NÁVRH UZNESENIA o spoločnej stratégii EÚ a Afriky po treťom samite EÚ – Afrika
8.12.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Nirj Deva, Jan Zahradil v mene skupiny ECR
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0693/2010
B7‑0694/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej stratégii EÚ a Afriky po treťom samite EÚ – Afrika
Európsky parlament,
– so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky (ďalej len „spoločná stratégia“) a druhý akčný plán (2011 – 2013) uplatňovania spoločného strategického partnerstva EÚ a Afriky a na spoločné vyhlásenie o zmene klímy, ktoré prijali hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ a Afriky na stretnutí v Tripolise 29. a 30. novembra 2010,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (3), v znení zmien a doplnení dohody, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005 (4) (ďalej len „dohoda z Cotonou“),
– so zreteľom na oznámenie ad hoc výboru Panafrického parlamentu pre vzťahy s Európskym parlamentom a ad hoc delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Panafrickým parlamentom zo 16. februára 2009, ktoré je určené úradujúcim predsedníctvam Africkej únie (AÚ) a EÚ, Európskej komisii a Komisii AÚ, o úlohe Panafrického parlamentu a Európskeho parlamentu pri uplatňovaní a monitorovaní spoločnej stratégie,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 s názvom Rok po Lisabone: o Partnerstve EÚ a Afriky v praxi,
– so zreteľom na spoločné komuniké k správe z 15. zasadnutia ministerskej trojky Afrika – EÚ v Addis Abebe v Etiópii,
– so zreteľom na spoločné preskúmanie v polovici obdobia spoločnej stratégie EÚ a Afriky,
– so zreteľom na spoločné komuniké z 12. zasadnutia ministerskej trojky Afrika – EÚ z 28. apríla 2009,
– so zreteľom na strategický plán AÚ na obdobie rokov 2009 – 2012,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj o druhej revízii Dohody o partnerstve AKT – ES (2009/2165),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18.decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce,
– so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže ambície spoločnej stratégie EÚ a Afriky je možné naplniť len vtedy, ak sa budú riadne riešiť základné otázky týkajúce sa rozvoja Afriky,
B. keďže toto partnerstvo je postavené na našich spoločných hodnotách a cieľoch v úsilí o dobrú správu, demokraciu a uplatňovanie zásad právneho štátu,
C. keďže obe strany súhlasili s tým, že budú spolu presadzovať spoločné záujmy a strategické záujmy, a to nad rámec tradičného zamerania darca – príjemca,
D. keďže cieľom spoločnej stratégie je ísť „za hranice rozvoja“, „za hranice Afriky“ a „za hranice inštitúcií“, aby v porovnaní s minulosťou zahrnula širšiu škálu celosvetových otázok, napr. otázok týkajúcich sa energie, migrácie, demokratického riadenia a obchodu,
E. keďže v roku 2009 bola EÚ opäť najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci vo svete, pričom v tom istom roku Európska komisia poskytla približne 42 % (4,1 mld. EUR) svojej pomoci Afrike;
F. keďže EÚ je zďaleka najväčším obchodným partnerom afrického kontinentu,
G. keďže posilňovanie obchodu a ďalší rozvoj obchodných vzťahov, podpora obchodu a podnikania a vymedzenie vlastníckych práv ponúkajú udržateľnú cestu z chudoby prostredníctvom tvorby bohatstva,
H. keďže je dôležité hľadať súčinnosť a vyhýbať sa prekrývaniu činností inštitúcií v rámci spoločnej stratégie a už existujúcich väzieb, ako je dohoda z Cotonou, európsko-stredozemská stratégia a strategické partnerstvo EÚ a Južnej Afriky,
I. keďže za posledné roky sa vybudovala väčšina inštitucionálnej štruktúry a inovačných pracovných postupov spoločnej stratégie, na mieste sa však dosiahlo veľmi málo,
1. uznáva, že odkedy sa pred troma rokmi stretli hlavy štátov a vlád afrických krajín a členských štátov EÚ, svet prešiel zrýchleným procesom globalizácie a čelí bezprecedentnej finančnej a hospodárskej kríze;
Ciele spoločnej stratégie Afrika – EÚ
Mier a bezpečnosť
2. konštatuje, že vojny a vnútorné konflikty ničia pokrok dosiahnutý rozvojom a opomínajú ľudské práva a že predchádzanie konfliktom a ich riešenie by malo byť predpokladom rozvojovej politiky;
Demokratická správa vecí verejných a ľudské práva
3. vyzýva všetky členské štáty AÚ, aby podpísali, ratifikovali a účinne vykonávali chartu AÚ o demokracii, voľbách a správe vecí verejných; očakáva, že stratégia povedie k dôslednejšiemu zameraniu na otázky boja proti korupcii a správy vecí verejných v budúcnosti;
4. vyjadruje veľké poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek našim opakovaným záväzkom k demokratickej správe vecí verejných a ľudským právam bol Robert Mugabe pozvaný na tretí samit EÚ – Afrika a aktívne sa na ňom zúčastnil; vyzýva všetkých účastníkov, aby v budúcnosti zaujali pevnejší politický postoj s cieľom dať africkým krajinám jasný signál o našej pevnej viere v zásady právneho štátu a demokracie;
Integrácia a infraštruktúra regionálneho obchodu
