NÁVRH UZNESENIA o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady
3.11.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Elmar Brok, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Francisco José Millán Mon, Arnaud Danjean, Elena Băsescu, Karl-Heinz Florenz v mene poslaneckého klubu PPE
Sarah Ludford, Sharon Bowles, Olle Schmidt, Marietje Schaake v mene skupiny ALDE
Charles Tannock v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0608/2010
B7‑0608/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v Spojených štátoch amerických[1],
– so zreteľom na svoje uznesenia o Transatlantickej hospodárskej rade a na svoje uznesenie z 22. októbra 2009 o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady[2],
– so zreteľom na výsledky samitu EÚ – USA, ktorý sa konal 3. novembra 2009 vo Washingtone,
– so zreteľom na správu o pokroku prijatú na štvrtom zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady 27. októbra 2009, na spoločné vyhlásenie prijaté na Transatlantickom dialógu zákonodarcov (TLD) a na zasadania, ktoré sa konali 4. – 9. decembra 2009 v New Yorku a 4. – 6. júna 2010 v Madride,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a USA posilnení transatlantickej spolupráce v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti z 28. októbra 2009,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a USA o boji proti terorizmu z 3. júna 2010,
– so zreteľom na závery samitu G-20, ktorý sa konal 26. a 27. júna 2010 v Toronte a 21. až 23. októbra 2010 v Soule,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže transatlantické vzťahy sú neobyčajné a široké vrátane spoločných záväzkov k demokracii, právnemu štátu, ľudským právam, boju proti terorizmu a nešíreniu zbraní hromadného ničenia; so zreteľom na spoločné záujmy a hodnoty EÚ a USA, na vzájomnú potrebu spolupráce a na pripravenosť Európskeho parlamentu vypočuť si prezidenta USA a Kongres USA,
B. keďže vzťahy EÚ – USA hrajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní riešenia celosvetových otázok a nových výziev,
C. keďže EÚ a USA celosvetovo spolupracujú na presadzovaní spoločného programu, ktorý sa zakladá na spoločnej histórii, kultúre, záujmoch a hodnotách, a keďže vzťahy EÚ – USA musia hrať kľúčovú úlohu v zabezpečení toho, že k celosvetovým otázkam a nových výzvam sa pristupuje v rámci medzinárodného práva a existujúcich multilaterálnych inštitúcií, najmä OSN, OBSE a NATO,
D. keďže spolu predstavujú títo dvaja transatlantickí partneri polovicu celosvetového hospodárstva s partnerstvom v hodnote 4,28 miliárd USD, ktoré je najväčším, najintegrovanejším a najdlhšie fungujúcim ekonomickým vzťahom na svete a kľúčovým lídrom prosperity celosvetového hospodárstva, a keďže sila transatlantického vzťahu a záväzok k nemu sú z hľadiska súčasnej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy ešte významnejšie,
E. keďže sa títo dvaja partneri zaviazali k spolupráci, aby podporovali rast a zamestnanosť vo svojich hospodárstva, a keďže Európsky parlament aj naďalej podporuje dokončenie bezbariérového transatlantického trhu do roku 2015, ktorého dosiahnutie bude spolu s dokončením vlastného jednotného trhu EÚ základným prvkom v opätovnom naštartovaní celosvetového hospodárskeho rastu a oživenia,
F. keďže rozvojové krajiny prispievali k vplyvom zmeny klímy v dôsledku ľudskej činnosti najmenej, pričom však čelia ich najvážnejším dôsledkom, a keďže negatívne externality zmeny klímy vystavujú medzinárodné investície na znižovanie chudoby riziku, čím ohrozujú dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; keďže je aj potrebné pokračovať v dialógu o iniciatíve týkajúcej sa transatlantického partnerstva pre rozvoj,
Samit EÚ – USA
1. trvá na dôležitosti zintenzívnenia strategického dialógu administratívy EÚ a USA, spolupráce a koordinácie pri riešení celosvetových výziev a regionálnych konfliktov;
