NÁVRH UZNESENIA o pracovnom programe Európskej komisie na rok 2011
8.12.2010
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Lothar Bisky v mene skupiny GUE/NGL
B7‑0701/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o pracovnom programe Európskej komisie na rok 2011
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pracovnom programe Komisie na rok 2011,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže obyvatelia v celej Európe demonštrujú proti úsporným opatreniam Európskej únie a jej členských štátov, ktoré majú za následok výrazné zníženia miezd, sociálnych výhod a verejných služieb; keďže obyvatelia odmietajú platiť náklady finančnej krízy zapríčinenej nezodpovedným ziskuchtivým chovaním bánk; keďže obyvatelia nesúhlasia s neoliberálnou politikou, ktorá dala priechod tomuto vývoju,
B. keďže zároveň kľúčové členské štáty a európske inštitúcie uvaľujú ďalšie obmedzenia na národné rozpočty a posilňujú Pakt stability; keďže táto politika pribrzdí dopyt, pričom zníži mzdy a pripraví zavedenie radikálneho liberalizačného programu, čím vytvorí podmienky pre novú hospodársku krízu; keďže Európska komisia pripravuje základ pre zavedenie úspornej politiky tým, že navrhne ďalšie dôchodkové reformy v roku 2011, ďalšie reformy ochrany pracovných miest a systému štátnej pomoci a ďalšiu liberalizáciu a privatizáciu,
C. keďže banky opätovne dosahujú veľké zisky; keďže EÚ a členské štáty preukázali, že nie sú ochotné presadzovať obmedzenia a regulácie týkajúce sa obchodných transakcií bánk, čím neodstraňujú korene krízy,
D. keďže finančná a hospodárska kríza v EÚ pokračuje, pričom v niektorých krajinách dochádza k vzostupu, najmä v Nemecku, a ku stagnácii alebo dokonca poklesu v hospodárstvach niektorých iných krajín, napríklad Grécko, Írsko, Španielsko a Portugalsko,
E. keďže v EÚ žije celkovo 84 miliónov ľudí v chudobe, a čo je pohoršujúce, z toho 19 miliónov detí; keďže zároveň vzrástol počet bohatých a aj hodnota ich majetku,
F. keďže pracovný program Komisie na rok 2011 nereaguje na tieto problémy; keďže rastúca polarizácia EÚ a pokračovanie neoliberálnych politík ohrozuje európsku integráciu a samotnú EÚ,
1. zastáva názor, že program Komisie na rok 2011 sa sústreďuje na nesprávne priority a vychádza z prístupov neoliberálnej politiky, ktoré majú za následok hospodársku a finančnú krízu; požaduje radikálnu zmenu politiky, ktorá kladie na prvé miesto expanziu makroekonomického dopytu a podporu plnej zamestnanosti;
2. vyjadruje poľutovanie nad novými postupmi, na základe ktorých Komisia nepredkladá ročnú politickú stratégiu pri príprave svojho pracovného programu, čím sa znižuje rozsah vplyvu Európskeho parlamentu na pracovný program v prvotných fázach; žiada Komisiu, aby túto situáciu napravila;
3. s obavou poznamenáva, že prvý rok Lisabonskej zmluvy je poznamenaný výraznými konfliktami medzi európskymi inštitúciami pokiaľ ide o demokratickú účasť a kontrolné právomoci Európskeho parlamentu; zdôrazňuje skutočnosť, že demokratizácia Európskej únie je nutnosťou pre prežitie Európskej únie a že posilnenie úlohy Európskeho parlamentu je dôležitý aspekt tohto snaženia;
Hospodárske riadenie a regulácia finančného odvetvia
4. odmieta návrhy Komisie pre hospodárske riadenie, ktoré primerane neodrážajú hlbokú nevyváženosť v rámci EÚ; kritizuje skutočnosť, že tieto návrhy majú za cieľ posilnenie preventívnej a nápravnej časti spochybňovaného Paktu stability a rastu, ktorý má tendenciu ponoriť hospodárstva mnohých členských štátov do hlbokej recesie a vytvoriť veľmi nepriaznivé dôsledky pre väčšinu európskych hospodárstiev;
5. zdôrazňuje potrebu zrušiť Pakt stability a rastu a súčasne vypracovať Pakt o zamestnanosti a raste, ktorý bude podporovať verejné investície, oživí vnútorný dopyt, podporí mikropodniky a MSP a určí konkrétne ekonomické, sociálne a ekologické kritériá prispôsobené konkrétnym potrebám každého členského štátu s osobitným zameraním na znižovanie nezamestnanosti a chudoby,
6. opakuje svoju ostrú kritiku nového rámca finančného dohľadu v Únii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento rámec ponecháva skutočné zdroje finančného rizika nedotknuté a že banky, ktoré pôsobia v rámci Európy budú naďalej kontrolované vnútroštátnymi orgánmi so slabými právomocami;
7. požaduje prísne pravidlá, ktoré zabránia tomu, aby banky preberali nadmerné riziko a aby prenášali riziko to tieňového bankového odvetvia; zastáva názor, že verejný bankový sektor a družstevné banky by mali byť podporované aspoň jednou významnou verejnou bankou s cieľom zabezpečiť financovanie sociálne a ekologicky žiaducich projektov;
8. kritizuje neochotu EÚ regulovať a obmedzovať hedžové fondy a spoločnosti private equity, ktoré v značnej miere prispeli ku kríze prostredníctvom zvýšenia makroprudenciálnych rizík; zdôrazňuje, že spoločnosti private equity sú zodpovedné za rozsiahle rozpredávanie aktív, za nespočetné straty pracovných miest a za likvidáciu mnohých spoločností v EÚ; ostro kritizuje, že nové nariadenie EÚ o hedžových fondoch a spoločnostiach private equity má za cieľ štandardizovať tieto škodlivé produkty a udeliť im právnu istotu namiesto ich obmedzenia;
9. zdôrazňuje potrebu posilniť pravidlá týkajúce sa ratingových agentúr a zlepšiť celosvetovo dohľad nad nimi; požaduje, aby sa zriadila verejnoprávna Európska úverová ratingová agentúra, ktorý by pomáhala pri riešení konfliktov záujmov, ktoré oslabujú proces úverového ratingu;
