NÁVRH UZNESENIA o zvyšovaní cien potravín
9.2.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Mairead McGuinness, Albert Deß, Gay Mitchell, Jean-Paul Gauzès, Michel Dantin, Béla Glattfelder, Elisabeth Jeggle, Peter Jahr, Filip Kaczmarek, Sandra Kalniete, Jarosław Kalinowski, Giovanni La Via, Astrid Lulling, Véronique Mathieu, Mariya Nedelcheva, Rareş-Lucian Niculescu, Georgios Papastamkos, Maria do Céu Patrão Neves, Czesław Adam Siekierski, Michèle Striffler, Artur Zasada, Sławomir Witold Nitras v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0114/2011
B7‑0117/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o zvyšovaní cien potravín
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 33 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26 marca 2009 o cenách potravín v Európe,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti,
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (KOM(2008)0450),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Riešenie problematiky rastúcich cien potravín – Usmernenia pre opatrenia EÚ (KOM(2008)0321),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín a na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v EÚ a v rozvojových krajinách,
– so zreteľom na vyhlásenie z Maputa o poľnohospodárstve a potravinovej bezpečnosti podpísané v roku 2003, v ktorom sa africké vlády zaviazali vyčleniť minimálne 10 % zo svojich národných rozpočtov na poľnohospodárstvo;
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže ceny potravín sa v rokoch 2010 a 2011 zvyšovali sedem mesiacov po sebe, pričom dosiahli najvyššie úrovne odvtedy, čo v roku 1990 začala FAO zaznamenávať ceny potravín,
B. keďže náhle zvýšenie cien komodít pôsobilo ako destabilizačný faktor v svetovom hospodárstve a roznietilo v roku 2008 nepokoje a protesty vo viacerých rozvojových krajinách a nedávno v Alžírsku, Tunisku a Egypte,
C. keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že počet podvyživených ľudí vo svete klesol v roku 2010 celosvetovo na 925 miliónov v porovnaní s viac než jednou miliardou v roku 2009, pričom hlad zostáva dokonca na vyššej úrovni než pred celosvetovou hospodárskou krízou,
D. keďže očakávaný nárast svetovej populácie zo 7 na 9,1 miliardy obyvateľov si bude podľa organizácie FAO do roku 2050 vyžadovať 70 % zvýšenie produkcie potravín,
E. keďže výzvou je vyrábať viac z menšieho objemu zdrojov s dôrazom na udržateľnú produkciu z dôvodu tlaku na prírodné zdroje,
F. keďže v Európskej únii stále existuje problém chudoby a hladu, keďže 79 miliónov ľudí v EÚ stále žije pod hranicou chudoby (60 % priemerného príjmu v krajine, kde daná osoba žije); a keďže 16 miliónov občanov EÚ dostalo minulú zimu potravinovú pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií,
G. keďže svetové zásoby potravín sú oveľa obmedzenejšie ako v minulosti, pričom počas potravinovej krízy v rokoch 2007 a 2008 klesli na rekordnú úroveň, no v ostatnom čase sa mierne napravili,
H. keďže zaistenie potravinovej bezpečnosti pre európskych občanov, zabezpečenie potravín pre spotrebiteľov za rozumné ceny, ako aj zaručenie primeranej úrovne príjmov pre poľnohospodárov sú základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) už od jej vzniku a aj v súčasnosti zostávajú kľúčovými cieľmi EÚ,
I. keďže kolísanie cien v poľnohospodárstve má stály charakter, pretože ceny neprimerane reagujú na malé odchýlky v objeme výroby, často v dôsledku špekulácie,
J. keďže svetovú produkciu potravín môžu pravidelne narúšať mnohé faktory vrátane vplyvu škodcov a chorôb, dostupnosti prírodných zdrojov a prírodných katastrof, čoho dôkazom boli v roku 2010 dlhotrvajúce suchá a požiare v Rusku a rozsiahle záplavy v Pakistane,
K. keďže zmena klímy povedie k zvýšeniu frekvencie prírodných katastrof, čím sa destabilizuje potravinová bezpečnosť,
L. keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo znepokojenie v súvislosti s fungovaním európskych a svetových potravinových reťazcov,