2. vyzýva oboch partnerov, aby podporovali dodržiavanie demokracie a ľudských práv vo svete ako kľúčový prvok svojej politiky; zdôrazňuje potrebu intenzívnej koordinácie v oblasti preventívnej a krízovej diplomacie;
3. považuje za potrebné, aby na samite EÚ – USA obaja partneri prevzali vedúcu úlohu v plnení záväzkov skupiny krajín G-20;
4. zdôrazňuje význam spolupráce EÚ a USA pri dosahovaní dohody o konkrétnych záväzkoch s cieľom dosiahnuť medzinárodnú dohodu na konferencii OSN o zmene klímy (COP-16) v Kankúne na základe vedeckých dôkazov, do ktorej by bola zahrnutá aj primeraná medzinárodná pomoc a financovanie zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovania sa zmene klímy v rozvojových krajinách;
5. víta nový prístup administratívy USA k Izraelu a vyzýva na opätovné oživenie európsko-amerického partnerstva v súvislosti s izraelsko-palestínskym konfliktom; v tejto súvislosti víta začatie priamych rokovaní medzi Izraelom a palestínskou samosprávou, ktoré boli oznámené 2. septembra 2010 vo Washingtone; pripomína, že sú potrebné ďalšie rokovania, ktoré v dohodnutom časovom rámci povedú k riešeniu v podobe existencie dvoch štátov spolunažívajúcich v mieri a bezpečí: štátu Izrael a demokratického a životaschopného Palestínskeho štátu; zdôrazňuje, že úplný mier, ktorý je základným záujmom strán v regióne a EÚ, sa musí dosiahnuť na základe príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, madridských zásad vrátane mierového územia, plánu, dohôd, ktoré zainteresované strany dosiahli v minulosti a arabskej mierovej iniciatívy, a zdôrazňuje, že je potrebné aktívne zapojenie blízkovýchodného kvarteta do mierového procesu, pričom uznáva význam arabskej mierovej iniciatívy a pokračujúcu spoluprácu s arabskými partnermi;
6. zdôrazňuje, že nejasnosti o povahe iránskeho jadrového programu ohrozujú systém nešírenia jadrových zbraní a stabilitu v regióne a vo svete; vyjadruje sklamanie nad tým, že Irán naďalej odmieta neobmedzenú spoluprácu s MAAE, pričom jej bráni v práci tým, že odmieta poskytnúť prístup ku kľúčovým jadrovým zariadeniam a stavia sa proti príchodu inšpektorov; vyzýva vedúcich činiteľov Iránu na plnenie povinností, ktoré Iránu vyplývajú zo ZNJZ; žiada, aby Teherán ratifikoval a plnil dodatkový protokol k dohode o zárukách a vyzýva USA a EÚ, aby na dosiahnutie tohto cieľa skoordinovali svoje zahraničné politiky;
7. uvedomujúc si, že únik tajných vojenských dokumentov predstavuje riziko, že vojenský personál bude vystavený nebezpečenstvu, je hlboko znepokojený nedávnymi vážnymi obvineniami, že v Iraku sa tolerovalo mučenie; vyzýva, aby sa tejto otázke venovala pozornosť na samite EÚ – USA s úmyslom začať nezávislé transatlantické vyšetrovanie;
8. vyzýva Kórejskú ľudovodemokratickú republiku, aby splnila svoje záväzky vyplývajúce zo šesťstranných rozhovorov vrátane úplného a overiteľného zanechania všetkých jadrových zbraní a jestvujúcich jadrových programov; vyzýva Kórejskú ľudovodemokratickú republiku, aby plne uplatňovala všetky príslušné záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojovania, opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu šesťstranným rokovaniam a je aj naďalej presvedčený o dosiahnutí uspokojivého a úplného vyriešenia týchto problémov diplomatickou cestou;
9. zdôrazňuje význam NATO ako základného kameňa transatlantickej bezpečnosti a vyzýva na strategickú spoluprácu medzi USA a členskými štátmi EÚ s cieľom čeliť celosvetovým výzvam v oblasti bezpečnosti; víta projekt novej strategickej koncepcie navrhnutý na prijatie na samite NATO 19. – 20. novembra v Lisabone; domnieva sa, že príslušné zmeny v tejto širokej bezpečnostnej štruktúre by sa mali riešiť aj v dialógu s Ruskom a členskými štátmi OBSE, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje význam SBOP a hodnotu posilnenej európskej obrannej spôsobilosti pri zvyšovaní transatlantickej bezpečnosti;
