie bezpečnosti z roku 1999; uznáva však, že politicko-vojenský rozmer v posledných rokoch nepokročil, najmä po konflikte v Gruzínsku v roku 2008, v dôsledku neschopnosti náležite riešiť pretrvávajúce konflikty na Kaukaze a v Podnestersku, po tom, ako Rusko pozastavilo plnenie Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách a preto, že nové členské štáty NATO naďalej odmietajú ratifikovať upravenú Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách; vyzýva členské štáty NATO a Ruskú federáciu, aby ratifikovali a uplatnili existujúce zmluvy a dodržiavali svoje záväzky vrátane vykonávania záväzkov z Istanbulu z roku 1999;

    7.  domnieva sa, že OBSE vo svojej oblasti pôsobnosti predstavuje vhodný rámec na rokovania o regionálnych konfliktoch; vyslovuje poľutovanie nad nedostatkom vôle EÚ a členských štátov efektívnejšie využívať potenciál OBSE v tejto oblasti; vyslovuje sa za posilnenie nástrojov OBSE na predchádzanie konfliktom; vyjadruje poľutovanie nad neinovatívnymi prístupmi k mierovému procesu a poznamenáva, že pokrok pri riešení pretrvávajúcich konfliktov by významnou mierou prispel k zvýšeniu dôveryhodnosti OBSE a nemalo by sa naň v korfskom procese zabúdať; domnieva sa, že týmto cieľom by sa mali zaoberať závery samitu;

    8.  berie na vedomie misiu OBSE v Podnestersku (Moldavsko); vyjadruje poľutovanie nad degradovaním misie a prerušením odzbrojovacích aktivít v skladisku v Colbasne od roku 2004; pripomína pevné odhodlanie EÚ snažiť sa o urovnanie konfliktu v Podnestersku na základe rešpektovania územnej celistvosti a zvrchovanosti Moldavskej republiky; požaduje, aby sa čo najskôr a bezpodmienečne obnovili rokovania v zložení 5 + 2; žiada skoordinované úsilie EÚ o zladenie nemecko-ruskej iniciatívy z Mesebergu so snahou misie OBSE v Podnestersku;

    9.  pripomína významné angažovanie EÚ pri ukončovaní nepriateľských akcií a pri rokovaniach o prímerí počas konfliktu v Gruzínsku v roku 2008 a v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ musí spolu s OBSE zohrávať úlohu pri prevencii a zmierňovaní konfliktov a napätia medzi etnikami v oblasti OBSE; zdôrazňuje, že nielenže sú tieto konflikty mimoriadne závažné z miestneho a regionálneho hľadiska, ale majú tiež priamy vplyv na bezpečnostnú štruktúru EÚ; požaduje novú dohodu, ktorá by obnovila mierovú pozorovateľskú misiu OBSE v Gruzínsku s cieľom predchádzať ďalšiemu násiliu, chrániť menšiny a podporovať rokovania zaisťujúce bezpečnosť a stabilitu v regióne Zakaukazska;

    10. berie na vedomie úlohu, ktorú OBSE zohráva v konflikte v Náhornom Karabachu, najmä pokiaľ ide o prímerie a prebiehajúce rokovania; poznamenáva, že hoci EÚ nie je priamo zapojená do mierových rokovaní Minskej skupiny OBSE týkajúcich sa konfliktu v Náhornom Karabachu, môže významne prakticky a politicky prispieť k podpore jej úsilia vrátane ponúknutia mandátu EÚ jej francúzskemu spolupredsedovi, ako sa uvádza v uznesení EP o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko;

    11. vyzýva na obnovenie procesu obmedzenia konvenčného zbrojenia a odzbrojenia v rámci OBSE; vyslovuje sa v prospech začatia rokovaní o ďalších krokoch na obmedzenie ozbrojených síl a zbraní (CFE II) a žiada EÚ a jej členské štáty, aby v rámci OBSE podnikli primerané iniciatívy;

