Návrh uznesenia - B7-0053/2011Návrh uznesenia
B7-0053/2011

NÁVRH UZNESENIA o situácii v Bielorusku

17.1.2011

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Charles Tannock, Marek Henryk Migalski, Konrad Szymański, Edvard Kožušník, Ryszard Antoni Legutko, Michał Tomasz Kamiński, Adam Bielan, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Czarnecki, Janusz Wojciechowski, Mirosław Piotrowski, Jacek Olgierd Kurski, Tadeusz Cymański v mene skupiny ECR

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0044/2011

Postup : 2011/2514(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0053/2011
Predkladané texty :
B7-0053/2011
Prijaté texty :

B7‑0053/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Bielorusku

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o politickej situácii v Bielorusku,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (KOM(2008)0823),

–   so zreteľom na vyhlásenie o Východnom partnerstve zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 19. – 20. marca 2009, a na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

–   so zreteľom na vyhlásenie o Východnom partnerstve zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 10. a 11. decembra 2009,

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva, ktoré sa konalo 13. decembra 2010,

–   so zreteľom na závery o Bielorusku, ktoré boli prijaté na 2897. zasadnutí Rady pre vonkajšie vzťahy 13. októbra 2008, na 2974. zasadnutí Rady pre vonkajšie vzťahy 17. novembra 2009 a na 3041. zasadnutí Rady pre vonkajšie vzťahy 25. októbra 2010,

–   so zreteľom na dialóg medzi EÚ a Bieloruskom o ľudských právach,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže sa všeobecne uznáva, že Lukašenkov režim nemá demokratickú legitimitu, pretože neustále bráni slobodným a spravodlivým prezidentským a parlamentným voľbám, a preto zostáva poslednou diktatúrou v Európe,

B.  keďže posledné prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 19. decembra 2010,

C. keďže podľa rôznych nezávislých prieskumov vrátane prieskumu TV Belsat získal Lukašenko 30 – 45 % hlasov, zatiaľ čo oficiálne výsledky uvádzali, že ho podporilo 80 % voličov,

D. keďže podľa oficiálnych pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) volebné postupy nezabezpečovali transparentnosť a kontrolu pri sčítavaní hlasov, hoci v priebehu kampane boli zaznamenané určité zlepšenia, najmä širší prístup opozičných kandidátov k médiám,

E.  keďže predbežné zistenia pozorovateľskej misie OBSE ukazujú, že voľby v Bielorusku nespĺňali medzinárodne uznávané demokratické normy,

F.  keďže postup bieloruských orgánov po prezidentských voľbách odsúdili členské štáty EÚ, najmä Poľsko, Nemecko a Švédsko, a tiež vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku barónka Ashtonová spolu s ministerkou zahraničných vecí USA Hillary Clintonovou v spoločnom vyhlásení vydanom 23. decembra 2010,

G. keďže pokojnú demonštráciu na protest proti výsledkom posledných prezidentských volieb v Bielorusku rozohnala polícia,

H. keďže jedného z protikandidátov prezidenta Lukašenka v posledných prezidentských voľbách Vladimira Nekľajeva polícia brutálne zbila a poslala do väzenia, kde je naďalej zadržiavaný s ďalšími troma prezidentskými kandidátmi bez prístupu k zdravotnej starostlivosti,

I.   keďže sedem prezidentských kandidátov a viac ako dvadsať opozičných vodcov je obvinených z organizovania protivládnych demonštrácií a masových nepokojov,

J.   keďže bieloruské orgány vykonávajú prehliadky domov opozičných vodcov a novinárov vrátane členov organizácie Charta 97, ktorej zakladateľa našli 3. septembra 2010 mŕtveho,

K. keďže celková situácia v oblasti občianskych a demokratických ľudských práv v Bielorusku zostáva neuspokojivá napriek tomu, že v minulosti došlo k určitým zlepšeniam, ako bolo napríklad prepustenie všetkých politických väzňov v roku 2008,

L.  keďže bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa vo svojom vyhlásení 2. novembra 2009 vyjadril, že „vzťahy s Európskou úniou ako so silným a stabilným partnerom predstavujú jeden zo základných faktorov zaručenia nezávislosti a zvrchovanosti Bieloruska a jeho hospodárskeho, vedeckého a technického rozvoja“,

1.  odsudzuje súčasné porušovanie ľudských práv v Bieloruskej republike, ktoré je namierené proti členom občianskej spoločnosti, nezávislým médiám a opozičným vodcom, najmä protikandidátom prezidenta Lukašenka v posledných prezidentských voľbách;

2.  vyzýva bieloruskú vládu, aby okamžite prepustila všetkých politických väzňov, ktorí boli uväznení v súvislosti s poslednými prezidentskými voľbami, vrátane štyroch prezidentských kandidátov: Andreja Sannikova, Alesa Michaleviča, Mikolu Statkeviča a Vladimira Nekľajeva a mnohých ďalších ľudí, ktorí boli zadržaní za to, že uplatnili svoje práva prejaviť svoje politické názory;