10. ostro odsudzuje odmietnutie akéhokoľvek druhu daní z finančných transakcií zo strany Komisie a väčšiny členských štátov; domnieva sa, že sa na úrovni EÚ musí zaviesť zdaňovanie menových transakcií (Tobinova daň) a burzových transakcií (vrátane transakcií OTC);
Európska platforma na boj proti chudobe
11. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že rok 2010, ktorý je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, nepriniesol skutočné výsledky; poznamenáva, že nová stratégia má len jednoduchý cieľ znižovania chudoby – znížiť počet postihnutých o 20 miliónov, no nenavrhuje účinné politiky; ostro kritizuje, že boj proti chudobe je len popredným programom, ktorý sa spolieha na takzvanú otvorenú metódu koordinácie;
Politika súdržnosti a štrukturálne fondy
12. pozorne si všíma, že Komisia vo svojom pracovnom programe spomína politiku súdržnosti len ako druhotný prvok hlavnej iniciatívy s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje a v súvislosti s prispôsobením finančného rámca EÚ;
13. pripomína svoje stanovisko, že politika súdržnosti by nemala byť podradená prioritám neliberálnej stratégie EÚ 2020, ktorá kladie dôraz na konkurencieschopnosť, dereguláciu, adaptabilitu a podnikanie; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť by nemala byť náhradou za konvergenciu v členských štátoch a v regiónoch, ktoré zaostávajú v rozvoji;
14. zdôrazňuje, že regionálna politika je neodmysliteľným nástrojom podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti, pričom hlavným cieľom je znižovanie regionálnych rozdielov, podpora skutočnej konvergencie, podnecovanie rastu a zamestnanosti; trvá na tom, že politika súdržnosti sa musí presadzovať a posilňovať aj po roku 2013 a mala by vždy zostať nezávislou politikou poskytujúcou udržateľný rozvoj (hospodársky, sociálny, environmentálny, územný), ktorá by znižovala rozdiely medzi regiónmi a zaostalosť chudobnejších regiónov;
15. je presvedčený, že existujúce financovanie EÚ a súčasné finančné zdroje EÚ na politiku súdržnosti sú nedostačujúce na pokrytie potrieb skutočnej konvergencie, regionálnych rozdielov, vysokej úrovne nezamestnanosti, príjmovej nerovnosti a chudoby v Európskej únii; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť rozpočet EÚ v oblasti politiky súdržnosti; zdôrazňuje význam územného riadenia a plánovania, ktoré zostávajú v zodpovednosti jednotlivých členských štátov;
16. domnieva sa, že HDP by mal zostať hlavným kritériom na určenie oprávnenosti na pomoc v rámci regionálnej politiky, no mal by sa doplniť o iné ukazovatele, ktoré presahujú HDP, vrátane potrieb súvisiacich s odstránením chudoby a sociálneho vylúčenia, rodovej rovnosti, rovnosti a rovnoprávnosti pre všetkých (vrátane riadenia medzi rozličnými európskymi regiónmi a prekonávania nerovností založených na príjme a bohatstve), energetiky, využitia prírodných zdrojov a naliehavostí týkajúcich sa ekosystému;
17. odporúča, aby sa politika súdržnosti prispôsobila najodľahlejším regiónom, ako sú uvedené v článku 349 ZFEÚ, a to prostredníctvom prijatia špecifických opatrení; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na trvalom základe a s dostatočným financovaním, ktoré by umožnili prispôsobenie sa potrebám každého najodľahlejšieho regiónu, pričom by im pomohli čeliť trvalým úskaliam;
Smernica o vysielaní pracovníkov
18. berie na vedomie zámer Komisie zaviesť legislatívny nástroj, ktorý by vymedzil pravidlá presadzovania a vykonávania smernice o vysielaní pracovníkov (SVP); zdôrazňuje však, že je potrebná dôkladná revízia tejto smernice, aby sa zabezpečilo uplatňovanie zásady rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu a práca na rovnakej úrovni na tom istom pracovisku, a že treba objasniť, že ustanovenia o minimálnej mzde sú minimálne požiadavky, ktoré nemožno interpretovať ako maximálne hodnoty, ako to uviedla judikatúra Európskeho súdneho dvora;
19. trvá na tom, aby sa so zreteľom na diskusiu ďalších zmenách zmluvy v súvislosti s ďalším kolom rozširovania zaviedlo v primárnom práve EÚ ustanovenie o sociálnom pokroku, v ktorom sa ustanoví, že základné práva vo všeobecnosti a právo na štrajk a na protest, kolektívne vyjednávanie atď. majú vždy prednosť pred tzv. základnými slobodami vnútorného trhu;
Revízia smernice o pracovnom čase
20. vyjadruje vážne obavy zo zámeru Komisie navrhnúť revíziu smernice o pracovnom čase s cieľom „prispôsobiť smernicu novým skutočnostiam“ a objasniť jej vykonávanie, „najmä pokiaľ ide o problém pohotovostnej služby“; pripomína Komisii, že Parlament sa vyslovil proti návrhom Komisie a Rady o oslabení súčasnej smernice o pracovnom čase a že následne zlyhalo zmierovacie konanie o tejto veci v poslednom parlamentnom období z rozumných dôvodov; varuje Komisiu pred akýmikoľvek pokusmi o oslabenie smernice o pracovnom čase v prípade predkladania novej revízie tejto smernice;
21. žiada Komisiu, aby predložila revíziu smernice o pracovnom čase s cieľom zharmonizovať zamestnanie a súkromný život, v rámci čoho je okrem iného potrebné prinajmenšom:
· jasné obmedzenie maximálneho pracovného týždňa na úrovni EÚ (v prvom rade zníženie súčasnej normy 48 hodín v týždni na 40 hodín, zrušenie všetkých súčasných obmedzení a medzier v súčasnej smernici), čo by poskytlo členským štátom stimul na stanovenie pracovného času na národnej úrovni, čo by pomohlo v boji proti nezamestnanosti;
· zrušenie všetkých voliteľných možností smernice a úplné vykonávanie rozsudkov ESD (pohotovostná služba strávená na pracovisku sa musí považovať za pracovný čas; náhradný odpočinok sa musí udeliť bezodkladne po čase strávenom v službe);
