NÁVRH UZNESENIA o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania
17.1.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Elmar Brok, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Ioannis Kasoulides, Joseph Daul, Mario Mauro, Jaime Mayor Oreja, Ernst Strasser, Tunne Kelam, Doris Pack, Mário David, Francisco José Millán Mon, Gay Mitchell, Filip Kaczmarek, Marietta Giannakou, Carlo Casini, Ria Oomen-Ruijten, Hans-Gert Pöttering, Anna Záborská, Traian Ungureanu, Cristiana Muscardini, Andrzej Grzyb, Constance Le Grip, Lena Kolarska-Bobińska, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Artur Zasada, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Sławomir Witold Nitras v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0039/2011
B7‑0056/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít, uznesenie z 21. januára 2010 o nedávnych útokoch na kresťanské komunity, uznesenie zo 6. mája 2010 o masových zverstvách v Jos v Nigérii, uznesenie z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane a uznesenie z 25. novembra 2010 o Iraku: trest smrti (najmä prípad Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám,
– so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o EÚ,
– so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže zo štatistík o náboženskej slobode v posledných rokoch vyplýva, že 75 % všetkých aktov násilia je namierených voči kresťanom, ako sa uvádza v správe o náboženskej slobode vo svete, ktorú v roku 2009 vypracovala organizácia Pomoc cirkvi v núdzi (Aid to the Church in Need); keďže počet útokov na kresťanské komunity v roku 2010 v celosvetovom meradle narástol, takisto ako počet procesov a trestov smrti za rúhačstvo, čo často postihuje ženy,
B. keďže v poslednom útoku na koptský kresťanský kostol v egyptskej Alexandrii bolo usmrtených 23 ľudí a ďalšie stovky osôb boli zranené; keďže tento útok vykonali násilní islamskí extrémisti, ktorí sú s najväčšou pravdepodobnosťou prepojení na teroristickú sieť al-Káida,
C. keďže 4. januára 2001 bol v Islamabade policajtom zastrelený guvernér významnej pakistanskej provincie Pandžáb Salman Tasír, ktorý bol známy svojou ostrou kritikou radikálnych islamistov,
D. keďže 1. novembra 2010 počas masakru v sýrskom katolíckom kostole Panny Márie Vykupiteľky v Bagdade prišlo o život 52 ľudí, medzi ktorými boli ženy a deti,
E. keďže takéto útoky násilných islamských extrémistov sú aj útokmi na súčasný režim týchto štátov a ich cieľom je vyvolať nepokoje a občiansku vojnu medzi jednotlivými náboženskými skupinami,
F. keďže dialóg medzi komunitami je rozhodujúci z hľadiska presadzovania mieru a vzájomného porozumenia medzi národmi,
G. keďže rozvoj ľudských práv, demokracie a občianskych slobôd je spoločným základom, na ktorom Európska únia buduje svoje vzťahy s tretími krajinami, a je zahrnutý v doložke o demokracii v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami,
1. vyjadruje sústrasť rodinám obetí nedávnych útokov namierených voči náboženským skupinám v Egypte, Pakistane a Iraku;
2. dôrazne odsudzuje násilie voči kresťanom a ich prenasledovanie, ku ktorému dochádza na celom svete;
3. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v posledných rokoch možno zaznamenať exodus kresťanov z islamských krajín;
4. víta reakciu egyptskej verejnosti, ktorá tento teroristický čin dôrazne odsúdila a rýchlo pochopila, že útok bol zorganizovaný s cieľom oslabiť hlboko zakorenené pevné spoločenské väzby medzi kresťanmi a moslimami v Egypte; víta spoločné demonštrácie koptských kresťanov a moslimov v Egypte na protest proti útoku; víta zároveň skutočnosť, že útok verejne odsúdili egyptský prezident Husní Mubarak, jordánsky kráľ Abduláh II., najvyšší egyptský duchovný Dr. Ali Gomá a niekoľko ďalších moslimských vedúcich osobností;
