NÁVRH UZNESENIA o medzinárodnej adopcii v Európskej únii
12.1.2011
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Roberta Angelilli, Manfred Weber, Simon Busuttil, Edit Bauer v mene poslaneckého klubu PPE
Lorenzo Fontana, Fiorello Provera, Oreste Rossi, Francesco Enrico Speroni, Claudio Morganti
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0029/2011
B7‑0029/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o medzinárodnej adopcii v Európskej únii
Európsky parlament,
so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 20. novembra 1989, najmä na jeho článok 21,
so zreteľom na Dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (podpísaný v Haagu v roku 1993) a na Európsky dohovor o výkone práv detí z 25. januára 1996 (ETS č. 160),
so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu o skvalitňovaní legislatívy a spolupráce medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o adopciu detí (A4–0392/1996),
so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa (2007/2093(INI)),
so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže názory medzi členskými štátmi sa líšia v otázke zásad, ktorými by sa mala riadiť adopcia detí, ako aj postupy adopcie a jej právne dôsledky,
B. keďže prijatie spoločných revidovaných zásad a postupov v oblasti adopcie detí by prispelo k zmierneniu problémov spôsobených rozdielmi v právnych predpisoch jednotlivých štátov a zároveň by podporilo záujmy detí, ktoré sú adoptované,
C. keďže problém opustených detí je v Európe čoraz vážnejší a naliehavejší a v záujme riešenia tejto naliehavej situácie je dôležité chrániť práva detí, ktoré majú byť adoptované, a to aj na medzinárodnej úrovni, aby sa predišlo tomu, že deti budú nútené žiť v detských domovoch,
D. keďže v súčasnosti sú v platnosti dohovory o ochrane detí a rodičovských povinnostiach, a to najmä: Európsky dohovor o osvojení detí z roku 1967, ktorého cieľom je priblížiť právne predpisy členských štátov v prípadoch, keď adopcia zahŕňa presťahovanie dieťaťa z jednej krajiny do druhej, a Dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993,
E. keďže po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti sa Charta základných práv Európskej únie stala právne záväznou: podľa jej článku 24 „deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho“; okrem toho sa v článku 3 Lisabonskej zmluvy uvádza, že ochrana práv dieťaťa je jedným z cieľov Únie,
F. keďže porušovanie práv detí, násilie na deťoch a obchodovanie s nimi na účely nezákonnej adopcie, prostitúcie, nelegálnej práce, vynúteného manželstva a pouličného žobrania alebo na akékoľvek iné nelegálne účely je v EÚ stále problémom,
G. keďže najlepšie záujmy detí majú prvoradý význam,
1. žiada, aby sa preskúmala možnosť koordinácie politík a stratégií týkajúcich sa nástroja medzinárodnej adopcie na európskej úrovni, a to v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa a ďalšími medzinárodnými normami s cieľom zlepšiť pomoc v oblasti informačných služieb, prípravy medzinárodnej adopcie, spracúvania žiadostí o medzinárodnú adopciu a služieb poskytovaných po adopcii, pričom treba prihliadať na to, že všetky medzinárodné dohovory o ochrane práv dieťaťa uznávajú právo osirotených alebo opustených detí na rodinu a ochranu;
2. požaduje, aby sa na európskej úrovni vytvoril monitorovací mechanizmus, ktorý by poskytoval prehľad o fungovaní vnútroštátnych systémov;
3. domnieva sa, že adopcia dieťaťa v krajine jeho pôvodu alebo nájdenie novej rodiny formou medzinárodnej adopcie musí prebehnúť v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi a že umiestnenie dieťaťa do ústavu by malo byť iba dočasným riešením; zvážiť by sa mala alternatívna rodinná starostlivosť, napr. pestúnska starostlivosť;
4. naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v spolupráci s Haagskou konferenciou, Radou Európy a organizáciami pre deti vytvorili rámec na zabezpečenie transparentnosti a účinného sledovania rozvoja opustených a adoptovaných detí a aby koordinovali ich činnosti s cieľom predchádzať obchodovaniu s deťmi;
5. naliehavo vyzýva členské štáty, aby mimoriadnu pozornosť venovali deťom s osobitnými potrebami, ako sú detí vyžadujúce lekársku starostlivosť a deti so zdravotným postihnutím;
6. uznáva, že rodné listy pomáhajú chrániť dieťa pred porušovaním jeho práv, ktoré pramení z pochybností o jeho veku alebo totožnosti; domnieva sa, že spoľahlivý systém registrácie narodených detí môže zamedziť nezákonnej adopcii;
7. vyzýva všetky inštitúcie EÚ a všetky členské štáty, aby sa aktívne podieľali na boji proti nezákonnej adopcii;
8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.