· ak má zamestnanec viac ako jednu pracovnú zmluvu, musia sa prijať opatrenia na zabezpečenie toho, že jeho pracovný čas sa definuje ako súčet pracovných časov podľa všetkých pracovných zmlúv;
Ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci
22. víta zámer Komisie revidovať smernicu 2004/37 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci; zdôrazňuje, že rozsah tejto smernice sa musí rozšíriť, aby sa zohľadnili nové rizikové faktory a reprotoxíny, že úroveň ochrany a prevencie sa musí dôkladne vylepšiť vypracovaním limitných hodnôt vystavenia (OELV) pre benzén, monomér vinylchloridu a prach z tvrdého dreva oveľa prísnejšie a definovaním OELV pre omnoho väčší počet karcinogénov než uvádza súčasná smernica, najmä pokiaľ ide o kryštalický oxid kremičitý;
23. víta návrh Komisie zaviesť iniciatívu na úrovni Spoločenstva o chorobách pohybového ústrojenstva vyplývajúcich z výkonu povolania (MSD); kritizuje však, že Komisia navrhuje úzky prístup pri postupe prepracovaného znenia, pričom sa spoja ustanovenia smerníc 90/269/EHS a 90/270/EHS do jedného legislatívneho nástroja; vyzýva Komisiu, aby navrhla novú smernicu, ktorá by vychádzala zo zásad prevencie, ako sa uvádza v rámcovej smernici 89/391/EHS o zdraví a bezpečnosti pri práci, a ktorá by bola vypracovaná s cieľom zahrnúť všetky pracovné situácie na základe holistického prístupu na odstránenie rizikových faktorov MSD hneď od začiatku; zdôrazňuje, že sa musia riešiť nielen biomechanické ťažkosti, ale aj obsah práce, organizácia práce, fyzické a psychické prostredie, senzorické a emocionálne ťažkosti vrátane rozmeru rodového hľadiska, keďže ženy a muži sú rozdielne postihovaní rizikami MSD;
24. domnieva sa, že nová stratégia Spoločenstva o zdraví a bezpečnosti pri práci 2013 až 2020 musí ukončiť prístup predchádzajúcej stratégie (2007 – 2012), ktorá považovala ochranu zdravia pri práci primárne ako premennú pri produktivite a konkurencieschopnosti podnikov; zdôrazňuje, že nová stratégia by sa mala zamerať na využitie potenciálu REACH na zlepšenie ochrany pracovníkov pred chemickými rizikami, obnovené úsilie na prevenciu chorôb z povolania a zlepšenie kvality pracovného života pracovníkov, posilnenie monitorovania a presadzovanie zodpovedností inšpektorátov práce a zapojenie pracovníkov do navrhovania, monitorovania a vykonávania preventívnych politík, zlepšenie uznávania chorôb z povolania a zaoberanie sa flexibilitou, neistotou, zadávaním zákaziek subdodávateľom atď. ako prekážok riadnej ochrany pred rizikom;
Informovanosť a porady s pracovníkmi
25. berie na vedomie zámer Komisie revidovať smernice 2001/86/ES (stanovy európskej spoločnosti (SE), účasť zamestnancov) a 2003/72/ES (stanovy európskeho družstva, účasť zamestnancov); zdôrazňuje, že cieľ Komisie v súvislosti so zjednodušením predpisov o účasti zamestnancov už môže naznačovať jej ochotu podľahnúť tlaku priemyselnej loby (účasť zamestnancov je záťažou pre SE); zdôrazňuje, že nebolo zámerom, aby sa legislatíva SE stala – a nesmie sa to dopustiť – nástrojom na vzájomné súťaženie medzi vnútroštátnymi úpravami, pokiaľ ide o zapojenie zamestnancov a spolurozhodovanie; vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh týkajúci sa stanov európskej súkromnej spoločnosti, ktorý by ešte viac oslabil práva účasti pracovníkov;
Biela kniha o dôchodkoch a revízia smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
26. zastáva názor, že biela kniha o dôchodkoch, ktorú Komisia predložila, slúži zrejme len ako propagandistická platforma na ďalšie oslabovanie systémov štatutárnych dôchodkov; ostro kritizuje, že už zelená kniha Komisie o dôchodkoch naznačovala, že „primeranosť“ dôchodkov z verejnoprávnych systémov by sa mala upraviť smerom dole vzhľadom na rozpočtové deficity, demografické trendy a pomalší rast, ktorý sa očakáva v nadchádzajúcich rokoch, a že by sa mal zvýšiť počet odpracovaných rokov;
27. ostro kritizuje názorové stanovisko Komisie, že systémom financovania by sa mal dať nový stimul prostredníctvom „posilnenia vnútorného trhu dôchodkov“ – nielen v prípade zamestnaneckých dôchodkových systémov, ale aj v prípade širokej škály súkromných dôchodkových fondov, životného poistenia a podobne – ktoré zrejme informuje navrhovanú revíziu smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IORP); ostro kritizuje, že smernica IORP otvorila poskytovanie služieb pre zamestnanecké dôchodkové systémy voľnej konkurencii a výrazne liberalizovala požiadavky obozretnej regulácie;
28. poukazuje na katastrofálne následky liberalizačných politík a čiastočnej privatizácie dôchodkových systémov: systémy financovania nemôžu splniť pôvodné prísľuby o poskytovaní vyšších výnosov a bezpečného vyplácania dôchodkov, ako to vidno z ich vysokých strát (najmenej 20 % z hodnoty aktív) počas finančnej krízy, čo vyústilo do prebiehajúcich zachraňovaní zo strany členských štátov, vyšších odvodov a zníženia príspevkov z týchto systémov;
29. obhajuje postupnú reintegráciu aktív systémov financovania do verejných dôchodkových systémov – ako to urobila Argentína – s cieľom zvýšiť prerozdelenie, aby sa podporil dvojitý cieľ zabránenia chudobe v starobe a zachovania životnej úrovne, pokiaľ ide o príjmovú zložku dôchodkových systémov;
Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta
30. berie na vedomie zámer Komisie uskutočňovať v EÚ každé dva roky „audit zručností“; domnieva sa však, že rozvoju zručností a kompetencií v priebehu životného cyklu najlepšie poslúži z práva vychádzajúci prístup zohľadňujúci aktívne politiky trhu práce a celoživotné vzdelávanie, komplexnú ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, univerzálne a rovnaké sociálne práva a práva zamestnancov pre všetkých, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a ich súlad, zlepšenie kvality zamestnania a pohody pri práci namiesto úzkeho prístupu zameraného na podporu mobility pracovných síl a podporu flexibility a bezpečnosti; trvá na tom, aby bol program pre zručnosti a pracovné miesta úzko spojený so silnými opatreniami na strane ponuky a dopytu s cieľom podporovať skôr ekologické a sociálne hospodárstvo a príslušné priemyselné a regionálne politiky udržateľného rozvoja, než len stratégiu predvídania zmien;
Mládež v pohybe
31. berie na vedomie zámer Komisie zmeniť a doplniť nariadenie 1612/68 (EURES) s cieľom začleniť systém na úrovni celej EÚ týkajúci sa mobility mladých pracovníkov; trvá na tom, že mobilita mladých pracovníkov musí byť možnosťou výberu a že sa nesmie mladým pracovníkov predpisovať prostredníctvom podmienených požiadaviek;
32. domnieva sa, že samotné zameranie sa na podporu mobility mladých ľudí je príliš úzke na účinný boj s nezamestnanosťou mladých; navrhuje preto, aby Komisia predložila návrh na ochranu európskej mládeže, ktorá by zabezpečila právo, aby každej mladej osobe v EÚ bola ponúknutá vhodná, dobre platená práca, v súlade s jej kvalifikáciou a zručnosťami, odborná príprava, dodatočné školenie alebo kombinácia zamestnania a školenia ihneď pred možnosťou nezamestnanosti;
Práva žien a rodová rovnosť
33. trvá na tom, aby sa nová stratégia pre rovnosť žien a mužov v Európskej únii považovala za akčný program a politický záväzok, ktorý vychádza z Pekinskej akčnej platformy a jej prínosov, keďže ľudské práva žien a dievčat predstavujú neodcudziteľnú, neoddeliteľnú a nedeliteľnú súčasť všeobecných ľudských práv;
34. zdôrazňuje naliehavú potrebu konkrétnych opatrení zameraných na boj proti diskriminácii v oblasti odmeňovania, a to revíziou existujúcej smernice, vypracovaním postupných sektorových plánov s presne vymedzenými cieľmi – ako zníženie rozdielu v odmeňovaní na 0 – 5 % do roku 2020, aby sa odstránili priame aj nepriame formy diskriminácie, alebo podporovaním kolektívneho vyjednávania, odbornou prípravou poradcov pre oblasť rovnosti prostredníctvom vyrovnávania nerovnakého podielu mužov a žien na neplatenej práci a vypracovania plánov v tejto oblasti pre podniky a iné pracoviská;
35. zdôrazňuje potrebu bojovať proti tradičným predstavám vo všetkých oblastiach a vo všetkých etapách života, keďže sú jednou z pretrvávajúcich príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami pri výbere oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania, pri podieľaní sa na domácich a rodinných povinnostiach, v účasti na verejnom živote, v zastúpení na rozhodovacích pozíciách a v možnostiach výberu na trhu práce; vyzýva k prijatiu smernice o zabránení násiliu voči ženám;
Vnútorný trh
36. zastáva názor, že akákoľvek politika vnútorného trhu by mala na prvé miesto klásť sociálne práva a záujmy európskych občanov; odmieta návrhy Komisie o Akte o jednotnom trhu, ktoré sú zamerané na konkurencieschopnosť a zrýchlenie tempa liberalizácie; v prvom rade požaduje moratórium na liberalizačné politiky a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s príslušnými aktérmi vypracovala štúdie o hospodárskych a sociálnych následkoch týchto liberalizačných politík;
37. vyjadruje v súvislosti s úspornými politikami hlboké znepokojenie nad budúcnosťou verejných služieb v EÚ; zdôrazňuje význam verejných služieb a ich poskytovania pre podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v EÚ; ostro kritizuje zaujatosť voči štátu ako poskytovateľovi služieb všeobecného záujmu a požaduje, aby sa verejný tovar presunul pod správu verejného sektora; trvá na posilnení úlohy štátu pri regulovaní trhu, účasti na trhu a intervencií na trhu; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu revidovať smernicu o službách;
38. trvá na tom, že politika Komisie v oblasti štátnej pomoci nesmie ohroziť povinnosti súvisiace so všeobecným záujmom a všeobecným hospodárskym záujmom v členských štátoch; domnieva sa, že verejná pomoc pre podniky na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ by mala byť spojená s dlhodobými záväzkami z ich strany v podobe regionálneho rozvoja a zamestnanosti a že by sa nemala poskytovať žiadna pomoc, ktorú by bolo možné použiť na podporu premiestňovania; požaduje, aby sa posilnila úloha zástupcov zamestnancov vo výkonných radách podnikov a pri štrukturálnych rozhodnutiach v oblasti riadenia;
39. poznamenáva, že Komisia nepredložila návrhy o ochrane spotrebiteľov v období, keď ceny základných tovarov stúpajú, a preto žiada Komisiu, aby navrhla výraznú zmenu v kontrolovaní cien, v rámci čoho by sa štátom dala možnosť kontrolovať ceny základných potravín v prospech obyvateľstva;
40. zdôrazňuje ďalšiu potrebu rozvíjať rovnaké podmienky pre MSP, ktoré naďalej čelia konkurenčným nevýhodám na určitých trhoch, napríklad pri postupoch verejného obstarávania;
Zmena klímy
41. zdôrazňuje, že svetová hospodárska kríza sa nemôže a nesmie využiť ako ospravedlnenie za nečinnosť alebo za zapieranie spravodlivosti v oblasti klímy; pripomína, že rozvíjanie udržateľného hospodárstva je zásadnou časťou východiska zo súčasnej krízy; požaduje preto ekologickú inováciu ako základ transformácie priemyslu s cieľom dosiahnuť udržateľný rast, podporu ekologických technológií, znižovanie energetickej závislosti a zabezpečiť zamestnanosť a sociálnu a hospodársku súdržnosť v rozvinutých a rozvojových krajinách;