5. naliehavo vyzýva orgány štátov s alarmujúco vysokou mierou útokov na náboženské skupiny, aby prevzali zodpovednosť za zabezpečenie obvyklých a verejných náboženských úkonov všetkých náboženských skupín, zintenzívnili úsilie o poskytnutie spoľahlivej a efektívnej ochrany náboženských skupín vo svojich krajinách a zaistili osobnú bezpečnosť a fyzickú integritu príslušníkov náboženských skupín v krajine, a tým zabezpečili súlad s povinnosťami, ktoré sa zaviazali plniť na medzinárodnej scéne;
6. vyjadruje znepokojenie nad tým, že vrahom guvernéra v Islamabade bol člen jeho vlastnej ochranky; vyzýva pakistanskú vládu, aby vylúčila islamské extrémistické zložky z pakistanských bezpečnostných síl a zabezpečila, že bezpečnostné sily sa budú riadiť ústavou a zásadami právneho štátu; vyjadruje ďalej znepokojenie nad tým, že pakistanské zákony o rúhačstve, voči ktorým sa verejne postavil nedávno zavraždený guvernér Salman Tasír, sa stále uplatňujú na prenasledovanie náboženských skupín vrátane kresťanov ako v prípade Asie Norínovej, ženy kresťanského vierovyznania a matky piatich detí odsúdenej na smrť, a že vrah guvernéra Salmana Tasíra je veľkou časťou pakistanskej spoločnosti vnímaný ako hrdina;
7. odsudzuje násilné prerušenie vianočnej omše, na ktorej sa v prvý sviatok vianočný zúčastnilo 300 zostávajúcich kresťanov žijúcich v časti Cypru okupovanej tureckými orgánmi;
8. vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby v rámci vzťahov a spolupráce EÚ s príslušnými krajinami venovala osobitnú pozornosť situácii náboženských skupín vrátane kresťanských komunít a aby do európskych vonkajších politík začlenila otázku náboženskej slobody tak, že do dohôd s tretím krajinami sa vloží záväzná doložka o rešpektovaní slobody náboženského vyznania;
9. vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby naliehavo stanovila stratégiu EÚ v oblasti posilnenia ľudského práva na slobodu náboženského vyznania vrátane zoznamu opatrení voči štátom, ktoré vedome nezabezpečujú ochranu náboženských skupín;
10. žiada vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby vzhľadom na nedávne udalosti a na rastúcu potrebu preskúmania a porozumenia kultúrneho a náboženského vývoja v medzinárodných vzťahoch a súčasných spoločnostiach vytvorila v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť stálu kapacitu strategického výskumu, rozvoja politiky a odbornej prípravy vo veciach náboženstva a presvedčenia;
11. vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby do svojej výročnej správy o ľudských právach zahrnuli kapitolu o slobode náboženského vyznania;
12. domnieva sa, že Úrad Spojených štátov amerických pre náboženskú slobodu vo svete, ktorý monitoruje ochranu náboženskej slobody vo svete tým, že poskytuje poradenstvo a politické návrhy prezidentovi a ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov, by mol slúžiť ako vhodný model pre Európsku úniu;
13. podporuje všetky iniciatívy zamerané na podporu dialógu, náboženskej slobody a vzájomného rešpektovania medzi komunitami; vyzýva všetky cirkevné orgány, aby podporovali toleranciu a ujali sa iniciatívy v boji proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;
14. vyzýva moslimské organizácie v Európe, aby sa jasne zaviazali aktívne podporovať solidaritu s kresťanskými komunitami vychádzajúc z rovnakého rešpektovania každej náboženskej skupiny;
14a naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby zabezpečila splnenie záväzku udržiavať stály dialóg s cirkvami podľa článku 17 ods. 3 ZFEÚ s cieľom zaistiť, aby otázka prenasledovania kresťanov bola prioritou, o ktorej sa bude systematicky diskutovať;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie a vládam a parlamentom členských štátov.