M. keďže pri analýze cien potravín a ich vývoja sa musí zohľadniť celý dodávateľský reťazec; keďže potravinárske odvetvie je rozdrobené a dodávateľský reťazec je dlhý a veľmi komplexný, pričom zahŕňa mnoho sprostredkovateľov,
N. keďže oznámenie Komisie (s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (KOM(2009)591)) poukazuje na závažné problémy v dodávateľskom reťazci, ako je zneužívanie dominantného postavenia nákupcov, nekalé zmluvné praktiky vrátane oneskorených platieb, jednostranné zmeny zmlúv, predbežné platby za prístup k rokovaniam, obmedzený prístup na trh, nedostatok informácií o tvorbe cien a rozložení ziskových rozpätí v potravinovom reťazci, ktoré sú úzko spojené so zvýšenou koncentráciou v odvetviach zabezpečujúcich vstupy, veľkoobchode a maloobchode,
O. keďže príjmy poľnohospodárov po desiatich rokoch stagnácie príjmov v roku 2009 dramaticky klesli, prevažne v dôsledku zložitých trhových podmienok a rastúcich výrobných nákladov; keďže príjmy v poľnohospodárstve sú výrazne nižšie (odhadom 40 % na pracovnú jednotku) než v ostatných hospodárskych oblastiach a príjmy na obyvateľa vo vidieckych oblastiach sú značne nižšie (približne o 50 %) ako v mestských oblastiach,
P. keďže vzhľadom na memorandum, ktoré uverejnil Eurostat v máji 2010, zamestnanosť v poľnohospodárstve v EÚ sa znížila od roku 2000 o 25 % (zo 14,9 milióna pracovných miest na plný úväzok na 11,2 milióna),
1. potvrdzuje, že globálna potravinová bezpečnosť je pre EÚ nanajvýš naliehavou otázkou a požaduje okamžité a stále opatrenia na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ a na svetovej úrovni; zdôrazňuje, že potraviny by mali byť pre spotrebiteľov dostupné za primerané ceny, pričom by sa mala zároveň zabezpečiť zodpovedajúca životná úroveň pre poľnohospodárov;
2. domnieva sa, že reforma SPP musí zohľadniť súčasnú situáciu, pričom by sa mal zabezpečiť silný prvý pilier na podporu príjmu poľnohospodárov, pokračovanie poľnohospodárskej činnosti vo vidieckych oblastiach a uskutočňovanie opatrení na podporu trhu;
3. zdôrazňuje, že silné a udržateľné poľnohospodárstvo v celej EÚ a prosperujúce a udržateľné vidiecke prostredie, zabezpečené silnou SPP, majú kľúčový význam pri riešení problému potravinovej bezpečnosti;
4. zdôrazňuje význam SPP ako prostriedku na zabezpečenie produkcie potravín v EÚ; je presvedčený, že SPP od svojho vzniku v roku 1962 poskytuje občanom EÚ bezpečné dodávky potravín; zdôrazňuje, že je potrebné, aby poľnohospodárstvo Spoločenstva naďalej zohrávalo túto úlohu aj v budúcnosti;
5. potvrdzuje, že je povinnosťou EÚ zaistiť potravinovú bezpečnosť pre svojich občanov a že v tejto súvislosti má udržanie poľnohospodárskej činnosti v EÚ zásadný význam; upozorňuje na klesanie príjmov v poľnohospodárstve v EÚ z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov a kolísania cien, ktoré má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; poukazuje na náklady, ktoré musia európski poľnohospodári znášať pri dodržiavaní najvyšších noriem v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete; zdôrazňuje, že poľnohospodárom treba za tieto dodatočné náklady a za poskytovanie verejných zdrojov spoločnosti poskytnúť kompenzáciu;
6. zdôrazňuje, že právo na potravinovú bezpečnosť je základným a dôležitým ľudským právom a že sa zabezpečí vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický a ekonomicky dostupný prístup k vhodnej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života;
7. uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, najmä z dôvodu zvyšovania frekvencie a rozsahu klimatických javov, ako sú suchá, záplavy, požiare a búrky; berie na vedomie jednostranné akcie podniknuté krajinami alebo regiónmi postihnutými klimatickými udalosťami a následné účinky týchto opatrení ba svetových trhoch;
8. zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je kľúčovým odvetvím vo väčšine rozvojových krajín, ktoré je výrazne závislé od primárnych komodít, ktoré sú obzvlášť vystavené cenovým výkyvom;
