Návrh uznesenia - B7-0230/2011Návrh uznesenia
B7-0230/2011

    NÁVRH UZNESENIA o štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách

    30.3.2011

    predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
    v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Judith Sargentini v mene skupiny Verts/ALE

    Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0228/2011

    Postup : 2011/2599(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B7-0230/2011
    Predkladané texty :
    B7-0230/2011
    Prijaté texty :

    B7‑0230/2011

    Uznesenie Európskeho parlamentu o štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na štyri desaťročia rozvoja, ktoré vyhlásila OSN a ktorých cieľom je: sebestačný hospodársky rast a sociálny pokrok (1961 – 1970), znižovanie priepastných rozdielov medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami (1970 – 1980), vytvorenie nového medzinárodného hospodárskeho poriadku založeného na spravodlivosti (1980 – 1990), uplatňovanie koherentného súboru vzájomne prepojených, konkrétnych a účinných opatrení politiky vo všetkých odvetviach rozvoja a nových priorít zameraných na urýchlenie hospodárskeho rastu, zníženie extrémnej chudoby, zdokonalenie medzinárodného systému financií a obchodu, zavedenie spoľahlivého makroekonomického riadenia, posilňovanie medzinárodnej rozvojovej spolupráce a venovanie osobitnej pozornosti najmenej rozvinutým krajinám (1990 – 2000),

    –   so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986,

    –   so zreteľom na rozvojový cieľ tisícročia (2000 – 2015) zameraný na zníženie chudoby do roku 2015 o polovicu,

    –   so zreteľom na predchádzajúce konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách,

    –   so zreteľom na štvrtú konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách, ktorá sa bude konať v Istanbule v Turecku od 9. do 13. mája 2011,

    –   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A. keďže v súčasnosti sa ako najmenej rozvinuté krajiny označuje 48 krajín, z ktorých sa 33 nachádza v Afrike, 14 v Ázii a 1 v Latinskej Amerike, z čoho 16 krajín je vnútrozemských a 12 sú malé ostrovy,

    B.  keďže od vytvorenia tejto kategórie OSN v roku 1971 vzrástol počet najmenej rozvinutých krajín z 25 na 49 v roku 2011 a z postavenia najmenej rozvinutých krajín sa vymanili len tri krajiny: Botswana v roku 1994, Kapverdy v roku 2007 a Maldivy v januári 2011,

    C. keďže k najmenej rozvinutým krajinám sa zaraďujú aj krajiny v Afrike, ktoré sú bohaté na ropu a nerastné suroviny,

    D. keďže na predchádzajúcich konferenciách o najmenej rozvinutých krajinách sa členské krajiny OSN zaviazali vykonávať odporúčania konferencie, čo sa však nestalo; keďže odporúčanie konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách možno splniť iba vtedy, keď sa bude venovať náležitá pozornosť rozhodujúcim otázkam týkajúcim sa podpory najmenej rozvinutých krajín, ako je súdržnosť politiky v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, investícií a zmeny klímy,

    E.  keďže úsilie v rámci rozvojových cieľov tisícročia zamerané na odstraňovanie chudoby treba považovať za súčasť širšieho programu konferencie OSN,

    F.  keďže nedostatok súdržnosti politiky rozvoja na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni v súvislosti s obchodom, investíciami, poľnohospodárstvom a špekuláciami s cenami komodít mal negatívny vplyv na potenciál udržateľného rozvoja najmenej rozvinutých krajín a ešte väčšmi prehĺbil chudobu v týchto krajinách,

    G. keďže situácia v najmenej rozvinutých krajinách sa ďalej zhoršila v dôsledku nedávnej svetovej krízy súvisiacej so zmenou klímy a nepriaznivou situáciou v oblasti financií, potravín a energetiky, ku ktorej došlo popri existujúcich štrukturálnych problémoch, ako sú dlhy, viazaná pomoc a nespravodlivé pravidlá obchodu,

    H. keďže finančná liberalizácia vrátane špekulatívnych a volatilných finančných tokov, nad ktorými majú najmenej rozvinuté krajiny len malú kontrolu, spôsobila výraznú nestabilitu na medzinárodnej úrovni s katastrofálnymi dôsledkami na ekonomiky rozvojových krajín,

    I.   keďže napriek tomu, že poľnohospodárstvo tvorí základ hospodárstva mnohých najmenej rozvinutých krajín a predstavuje až 90 % pracovnej sily, je potravinová bezpečnosť ohrozená nadobúdaním poľnohospodárskej pôdy zahraničnými investormi a keďže darcovia by mali tieto priority rešpektovať a podporovať,

    J.   keďže každá z najmenej rozvinutých krajín by si mala stanoviť priority a riešenia, ktoré sú vhodné vzhľadom na jej vnútroštátnu situáciu, a to na základe demokratickej účasti obyvateľov na rozhodovaní,

    1.  je presvedčený, že je potrebné poučiť sa z neschopnosti vykonávať odporúčania predchádzajúcej konferencie o najmenej rozvinutých krajinách, a teda je potrebné presunúť ťažisko rozvojovej politiky smerom k sociálnej spravodlivosti a prerozdeľovaniu bohatstva v rámci najmenej rozvinutých krajín a medzi nimi s cieľom podporovať sociálnu súdržnosť a predchádzať konfliktom;

