NÁVRH UZNESENIA o južnom susedstve, a najmä o Líbyi, vrátane humanitárnych aspektov
7.3.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Kristiina Ojuland, Marielle De Sarnez, Marietje Schaake, Sonia Alfano, Leonidas Donskis, Edward McMillan-Scott, Alexandra Thein, Ramon Tremosa i Balcells v mene skupiny ALDE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0169/2011
B7‑0171/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o južnom susedstve, a najmä o Líbyi, vrátane humanitárnych aspektov
Európsky parlament,
– so zreteľom na Ženevský dohovor z 28. júla 1951 a na Protokol o štatúte utečencov z 31. januára 1967,
– so zreteľom na Dohovor Africkej únie zo septembra 1969, ktorým sa riadia osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike, ktorého je Líbya zmluvnou stranou od 17. júla 1981,
– so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov a jej protokol o zriadení Afrického súdu pre ľudské práva a práva národov, ktoré Líbya ratifikovala 26. marca 1987 a 19. novembra 2003,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä jej článok 19 ods. 2,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007, v ktorej sa vyzýva na zavedenie moratória na vykonávanie trestu smrti, a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 63/168 z 18. decembra 2008, v ktorej sa vyzýva na uplatňovanie rezolúcie Valného zhromaždenia 62/149 z roku 2007,
– so zreteľom na memorandum o porozumení, ktoré spoločne podpísali komisárka Ferrerová-Waldnerová a minister pre európske záležitosti El Obeidí 23. júla 2007,
– so zreteľom na závery Rady z 15. októbra 2007 a oficiálne otvorenie rokovaní o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou v dňoch 12. – 13. novembra 2008,
– so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2011 o vývoji v južnom susedstve,
– so zreteľom na poznámky vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej, ktoré uviedla ku koncu svojej návštevy v Egypte 22. februára 2011, a v ktorých oznámila pozastavenie rokovaní s líbyjskými orgánmi o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 23. februára 2011 o Líbyi, jej poznámky na okraj neformálneho zasadnutia ministrov obrany z 25. februára 2011, jej vyhlásenie v mene Európskej únie z 27. februára 2011 o rezolúcii BR OSN a najnovšom vývoji situácie v Líbyi a jej prejav v Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 28. februára 2011,
– so zreteľom na tlačové vyhlásenie BR OSN o Líbyi z 22. februára 2011 a na jednomyseľne prijatú rezolúciu BR OSN o Líbyi z 26. februára 2011 (rezolúcia BR OSN 1970/2011),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady Európskej únie z 28. februára 2011 o vykonávaní rezolúcie BR OSN 1970/2011,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady Európskej únie z 2. marca 2011 o prijatí právneho predpisu na vykonávanie jej rozhodnutia z 28. februára o sankciách voči Líbyi, ktoré nadobudlo účinnosť uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie 3. marca 2011,
– so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej rady z 1. marca 2011 o zvolaní mimoriadneho zasadnutia Európskej rady v piatok 11. marca 2011 v súvislosti s vývojom v južnom susedstve, a najmä v Líbyi,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi, a najmä na uznesenie zo 17. júna 2010 o popravách v Líbyi, a na svoje odporúčanie Rade z 20. januára 2011 týkajúce sa rokovaní o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou (2010/2268(INI)),
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže po demonštráciách v susedných krajinách, ktoré vyzývali na slobodu a rozsiahle reformy, začali protesty v Bengází 15. februára 2011 a rozšírili sa po krajine, pričom dosiahli mestá al-Bajdá, al-Kubá, Darna a az-Zintán, keďže protestujúci prevzali kontrolu nad viacerými mestami najmä vo východnej Líbyi,
B. keďže väčšina demonštrácií, ktoré mobilizovali protivládnych protestujúcich, čelila brutálnemu odporu jednotiek vládneho režimu vrátane útokov vojenských lietadiel a vrtuľníkov líbyjských vzdušných síl proti demonštrantom a využívaniu žoldnierov, zahraničných bojovníkov a prepustených väzňov na potlačenie vlny protestov,