    12. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci OBSE poskytli svoje skúsenosti a spôsobilosti z oblasti prezbrojovania a aby sa aktívne zasadzovali o príslušné dohody OBSE;

    13. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité obnoviť vzájomnú dôveru a zmysel pre spoločný cieľ; poznamenáva, že je potrebné ďalej rozvíjať opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti a silný a efektívny režim kontroly konvenčných zbraní, a v tomto zmysle zdôrazňuje zásadný význam, ktorý má nájdenie riešenia krízy Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách (CFE) v Európe a modernizácia Viedenského dokumentu; víta výroky obsiahnuté vo vyhlásení prezidentov Obamu a Medvedeva v júni 2010 o budúcnosti kontroly konvenčných zbraní a zmluve CFE; víta rozhodnutie vlády USA z januára 2010 vymenovať osobitného vyslanca pre zmluvu CFE; podporuje cenné aktivity OBSE v oblasti boja proti terorizmu, riadenia hraníc a policajnej práce; zdôrazňuje, že tieto aktivity majú v neposlednom rade rozhodujúci význam v strednej Ázii, kde prispievajú k stabilizovaniu bezpečnostnej situácie v celom regióne;

    14. poznamenáva, že ak EÚ vyvíja svoje kapacity, nemalo by sa to vnímať ako zníženie úlohy OBSE, ale skôr ako nevyhnutný krok k zlepšeniu spolupráce aj v radoch členských štátov OBSE, a zdôrazňuje, že pre takéto chápanie by boli prospešné pravidelné stretnutia na najvyššej úrovni, ako aj trvalé vzájomné informovanie, výmeny informácií a konzultácie medzi EÚ a OBSE;

     

    Hospodársko-environmentálny rozmer

     

    15. zdôrazňuje závery ministerskej rady OBSE v súvislosti so strategickým dokumentom pre hospodársky a environmentálny rozmer, v ktorom sa uznáva, že účinnejšia spolupráca členských štátov OBSE v boji proti hrozbám a výzvam spôsobeným hospodárskymi a environmentálnymi faktormi môže zásadným spôsobom prispieť k bezpečnosti, stabilite, demokracii a prosperite v regióne, a kladie dôraz na to, že hospodárske a environmentálne faktory môžu byť hnacou silou súčasných konfliktov;

    16. pevne verí, že spolupráca a podpora systému včasného varovania v hospodárskych a environmentálnych otázkach, ako sú energia, obchod, zmena klímy alebo bezpečnosť dodávok vody, môžu slúžiť ako nástroje na zníženie napätia, predchádzanie konfliktom, budovanie dôvery a podporovanie dobrých susedských vzťahov a mnohostrannej regionálnej spolupráce v oblasti OBSE; preto povzbudzuje ekonomické fórum OBSE, aby tieto otázky riešilo tým, že posilní svoje kapacity s cieľom poskytovať poradenstvo a pomoc, a bude účinne mobilizovať a uľahčovať šírenie odborných znalostí a zdrojov iných medzinárodných organizácií; vyzýva Radu EÚ, aby toto zohľadnila počas korfského procesu a samitu;

    17. zastáva názor, že keďže z hľadiska dovozu a vývozu energie a energetických surovín sú nielen EÚ a Ruská federácia, ale aj všetky členské štáty OBSE navzájom závislé a vzhľadom na to, že v minulých rokoch pribudli konflikty v oblasti zásobovania energiou na úkor civilného obyvateľstva, dialóg o energetickej politike by mal zohrávať centrálnu úlohu pre celú oblasť;

    18. domnieva sa, že problémy spôsobené zmenou klímy vo všetkých aspektoch života budú pretrvávať dlho a budú ťažkým bremenom, čo sa v niektorých regiónoch prejaví oveľa viac ako v iných; vyzýva OBSE, aby zintenzívnila snahy zmierniť prispievanie ľudí ku globálnemu otepľovaniu a presadzovala stabilitu a udržateľnú bezpečnosť na miestach, kde sa prejavy zmeny klímy najpravdepodobnejšie vyskytnú;

