NÁVRH UZNESENIA o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania
17.1.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Charles Tannock, Ryszard Antoni Legutko, Tomasz Piotr Poręba, Peter van Dalen, Marek Henryk Migalski, Mirosław Piotrowski, Ryszard Czarnecki, Michał Tomasz Kamiński, Adam Bielan, Konrad Szymański v mene skupiny ECR
Cornelis de Jong
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0039/2011
B7‑0054/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,
– so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,
– so zreteľom na barcelonskú deklaráciu z novembra 1995,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o prioritách a odporúčaniach EÚ na 61. schôdzu Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike EÚ v tejto oblasti,
– so zreteľom na prvú konferenciu euro-stredozemskej siete pre ľudské práva, ktorá sa konala 26. a 27. januára 2006 v Káhire,
– so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery a najmä na jej správy z 29. decembra 2009, 16. februára 2010 a 29. júla 2010,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2010 o nedávnych útokoch na kresťanské komunity ,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 1. januára 2010, ktoré nasledovalo po útoku na veriacich v koptskom kostole v egyptskej Alexandrii,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd patrí medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavuje spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami,
B. keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a predovšetkým podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie individuálne alebo v spoločenstve s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, slávením obradov, praktickým vyznávaním alebo vyučovaním, keďže podľa Výboru OSN pre ľudské práva chráni sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia všetky druhy presvedčenia vrátane teistického, neteistického a ateistického,
C. keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoje odhodlanie týkajúce sa slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete,
D. keďže sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia sa často považuje za lakmusový papierik pre všetky ostatné slobody a ľudské práva; keďže prenasledovanie kresťanov vo svete v súčasnosti predstavuje jeden z najväčších útokov na ľudskú dôstojnosť,
E. keďže v niektorých prípadoch sú kresťanské komunity v takej situácii, ktorá ohrozuje ich budúcu existenciu, a ich zánik by znamenal stratu významnej časti náboženského dedičstva dotknutých krajín,
F. keďže 1. januára 2011 v skorých ranných hodinách došlo k bombovému útoku na kostol v egyptskej Alexandrii, pri ktorom prišlo o život 21 koptských kresťanov a 70 ďalších osôb bolo zranených,
G. keďže 30. decembra 2010 si teroristické útoky mudžáhidov proti asýrskym kresťanským rodinám vyžiadali minimálne dva ľudské životy a 14 zranených po sérii koordinovaných bombových útokov na kresťanské domovy v irackom Bagdade,
H. keďže bomba nastražená pri ceste spôsobila 27. decembra 2010 smrť asýrskej kresťanky a zranila jej manžela v Dudžaile, 50 km (30 míľ) severne od irackého Bagdadu,
I. keďže kňaz a 9-ročné dievčatko boli 25. decembra 2010 medzi 11 zranenými osobami po tom, ako bola v kaplnke vo filipínskom Sulu na 1. sviatok vianočný odpálená bombová nálož;
J. keďže po útoku v nigérijskom meste Jos 3. decembra 2010 boli nájdené telá siedmych mŕtvych kresťanov vrátane žien a detí, pričom štyria ďalší boli zranení; keďže muži ozbrojení mečmi a mačetami napadli 21. decembra 2010 v nigérijskom Turu skupinu miestnych vidiečanov kresťanského vyznania, pričom tri osoby zavraždili a dve zranili; keďže od 24. decembra 2010 bolo v dôsledku série bombových útokov a zrážok medzi moslimskou a kresťanskou mládežou v centrálnej Nigérii v meste Jos a ďalších útokov na kostoly na severovýchode krajiny nájdených najmenej 86 osôb mŕtvych a viac ako 100 zranených bolo prevezených do nemocnice; počas osobitného incidentu bolo zabitých šesť osôb po tom, ako 24. decembra 2010 v neskorých nočných hodinách vybuchli v kostoloch v meste Maiduguri v štáte Borno na severovýchode krajiny benzínové bomby;
