NÁVRH UZNESENIA o južnom susedstve, a najmä o Líbyi vrátane humanitárnych aspektov
7.3.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Miguel Portas, Marie-Christine Vergiat, Gabriele Zimmer, Willy Meyer, Helmut Scholz, Rui Tavares, Patrick Le Hyaric, Jean-Luc Mélenchon, Takis Hadjigeorgiou, Marisa Matias, Eva-Britt Svensson v mene skupiny GUE/NGL
B7‑0174/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o južnom susedstve, a najmä o Líbyi vrátane humanitárnych aspektov
Európsky parlament,
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1970/2011 z 26. februára 2011,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 1. marca 2011, na základe ktorej bolo Líbyi jednomyseľne pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva,
– so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-15/2 z 25. februára 2011,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady z 28. februára 2011, v ktorom sa uvaľuje embargo na vývoz zbraní a stanovujú cielené sankcie voči Líbyi,
– so zreteľom sa svoje odporúčanie Rade z 20. januára 2011, v ktorom objasňuje zlé podmienky týkajúce sa rokovaní o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže po desaťročiach útlaku, porušovania ľudských práv a demokratických slobôd, korupcii a zhoršovania sociálnej situácie väčšiny obyvateľstva ľud v mnohých arabských krajinách trvá na hlbokej politickej, hospodárskej a sociálnej zmene a vyšiel do ulíc bojovať proti utláčateľským režimom,
B. keďže Európska únia, a najmä niektoré vlády členských štátov a Spojené štáty počas desaťročí podporovali tieto režimy a nesú osobitnú zodpovednosť vzhľadom na súčasnú krízu,
C. keďže režimy v Tunisku a Egypte padli, ale iné režimy pokračujú v násilnom potláčaní ľudu a jeho legitímnych politických protestov; keďže líbyjský režim odmieta výzvy líbyjského ľudu a medzinárodného spoločenstva, aby okamžite odstúpil a zastavil krviprelievanie; keďže podľa rôznych zdrojov líbyjský režim podniká letecké útoky na civilné obyvateľstvo a najíma žoldnierov, aby strieľali bez rozdielu;
D. keďže Bezpečnostná rada OSN prijatím rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1970/2011 uvalila sankcie na režim v Líbyjskej arabskej džamahíriji;
E. keďže podľa rezolúcie UNHCR takmer 150 000 ľudí ušlo v posledných dňoch z Líbye do Tuniska a Egypta a tisícky ďalších utečencov a zahraničných pracovníkov čelia dramatickým podmienkam pri pokuse o odchod z Líbye,
1. vyjadruje solidaritu s ľudom v severnej Afrike a na Blízkom Východe, obdivuje ich odvahu a odhodlanie a jednoznačne podporuje ich legitímnu túžbu po demokracii; dôrazne odsudzuje použitie násilia proti demonštrantom, najmä režimom Kaddáfího, a ľutuje, že od začiatku protestov bolo veľa ľudí zabitých alebo zranených;
2. vyjadruje svoju plnú podporu boju líbyjského ľudu za slobodu, demokratické, hospodárske a sociálne reformy a ukončenie autoritárskeho režimu; vyzýva EÚ, aby pomáhala zmierniť utrpenie obyvateľstva a uspokojovať jeho základné humanitárne potreby vrátane lekárskej pomoci;
3. vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v Líbyi a dôrazne odsudzuje brutálne potláčanie demonštrácií vrátane nevyberaných ozbrojených útokov proti civilnému obyvateľstvu, pri ktorých boli zabité stovky civilných obyvateľov a veľa ľudí bolo zranených; odsudzuje nabádanie k nepriateľskému postoju voči obyvateľstvu, ktoré vyjadrili na najvyššej úrovni režimu Muammar Kaddáfí a jeho syn Saif Al-Islam;
4. zdôrazňuje právo ľudu na rozhodnutie o svojej budúcnosti bez vonkajšieho zásahu;
5. vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou krízou, ktorej čelia tisícky ľudí utekajúcich z miest konfliktu, a nad útrapami, ktorým už čelí viac ako milión afrických utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov uviaznutých v Líbyi; nabáda Radu, Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby poskytovali pomoc UNHCR a ďalším relevantným agentúram, ako sú Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), Svetový potravinový program (WFP) a Medzinárodný výbor Červeného kríža, na zabezpečenie ochrany a núdzovej pomoci všetkým, ktorí ju potrebujú;
6. odsudzuje podporu, ktorú Európska únia, a najmä niektoré vlády členských štátov po desaťročia poskytovali týmto režimom; poukazuje na spoluúčasť a spoluvinu Spojených štátov a Európskej únie, ktorú tieto režimy využívali pod zámienkou ochrany pred islamom;
7. odmieta akýkoľvek vonkajší vojenský zásah do riešenia krízy v Líbyi;
8. podporuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1970, ktorá odsúdila závažné a systematické porušovanie ľudských práv v Líbyi a rozhodla o tom, že na túto situáciu upozorní Medzinárodný trestný súd, pričom zaviedla embargo na zbrane v krajine, zakázala tam cestovať a zmrazila aktíva rodiny Muammara Kaddáfího;
9. podporuje rozhodnutie Rady OSN pre ľudské práva vyslať nezávislý medzinárodný vyšetrovací výbor do Líbye, aby vyšetril porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;
10. dôrazne kritizuje intenzívny obchod so zbraňami členských štátov EÚ s Líbyou, Egyptom a inými utláčateľskými režimami; pripomína, že podľa nezávislých zdrojov v roku 2009 Taliansko poskytlo líbyjskej vláde ľahké zbrane vo výške 79 miliónov EUR a že tieto zbrane denne používala líbyjská polícia a armáda na potláčanie pokojných demonštrácií líbyjského ľudu; upozorňuje na skutočnosť, že Belgicko, Bulharsko, Portugalsko, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo tiež predávali zbrane Líbyi od malých a ľahkých zbraní po lietadlá, elektronické rušiace zariadenia a technológie na zvládnutie davu;
11. vyzýva Radu, aby v tejto súvislosti preverila. či došlo k porušeniu kódexu správania EÚ pri vývoze zbraní, a aby prijala prísne opatrenia s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie kódexu všetkými členskými štátmi;
12. víta rozhodnutie Rady z 28. februára 2011 zakázať dodávky zbraní, munície a súvisiaceho materiálu do Líbye;
13. opätovne vyjadruje kritiku vedenia rokovaní o rámcovej dohode s Líbyou; berie na vedomie nedávne rozhodnutie o ich pozastavení;
14. odsudzuje bilaterálnu dohodu o priateľstve, partnerstve a spolupráci medzi Talianskom a Líbyou; zdôrazňuje, že táto dohoda porušuje medzinárodné dohovory, najmä vzhľadom na dodržiavanie postupov v prípade žiadostí o azyl, a nalieha na Taliansko, aby okamžite pozastavilo jej platnosť;
15. vyzýva členské štáty, aby v EÚ vybudovali sieť otvorených prijímacích centier pre ľudí, ktorí v súčasnosti prichádzajú zo severnej Afriky, a aby pri tom využívali aj príslušné prostriedky EÚ; tieto centrá by mali prinajmenšom poskytovať primárnu humanitárnu pomoc, dôstojné životné podmienky a všetky náležité sociálne a právne poradenstvá pre všetkých prijatých ľudí bez ohľadu na ich právne postavenie;
16. vyzýva členské štáty, aby vypracovali zoznam svojich prijímacích kapacít s cieľom uplatniť smernicu 2001/55/ES o dočasnej ochrane a podieľať sa na zodpovednosti za premiestenie chránených osôb do iných členských štátov EÚ podľa tohto systému; pripomína, že spoločná azylová a prisťahovalecká politika sa riadi zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty vrátane finančných dôsledkov;
17. trvá na tom, že EÚ nemôže odpovedať represívne na humanitárnu krízu a že Frontex nie je odpoveďou; pripomína najmä, že operácie Frontexu uskutočňované na mori a operácie navracania nesmú vyústiť do návratu ľudí do Líbye alebo inej krajiny, kde je ich život ohrozený, v súlade so zásadou nenavracania, zakotvenou v článku 19 ods. 2 Charty základných ľudských práv; trvá na tom, že najmä agentúra Frontex musí striktne dodržiavať medzinárodné právo;
18. pripomína, že v máji 2010 Európsky parlament schválil veľkou väčšinou hlasov dve správy o vytvorení spoločného programu EÚ v oblasti presídľovania a o navrhovaných zmenách týkajúcich sa Európskeho fondu pre utečencov na obdobie 2008 – 2013, v ktorých sa stanovuje predovšetkým možnosť pre členské štáty EÚ pripraviť naliehavé postupy v prípade humanitárnych okolností, a tie už mohli byť uplatnené vzhľadom na humanitárnu situáciu v Líbyi; nalieha na Radu, aby bezodkladne dokončila tieto spolurozhodovacie postupy;
19. zastáva názor, že politika južného susedstva neuspela, a trvá na jej zásadnej zmene; vyzýva Európsku úniu, aby rozvíjala skutočné obojstranne výhodné partnerstvo v záujme rozvoja všetkých jeho rozmerov, foriem spolupráce podporujúcej zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu namiesto dohôd o pridružení, založených hlavne na vytvorení oblastí voľného obchodu v záujme nadnárodných spoločností a súkromného kapitálu prostredníctvom vykorisťovania pracovnej sily bez skutočných sociálnych práv; vyzýva na zosúladenie politík EÚ voči susediacim krajinám z južného Stredomoria s cieľom zabezpečiť, aby politiky neboli v rozpore s cieľmi v oblasti ľudských práv a podpory demokracie; trvá na prísnom dodržiavaní kódexu správania EÚ pri vývoze zbraní;
20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov Európskej únie, Organizácii Spojených národov, Lige arabských štátov, Africkej únii a vládam krajín susediacich s Líbyou.