     

    Ľudský rozmer

     

    19. zdôrazňuje, že ľudské práva, práva menšín a základné slobody sú pre OBSE základom jej komplexnej koncepcie bezpečnosti, čo dokazuje široké spektrum existujúcich záväzkov a mechanizmov, ktoré by sa mali plne implementovať; zdôrazňuje, že korfský proces a samit by sa mali zamerať na ďalšie posilňovanie realizácie týchto záväzkov a mechanizmov a činnosti vykonávanej v nadväznosti na ne;

    20. uznáva významnú úlohu úradu ODIHR pri pozorovaní volieb, presadzovaní ľudských práv a demokratizácie, podporovaní práv menšín, ako Rómov a Sintov; zdôrazňuje úlohu a povinnosti vysokého komisára pre národnostné menšiny pri posilňovaní mierového spolužitia menšinových komunít a predchádzaní etnickým konfliktom pomocou všetkých potrebných mechanizmov včasného varovania; víta činnosť zástupcu pre slobodu médií a osobitného zástupcu a koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi; žiada aktívnu účasť Európskeho parlamentu na aktivitách ODIHR;

    21. vyzýva OBSE, s osobitným zreteľom na pozorovanie volieb, ktoré si vyžaduje posilnenie a uznanie ako prejav dôvery v každom členskom štáte OBSE, aby znovu potvrdila a zachovala nezávislosť ODIHR a aby ďalej posilňovala svoju úlohu a schopnosti ako vedúca inštitúcia OBSE zodpovedná za pozorovanie volieb, s ktorou Európsky parlament rozvinul intenzívnu a účinnú spoluprácu v tejto oblasti; požaduje posilnenie tejto spolupráce a koordinácie medzi OBSE/ODIHR a Európskym parlamentom tak pri príprave medzinárodných volebných pozorovateľských misií v krajinách OBSE, ako aj počas a po nich;

    22. vyzýva Radu EÚ, aby zabezpečila, že OBSE bude ďalej rozširovať a diverzifikovať činnosť v rámci tohto rozmeru, a aby vzala na zreteľ aj ďalšie otázky, ktoré možno riešiť s využitím súčasných poznatkov, ako boj proti terorizmu a vplyv presunov obyvateľstva vrátane osôb vysídlených v rámci krajiny a utečencov;

     

    Poľné misie

     

    23. vyzýva členské štáty, aby zdôraznili význam poľných misií OBSE, v ktorých boli dosiahnuté významné odborné poznatky a ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu v úsilí o pokrok vo všetkých troch rozmeroch tým, že dopĺňajú činnosť delegácií EÚ pri presadzovaní demokratizácie a reformných procesov prostredníctvom monitorovania súdnych konaní týkajúcich sa vojnových zločinov a podporovania národného zmierenia a rozvoja občianskej spoločnosti, a ktoré sú základným nástrojom systému včasného varovania a predchádzania konfliktom, a aby zabezpečili, že nedôjde k obmedzeniu financovania poľných misií; naliehavo žiada EÚ, aby uvedené odborné poznatky využila vo svojich vlastných poľných misiách;

