NÁVRH UZNESENIA o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA)
16.11.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Carl Schlyter, Eva Lichtenberger, Sandrine Bélier, Malika Benarab‑Attou, Judith Sargentini, Franziska Keller, Jan Philip Albrecht, Michail Tremopoulos, Christian Engström, Margrete Auken v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0617/2010
B7‑0617/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA)
Európsky parlament,
– so zreteľom na konsolidovaný text obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) z 15. novembra 2010,
– so zreteľom na stratégiu pre efektívne uplatňovanie Charty základných práv Európskou úniou,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o transparentnosti a stave rokovaní o ACTA,
– so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie 0012/2010 o nedostatočnej transparentnosti procesu obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA),
– so zreteľom na rozpravu v pléne z 20. októbra 2010 o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu,
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 90/2009/(JD)OV týkajúcej sa prístupu k dokumentom ACTA,
– so zreteľom na vyhlásenia švédskeho ministra spravodlivosti o ACTA z 21. októbra 2010,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k súčasným rokovaniam Európskej únie o obchodnej dohode o boji proti falšovaniu a na list pracovnej skupiny pre ochranu údajov adresovaný Európskej komisii,
– so zreteľom na smernicu o elektronickom obchode 2000/31/ES, smernicu o informačnej spoločnosti 2001/29/ES a na oznámenie Komisie s názvom Digitálna agenda pre Európu,
– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru, vedu a vzdelávanie Rady Európy (dok. 12101, 7. januára 2010) s názvom Prehodnotenie kreatívnych práv v dobe internetu,
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou (2003/C 321/01),
– so zreteľom na závery Rady EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003,
– so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práva duševného vlastníctva (TRIPS) Svetovej obchodnej organizácie (WTO),
– so zreteľom na deklaráciu z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví prijatú 14. novembra 2001 vo WTO,
– so zreteľom na spor WTO DS409, Európska únia a členský štát – Zabavenie generických liekov v tranzite,
– so zreteľom na spor WTO DS362, Čína – Opatrenia ovplyvňujúce ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva,
– so zreteľom na intervencie členov WTO o ACTA na Rade WTO pre TRIPS 26. – 27. októbra 2010,
– so zreteľom na správu WTO o Rade pre TRIPS z 8. – 9. júna 2010,
– so zreteľom na Viedenský dohovor o zmluvnom práve z 23. mája 1969,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vyjednávači dohody ACTA zdôrazňujú, že účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva je kľúčové pre udržanie hospodárskeho rastu vo všetkých odvetviach hospodárstva a v celom svete; keďže vyjednávači ACTA uverejnili takmer finalizovaný text 6. októbra a Komisia následne informovala Parlament a jeho príslušný výbor; keďže konečný balík dohôd, ktorý rieši námietky voči zneniu dohody ACTA po zmenách v Tokiu, bol na konci kola rokovaní v Tokiu prijatý zostávajúcimi zmluvnými stranami a text bol potom uverejnený 15. novembra 2010,
B. keďže Komisia opakovane zdôraznila význam presadzovania ochrany zemepisných označení; keďže zmluvné strany sa dohodli, že dohodou ACTA sa ustanoví presadzovanie zemepisných označení vo všeobecných oddieloch, ako aj v občianskoprávnom, colnom a digitálnom oddiele,
C. keďže Komisia sa odvoláva na rozhodnutie ombudsmana, aby odôvodnila, že ACTA je vyjednávaná ako obchodná dohoda, a nie ako vykonávacia zmluva; keďže ombudsman uviedol, že „uzatvorenie dohody ACTA môže skutočne viesť k tomu, že EÚ bude musieť navrhnúť a prijať určitú legislatívu. V takomto prípade by dohoda ACTA bola jediným alebo hlavným dôvodom na túto legislatívu a občania by mali jasný záujem na tom, aby boli o dohode ACTA informovaní“; keďže niektoré vlády sa domnievajú, že dohoda ACTA si bude vyžadovať zmeny vo vnútroštátnom práve, ktoré posilnia právomoci polície, pokiaľ ide o konanie z vlastnej iniciatívy s cieľom presadzovať práva duševného vlastníctva,
D. keďže inštitucionálne usporiadanie v rámci dohody ACTA udeľuje výboru ACTA právomoci súvisiace okrem iného s vykonávaním a realizáciou dohody, jej zmenami a doplneniami, účasťou mimovládnych subjektov a rozhodnutiami týkajúcimi sa pravidiel a postupov výboru; keďže podľa článku 21 ZEÚ sa má Únia usilovať o podporu demokracie,
E. keďže Viedenský dohovor o zmluvnom práve uznáva význam prípravných prác na účely výkladu zmlúv; keďže vyjadrenia Komisie o určitých prvkoch dohody ACTA, konkrétne o tzv. opatreniach vychádzajúcich zo zásady „trikrát a dosť“, sú v rozpore s niekoľkými verejne dostupnými prípravnými textami,
F. keďže Komisia vo svojom oznámení z 19. októbra 2010 uviedla, že „činnosť Únie musí presahovať výčitky, pokiaľ ide o základné práva a že „Únia musí ísť v tejto veci príkladom“; keďže Komisia počas plenárnej schôdze 20. októbra 2010 uviedla, že „ACTA ešte nie je parafovaná“ a že „výsadou Komisie ako vyjednávača je určiť okamih, kedy budú rokovania technicky dokončené a kedy bude možné dohodu parafovať“.
