Návrh uznesenia - B7-0052/2011Návrh uznesenia
B7-0052/2011

NÁVRH UZNESENIA o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania

17.1.2011

predložený na základe diskusie o vyhlásení podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Willy Meyer, Ilda Figueiredo, Bairbre de Brún, Takis Hadjigeorgiou, Kyriacos Triantaphyllides, Nikolaos Chountis v mene skupiny GUE/NGL

Postup : 2011/2521(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0052/2011
Predkladané texty :
B7-0052/2011
Prijaté texty :

B7‑0052/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

–   so zreteľom na článok 18 Charty OSN a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženského vyznania a viery z roku 1981,

–   so zreteľom na rezolúcie Komisie OSN pre ľudské práva o boji proti hanobeniu náboženstiev,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže počas teroristického útoku na koptský kresťanský kostol v Alexandrii 1. januára 2011 zahynulo 21 ľudí z kresťanskej aj moslimskej komunity a 12 ľudí bolo zranených,

B.  keďže 24. decembra 2010 došlo k útoku na viacero kostolov v Maiduguri a 25. decembra došlo k bombovým útokom v nigérijskom meste Jos, v ktorých zahynulo 38 ľudí a 12 ďalších bolo zranených,

C. keďže 25. decembra 2010 v Jolo (na Filipínach) v kresťanskom kostole vybuchla bomba a spôsobila niekoľko zranení,

D. keďže 25. decembra 2010 v dedine Rizokarpaso a Ayia Triada na poloostrove Karpasia v okupovanej časti Cypru turecký okupačný režim násilným spôsobom prerušil vianočnú omšu gréckych Cyperčanov žijúcich v tejto enkláve,

E.  keďže v súlade s článkom 18 Charty OSN a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článkom 10 Charty základných práv Európskej únie má každý „právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov“,

F.  keďže niektoré rezolúcie Komisie OSN pre ľudské práva vyzývajú „všetky štáty, aby v rámci svojho vnútroštátneho legislatívneho rámca v súlade s nástrojmi na dodržiavanie ľudských práv prijali všetky primerané opatrenia na boj proti nenávisti, diskriminácii, neznášanlivosti a násiliu, zastrašovaniu a nátlaku, ktoré pramenia v náboženskej neznášanlivosti, vrátane útokov proti miestam náboženských obradov, a aby podporovali porozumenie, tolerantnosť a rešpekt v oblasti týkajúcej sa slobody náboženského vyznania alebo viery,

1.  dôrazne odsudzuje bombové útoky na Kostol dvoch svätých v Alexandrii a útoky v Nigérii a na Filipínach; dôrazne odsudzuje všetky druhy násilia, diskriminácie a neznášanlivosti založenej na náboženskom vyznaní a viere, ktoré sú namierené proti veriacim, odpadlíkom a neveriacim;

2.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí nedávnych útokov namierených voči náboženským skupinám a podporu zraneným; vyzýva príslušné vlády, aby vyšetrili útoky a zabezpečili, že vinníci budú potrestaní;

3.  odsudzuje násilné prerušenie vianočnej omše , ktorej sa počas vianočného sviatku zúčastnilo 300 kresťanov žijúcich v časti Cypru, ktorá je okupovaná tureckým okupačným režimom; zdôrazňuje, že tento skutok predstavuje porušenie základného ľudského práva na požívanie slobody náboženského vyznania, Charty základných ľudských práv EÚ a 3. viedenskej dohody (1975), ktorá sa týka životných podmienok Cyperčanov gréckeho pôvodu žijúcich v enkláve na území okupovanom Turkmi;

4.  zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom zaručeným medzinárodnými právnymi nástrojmi; zároveň pripomína, že sa stotožňuje zo základnou koncepciou vzájomnej previazanosti všetkých ľudských práv;

5.  odsudzuje využívanie náboženstva v rôznych politických konfliktoch; podporuje všetky iniciatívy zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektu medzi náboženskými komunitami; vyzýva všetky vlády a náboženských predstaviteľov, aby podporovali znášanlivosť, dodržiavanie slobody náboženského vyznania a aby prijali opatrenia proti prejavom nenávisti; žiada vlády, aby zabezpečili slobodu náboženského vyznania a viery; pripomína, že sa stotožňuje s hodnotami sekularizmu;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.