    24. berie na vedomie úsilie OBSE v Kirgizsku, ktorým dokázala svoju schopnosť rýchlo reagovať na krízové situácie na mieste, kde práve pôsobí; v tomto zmysle víta rozhodnutie Stálej rady OBSE z 22. júla 2010 o vyslaní policajnej poradenskej misie; zdôrazňuje, že pretrvávajúca nestabilita tejto krajiny vyžaduje silnejšiu a väčšiu medzinárodnú prítomnosť zameranú na pomoc a podporu pre miestne sily a posilnenie policajnej činnosti; nazdáva sa, že OBSE by mohla zohrávať v strednej Ázii vedúcu úlohu a znovu zaujať svoje miesto v Gruzínsku; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že policajná poradenská misia nezačala kvôli prekážkam zo strany kirgizskej vlády svoju činnosť začiatkom septembra 2010, ako bolo plánované; naliehavo žiada členské štáty OBSE a kirgizskú vládu, aby umožnili okamžité rozmiestnenie neutrálnych a medzinárodných policajných síl v krajine, výrazne zvýšili počet rozmiestneného personálu a zabezpečili, že jeho mandát bude výkonný, a nie čisto poradný;

     

    Korfský proces

     

    25. víta korfský proces, ktorý otvorilo grécke predsedníctvo OBSE a v ktorom bezodkladne pokračovalo kazašské predsedníctvo OBSE, pretože tento proces sa zameriava na obnovenie dôvery a oživenie záväzkov voči zásadám OBSE, ako aj na riešenie bezpečnostných výziev prostredníctvom mnohostranného dialógu a spolupráce a prostredníctvom riešenia citlivých otázok a záujmov všetkých členských štátov OBSE;

    26. pripomína, že proces začal po výzve na obnovenie dialógu o celoeurópskej bezpečnosti z júna 2008 a po výzve z 8. októbra 2008 na modernizáciu európskej bezpečnosti v rámci OBSE a že OBSE je dôležité fórum na diskusiu o otázkach, ktoré sú súčasťou návrhu novej bezpečnostnej zmluvy; domnieva sa, že je potrebná väčšia koordinácia a lepšia spolupráca s Ruskom, pretože v oblasti európskej bezpečnosti zohráva rozhodujúcu úlohu;

    27. nazdáva sa, že konečným cieľom korfského procesu by malo byť posilnenie OBSE na základe existujúcich záväzkov a zásad a v duchu Helsinského záverečného aktu, čím by sa zabezpečilo, že OBSE bude zohrávať významnú úlohu pri riešení súčasných a budúcich problémov vrátane pružnejšieho rozhodovacieho postupu a v rozsiahlych diskusiách o bezpečnostných otázkach v euroatlantickej a eurázijskej oblasti a konkrétne prispievať k ich riešeniu a že sa tým zvýši jej viditeľnosť;

    28. víta iniciatívu Kazašska, ktoré vykonáva predsedníctvo OBSE, na usporiadanie samitu OBSE, ktorý by bol spôsobom, ako dodať politický impulz prebiehajúcim diskusiám o bezpečnosti v rámci OBSE a o posilnení tejto organizácie; vyzýva Komisiu a členské štáty OBSE, aby od Kazachstanu ešte pred samitom naliehavo požadovali prijatie konkrétnych krokov na zaistenie a rešpektovanie základných hodnôt OBSE, ako sú ľudské práva, zásady právneho štátu, sloboda prejavu vrátane dekriminalizácie slobôd, a na zaručenie prístupu k spravodlivosti; zdôrazňuje, že kľúčovými prioritami na programe samitu by malo byť posilnenie rámca na kontrolu konvenčných zbraní, plnenia záväzkov s ľudským aspektom a kapacít OBSE vo všetkých troch rozmeroch na podporu predchádzania konfliktom, krízového riadenia a obnovy po skončení konfliktu, najmä pokiaľ ide o pretrvávajúce konflikty;

    29. vyzýva členské štáty EÚ, Komisiu a vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby na samite v decembri 2010 spolupracovali s členmi OBSE s cieľom sformulovať akčný plán, v ktorom bude uvedený prehľad krokov vedúcich k charte pre bezpečnostné spoločenstvo v oblasti OBSE, a dať mandát na prípravy nadväzného samitu o dva až štyri roky;