10. poukazuje na nárast rôznych výziev, ktoré sa ukazujú ako spoločné výzvy pre EÚ aj USA; vyzýva partnerov, aby iniciovali širokú spoločnú stratégiu, v ktorej sa zhodnotia a rozvinú všetky opatrenia transatlantickej politiky, aby vznikol jednotná, súvislá a rozsiahla stratégia na účinné riešenie týchto problémov;
11. víta podpísanie novej zmluvy START americkým prezidentom Barackom Obamom a ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom 8. apríla 2010 v Prahe a očakáva jej ratifikáciu oboma stranami;
12. vyzýva na výraznejšie úsilie EÚ a USA spojiť sa s Tureckom, Gréckom a Cyprom s cieľom dosiahnuť trvalé riešenie cyperskej otázky, ktoré sa bude zakladať na federálnej ústave dvoch zón a dvoch komunít znova zjednoteného ostrova; poznamenáva, že ak sa nevyrieši cyperská otázka, nebude existovať základňa pre silné vzájomné partnerstvo medzi EÚ a NATO a vlastné úsilie EÚ o vytvorenie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky bude prekazené; zdôrazňuje strategický význam Turecka vo vzťahoch EÚ – USA a zdôrazňuje, že cieľ lepšej stability vo východnom Stredozemí, Blízkom východe a Zakaukazsku sa splní prostredníctvom novej bezpečnostnej zmluvy medzi EÚ, USA a Tureckom;
13. uznáva prekrývajúce sa obchodné a politické záujmy EÚ a USA v Latinskej Amerike, kde má EÚ strategické partnerstvá s Mexikom a Brazíliou a dohody o voľnom obchode s Čile a Mexikom a rokuje o dohode s Kolumbiou; chápe znepokojenie USA týkajúce sa nárastu autoritárstva v krajinách, ako je Venezuela a pokračujúceho diktátorstva na Kube; vzhľadom na významné investície EÚ a na pevné historické väzby v regióne očakáva ďalšiu spoluprácu s USA vo svojom susedstve,
Zasadnutie Transatlantickej hospodárskej rady a jej posilnenie
14. je presvedčený, že TEC je najvhodnejším mechanizmom riadenia transatlantického hospodárskeho partnerstva; naliehavo vyzýva partnerov, aby využívali plný potenciál TEC s cieľom prekonať existujúce prekážky hospodárskej integrácii a do roku 2015 dosiahnuť bezbariérový transatlantický trh, čo bude pozitívnou odpoveďou na súčasnú hospodársku a sociálnu krízu;
15. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s blížiacou sa schôdzou TEC vyvíjala úsilie na formálne prijatie postupov vzájomného uznávania vyhlásení o zhode výrobkov, ktoré podliehajú povinnému testovaniu tretími stranami, najmä informačných a komunikačných technológií a elektrických zariadení, aby trvala na vzájomnom uznávaní zákonných meracích jednotiek, najmä na akceptovaní výhradne metrického označovania výrobkov pochádzajúcich z EÚ v USA, aby s orgánmi USA preskúmala možnosti štandardizácie a vytvorila okrúhle stoly pre normy, ktoré by sa zameriavali na inovačné riešenia, a aby koordinovala tieto činnosti na medzinárodnej úrovni;
16. považuje za mimoriadne dôležité otvoriť v rámci TEC dialóg o nových potravinách a používaní nových technológií vo výrobe potravín; zdôrazňuje obavy v súvislosti s klonovaním v oblasti chovu zvierat;
17. požaduje v rámci TEC spoluprácu vo všetkých otázkach, ktoré majú vplyv na regulačné prostredie pre priemysel, a najmä MSP, aby sa pri úvahách o právnych predpisoch s transatlantickým dosahom postupovalo v súlade s koncepciou iniciatívy EÚ „Small Business Act“ – „najprv rozmýšľať v malom“;
18. zdôrazňuje aj význam využívania TEC ako rámca pre makroekonomickú spoluprácu medzi partnermi, pričom berie do úvahy ich bezprecedentnú spoluprácu počas krízy a vyzýva príslušné monetárne inštitúcie, aby posilnili vzájomnú spoluprácu, najmä v oblasti dohľadu a predchádzania systémovému riziku; uznáva dôležitú úlohu EÚ a USA vo svetových finančných inštitúciách vrátane MMF, Svetovej banky a Banky pre medzinárodné zúčtovanie;
Úloha Transatlantického dialógu zákonodarcov v TEC