G. keďže cieľom smernice 2001/29/ES je ustanoviť harmonizovaný právny rámec týkajúci sa autorských práv a s nimi súvisiacich práv; keďže článok 5 tejto smernice uvádza úplný zoznam možných výnimiek a obmedzení a obmedzuje možnosti členských štátov ustanoviť nové výnimky a obmedzenia, pričom Rada Európy nazvala tento prístup „chybou“; keďže dohoda ACTA nerieši možnosť rozšíriť existujúce výnimky a obmedzenia a môže obmedziť priestor národných súdov pri flexibilnej interpretácii existujúcich výnimiek; keďže technický pokrok rozšíril a diverzifikoval možnosti tvorby, výroby a využívania autorských diel a keďže spravodlivá rovnováha záujmov držiteľov práv a užívateľov si vyžaduje nové postoje k flexibilnejšiemu prístupu k týmto dielam prostredníctvom digitálnych technológií; keďže Komisia pripravuje legislatívny návrh o tzv. osirotených dielach s cieľom uľahčiť digitalizáciu a rozširovanie kultúrnych diel v Európe,
H. keďže zmluvné strany dohody ACTA sa dohodli, že krytie patentov v oddiele občianskoprávnej vynútiteľnosti bude dobrovoľné; keďže vyjednávači dohody ACTA tvrdia, že „dohoda ACTA nebude brániť cezhraničnému tranzitu legálnych generických liekov“; keďže Parlament vo svojom uznesení a písomnom vyhlásení vyhlásil, že žiadne opatrenie zamerané na posilnenie právomocí týkajúcich sa cezhraničnej kontroly a zadržania tovaru by nemalo narušiť celosvetový prístup k legálnym, cenovo dostupným a bezpečným liekom; keďže nariadenie Rady 1383/2003, ktorého ustanovenia sú predmetom diskusie v rámci sporu vo WTO, ustanovuje opatrenia na hraničnú kontrolu tovaru v tranzite; keďže podniky, výrobcovia generických liekov a obhajcovia pôsobiaci v oblasti zdravia na celom svete sa vyslovujú proti začleneniu patentov do dohody ACTA a varujú pred potenciálnymi negatívnymi vplyvmi tohto kroku na technické inovácie, prístup k liekom a konkurenciu generík;
I. keďže Parlament vyjadril vo svojom písomnom vyhlásení názor, že poskytovatelia internetových služieb by nemali byť zodpovední za údaje prenášané alebo zhromažďované prostredníctvom ich služieb do takej miery, aby bol nutný predbežný dohľad alebo filtrovanie takýchto údajov; keďže Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vo svojom stanovisku k dohode ACTA varoval pred tým, že poskytovatelia internetových služieb by mohli „do zmlúv so svojimi zákazníkmi vložiť ustanovenia, ktoré by umožnili monitorovanie ich údajov a odpojenie užívateľov“,
J. keďže Parlament vo svojom uznesení z 10. marca vyjadril vážne znepokojenie nad tým, že pred začiatkom rokovaní o dohode ACTA nebol stanovený žiadny právny základ; keďže oddiel dohody ACTA týkajúci sa trestnoprávnej vynútiteľnosti zahŕňa ustanovenia o trestnom konaní, trestnej zodpovednosti, trestných činoch a trestnoprávnej vynútiteľnosti a postihov; keďže predsedníctvo Rady vyjednalo ustanovenia trestnoprávnej vynútiteľnosti v dohode ACTA; keďže vymedzenie „obchodnej úrovne“ v trestnoprávnych opatreniach dohody ACTA je širšie, ako je výklad tohto pojmu organizáciou WTO v prípade presadzovania práv v Číne;
K. keďže zmluvné strany dohody ACTA sa zaviazali k dodržiavaniu povinností vyplývajúcich z článku 7 dohody TRIPS, že budú prispievať k podpore technologických inovácií; keďže základné politiky EÚ týkajúce sa interoperability vychádzajú z ustanovení obsiahnutých v acquis communautaire, ktoré podporujú reverzné inžinierstvo,