    30. vyzýva členské štáty OBSE a EÚ, aby návrh mechanizmu OBSE na predchádzanie krízam, ktorý predložil viceprezident USA Biden, pridali do programu samitu; podporuje myšlienku budovať v rámci korfského procesu na iniciatíve USA s cieľom posilniť úlohu generálneho tajomníka OBSE a predsedov OBSE, ktorých tvorí trojica pozostávajúca zo súčasného, predchádzajúceho a budúceho predsedu, pri krízovom manažmente OBSE;

     

    Úloha EÚ

     

    31. považuje prácu OBSE za veľmi cennú, a preto vyzýva na vážne zamyslenie sa nad tým, ako by mohla EÚ na seba prevziať väčšiu zodpovednosť a účinnejšie sa podieľať na dosahovaní spoločných cieľov, pričom na tento účel môžu byť vhodnými nástrojmi v kontexte formálnej dohody medzi OBSE a EÚ uplatňovanie systému trvalého dialógu, odsúhlasenie spoločných iniciatív, ako aj koordinácia činností na mieste; vyzýva Radu ministrov zahraničných vecí EÚ, vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Stálu radu OBSE, aby pracovali na mechanizme zameranom na posilnenie spolupráce, koordinácie a konzultácií medzi oboma organizáciami; vyzýva členské štáty EÚ, Európsku komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby predložili návrhy týkajúce sa ochoty a schopnosti EÚ podieľať sa na misiách s poverením OBSE;

    32. vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku, aby zvážila, ako by budúca ESVČ mohla zaviesť vhodné postupy spolupráce s ODIHR s cieľom posilniť úlohu EÚ, čo sa týka pozorovania volieb v oblasti OBSE bez toho, aby sa ich činnosť prekrývala;

    33. nazdáva sa, že EÚ by mala prostredníctvom svojej vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, svojich členských štátov a predsedu Európskej rady a včasným prijatím spoločnej pozície EÚ k reformám OBSE zabezpečiť, že výsledkom samitu bude akčný plán ďalšieho úsilia o posilnenie OBSE, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom, krízové riadenie a obnovu po skončení konfliktu, pričom okrem iného treba zabezpečiť, aby sa samity na vysokej úrovni konali v pravidelných intervaloch, čo činnosti OBSE dodá politický impulz; víta nový zvyk organizovať neformálne ministerské schôdze;

    34. víta a schvaľuje rozdelenie a vymedzenie priorít EÚ v OBSE a považuje zameranie na kľúčové oblasti za rozhodujúce, aby sa potenciál samitu mohol v plnej miere využiť;

    35. nabáda členské štáty EÚ a delegáciu EÚ vo Viedni, aby naďalej podstatne prispievali ku korfskému procesu; vyzýva Litvu, ktorá prevezme ďalšie predsedníctvo OBSE, aby prispela ku kontinuite a pokroku v procese posilňovania OBSE;

    36. vyzýva EÚ, jej členské štáty a súčasné a budúce úradujúce predsedníctvo OBSE, aby pokračovali v dialógu o právnom rámci OBSE a znovu zdôraznili, že je nutné okamžite prijať návrh dohovoru o medzinárodnej právnej subjektivite, právnom postavení a výsadách a imunitách, čo je opatrenie, ktoré neovplyvní súčasnú povahu záväzkov OBSE, ale posilní jej identitu a profil, pričom zároveň vyrieši mnoho praktických problémov pre jej personál, najmä ak pôsobí v krízových oblastiach;

    37. nazdáva sa, že predseda by mal byť pozvaný na samit, a žiada Európsku radu, aby pozvanie zabezpečila;

    38. domnieva sa, že v záujme posilnenia vzťahov s OBSE by mal Parlament posúdiť svoju účasť v parlamentnom zhromaždení OBSE a preskúmať možnosť vytvorenia stálej delegácie v tomto zhromaždení s cieľom užšie sledovať činnosť OBSE a jej zhromaždenia;

    *

    *            *

    39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii, členským štátom OBSE a generálnemu tajomníkovi OBSE.