42. vyzýva k urýchlenému prijatiu ambicióznych cieľov týkajúcich sa klímy a energetiky s cieľom zabrániť ďalším nákladom súvisiacich so zmenou klímy, a to prostredníctvom iniciatívy Komisie zintenzívniť úsilie pri dosiahnutí viac než 40 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 a najmenej 80 % až 95 % zníženia do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990, aby sa obmedzil globálny priemerný nárast teploty na 1,5°C nad úrovňou hodnôt pred obdobím priemyslu;
43. požaduje nahradenie indikatívneho cieľa EÚ v podobe o 20 % vyššej energetickej účinnosti do roku 2020 povinným cieľom, pričom by 20 % energetickej spotreby EÚ pochádzalo z obnoviteľných zdrojov; požaduje konkrétne záväzné opatrenia, v ktorých by sa vymedzili usmernenia na uplatňovanie rozšírenej energetickej účinnosti z obnoviteľných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len jedna iniciatíva Komisie má legislatívny charakter; vyzýva Komisiu, aby prijala tento legislatívny návrh do konca júna 2011;
44. požaduje iniciatívu Komisie s cieľom prehodnotiť mechanizmus čistého rozvoja a systém obchodovania s emisiami, ktoré v súčasnosti vážne ohrozujú cieľ zníženia emisií CO2 v EÚ a v celom svete; trvá na tom, aby sa presadzovali účinné domáce zníženia bez toho, aby sa spoliehalo na trhové nástroje alebo na mechanizmus flexibility;
45. nalieha na Komisiu, aby predstavila projekty, prostredníctvom ktorých by EÚ a rozvinutý svet pomáhali rozvojovým krajinám v zavádzaní udržateľných a účinných technológií prostredníctvom primeranej finančnej, technickej a technologickej podpory na vytváranie kapacít, a to bez toho, aby mali rozvojové krajiny záväzok získavať drahé patenty na to, aby mohli prijať ambiciózne ciele na zmiernenie dôsledkov;
46. zdôrazňuje potrebu podporovať inovatívne a dodatočné zdroje financovania klimatických akcií v kontexte globálnej dohody vrátane daní z medzinárodných finančných transakcií a financovania z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; zdôrazňuje, že celkové a transparentné zabezpečenia financovania v súvislosti s klímou bude kľúčovým faktorom pri novom a dodatočnom príspevku nad rámec existujúcich rozpočtov ODA, pričom sa zabezpečí vyvážené vyčlenenie prostriedkov na činnosti prispôsobenia a zmiernenia;
47. poukazuje na potrebu predstaviť budúci režim v súvislosti so zmenou klímy s pevnými pravidlami využívania pôdy, zmeny využívania pôdy, udržateľného lesného hospodárenia a rozširovania zásob uhlíku v lesoch rozvojových krajín, pričom sa zabezpečí primeraná implementácia programu REDD+;
Energetická politika
48. berie na vedomie, že Komisia kladie prioritu riešeniu energetických otázok; domnieva sa, že zámerom akejkoľvek budúcej stratégie by malo byť splnenie cieľov energetickej účinnosti a úspornosti, rozvoj nových a obnoviteľných foriem energie, podpora energetických sietí a bezpečnosť dodávok; trvá na tom, že energetická politika EÚ by mala prispievať k dostupným cenám energií v prospech všetkých spotrebiteľov, k posilneniu obnoviteľnej energie v rámci udržateľnej výroby energie a k rozvoju prepojených, integrovaných, interoperabilných a inteligentných energetických sietí; odmieta koncepciu podraďovania zahraničnej politiky zabezpečovaniu energetických dodávok;
49. víta návrh Komisie o nakladaní s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom a zastáva názor, že Komisia by mala urýchliť postup prijímania najvyšších štandardov jadrovej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby začlenila nariadenie o prevoze jadrových prvkov v rámci Spoločenstva aj do svojho pracovného programu na rok 2011;
50. víta legislatívnu iniciatívu Komisie poskytujúcu rámec na realizáciu inteligentných sietí s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť a čerpať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a nalieha na Komisiu, aby túto legislatívu prijala v roku 2011;
51. víta úsilie Komisie v oblasti výskumu a inovácií, no trvá na jasnom rozlišovaní medzi politikou výskumu a politikou inovácií; poznamenáva, že v rámci politiky inovácií EÚ by sa mala posilniť otázka sociálnych inovácií;
Doprava
52. odmieta ďalšiu privatizáciu a liberalizáciu v odvetví dopravy; vyjadruje osobitné obavy nad plánmi Komisie v odvetví železničnej a leteckej dopravy;
53. vyjadruje obavy z balíka opatrení pre letiská, ktorého zámerom je zvýšiť hospodársku súťaž; zastáva názor, že prax ukázala, že privatizácia a hospodárska súťaž nevedú k zlepšeniu bezpečnosti ani k posilneniu práv cestujúcich, ale k menšej bezpečnosti a k zhoršeniu sociálnych práv ľudí pracujúcich v tomto odvetví;
54. odmieta koncepciu vytvorenia jednotného európskeho železničného priestoru, ktorá sa pod rúškom vytvorenia jednotného trhu a prepracovania smernice usiluje učiniť verejnú dopravu predmetom hospodárskej súťaže, podporiť privatizáciu a rozdeliť kompetencie v železničnej doprave tým, že požaduje konkrétne rozdrobenie pracovných miest a súvisiacich znalostí v oblasti bezpečnosti v železničnej doprave;
55. ostro kritizuje skutočnosť, že Európska komisia bez dostatočného posúdenia sociálnych a hospodárskych dôsledkov už existujúcej deregulácie trvá na rozdelení verejnej dopravy podľa oblastí podnikania: stanice, vozový park, útvary údržby, útvary dodávok, čím sa znásobuje administratívna záťaž a oslabujú bezpečnostné predpisy a spoľahlivosť služieb pre zákazníkov;