L. keďže do posledných verzií dohody ACTA boli zahrnuté dôležité záruky, a to tak do preambuly, ako aj do ustanovení jej vlastného textu; keďže ustanovenia dohody ACTA môžu aj naďalej obmedzovať uplatňovanie zákonných výnimiek podľa vnútroštátnych právnych predpisov, vyžadovať si zmeny v legislatíve v záujme dodržania prísnejších noriem týkajúcich sa vymáhania škôd a iných postihov, alebo brániť prijímaniu prístupov založených na zásade zodpovednosti za škodu s cieľom obmedziť možnosti nápravy v prípade porušenia predpisov; keďže v článku 1.2 dohody sa uvádza, že „každá zmluvná strana si môže slobodne zvoliť vhodný spôsob vykonávania ustanovení tejto dohody v rámci vlastného právneho systému a právnej praxe.“ neexistujú žiadne všeobecné ustanovenia, ktoré by zmluvnej strane umožnili ignorovať určité povinnosti stanovené v dohode ACTA,
M. keďže cieľom rokujúcich strán je rozšíriť dohodu ACTA aj na obchodných partnerov z rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín; keďže významní obchodní partneri trvali v rámci zasadnutí Rady WTO pre TRIPS na tom, že dohoda ACTA môže byť v rozpore s dohodou TRIPS a inými dohodami WTO, predstavovať riziko pre právo a postupy WTO tým, že sa uplatňuje mimo právneho rámca WTO, ohrozovať rovnováhu práv, povinností a pružností, ktoré boli starostlivo vyjednané v rámci rôznych dohôd WTO, narúšať obchod alebo vytvárať prekážky obchodu a ohrozovať pružnosti, ktoré boli začlenené do dohody TRIPS a do deklarácie o dohode TRIPS a verejnom zdraví z Dauhy v súvislosti s verejným zdravím a obchodom s generickými liekmi,
1. vyzdvihuje úsilie Komisiu o zlepšenie transparentnosti rokovaní o dohode ACTA a jej odhodlanie chrániť inovácie a konkurencieschopnosť EÚ; uznáva, že starostlivá rovnováha medzi záujmami držiteľov práv a spoločnosti ako takej má zásadný význam pre zabezpečenie vedúceho postavenia EÚ v znalostnej ekonomike; víta konštruktívnu spoluprácu Komisie a Parlamentu v duchu revidovanej rámcovej dohody;
2. podporuje ambície Komisie zabezpečiť plné presadzovanie acquis communautaire v oblasti zemepisných označení, avšak vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oblasti presadzovania zemepisných označení zatiaľ nedošlo k výraznejšiemu napredovaniu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa aktívne usilovala o zabezpečenie úspešnosti európskych produktov v svetovej ekonomike prostredníctvom účinného presadzovania zemepisných označení v dohode ACTA a ich rovnakého postavenia vo vzťahu k iným právam duševného vlastníctva;
3. berie na vedomie rozhodnutie ombudsmana a zastáva názor, že občania majú jednoznačný záujem na tom, aby boli informovaní, a na monitorovaní plnenia verejného záujmu, najmä ak si dohoda ACTA vyžiada prijatie určitých právnych predpisov; považuje kritiku utajenia rokovaní o dohode ACTA zo strany širokej verejnosti za signál politickej neudržateľnosti zvoleného procesu vyjednávaní; pripomína Komisii, že v zmysle článku 15 ZFEÚ má povinnosť „podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti“ a dodržiavať „v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti“; žiada Komisiu, aby pred parafovaním dohody poskytla občanom EÚ príležitosti na vyjadrenie pripomienok k zneniu dohody a aby ich náležite zohľadnila;
4. zastáva názor, že výbor ACTA by mal vykonávať svoju činnosť otvoreným, inkluzívnym a transparentným spôsobom; žiada Komisiu, aby pred parafovaním dohody predložila odporúčania k demokratickému riadeniu výboru ACTA, najmä v súvislosti s účasťou zainteresovaných strán, a aby navrhla konkrétne postupy, ktoré sa budú používať v prípade zmien a doplnení dohody, vrátane opatrení, ktoré zabezpečia transparentnosť, umožnia zapojenie verejnosti v súlade s povinnosťami EÚ vyplývajúcimi z článku 15 ZFEÚ a vymedzia úlohu Parlamentu;
5. vyzýva Komisiu, aby zverejnila všetky relevantné prípravné práce a tak umožnila Parlamentu prijať informované politické rozhodnutie k významu znenia dohody;
6. naliehavo vyzýva Komisiu, aby neparafovala dohodu ACTA skôr, než uskutoční a zverejní hodnotenie vplyvu dohody ACTA na základné práva v súlade s oznámením Komisie z 19. októbra 2010;