9. vyzýva EÚ, aby podporila opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, zvýšila investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti a aby s osobitným zreteľom na naliehavé potreby v súvislosti s hladom podporila programy drobného poľnohospodárstva a sociálnej ochrany;
10. vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby podporovali vlastníctvo pôdy ako nástroj znižovania chudoby a zaručenia potravinovej bezpečnosti, a to posilňovaním práv vlastníctva a uľahčovaním prístupu poľnohospodárov, malých podnikov a miestnych spoločenstiev k úverom; zdôrazňuje zásadný význam nových investícií do zlepšenia kapacít malých poľnohospodárov, zavedenia účinnejších vodohospodárskych technológií a obnovy živín v pôde;
11. zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ na odvetvie poľnohospodárstva; ľutuje, že od 80. rokov došlo k dramatickému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci vyčlenenej na poľnohospodárstvo a víta uznanie potreby zvrátenia tohto trendu; vyzýva Komisiu, aby v rámci tejto rozvojovej pomoci priznala prioritu poľnohospodárstvu vrátane pomoci poľnohospodárom pri prístupe na trhy;
12. zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaviesť lepšie postupy poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách vrátane nízkonákladových technológií, vykonávať výskum v oblasti poľnohospodárstva a posilniť produktivitu s cieľom zlepšiť trvalú udržateľnosť a zmierniť negatívne účinky potravinovej neistoty;
13. zdôrazňuje, že humanitárna potravinová pomoc by mala napĺňať potreby a výzvy a prekonávať štrukturálne obmedzenia v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, že potravinová pomoc zohľadňuje miestnu produkciu, distribučnú, dopravnú a marketingovú kapacitu týchto krajín, čím prispieva k vytváraniu základov ich dlhodobej potravinovej bezpečnosti;
14. pripomína, že energetická a potravinová bezpečnosť spolu veľmi úzko súvisia; uznáva, že energetické náklady sú kľúčovým faktorom pri určovaní úrovne ziskovosti poľnohospodárstva, ktoré je odvetvím vo veľkej miere závislým od ropy; podporuje opatrenia, ktoré podnecujú poľnohospodárov k väčšej energetickej efektívnosti a rozvoju alternatívnych zdrojov dodávok energie; pripomína, že je potrebné dôslednejšie podporovať výskum a vývoj a poradenstvo;
15. domnieva sa však, že pri zvýšenom úsilí o rozvíjanie obnoviteľných zdrojov energie a splnenie cieľov na rok 2020 sa musí zohľadňovať vplyv na výrobu a dodávku potravín; zdôrazňuje krehkú rovnováhu spojenú s riešením problematiky potravín/palív;
16. so znepokojením berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy, ktoré rastú rýchlejšie než ceny poľnohospodárskych komodít; je znepokojený tým, že dramatický nárast nákladov na vstupy by mohol viesť k nižšiemu využívaniu a k nižšej produkcii, čím sa iba zhorší potravinová kríza v EÚ a vo svete; zdôrazňuje preto, že dodávky a ceny poľnohospodárskych vstupov sa musia naliehavo riešiť;
17. zdôrazňuje význam výskumu financovaného z verejných prostriedkov, ktorý pomáha podporovať potravinovú bezpečnosť; žiada investície nielen do výskumu nových samostatných technológií, ale aj komplexných poľnohospodárskych systémov, ktoré budú slúžiť na dosiahnutie dlhodobého cieľa potravinovej bezpečnosti; vyzdvihuje pritom priekopnícku úlohu, ktorú by v tejto oblasti mohla zohrávať napríklad technologická platforma EÚ pre výskum ekologického poľnohospodárstva;
18. nazdáva sa, že v súlade so zmluvou o ES je vo verejnom záujme EÚ zachovať primeranú úroveň výrobných a spotrebiteľských cien a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž, najmä čo sa týka strategických tovarov, ako napríklad poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov;
19. zastáva názor, že spotrebitelia práve vďaka konkurencii môžu kupovať potraviny za konkurenčné ceny, ale že aj poľnohospodárom sa musí zaručiť stabilný príjem prostredníctvom cien, ktoré kryjú výrobné náklady, a primeraná odmena za ich prácu, aby sa zabezpečila istota zásobovania vysokokvalitnými potravinami;