Environmentálna politika
56. trvá na revízii nariadenia (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch s cieľom zjednodušiť nariadenie a zosúladiť ho s ostatnými povinnosťami podávania správ v rámci legislatívy Spoločenstva o odpadoch, keďže táto revízia bola ohlásená v pracovnom programe Komisie na rok 2010, no ostala bez následných konkrétnych krokov;
57. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh ďalšieho rozvoja programu LIFE+ (finančný nástroj pre životné prostredie); so znepokojením konštatuje, že vo viacerých členských štátoch je počet projektov financovaných každý rok z programu LIFE+ nižší ako určené dotácie; vyzýva Komisiu, aby posúdila príčiny tohto stavu a v prípade potreby navrhla zmeny pravidiel programu, najmä s ohľadom na výšku spoločného financovania;
58. požaduje vyhodnotenie nariadenia REACH, ktoré by malo viesť k legislatívnym návrhom v rámci postupu spolurozhodovania vrátane preskúmania rozsahu nariadenia REACH (do roku 2012), preskúmania týkajúceho sa rozšírenia rozsahu prísnejších podmienok udelenia osvedčenia pre endokrinné disruptory (do roku 2013), preskúmania toho, či povinnosti vykonávať posudzovanie chemickej bezpečnosti a vytvárať správy o chemickej bezpečnosti pre určité látky, ktoré sú karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu (do roku 2014);
59. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice o odstraňovaní azbestu vrátane kontrolovaného zneškodňovania azbestových vlákien a dekontaminácii alebo zneškodňovaní zariadení s obsahom týchto vlákien, aby sa dosiahlo ich úplné odstránenie; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie o REACH zo 7. mája 2009, a najmä odsek 8 tohto uznesenia;
60. trvá na preskúmaní nariadenia 882/2004 o úradných kontrolách v rámci potravinového reťazca; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia od zverejnenia správy o celkovom fungovaní úradných kontrol (KOM(2010)441) neohlásila žiadny legislatívny návrh;
61. trvá na tom, že treba naliehavo vykonať kroky v nadväznosti na uznesenia Európskeho parlamentu o kvalite vzduchu vo vnútorných priestoroch; pripomína svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o európskom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie, najmä bod 14, a svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva a jeho bod 11; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia odmietla zohľadniť tieto požiadavky v rámci predkladania právnych predpisov;
62. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe boli opomenuté niektoré správy o následných opatreniach uvedené v niektorých právnych predpisoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ako napríklad v návrhu na zmenu a doplnenie smernice Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (smernica Seveso II), v preskúmaní o výnimke zo zákazu kadmia pre prenosné batérie a akumulátory určené na použitie v bezdrôtových elektrických nástrojoch, v návrhu smernice zaoberajúcej sa emisiami oxidu dusíka z leteckej dopravy a v znení smerníc o umelohmotných kontaktných materiáloch a výrobkoch určených pre potraviny prepracovanom do jedného nariadenia Komisie;
63. trvá na tom, že treba naliehavo vykonať kroky v nadväznosti na oznámenie o nedostatku vody a suchách a na potrebe ambicióznejšieho prístupu, ako toho, ktorý sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2011; vzhľadom na vzájomnú súvislosť medzi javmi sucha, lesných požiarov a dezertifikácie vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice, ktorý bude podobný ako smernica o záplavách a ktorý by podporil prijatie politiky EÚ zameranej na riešenie problematiky nedostatku vody, sucha a prispôsobenie sa zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila a uskutočnila legislatívne návrhy a iniciatívy v oblasti ochrany lesov a prevencie vzniku lesných požiarov; žiada Komisiu, aby v súvislosti s návrhom na zachovanie európskych vodných zdrojov (ohlásený na rok 2012) predložila smernicu o efektívnom využívaní vody v budovách;
Spoločná poľnohospodárska politika:
64. domnieva sa, že je potrebná reforma SPP, a to najmä pokiaľ ide o spravodlivé ceny pre malé a stredne veľké poľnohospodárske podniky a najmä rodinné poľnohospodárske podniky, pričom pomoc treba čo najužšie naviazať na výrobu a rozdeľovať ju spravodlivo medzi výrobcov, výrobky a krajiny, a to podľa stropov a modulácie, pričom hlavným cieľom by malo byť zvyšovanie výroby potravín na celom území krajín EÚ v záujme potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti;
Politika rybného hospodárstva
65. opätovne zdôrazňuje, že spoločná politika rybného hospodárstva by mala podporovať modernizáciu a trvalo udržateľný rozvoj odvetvia rybného hospodárstva a zabezpečovať jeho sociálno-hospodársku životaschopnosť, trvalú udržateľnosť zdrojov, zachovanie a vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životných podmienok pracovníkov odvetvia rybného hospodárstva;
66. nástojí na opatreniach zameraných na zlepšenie prvopredajnej ceny rýb a príjmov pracovníkov v odvetví rybného hospodárstva, na dotáciách alebo kompenzačných mechanizmoch pre pracovníkov v odvetví rybného hospodárstva zasiahnutých hospodárskymi a sociálnymi vplyvmi plánov na oživenie, viacročného riadenia a opatrení na ochranu ekosystémov;