7. žiada Komisiu, aby v dostatočnom predstihu pred parafovaním dohody poskytla príslušným výborom písomné dôkazy o tom, že dohoda ACTA nebude brániť harmonizácii výnimiek a obmedzení autorských práv a s nimi súvisiacich práv v EÚ, nebude brániť možnosti budúceho rozšírenia výnimiek a obmedzení nad rámec tých, ktoré sú uvedené v smernici 2001/29/ES, nevylúči budúce politické a právne rozhodnutia rozšíriť vzhľadom na technologický pokrok prístup k autorským dielam prostredníctvom využívania výnimiek; neobmedzí legislatívne možnosti, o ktorých Komisia uvažuje v otázke osirotených diel, ani nebude brániť členským štátom zaviesť právne predpisy na rozšírenie prístupu k osiroteným dielam chráneným autorským právom, ktoré by obmedzovali možnosti nápravy v prípade porušenia práv na takéto diela;
8. konštatuje, že patenty nepochybne zostávajú v pôsobnosti viacerých oddielov dohody ACTA; konštatuje, že uplatnenie opatrení občianskoprávnej vynútiteľnosti v dohode ACTA na patenty by mohlo vážne ohroziť prístup k zákonným, cenovo dostupným a životne dôležitým liekom a mohlo by viesť k oneskorenému zavádzaniu generických liekov na trh a narúšať hospodársku súťaž; trvá na tom, že výrazné zvýšenie odškodnení a veľké postihy za prípadné porušenie práv duševného vlastníctva zvýšia právnu neistotu a budú pôsobiť odradzujúco na výrobcov a tretie strany zapojené do výroby, predaja či distribúcie generických liekov, ako sú výrobcovia aktívnych farmaceutických zložiek, humanitárne organizácie, sponzori zdravotníckych programov a orgány na reguláciu liečiv, najmä ak sa tieto ustanovenia budú uplatňovať na tovar v tranzite;
9. konštatuje, že v prípade napadnutia patentu ide často o obchodné spory, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že ustanovenia dohody ACTA týkajúce občianskoprávnej vynútiteľnosti môžu zvýšiť investičné riziko, trhovú neistotu a ohroziť technické inovácie, najmä v odvetviach, kde sa porušenie práv ťažko dokazuje, môžu spomaliť šírenie „zelených“ technológií nevyhnutných v rámci celosvetového úsilia v boji proti klimatickej zmene, ohroziť účinnú výmenu znalostí, rozvoj hospodárstva verejných statkov a životaschopnosť verejnej sféry, a posunúť rovnováhu v neprospech verejného záujmu, pokiaľ ide o presadzovanie patentových práv na živé veci, domáce produkty a tradičné lieky; žiada Komisiu, aby sa pred parafovaním dohody zaoberala vážnymi obavami uvedenými v tomto uznesení, čo sa týka možnosti uplatňovania občianskoprávnych ustanovení na patenty, a aby následne predložila Parlamentu správu v tejto súvislosti;
10. nariaďuje Komisii, aby pred parafovaním dohody predložila Parlamentu právnu analýzu významu, zákonnosti a vymáhateľnosti požadovaných politík dohody ACTA v oblasti spolupráce medzi poskytovateľmi služieb a držiteľmi práv, najmä so zreteľom na to, či úsilie o spoluprácu medzi obchodnými subjektmi neobmedzí základné práva občanov vrátane práva na súkromie, práva na slobodu prejavu a práva na spravodlivý proces; pripomína Komisii, že v zmysle medziinštitucionálnej dohody z roku 2003 nesmie podporovať samoregulačné ani spoluregulačné mechanizmy, ktoré by mohli ohroziť základné práva, ako napr. právo na slobodu prejavu; žiada Komisiu, aby posúdila, či dohoda ACTA môže celkovo zmeniť súčasnú rovnováhu v právnych predpisoch EÚ medzi zákonnými povinnosťami poskytovateľov internetových služieb chrániť osobné údaje konečných používateľov a povinnosťou poskytnúť tieto údaje držiteľom práv duševného vlastníctva či správnym alebo justičným orgánom;