C. keďže najvyšší predstavitelia režimu až doteraz opakovane vyvolávali nenávisť svojimi verejnými vyhláseniami, ohrozovali protestujúcich, organizovali protidemonštrácie a varovali pred masakrami v prípade, že protesty budú pokračovať,
D. keďže Liga arabských štátov 22. februára 2011 dočasne vylúčila líbyjské delegácie zo svojich zasadnutí a odsúdila násilie, ktoré použili jednotky Muammara al-Kaddáfího proti obyvateľstvu,
E. keďže násilná a brutálna reakcia režimu voči líbyjským obyvateľom viedla nielen k zbehnutiu mnohých vojakov v krajine, ale aj k rezignácii predstaviteľov režimu,
F. keďže po tom, ako UNHCR prijalo konsenzom na 15. mimoriadnej schôdzi 25. februára 2011 rezolúciu o situácii v oblasti ľudských práv v Líbyi, v ktorej sa odsúdilo hrubé a systematické porušovanie ľudských práv v Líbyi a poukázalo na to, že niektoré prípady môžu byť zločinmi proti ľudskosti, Valné zhromaždenie OSN rozhodlo 2. marca 2011 o pozastavení členstva Líbye v UNHCR na základe odporúčania UNHCR,
G. keďže v reakcii na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi z 26. februára 2011, v ktorej sa rozhodlo o postúpení záležitosti Medzinárodnému trestnému súdu, začal prokurátor Medzinárodného trestného súdu (MTS) 3. marca 2011 vyšetrovanie obvinení zo zločinov proti ľudskosti spáchaných v Líbyi, a to aj Muammarom al-Kaddáfím a predstaviteľmi jeho režimu; keďže rezolúcia BR OSN 1970 zároveň povoľuje všetkým členským štátom OSN zabaviť a odstraňovať zakázané vojenské zariadenia,
H. keďže rozhodnutie Rady Európskej únie z 28. februára 2011 uvaľuje ďalšie reštriktívne opatrenia, najmä zákaz vydávania víz a zmrazenie aktív, voči osobám zodpovedným za násilné zásahy proti civilnému obyvateľstvu v Líbyi, čím vykonáva rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi z 26. februára 2011,
I. keďže Spojené štáty vyslali do Stredozemného mora dve vlastné vojnové lode vrátane obojživelnej bojovej lode, aby sledovali vývoj v Líbyi,
J. keďže v dôsledku pokračujúceho násilia a brutálnych represií v Líbyi stúpa na hraniciach medzi Líbyou a Tuniskom počet ľudí, ktorí chcú opustiť krajinu, a z nich prevažná väčšina patrí k migrujúcim pracovníkom z Egypta a zo severnej a subsaharskej Afriky, ako aj k štátnym príslušníkom Líbye; keďže podľa určitých zdrojov sa v Líbyi zdržuje približne 80 000 Pakistancov, 50 000 Bangladéšanov a 2 000 Nepálčanov; keďže podľa očakávaní sa rozsah tohto hromadného odchodu v nasledujúcich dňoch a týždňoch výrazne zväčší; keďže Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Belgicko oznámili svoj plán týkajúci sa vyslania námorného loďstva a lietadiel na tunisko-líbyjskú hranicu, najmä s cieľom uľahčiť evakuáciu egyptských štátnych príslušníkov do Egypta,
K. keďže sa očakáva, že na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa má uskutočniť 11. marca 2001, bude podrobne preskúmaná správa vysokej predstaviteľky a Komisie o rýchlom prijatí nástrojov EÚ, ako aj správa vysokej predstaviteľky o podpore procesov prechodu a transformácie,
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v Líbyi a dôrazne odsudzuje brutálne potláčanie pokojných demonštrácií vrátane nerozvážnych ozbrojených útokov proti civilnému obyvateľstvu, pri ktorých prišli o život tisícky civilistov a mnohí boli zranení; odsudzuje vysoké kruhy režimu Muammara al-Kaddáfího a jeho syna Sajfa al-Isláma za nabádanie k nepriateľskému postoju voči civilnému obyvateľstvu;
2. plne podporuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1970, ktorá odsúdila závažné a systematické porušovanie ľudských práv v Líbyi a rozhodla o tom, že na túto situáciu upozorní Medzinárodný trestný súd, pričom zaviedla embargo na vývoz zbraní do krajiny, zakázala cestovať a zmrazila účty rodiny Muammara al-Kaddáfího; dôrazne podporuje začatie vyšetrovania obvinení zo zločinov proti ľudskosti, ktoré spáchal Muammar al- Kaddáfí a predstavitelia jeho režimu, prokurátorom MTS;
3. vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby v rámci rezolúcie BR OSN 1970 a rezolúcie BR OSN 1674, ktoré sa týkajú zodpovednosti za ochranu obyvateľstva, starostlivo zvážili vytvorenie bezletovej zóny, ktorej cieľom by bolo v spolupráci s OSN, Ligou arabských štátov a Africkou úniou zabrániť režimu, aby mieril na civilné obyvateľstvo;