19. opätovne vyzýva vedenie EÚ a USA a spolupredsedov TEC, aby zohľadnili kľúčovú úlohu zákonodarcov pri dosahovaní úspechu TEC; dôrazne ich žiada, aby do činnosti TEC plne a priamo zapojili zástupcov Transatlantického dialógu zákonodarcov, keďže zákonodarcovia nesú so svojimi príslušnými výkonnými zložkami spoluzodpovednosť za uzákonenie a dohľad nad mnohými rozhodnutiami TEC;
20. domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa najdôležitejší členovia Kongresu a poslanci Európskeho parlamentu zúčastnili na dialógu zákonodarcov a činnosti TEC, s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy nemali neželateľný vplyv na transatlantický obchod a investície; dúfa, že súčasný Transatlantický dialóg sa rozvinie do transatlantického medziparlamentného zhromaždenia na základe odporúčaní Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 26. marca 2009;
Dvojstranný a medzinárodný obchod
21. je odhodlaný naďalej vyzývať zákonodarcov USA – a Komisiu žiada o rovnakú výzvu v rámci TEC – aby znova zvážili 100 % povinnosť kontroly kontajnerov, a rozvíjať spoluprácu s USA založenú na riadení rizík vrátane vzájomného uznávania programov obchodného partnerstva medzi EÚ a USA v súlade s rámcom noriem SAFE Svetovej colnej organizácie;
22. zdôrazňuje naliehavú potrebu čo najskôr uzatvoriť dauhaské kolo rokovaní o rozvojovej agende; berie však do úvahy požiadavku nového, zásadného návrhu rozvíjajúcich sa ekonomík, akými sú Čína, India a Brazília; vyzýva USA, aby spolu s EÚ vytrvali s cieľom odstrániť zostávajúce prekážky;
23. domnieva sa, že prístup na trhy tretích krajín je spoločným záujmom pre EÚ aj USA, najmä ak má v niektorých novo rozvinutých krajinách, ako sú Brazília, India a Čína, v ktorých sú stále významné a diskriminačné obchodné a netarifné prekážky, pravdepodobne začať oživenie hospodárstva po finančnej kríze; je presvedčený že TEC môže zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní spoločného prístupu EÚ a USA v oblasti ich obchodných vzťahov s tretími krajinami; vyzýva TEC, aby svoje úsilie zamerala na širší spoločný prístup USA a EÚ k novým dohodám o voľnom obchode a spoločnú stratégiu o nich v záujme štandardizácie z nich vyplývajúcich ustanovení;
Vývoj
24. pripomína, že medzinárodné záväzky v oblasti rozvojových cieľov tisícročia, z ktorých viaceré zaostávajú, sa dosiahnu do roku 2015 len ak budú industrializované krajiny dodržiavať svoje záväzky a poskytovať 0,7 % zo svojich HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc; vyzýva preto EÚ a USA, ako aj ostatných medzinárodných darcov, aby dodržiavali svoje záväzky a prijali opatrenia na urýchlenie pokroku s cieľom dosiahnuť RCM do roku 2015;
Hospodárska a finančná kríza
25. pripomína, že dohoda Bazilej II a jej blížiaca sa revízia má byť celosvetovou normou a vyzýva USA, aby urýchlene implementovala dohodu Bazilej II; je preto veľmi znepokojený tým, že obmedzenia stanovené v rozličných vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v reakcii na krízu (najmä reforma Wall Street a zákon o ochrane spotrebiteľa v USA, ktoré obmedzujú platnosť externých ratingov) by vyústili do závažného rozdrobenia v uplatňovaní tejto globálnej normy; ďalej poznamenáva, že dôsledné všeobecné účtovné pravidlá sú pre uplatňovanie rovnakých podmienok nevyhnutné a vyzýva USA, aby prijali medzinárodné normy finančného výkazníctva (IFRS);
26. dôrazne žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoj transatlantický finančný regulačný dialóg s USA a poznamenáva, že táto kríza bola od veľkej hospodárskej krízy najhoršou celosvetovou recesiou a že pri jej riešení spolupracovali vlády celého sveta, najmä EÚ a USA, nevídaným spôsobom, aby zreformovali finančné trhy a inštitúcie