67. vyzýva na opatrenia v záujme zabezpečenia národnej suverenity nad rybolovnou zónou členských štátov a ich zdrojmi rybného hospodárstva umožňujúce miestne hospodárenie; domnieva sa, že by sa mala zachovať vzdialenosť 12 míľ ako zóna vyhradeného prístupu pre vnútroštátne flotily každého členského štátu a navrhuje, aby sa zvážila možnosť jej rozšírenia na priľahlé oblasti v závislosti od kontinentálnych šelfov;
68. odmieta akúkoľvek formu privatizácie zdrojov rybného hospodárstva vrátane možnosti presunu rybolovných kvót, ktorá by viedla k vytvoreniu trhov s kvótami v členských štátoch, čo by vážne narušilo tradičné rybné hospodárstvo;
Štokholmský program
69. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že opatrenia, ktoré boli prijaté a vykonané v rámci európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Štokholmského programu viedli k zavedeniu neprimeraného prístupu k bezpečnosti, ktorým sa obmedzili základné práva vrátane súkromia a slobody prejavu; odmieta neprimeraný charakter bezpečnostných opatrení, ktorý vedie k ešte väčšej miere dohľadu a zatrieďovania, narušeniam ľudskej integrity – osobnej, ako aj kolektívnej, a ktoré neriešia základné príčiny násilných činov;
Azyl a prisťahovalectvo
70. žiada o skutočný a ambiciózny celoeurópsky program presídľovania utečencov, ktorý zabezpečí kvalitu a účinnosť presídľovania a bude obsahovať konkrétne usmernenia pre nový model určovania priorít, stimuly podnecujúce viac členských štátov k presídľovaniu utečencov, súlad politiky presídľovania s ďalšími azylovými politikami EÚ, normy pre podmienky prijímania a nadväzné opatrenia v rámci každej iniciatívy zameranej na presídľovanie;
71. opätovne potvrdzuje svoj odpor k represívnemu prístupu politík EÚ v oblasti prisťahovalectva; žiada preto nové iniciatívy, ktoré by mohli byť viac zamerané na zákonné vstupné kanály pre prisťahovalcov a na zavedenie charty práv pre všetkých prisťahovalcov, ako aj podporovať legalizáciu prisťahovalcov, ktorí už majú pobyt a pracujú v EÚ;
72. vyzýva, aby sa predložila osobitná smernica, ktorá bude obsahovať a ktorou sa začlenia do zákonov EÚ všetky ustanovenia Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 1990;
73. domnieva sa, že rozvoj a posilnenie Eurojust-u by sa mohlo vykonať na základe posilnenia demokratickej kontroly, práva na informácie, ochrany osobných údajov a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;
Ochrana údajov
74. víta návrh nového komplexného právneho rámca EÚ na ochranu osobných údajov a zdôrazňuje, že by mal odstrániť súčasnú nekonzistentnosť režimov na ochranu údajov v rámci predchádzajúcej pilierovej štruktúry a opätovne potvrdiť základné zásady ochrany údajov, ako napríklad zásadu obmedzenia účelu, proporcionality, transparentnosti, informačného sebaurčenia, minimalizácie údajov, uchovávania údajov a práva na prístup;
75. zdôrazňuje, že budúca všeobecná dohoda medzi EÚ a USA o ochrane údajov by sa mala vnímať ako tzv. strešná dohoda, ktorá by sa mala uplatňovať retroaktívne a pokrývať tak všetky existujúce multilaterálne a bilaterálne dohody medzi EÚ a/alebo jej členskými štátmi a USA, ako aj budúce dohody, a ktorá sa v žiadnom prípade nemôže považovať za právny základ pre samotnú vzájomnú výmenu údajov;
76. vyjadruje svoje presvedčenie, že táto dohoda by mala v plnej miere a vo svojej celosti dodržiavať chartu základných práv a normy EÚ v oblasti ochrany údajov;
Vonkajší program
77. vyjadruje kritiku že v nadväznosti na zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sa programovanie vonkajších činností stalo oveľa menej transparentné; žiada VP/PK, aby počnúc budúcim rokom predložila Európskemu parlamentu zároveň s pracovným programom Komisie politickú agendu spoločnej a bezpečnostnej politiky;
78. so znepokojením konštatuje, že v roku 2010 sa ukázalo, že nedošlo k žiadnemu pokroku v oblasti demokratickej kontroly Európskeho parlamentu a jeho predchádzajúceho konzultovania v otázkach vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva VP/PK, aby zintenzívnila spoluprácu s Európskym parlamentom;
Medzinárodný obchod
79. berie na vedomie zámer Komisie predložiť oznámenie o obchode a rozvoji; trvá na tom, že hlavným cieľom EÚ v rámci politiky v oblasti medzinárodného obchodu by malo byť prispievanie k udržateľnému sociálnemu a hospodárskemu rozvoju v záujme všetkých občanov, ktorý vychádza zo spravodlivého obchodu a hospodárskeho rozvoja a spĺňa najvyššie kritériá zdravotných a environmentálnych noriem, tvorby pracovných miest, sociálnych noriem a ľudských práv; žiada Komisiu, aby si plnila svoju povinnosť čo sa týka zabezpečenia zosúladenie politiky EÚ v oblasti medzinárodného obchodu s uvedenými cieľmi a prevzatia podielu zodpovednosti v boji proti zmene klímy a odstraňovaní chudoby;
80. tvorba dôstojných pracovných miest a ochrana industrializácie, ktorá umožňuje najvyššiu úroveň zdravotných a environmentálnych noriem, musia byť neoddeliteľnou súčasťou trvalo udržateľnej obchodnej politiky EÚ; preto zdôrazňuje, že tieto otázky sa musia riešiť a musia byť súčasťou obchodných dohôd;
81. zdôrazňuje význam začlenenia prísnych kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých dohôd, o ktorých sa bude rokovať v roku 2011 a v ďalších rokoch; zdôrazňuje význam dodržiavanie všetkých noriem MOP; žiada o pozastavenie platnosti obchodných dohôd s krajinami, ktorú porušujú základné demokratické, ľudské a pracovné práva;
82. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že súčasné medzinárodné obchodné rokovania sa takmer výhradne zameriavajú na aspekty konkurencieschopnosti so Spojenými štátmi americkými a zlepšenie pozície európskych podnikateľských subjektov a investorov na globálnom trhu; očakáva, že plánované oznámenie Komisie o podpore MSP na trhoch mimo EÚ sa zavedie v súlade s politikami EÚ v oblasti medzinárodného obchodu;
83. berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že predloží legislatívny návrh o prístupe spoločností a tovarov z tretích krajín na trh verejného obstarávania EÚ; vyjadruje znepokojenie, že týmto môže dôjsť k značnému zúženiu politického priestoru na vynakladanie verejných výdavkov pre MSP a chudobnejšie regióny a na podporu dôstojnej mzdy a vysokých environmentálnych a pracovných podmienok v zmluvách o verejnom obstarávaní; je znepokojený nad skutočnosťou, že tento legislatívny návrh vychádza z kompromisov o ustanoveniach o verejnom obstarávaní prijatých Komisiou v súvislosti s nedávno prerokovanými dohodami o voľnom obchode alebo s dohodami, o ktorých sa v súčasnosti rokuje;
84. víta, že Komisia nakoniec predloží oneskorené revidované nariadenie, ktorým sa uplatňuje program pre systém všeobecných colných preferencií (GSP); trvá na tom, že nové nariadenie musí uskutočňovať požiadavky Európskeho parlamentu v znení prijatom v Markovej správe z 5. júna 2008, najmä v súvislosti s transparentnosťou a demokratickou kontrolou, revidovanými pravidlami pôvodu a doplnkovej technickej pomoci;
Rozvojová politika
85. víta skutočnosť, že účinnosť rozvojovej pomoci je kľúčovým cieľom pracovného programu Komisie na rok 2011; pripomína, že je to uskutočniteľné iba za predpokladu väčšieho zosúladeniu všetkých politík EÚ a v prípade, že Únia zohľadní rozvojové ciele v rámci vykonávania politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny;
86. odsudzuje skutočnosť, že nikde sa neuvádza, ako Komisia plánuje napraviť stav významného poklesu príspevku EÚ a jej členských štátov k oficiálnej rozvojovej pomoci a ako chce bez ohľadu na vplyv finančnej krízy zabezpečiť, aby Európa do roku 2015 dosiahla úroveň 0,7 % HDD;
87. odsudzuje DHP, ktoré doposiaľ nadobudli účinnosť; vyzýva na vytvorenie nového mandátu v rámci rokovaní o DHP zameraného na rozvoj, ktorý bude vychádzať zo solidarity, a vytvorenie mechanizmu na ochranu miestnych a regionálnych trhov v prospech miestnych výrobcov; vyzýva Komisiu, aby vykonala všetko, čo je v jej silách, s cieľom zabezpečiť, že tento nový mandát neumožní vydieranie v rámci rozvojovej pomoci, ani nátlak, či už z časového hľadiska alebo z hľadiska nákladov, a že bude rešpektovať suverénnu rovnosť krajín AKP;
Reakcia na katastrofu
88. víta zámer posilniť kapacitu civilnej ochrany EÚ; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby reakciu na katastrofy chápali ako výlučne civilnú úlohu a podľa toho ju i vykonávali; trvá na tom, že katastrofy nesmú viesť k nasadzovaniu ani rozmiestňovaniu vojenskej sily, či už v EÚ alebo mimo nej; namiesto toho treba jednotkám civilnej ochrany poskytnúť potrebné zdroje, aby zvládli príslušnú úlohu náležite a sami;
Inteligentná regulácia
89. zdôrazňuje, že zásada subsidiarity a proporcionality sú základnými zásadami primárneho práva a v oblastiach, v ktorých EÚ nemá výhradnú legislatívnu právomoc, sa musia dodržiavať za každú cenu, tieto zásady sú nevyhnutné z hľadiska legitímnosti a primeranosti rozsahu pôsobnosti EÚ, keďže umožňujú národným parlamentom, aby vykonávali svoje vlastné legislatívne právomoci, v záujme rešpektovania suverenity ľudu a zabezpečenia právnej istoty;
90. vyjadruje poľutovanie nad využívaním soft law Komisiou v prípadoch, keď nahrádzajú právne predpisy; varuje, aby nedošlo k rozvráteniu programu lepšej tvorby právnych predpisov s cieľom umožniť, aby výkonná moci EÚ v skutočnosti prijímala legislatívu prostredníctvom nástrojov soft law (soft-law instruments), čo by potenciálne viedlo k narušeniu demokratického poriadku, obídeniu zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ako aj právnej kontroly Súdneho dvora a zbaveniu občanov možnosti opravných prostriedkov;
91. vyjadruje pochybnosti nad tým, či je vhodné podporovať sebareguláciu a spolureguláciu, ktorými by sa podporovali iba nátlakové skupiny a silní hráči na hospodárskej úrovni;
Prehodnotenie rozpočtu EÚ
92. domnieva sa, že vzhľadom na potrebu informovať európskych občanov o vynakladaní prostriedkov EÚ a o spôsoboch, akými by Únia mala vykonávať svoje nové kompetencie, treba jasne a transparentne prezentovať rozpočet Európskej únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v návrhu revízie rozpočtu nevenuje prioritu sociálnej súdržnosti a posilňovaniu začleňovania z hľadiska potrieb, ktoré vznikli vplyvom súčasnej sociálnej, hospodárskej a finančnej krízy; obhajuje potrebu zosúladenia politických a rozpočtových priorít;
93. opakuje svoju ostrú kritiku revízie rozpočtu, ktorú predložila Komisia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v nej nevenuje priorita skutočnej konvergencii, politikám na boj proti vysokej miere nezamestnanosti, na odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia, na dosiahnutie rodovej rovnosti, spravodlivosti a rovnosti všetkých, na podporu politík v oblasti výskumu, inovácií a vzdelávania, ako aj politík a programov, ktoré vytvárajú a podporujú zamestnanosť, ani neposkytujú možnosti ich financovania;
94. zdôrazňuje, že Európsky parlament musí byť v plnej miere zapojený do procesu revízie rozpočtu, ako aj do nového procesu viacročného finančného rámca, a to v rámci vymedzovania výdavkov, ako aj príjmov;
95. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.