5. nalieha na afrických lídrov a lídrov EÚ, aby túto stratégiu využili ako nástroj na posilnenie obchodu v rámci afrického kontinentu ako hlavného zdroja rozvoja; je presvedčený, že najdôležitejšia pomoc, akú môže EÚ africkým krajinám poskytnúť, je zlepšenie prístupu afrických podnikov na európske trhy;
6. víta záväzok stratégie k podpore súkromného sektora ako kľúčového nositeľa inkluzívneho a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a ako významného prispievateľa k trvalo udržateľnému rozvoju v budúcnosti;
7. zastáva názor, že infraštruktúra je oblasť, v ktorej môže EÚ zohrávať významnú úlohu, pokiaľ ide o projekty na makroúrovni presahujúce rámec rozvojových programov jednotlivých členských štátov, pričom tieto projekty sú realistické a prispôsobené miestnym podmienkam
Rozvojové ciele tisícročia
8. vyzýva všetky zúčastnené strany, aby potravinová bezpečnosť a potravinová sebestačnosť celej Afriky mala v rámci stratégie aj naďalej vyššiu prioritu; zdôrazňuje, že je potrebné udržateľným spôsobom posilniť poľnohospodárske odvetvie v Afrike, najmä pokiaľ ide o malých poľnohospodárov;
9. domnieva sa, že stratégia sa musí viac zamerať na posilnenie základných sociálnych služieb v Afrike; vyzýva EÚ, aby najmenej 20% svojej pomoci nasmerovala na základné zdravotníctvo a vzdelávanie, a vlády afrických štátov, aby na zdravotníctvo vyčlenili minimálne 15% zo svojich vnútroštátnych rozpočtov;
10. naliehavo vyzýva hlavných afrických predstaviteľov a predstaviteľov EÚ, aby prostredníctvom stratégie zabezpečili väčší prístup k úverom vrátane mikroúverov a k finančným službám v Afrike;
11. nabáda hlavných afrických predstaviteľov a predstaviteľov EÚ, aby stratégiu spoločne využívali na podporu boja proti nezákonnému úniku kapitálu a daňovým únikom, na podporu úplnej transparentnosti a vykazovania údajov za jednotlivé krajiny a aby zvýšili medzinárodný tlak na všetky jurisdikcie, ktoré by mohli umožňovať daňové úniky v rozvojových krajinách;
Energie
12. EÚ poskytne pomoc na výstavbu kapacít v energetike, na rozvoj trhov s obnoviteľnými zdrojmi energie a na opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti v afrických krajinách;
Zmena klímy
13. zdôrazňuje, že najchudobnejší ľudia na svete sú zmenou klímy postihnutí najviac a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby podporovali rozvojové krajiny v ich snahe prispôsobiť sa vplyvu zmeny klímy a v úsilí o rast prostredníctvom nízkouhlíkových technológií s cieľom odstrániť chudobu;
14. konštatuje, že dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o celosvetovú dohodu o klíme, je kľúčové pre celosvetový boj proti chudobe, a v tejto súvislosti zdôrazňuje veľký potenciál prírodných zdrojov energie – slnka, vetra, riek a prílivu, ktorými rozvojové krajiny často oplývajú;
Migrácia, mobilita a zamestnanosť
15. poukazuje na význam poskytnutia holistického riešenia otázok migrácie, mobility a zamestnanosti v záujme oboch partnerov, a to s osobitným cieľom vytvoriť viac kvalitnejších pracovných miest pre Afriku a lepšie zvládať migračné toky.
Veda, informácie a kozmický priestor
16. domnieva sa, že únik mozgov je veľký problém Afriky a že odborníkom, ktorí opustili svoju krajinu, by sa mali poskytnúť silné stimuly na ich návrat a využitie ich vzdelania v krajine ich pôvodu;
Vykonávanie a štruktúra stratégie
17. víta účinné spustenie tejto ambicióznej medzikontinentálnej stratégie v posledných troch rokoch; domnieva sa však, že nadišiel čas, aby stratégia priniesla hmatateľné výsledky a skutočnú pridanú hodnotu výraznejším zameraním na strategický politický mandát; zdôrazňuje potrebu zmeny zamerania ôsmich tematických partnerstiev na menej priorít vedúcich k jasným výsledkom v prípadoch, v ktorých môže stratégia ponúknuť nespochybniteľnú pridanú hodnotu;
18. vyzýva na zjednodušenie príliš zložitej a nepraktickej administratívnej štruktúry stratégie;
19. zdôrazňuje význam výraznejšieho afrického a európskeho politického vedenia a záväzku k stratégii, ako aj stabilnú účasť na partnerstvách a akčných plánoch na všetkých úrovniach;
20. zdôrazňuje, že parlamenty sú na rozdiel od občianskej spoločnosti súčasťou inštitucionálnej štruktúry stratégie, a pripomína svojim inštitucionálnym partnerom, aby tento parlamentný rozmer brali aj naďalej v plnej miere do úvahy, pokiaľ ide o rozhodovací proces a vykonávanie stratégie;
21. požaduje systematickejšiu a účinnejšiu účasť súkromného sektora, afrických národných parlamentov a občianskej spoločnosti na tejto stratégii;
22. vyzýva Africkú úniu, aby Panafrický parlament užšie prepojila so všetkými svojimi činnosťami, aby mohol účinne vykonávať svoju úlohu dohľadu; vidí značné výhody v zintenzívnení politického dialógu medzi Panafrickým parlamentom a Európskym parlamentom;
23. domnieva sa, že EÚ by mala poskytnúť viac zdrojov na budovanie kapacít AÚ, a najmä Panafrického parlamentu, a trvá na tom, že treba posilniť audítorské kapacity inštitúcií AÚ;
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Hospodárskemu a sociálnemu výboru EÚ, Hospodárskej, sociálnej a kultúrnej rade AÚ, Komisii AÚ, Výkonnej rade AÚ, Panafrickému parlamentu, Rade ministrov AKT a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.