27. domnieva sa, že hospodárske a finančné správne štruktúry zavedené na začiatku krízy, či už na celosvetovej úrovni, v USA alebo v rámci EÚ, nepriniesli do celosvetového finančného systému dostatočnú stabilitu; domnieva sa, že s narastajúcou vzájomnou závislosťou ekonomického a finančného trhu sa musí spolupráca v oblasti makroekonomických politík a dohľadu nad najdôležitejšími ekonomikami posilniť; berie ďalej do úvahy, že EÚ musí riešiť problém svojho zastúpenia v Medzinárodnom menovom fonde;
28. vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali s Čínou pri riešení globálneho sporu týkajúceho sa výmenných kurzov zahraničných mien bez toho, aby uplatňovali protekcionistické alebo odvetné opatrenia; domnieva sa, že členské štáty EÚ sú v porovnaní s USA pod rôznymi tlakmi trhu, najmä pokiaľ ide o štátne dlhopisy a existenciu menovej únie;
29. poznamenáva, že návrh zákona Frank-Dodd a program regulačnej reformy v EÚ postupujú podľa iniciatív G-20 a považuje za dôležité, aby táto spolupráca pokračovala počas celého postupu tvorby predpisov; poznamenáva, že je to osobitne zrejmé v legislatívnom postupe týkajúcom sa trhov OTC derivátov; zdôrazňuje, že viaceré rozdiely sú spôsobené odlišnosťami v charaktere zákonodarstva a úloh orgánov dohľadu pri tvorbe predpisov;
Energetika, životné prostredie, doprava, hospodárstvo, výskum a veda
30. víta vytvorenie energetickej rady EÚ – USA ako nového rámca na prehĺbenie transatlantického dialógu o strategických energetických otázkach, akými sú bezpečnosť dodávok alebo politiky na prechod k energetickým zdrojom s nízkym obsahom uhlíka, pričom sa posilňuje súčasná vedecká spolupráca v oblasti energetických technológií; víta podpísanie novej energetickej dohody STAR medzi EÚ a USA o spolupráci v programoch označovania energeticky účinného kancelárskeho zariadenia a spoluprácu v oblasti vývoja energetických technológií ako vodíková technológia alebo projekt jadrovej fúzie ITER;
31. podporuje TEC v rozvoji spolupráce smerom k spoločnej stratégii v oblasti externej energie a surovín, ktorá podporuje diverzifikáciu zdrojov, dodávkových ciest a infraštruktúry a propaguje energeticky účinné hospodárstvo, s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie, a podporuje TEC v pomoci pri hľadaní konvergenčných kritérií trvalej udržateľnosti pre kombinovanie energií a v pokroku vo výskume a vývoji vrátane výskumu a vývoja biopalív;
32. konštatuje, že zmena klímy je celosvetovým problémom, pre ktorý neexistuje jedno politické a technologické riešenie, ale že kombináciou súčasných možností a výrazným zvýšením účinnosti vo všetkých oblastiach hospodárstva a spoločnosti v rozvinutých a rozvojových krajinách by sa prispelo k vyriešeniu problému zdrojov a distribúcie a pripravila by sa pôda pre tretiu priemyselnú revolúciu;
33. naliehavo vyzýva predsedníctvo EÚ, aby sa na nadchádzajúcom samite v Kankúne usilovalo dosiahnuť odvážny záväzok USA a spoluprácu USA, pokiaľ ide o podporu väzieb medzi ETS EÚ a regionálnymi alebo federálnymi systémami obchodovania s emisiami v USA; v tomto kontexte poznamenáva, že je dôležité zabezpečiť spoločné normy a kritériá na všetkých vznikajúcich trhoch ETS, aby sa predišlo zbytočným regulačným prekážkam na týchto vznikajúcich trhoch;
34. vyzýva USA, aby umožnili úplnú a účinnú implementáciu prvej etapy dohody medzi EÚ a USA o leteckej doprave a dohody o bezpečnosti leteckej dopravy; pripomína Komisii a orgánom USA, že neuzatvorenie druhej etapy dohody by mohlo viesť k odstúpeniu od dohody z prvej etapy zo strany niektorých členských štátov;
35. naliehavo žiada TEC, aby podporoval spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom lepšie využívať potenciál nedávno rozšírenej dohody medzi EÚ a USA v oblasti vedy a technológií, najmä rozšírením prístupu koordinovaných výziev na návrhy v oblastiach vzájomného strategického záujmu a zintenzívnením spolupráce v energetickom výskume, napr. v oblasti Medzinárodného partnerstva pre vodíkové hospodárstvo (IPHE), Vedúceho fóra v oblasti sekvestrácie uhlíka (CSLF) a Johannesburskej koalície pre energiu z obnoviteľných zdrojov (JREC);