20. vyjadruje obavu nad nízkymi poľnohospodárskymi príjmami v EÚ; potvrdzuje, že zníženie príjmov z dôvodu zvýšenia produkcie a kolísania cien má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; je pevne presvedčený, že ak sa tieto problémy nebudú primerane riešiť, potravinová bezpečnosť bude ohrozená;
21. zdôrazňuje problémy, ktorým čelia poľnohospodári v čase extrémnej lability trhov a kolísania cien; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o realizáciu plánu v čase extrémnej kolísavosti cien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaviedla trvalé a dôrazné opatrenia zamerané na riešenie kolísania cien na poľnohospodárskych trhoch; domnieva sa, že to bude kľúčovým prvkom na zabezpečenie zachovania výroby v Európskej únii;
22. zdôrazňuje, že značným cenovým výkyvom nemožno čeliť bez intervenčných alebo strategických zásob; domnieva sa preto, že je nevyhnutné v budúcnosti v rámci SPP posilniť úlohu tržných intervenčných nástrojov;
23. poznamenáva, že medzi faktory, ktoré najviac ovplyvňujú mechanizmus prenosu cien a rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami, patrí: rastúca koncentrácia v potravinárskom reťazci, úroveň spracovania výrobku, nárast cien spojený s ostatnými externými nákladovými faktormi a špekulácie s poľnohospodárskymi komoditami;
24. domnieva sa, že faktory prispievajúce k zvyšovaniu cien poľnohospodárskych surovín treba dokonale pochopiť a zaoberať sa nimi uceleným a komplexným spôsobom; zdôrazňuje potrebu ucelenej politickej odozvy a komplexnej stratégie na riešenie otázky zvyšovania cien poľnohospodárskych surovín;
25. berie na vedomie oznámenie Komisie o problémoch na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami a víta, že Komisia tomu doteraz venovala pozornosť; vyjadruje však obavy z toho, že Komisia sa spolieha na informačné toky ako na riešenie otázky lability trhov; je presvedčený, že prísnejší prístup k riešeniu tejto otázky by mohol byť potrebný, najmä s ohľadom na vyššiu transparentnosť na komoditných trhoch;
26. je presvedčený, že finančné a poľnohospodárske trhy sú v súčasnosti prepojené viac ako kedykoľvek predtým; domnieva sa, že iba reakcia Európy už nepostačuje a že Európa by mala v otázkach kolísavosti cien a potravinovej bezpečnosti postupovať v súlade s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;
27. vyzýva krajiny G20, aby koordinovali vytvorenie preventívnych mechanizmov proti nadmernému kolísaniu cien a aby spolupracovali na regulácii osobitne navrhnutej na boj proti potravinovej a poľnohospodárskej kríze; vyzýva krajiny G20, aby zabezpečili konvergenciu regulácie potravinárskych a poľnohospodárskych komodít a aby spolupracovali s krajinami, ktoré nie sú členmi G20;
28. vyzýva Komisiu, aby sa pri nadchádzajúcich revíziách smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a smernice o zneužívaní trhov (MAD) zaoberala obavami, ktoré vznikajú v súvislosti s trhmi s potravinárskymi a poľnohospodárskymi komoditami;
29. v tejto súvislosti podporuje revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; pripomína, že finančné nástroje by mali slúžiť hospodárstvu a pomôcť poľnohospodárskej výrobe, aby prekonala krízu a klimatické javy; zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby špekulácie ohrozovali inak efektívne poľnohospodárske podniky;
30. zdôrazňuje významnú úlohu, ktorá sa v súčasnosti predpokladá pre Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), pokiaľ ide o dohľad nad komoditnými trhmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť udeliť ESMA väčšie právomoci s cieľom predchádzať manipulácii a zneužívaniu na komoditných trhoch;
31. domnieva sa, že by bolo užitočné vytvoriť cielený svetový systém zásob potravín (núdzové zásoby na odstránenie hladu a zásoby na reguláciu cien komodít), vďaka ktorému by sa uľahčil svetový obchod v prípade prudkého nárastu cien, odvrátili by sa opakujúce sa prípady protekcionizmu a zvoľnil by sa tlak na svetové potravinové trhy;
32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.