11. opätovne zdôrazňuje svoje hlboké znepokojenie z 10. marca v súvislosti s tým, že nebol stanovený právny základ; žiada Komisiu, aby objasnila rozdelenie právomocí medzi Radou a Komisiou, čo sa týka oddielu dohody ACTA venovaného trestnoprávnej vynútiteľnosti, a to aj v súvislosti s parafovaním tejto dohody; trvá na tom, aby boli pred parafovaním dohody Parlamentu predložené dôkazy o tom, že právny základ rokovaní o dohode ACTA je v úplnom súlade s Lisabonskou zmluvou; žiada Radu a Komisiu, aby pred parafovaním dohody zabezpečili právne posúdenie otázky, či je vymedzenie „obchodnej úrovne“ v dohode ACTA v súlade s rozhodnutím WTO v prípade Číny, či je v úplnom súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity uplatňovanými v EÚ a či neobmedzí používanie vnútroštátnych výnimiek zo strany členských štátov, pokiaľ ide o opatrenia trestnoprávnej vynútiteľnosti;
12. .žiada Komisiu, aby v dostatočnom predstihu pred parafovaním dohody výslovne potvrdila, že ustanovenia dohody ACTA neovplyvnia ustanovenia acquis communautaire, ako napríklad smernicu o počítačových programoch 91/250/EHS a smernicu o informačnej spoločnosti 2001/29/ES a ich vykonávanie v členských štátoch, ktoré v niektorých prípadoch umožňujú reverzné inžinierstvo počítačových programov a obchádzanie technických ochranných opatrení (TPM) s cieľom umožniť interoperabilitu, a tak podporiť hospodársku súťaž a inovácie;
13. víta tie zlepšenia v návrhu znenia dohody ACTA, ktoré poskytujú väčšie záruky súkromia, verejného zdravia a niektorých ochranných ustanovení dohody TRIPS; podnecuje Komisiu k tomu, aby posúdila, či sú ustanovenia o zárukách v dohode ACTA rovnako vykonateľné vo vzťahu k ustanoveniam o presadzovaní; žiada Komisiu, aby predložila dôkazy o tom, že dohoda ACTA nebude brániť členským štátom ani Únii vo využívaní pružností stanovených v dohode TRIPS na zaručenie plného rozsahu možných politík v budúcnosti; žiada Komisiu, aby predložila právne posúdenie toho, či ACTA bude skutočne záväznou dohodou a či jej článok 1 ods. 2 ustanovuje všeobecnú flexibilitu pre každý prvok, ktorý by mohol byť v rozpore s dohodou ACTA vo vnútroštátnom práve; žiada Komisiu, aby predložila mechanizmy, ktoré zmluvným stranám umožnia flexibilne prijímať legitímne výnimky zo záväzkov vyplývajúcich z dohody, ktoré by boli k dispozícii v texte dohody alebo v postupoch výboru ACTA;
14. domnieva sa, že Komisia by sa mala zasadzovať za to, aby boli postupy a podmienky pristúpenia k dohode ACTA dostatočne flexibilné a zohľadňovali úrovne rozvoja, potreby a ciele pristupujúcich krajín v súlade so závermi Rady o súdržnosti politík v záujme rozvoja, žiada Komisiu, aby informovala Parlament o potenciálnom vplyve ACTA na zahraničnú a rozvojovú politiku EÚ s osobitným ohľadom na jej úlohu vo WTO, v Svetovej organizácii pre práva duševného vlastníctva a na ustanovenia TRIPS plus obsiahnuté v dohode ACTA;
15. pripomína svoju výzvu Komisii z 10. marca, aby pred parafovaním dohody uskutočnila hodnotenie vplyvu vykonávania dohody ACTA, pokiaľ ide o základné práva a ochranu údajov, pokračujúce úsilie EÚ o harmonizáciu opatrení na presadzovanie práv duševného vlastníctva a elektronický obchod; okrem toho žiada, aby sa posúdili potenciálne náklady na vynaloženie zdrojov, ktoré sú určené na presadzovanie práva, na prípady porušovania občianskoprávnych predpisov prostredníctvom medzinárodného rámca ACTA vzhľadom na hlavný cieľ dohody, ktorým je boj proti rozširovaniu falšovania a pirátstva;
16. pripomína Komisii a Rade, že súhlas Parlamentu s dohodou ACTA bude závisieť od úplnej a rovnoprávnej spolupráce s Parlamentom a od úplného vykonania tohto uznesenia, najmä pokiaľ ide o parafovanie dohody, a od riadneho zohľadnenia stanovísk Parlamentu;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom štátov zúčastnených na rokovaniach o ACTA.