4. vyjadruje pevnú podporu boju líbyjských občanov za slobodu, demokratické reformy a skoncovanie s autoritárskym režimom; vyzýva EÚ, aby začala dialóg s opozičnými silami a podporovala ich v oslobodenej oblasti s cieľom poskytnúť pomoc obyvateľstvu a splniť jeho základné humanitárne potreby vrátane lekárskej pomoci;
5. plne podporuje rozhodnutie Rady OSN pre ľudské práva vyslať nezávislý medzinárodný vyšetrovací výbor do Líbye, aby preskúmal porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2011 pozastaviť členstvo Líbye v Rade OSN pre ľudské práva;
6. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada nezareagovala okamžite na násilné represie, najmä pokiaľ ide o koordináciu pri evakuovaní obyvateľov EÚ a urýchlenú potrebu humanitárnej pomoci líbyjskému obyvateľstvu, a tiež o prijatie primeraných a cielených sankcií; v tejto súvislosti berie na vedomie opatrenia a iniciatívy, ktoré nedávno prijali niektoré členské štáty EÚ s cieľom pomôcť pri evakuácii egyptských migrujúcich pracovníkov späť do Egypta;
7. je hlboko znepokojený rastúcou humanitárnou krízou, keď viac než 170 000 migrantov je na úteku pred násilím v Líbyi, pričom mnohí z nich uviazli na hraniciach medzi Líbyou a Tuniskom a ďalší v utečeneckých táboroch v Tunisku, Egypte a Nigeri; naliehavo žiada inštitúcie EÚ a jej členské štáty, aby zmobilizovali vhodné prostriedky a riešili túto krízovú situáciu a aby správne zareagovali a poskytli podporu tým, ktorí unikajú pred smrťou a prenasledovaním a všetkým, ktorí bojujú za slobodu a demokraciu v Líbyi;
8. víta rozhodnutie Rady z 28. februára 2011 zakázať dodávky zbraní, munície a súvisiaceho materiálu do Líbye; poukazuje na skutočnosť, že podľa nezávislých zdrojov poskytlo Taliansko v roku 2009 líbyjskej vláde ľahké zbrane v hodnote 79 miliónov EUR a že tieto zbrane bežne používala líbyjská polícia a armáda na potláčanie pokojných demonštrácií líbyjského ľudu; zdôrazňuje, že Belgicko, Bulharsko, Portugalsko, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo tiež predávali zbrane Líbyi počnúc malými a ľahkými zbraňami až po lietadlá a elektronické rušiace zariadenia, a že takéto dodávky zbraní sú v rozpore s niektorými kritériami kódexu správania EÚ;
9. vyzýva Radu, aby v tejto súvislosti preverila, či došlo k porušeniu kódexu správania EÚ pri vývoze zbraní, a aby prijala prísne opatrenia s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie kódexu všetkými členskými štátmi;
10. zároveň víta rozhodnutie zmraziť aktíva líbyjského diktátora Muammara al-Kaddáfího, piatich členov jeho rodiny a ďalších dvadsiatich osôb zodpovedných za násilné zásahy proti civilnému obyvateľstvu, ktoré začali 15. februára; požaduje urýchlené a dôkladné vyhľadanie týchto aktív a ich podrobnú kontrolu;
11. zastáva názor, že len čo sa dočasná vláda ujme kontroly nad situáciou v krajine, vysoká predstaviteľka/ podpredsedníčka Komisie a Komisia by mali líbyjským orgánom pomôcť zriadiť trustový fond, v ktorom by boli uložené všetky príjmy z predaja ropy a zemného plynu, a ktorý by určoval jasné a transparentné pravidlá riadenia tak, aby z neho malo prospech celé obyvateľstvo;
12. vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Radu, aby v záujme zjednotenia postupu EÚ voči Líbyi a v snahe vyhnúť sa zbytočnej duplicite práce zlepšili koordináciu s členskými štátmi;
13. zdôrazňuje, že stabilná demokracia si vyžaduje silný volebný a ústavný systém; pripomína, že EÚ nadobudla významné skúsenosti pri podpore budovania ústavných štruktúr a právneho štátu prostredníctvom svojich krízových misií, najmä v Kosove a Afganistane, a že sa zúčastnila na sledovaní a podpore mnohých volieb; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby začala s prípravami na zaangažovanie EÚ do politiky južného susedstva, konkrétne podporou budovania právneho štátu a ústavných a volebných predpokladov pre nastolenie stabilnej demokracie v regióne;