K. keďže uvedené prípady predstavujú iba niekoľko príkladov z nekonečného zoznamu väčších či menších útokov a prípadov diskriminácie a keďže mnohé takéto útoky sú zámerným pokusom islamských mudžáhidských síl zameraným na vyhnanie kresťanov, a teda situácia, v ktorej sa kresťanské komunity nachádzajú, vedie mnohých k tomu, aby opustili svoje domovy a hľadali bezpečie v iných, bezpečnejších častiach krajiny, ba dokonca aby sa stali utečencami v zahraničí,
1. dôrazne odsudzuje všetky prejavy násilia voči kresťanským komunitám kdekoľvek vo svete;
2. zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom zaručeným medzinárodnými právnymi nástrojmi, a dôrazne odmieta všetky formy násilia, diskriminácie a netolerancie založené na náboženskom vyznaní a presvedčení, ktoré sú namierené voči príslušníkom náboženských a svetonázorových komunít vrátane takzvaných apostatov a neveriacich;
3. vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi útokmi mudžáhidov na koptských a asýrskych kresťanov, ako aj solidaritu s rodinami obetí; vyzýva egyptskú a irackú vládu, aby vo svojich krajinách zaistili osobnú bezpečnosť a telesnú integritu kresťanov a príslušníkov ďalších náboženských menšín v súlade s medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktoré ratifikovali;
4. vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz častejšími prípadmi neznášanlivosti a utláčania a nedávnymi násilnými udalosťami namierenými proti kresťanským komunitám, najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu,
5. víta úsilie orgánov o identifikovanie iniciátorov a páchateľov útokov na kresťanské menšiny; naliehavo vyzýva vlády, aby zabezpečili, aby páchatelia týchto zločinov a všetky osoby zodpovedné za útoky, ako aj ďalšie násilné činy namierené proti kresťanom alebo ostatným náboženským či iným menšinám na Blízkom východe boli postavení pred spravodlivosť a náležite súdne stíhaní;
6. vyzýva príslušné arabské vlády, ktoré sú povinné chrániť všetky náboženské komunity, aby zaručili, že koptskí a asýrski kresťania a príslušníci iných náboženských komunít a menšín budú môcť v plnom rozsahu uplatňovať ľudské práva a základné slobody vrátane práva slobodne si zvoliť a zmeniť náboženské vyznanie, a aby predchádzali akejkoľvek forme ich diskriminácie a útlaku;
7. vyzýva nigérijskú a filipínsku vládu, aby rovnakou mierou chránili všetkých svojich občanov bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo presvedčenie vrátane kresťanov a aby postavili pred spravodlivosť všetky osoby zodpovedné za násilie namierené proti náboženským a svetonázorovým skupinám;
8. vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v rámci vzťahov EÚ venovala osobitnú pozornosť situácii náboženských menšín vrátane kresťanských komunít na celom svete, a to podporovaním strategického záväzku dotknutých krajín na základe medzinárodných zmlúv o ľudských právach, a koncipovaniu a realizácii rozvojovej spolupráce a programov pomoci s tými istými krajinami;
9. žiada vysokú predstaviteľku, aby vzhľadom na nedávne udalosti a rastúcu potrebu analýzy a porozumenia kultúrneho a náboženského vývoja medzinárodných vzťahov a súčasnej spoločnosti vytvorila v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť trvalé kapacity pre strategický výskum, rozvoj politiky a odbornú prípravu v oblasti náboženského vyznania a presvedčenia;
10. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby ďalej prispievali k posilneniu problematiky ľudských práv a právneho štátu, využívajúc všetky nástroje zahraničnej politiky EÚ;
11. vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby na svojom zasadnutí 31. januára 2011 vyjadrila neochvejnú podporu náboženskej slobode pre všetkých a pevné odhodlanie chrániť kresťanov a ostatné náboženské menšiny na Blízkom východe a v ďalších regiónoch, v ktorých ich prenasledujú;
12. podporuje všetky iniciatívy zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektu medzi komunitami; vyzýva všetky cirkevné orgány, aby podporovali toleranciu a uskutočňovali iniciatívy na boj proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;
13. vyzýva Európsku úniu a členské štáty na vyčlenenie väčšieho objemu finančných prostriedkov na činnosť Rady OSN pre ľudské práva a na humanitárnu pomoc riadenú touto organizáciou;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Egypta, Filipín, Iraku a Nigérie, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.