Duševné vlastníctvo a ochrana spotrebiteľa
36. zdôrazňuje význam úzkej transatlantickej spolupráce s ohľadom na digitálny program, napr. digitálny trh, internetová sloboda vo svete, neutralita, spoločné normy, transparentnosť a právny štát v súvislosti s ACTA;
37. považuje za podstatné rozvíjať spoločnú akčnú stratégiu EÚ – USA na posilnenie práv duševného vlastníctva s cieľom bojovať proti falšovaniu a pirátstvu v celosvetovom obchode; vyzýva na vytvorenie transatlantickej pracovnej skupiny na boj proti falšovaniu ako potrebného signálu politického odhodlania bojovať proti nelegálnym činnostiam, ktoré narúšajú hospodársku súťaž inovatívnych a kreatívnych hospodárstiev, pričom sa budú dodržiavať občianske slobody, sloboda vyjadrovania, rešpektovanie súkromia a riadny postup;
Justičná a policajná spolupráca, víza
38. trvá na tom, že EÚ musí rokovať ako jeden subjekt o prístupe k programu bezvízového styku USA, aby zabezpečila, že štyri členské štáty – Bulharsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko – na ktoré sa nevzťahuje bezvízový styk, nepodpíšu s USA bilaterálne dohody s cieľom získať bezvízový styk; opätovne zdôrazňuje, že Komisia musí aj naďalej vo vzťahu s USA zdôrazňovať význam čo najrýchlejšieho pristúpenia štyroch zostávajúcich členských štátov EÚ k bezvízovému styku pre EÚ na politickej i technickej úrovni;
39. podčiarkuje spoluprácu medzi EÚ a USA v boji proti celosvetovému terorizmu, naliehavo žiada EÚ a USA, aby pokračovali v spolupráci s cieľom naďalej bojovať proti obnovenej hrozbe terorizmu a pripomína svoje odhodlanie v tejto oblasti a svoje presvedčenie o potrebe zabezpečiť, aby bezpečnostné opatrenia neoslabili ochranu občianskych slobôd a základných práv a maximálne rešpektovanie súkromia a ochrany údajov; opätovne potvrdzuje, že nevyhnutnosť a primeranosť sú kľúčovými zásadami, bez ktorých nebude boj proti terorizmu nikdy účinný;
40. víta úvahy dohody medzi EÚ a USA o zasielaní bankových údajov o vôli USA pozitívne odpovedať na požiadavky týkajúce sa ochrany údajov, ktoré predložil Európsky parlament o správe SWIFT;
41. vyzýva Radu, aby urýchlene odsúhlasila rokovací mandát pre dohodu medzi EÚ a USA o ochrane údajov a následne neodkladne pokročila v rokovaniach a transponovala čo najrýchlejšie výsledok rokovaní do právnych predpisov;
42. vyzýva USA aj EÚ, aby obmedzili zber a spracovanie údajov na absolútne minimum skutočne nevyhnutné na bezpečnostné ciele, aby sa minimalizovalo ohrozenie slobody a občianskych slobôd, a naliehavo žiada, aby sa žiadosti o presun údajov ako aj iné dojednania v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí spracúvali vo všeobecnosti v multilaterálnom rámci USA – EÚ, a nie bilaterálne s jednotlivými členskými štátmi;
43. zdôrazňuje svoje vážne obavy v súvislosti s tzv. aktom na podporu cestovania a jeho diskriminačným účinkom, keďže sa uplatňuje len na cestujúcich v rámci programu bezvízového styku USA, ako aj obavy týkajúce sa ochrany údajov, keďže platby sa môžu vykonávať len jednou zo štyroch najdôležitejších kreditných kariet, ktorých správcovské spoločnosti sídlia všetky v USA; žiada, aby sa na nadchádzajúcom stretnutí ministrov SVV EÚ – USA v decembri venovala pozornosť poplatku ESTA,
44. s ohľadom na nedávny vývoj na oboch stranách atlantického oceánu, ktorý nastoľuje výzvy harmonickým, rozmanitým spoločnostiam, vyzýva na otvorený dialóg medzi našimi vládami a spoločnosťami o tom, ako sa môžeme všetci usilovať o väčšiu toleranciu a rešpektovanie diverzity v našich spoločenstvách v rámci dodržiavania základných ľudských práv všetkými zúčastnenými;
45. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Kongresu Spojených štátov amerických, spolupredsedom Transatlantického dialógu zákonodarcov a spolupredsedom a sekretariátu Transatlantickej hospodárskej rady.