14. podporuje návrh USA, aby sa zvážila možnosť odchodu Muammara al-Kaddáfího do exilu a vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili prípadnú realizáciu takéhoto návrhu;
15. víta rozhodnutie EÚ pozastaviť rokovania s Líbyou o rámcovej dohode, ktorá zahŕňa spoluprácu v oblasti migrácie a azylovej politiky;
16. dôrazne odsudzuje bilaterálnu dohodu o priateľstve, partnerstve a spolupráci medzi Talianskom a Líbyou; zdôrazňuje, že táto dohoda porušila medzinárodné dohovory, najmä čo sa týka dodržiavania postupov žiadostí o azyl a nalieha na Taliansko, aby čo najskôr opätovne prerokovalo dohodu s dočasnými líbyjskými orgánmi v záujme jej zosúladenia s medzinárodným právom;
17. dôrazne kritizuje skutočnosť, že vlády niektorých členských štátov EÚ sa vyjadrili proti urýchlenému prijatiu sankcií voči líbyjskému režimu a vyzýva tieto štáty, ktoré navyše udržiavajú veľmi úzke styky s režimom, aby využili svoje privilegované vzťahy a prinútili al-Kaddáfího odstúpiť z funkcie;
18. vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby nadviazali komplexne obnovený dialóg o migrácii s partnerskými krajinami z oblasti Stredozemia, ktorého cieľom bude prijatie euro–stredozemského paktu mobility, a aby pri tom vzali do úvahy, že európska migračná politika zásadne nemôže spočívať na spolupráci s autoritárskymi režimami; zdôrazňuje, že takáto revidovaná politika by mohla ďalej prehĺbiť podporu EÚ prebiehajúcemu procesu prechodu k demokracii;
19. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby poskytla všetky prostriedky nevyhnutné na podporu tuniských a egyptských orgánov s cieľom prekonať súčasnú humanitárnu krízu, ktorej čelia najmä obyvatelia utekajúci z Líbye smerom k egyptským a tuniským hraniciam; v tejto súvislosti dôrazne vyzýva Komisiu, aby podporovala medzinárodné a civilné organizácie v ic humanitárnej činnosti;
20. vyzýva Radu, aby urýchlene napredovala k vytvoreniu účinného systému azylovej politiky EÚ opierajúcemu sa o medzinárodné právo, dobrú správu a solidaritu;
21. vyzýva členské štáty, aby vypracovali zoznam svojich prijímacích kapacít s cieľom uplatniť smernicu 2001/55/ES o dočasnej ochrane a podieľať sa na zodpovednosti za premiestenie osôb, ktoré podľa tohto systému požívajú ochranu, do iných členských štátov EÚ, a vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala spoločný program EÚ v oblasti presídľovania s cieľom uviesť do praxe plánovaný systém presídľovania; pripomína, že spoločná azylová a prisťahovalecká politika a politika v oblasti kontrol na vonkajších hraniciach sa riadi zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov;
22. vyzýva orgány a členské štáty EÚ, aby boli pripravené čeliť krízovým situáciám a zmobilizovať primerané prostriedky na úrovni EÚ aj úrovni jednotlivých štátov a aby sa vyhli prílišnému zdôrazňovaniu rizika masívneho prílivu utečencov s cieľom získať prostriedky EÚ na zvládnutie núdzovej situácie, čo by mohlo predstavovať stimulačný faktor, vyvolať hysterické reakcie a prejaviť sa ako neochota poskytnúť podporu tým, ktorí bojujú za demokraciu a unikajú smrti a prenasledovaniu v Líbyi; domnieva sa, že kriminalizácia nelegálnych migrantov unikajúcich nepokojom, prenasledovaniu a smrti, nie je tou správnou odpoveďou, ktorú by mala poskytnúť EÚ v krízovej situácii tohto druhu a žiada, aby sa pozastavilo uplatňovanie takýchto opatrení;
23. vyzýva členské štáty EÚ, aby zaručili, že operácie Frontexu vrátane vnútroštátnych operácií uskutočňované na mori nesmú vyústiť do návratu ľudí do Líbye alebo inej krajiny, kde je ich život ohrozený, v súlade so zásadou nenavracania zakotvenou v článku 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie; vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali revíziu mandátu Frontexu, ktorá bude zahŕňať osobitné školenia príslušníkov Frontexu týkajúce sa európskych a medzinárodných právnych predpisov o ochrane;
24. vyzýva Radu a Komisiu, aby s ohľadom na strategickú revíziu európskej susedskej politiky prijali nevyhnutné opatrenia a schválili finančné prostriedky s cieľom umožniť plné začlenenie Líbye do európskej susedskej politiky a zdieľať hodnoty, základné zásady a ciele euro-stredozemského procesu.