3.  vyzýva bieloruskú vládu, aby zrušila faktické domáce väzenie mnohých ďalších politických väzňov vrátane prezidentského kandidáta Bieloruskej kresťanskej demokracie Vitaľa Rymaševského;

4.  vyzýva bieloruské orgány, aby zbavili prezidentských kandidátov a opozičných vodcov všetkých obvinení, ktorým čelia v súvislosti s posledným prezidentskými voľbami;

5.  požaduje vytvorenie pozorovateľskej misie EÚ, ktorá by bola vyslaná do Bieloruska s cieľom preskúmať súčasnú politickú situáciu a podávať správy Európskemu parlamentu;

6.  vyzýva bieloruskú vládu, aby potvrdila ochotu vytvoriť priaznivé podmienky pre plodnejšiu spoluprácu medzi EÚ a Bieloruskom;

7.  vyzýva bieloruskú vládu, aby okamžite ukončila razie zamerané na skutočných a domnelých politických odporcov a prestala s ich výsluchmi a aby radikálne zlepšila podmienky pre občiansku spoločnosť, nezávislé médiá a politickú opozíciu v Bielorusku;

8.  vyjadruje nádej, že bieloruský ústavný súd zruší výsledky volieb z dôvodu nezrovnalostí a že bieloruská vláda preto umožní, aby sa prezidentské voľby z roku 2010 konali znovu, a to v súlade s normami schválenými OBSE ODIHR a za prítomnosti rozsiahlej a dlhodobej volebnej pozorovateľskej misie EÚ v krajine, a že výsledky týchto volieb teda získajú medzinárodné uznanie a obnovia demokratickú legitimitu úradu bieloruského prezidenta, na čo 10. januára 2011 vyzvalo aj sedem opozičných strán;

9.  požaduje obnovenie a rozšírenie sankcií EÚ voči predstaviteľom bieloruských orgánov, ktoré boli v roku 2008 pozastavené;

10. je presvedčený, že EÚ by mala vytvoriť na základe prísnej podmienenosti takzvaný plán postupného vykonávania sankcií počnúc obnovením zákazu vydávania víz, kým nebudú všetky zadržiavané a väznené osoby prepustené a zbavené obvinení; ak bieloruské orgány nepodniknú v tomto ohľade včasné kroky, povedie to k zavedeniu nových, prísnejších opatrení, napríklad diplomatických a hospodárskych sankcií;

11. vyzýva Radu, Komisiu a medzinárodné demokratické spoločenstvo ako celok, aby rozšírili svoju podporu občianskej spoločnosti a politickej opozícii v Bielorusku, najmä prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu pre ľudí, ktorí kvôli svojmu pôsobeniu v úlohe opozičných vodcov prišli o zamestnanie a možnosti vzdelávania;

12. požaduje zjednodušenie a zlepšenie dostupnosti finančných prostriedkov EÚ pre bieloruské organizácie, či už sú bieloruskými orgánmi registrované alebo zakázané;

13. vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby poskytli finančnú podporu nezávislým médiám, napríklad televízii Belsat, rozhlasovej stanici Radio Racja alebo Európskemu rádiu pre Bielorusko; zároveň odsudzuje prípad financovania programov vysielaných v bieloruskej štátnej televízii zo zdrojov Európskej komisie;

14. odporúča členským štátom Európskej únie a ďalším podobne zmýšľajúcim krajinám, aby zhodnotili svoje hospodárske vzťahy s Bieloruskom; v tejto súvislosti odporúča, aby podnikateľská obec EÚ preskúmala podmienky, na ktorých je založená jej spolupráca s bieloruskými podnikmi a spoločnosťami;

15. prikladá veľký význam liberalizácii politických, občianskych a ľudských práv a posilneniu právneho štátu v Bielorusku a zdôrazňuje, že ich ďalšie porušovanie povedie k zhoršeniu vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom vrátane opätovného uvalenia cielených politických a ekonomických sankcií;

16. vyzýva bieloruskú vládu, aby povolila opozičným vodcom podieľať sa na činnosti Euronestu;

17. vyzýva bieloruské a medzinárodné orgány, aby riadne vyšetrili smrť Olega Bebenina, zakladateľa Charty 97 a poradcu prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, ktorého telo našli 3. septembra 2010;

18. pripomína, že Európska únia je pripravená znovu oživiť svoje vzťahy s Bieloruskom v rámci európskej susedskej politiky pod podmienkou, že jeho vláda preukáže bezpodmienečnú podporu demokratických hodnôt a základných ľudských práv, a to na základe jasných ukazovateľov;

19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, parlamentným zhromaždeniam OBSE a Rady Európy, sekretariátu Spoločenstva nezávislých štátov a parlamentu a vláde Bieloruska.