    2.  vyzýva všetky priemyselné krajiny vo všeobecnosti, a konkrétne členské štáty EÚ, ktoré v tejto súvislosti naďalej zaostávajú, aby si splnili svoj záväzok, ktorým je cieľová hodnota 0,7 % rozpočtu do roku 2015;

    3.  je presvedčený, že štvrtá konferencia OSN by sa mala zameriavať na súdržnosť politiky rozvoja ako na dôležitý faktor zmeny politiky na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni; žiada preto, aby sa všetky oblasti politiky – ako je obchod, rybné hospodárstvo, životné prostredie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, energetika, investície a financie – vytvárali tak, aby podporovali potreby najmenej rozvinutých krajín v súvislosti s udržateľným rozvojom, aby tak bolo možné bojovať proti chudobe a zaručiť dôstojný príjem a živobytie;

    4.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila súlad SPP s politikou trvalo udržateľného rozvoja najmenej rozvinutých krajín a ukončila praktiky dumpingu, ako sú vývozné dotácie, keďže ohrozujú potravinovú bezpečnosť a systémy udržateľného poľnohospodárstva v najmenej rozvinutých krajinách;

    5.  žiada, aby sa na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni zaviedli regulačné opatrenia vrátane kontroly cien s cieľom zamedziť neprimeraným špekuláciám s komoditami, čo je dôležitým krokom na vyriešenie otázky špekulácií s komoditami, najmä s potravinami a energiou;

    6.  vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby odstránili štrukturálne prekážky, ktoré najmenej rozvinutým krajinám sťažujú uplatňovanie ich základných práv na udržateľný rozvoj, a to prostredníctvom reforiem medzinárodných hospodárskych politík, ku ktorým patria: reforma Svetovej obchodnej organizácie (WTO), regulácia medzinárodného obchodu, zavedenie záväzných mechanizmov na zabránenie nezákonnému úniku kapitálu a daňovým únikom z najmenej rozvinutých krajín a zavedenie takej politiky, ktorá zaručí plnú transparentnosť medzinárodných finančných transakcií;

    7.  zastáva názor, že daňové príjmy sú pre najmenej rozvinuté krajiny veľmi dôležité z toho hľadiska, aby mohli splniť základné potreby svojich občanov a stať sa menej závislými od zahraničnej pomoci; domnieva sa, že by sa prednostne mala venovať pozornosť aspektom rozvoja súvisiacim s daňami, a to tak, že sa zavedú účinné a realizovateľné daňové systémy, ktoré by zabezpečili trvalo udržateľné zdroje pre potreby financovania rozvoja;

    8.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca by sa mala zameriavať na vytvorenie medzinárodného prostredia, ktoré by pomáhalo pri uplatňovaní sociálnych a ekonomických práv obyvateľov najmenej rozvinutých krajín: zabezpečenie potravín, vody, bývania a udržateľného živobytia a prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, aby sa mohli vymaniť z extrémnej chudoby;

    9.  žiada uplatňovanie Deklarácie OSN o práve na rozvoj z roku 1986, v ktorej sa stanovuje, že „štáty sú povinné vzájomne spolupracovať pri zabezpečovaní rozvoja a odstraňovaní prekážok rozvoja (...), uplatňovať svoje práva a plniť si povinnosti tak, aby podporovali nový medzinárodný hospodársky poriadok založený na zvrchovanej rovnosti, vzájomnej závislosti a vzájomných záujmoch“;

    10. vyzýva najmenej rozvinuté krajiny, ktoré prenajali poľnohospodársku pôdu zahraničným investorom na úkor miestnej potravinovej bezpečnosti, aby svoju politiku prehodnotili a poskytli svojmu obyvateľstvu bezpečný prístup k pôde, vode a ostatným životne dôležitým zdrojom;

    11. naliehavo vyzýva OSN a EÚ, aby sa pri príležitosti štvrtej konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách vážne zaoberali nepriaznivými vplyvmi súvisiacimi s nadobúdaním poľnohospodárskej pôdy, ako je vyvlastňovanie malých poľnohospodárov a neudržateľné využívanie pôdy a vody;

    12. domnieva sa, že prijatie nového amerického zákona o nerastoch z konfliktných oblastí je veľkým krokom vpred v boji proti nezákonnej ťažbe nerastných surovín v Afrike, ktorá podnecuje občianske vojny a konflikty; zastáva názor, že OSN by mala predložiť podobný návrh na zabezpečenie vysledovateľnosti nerastných surovín dovážaných na svetový trh;

    13. požaduje odpustenie dlhov pre najmenej rozvinuté krajiny, pretože sú neprijateľne zadlžené zmluvami diktátorov proti záujmom vlastného obyvateľstva, a trvá na tom, že žiadne odpustenie dlhov by sa nemalo považovať za oficiálnu rozvojovú pomoc;

    14. požaduje systematické hodnotenie rizika zmeny klímy vzhľadom na všetky aspekty plánovania politík a rozhodovania o nich vrátane obchodu, poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti atď.; žiada tiež, aby sa výsledok tohto hodnotenia použil pri formulácii jasných usmernení pre udržateľnú politiku rozvojovej spolupráce;

    15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie generálnemu tajomníkovi OSN, Rade a Komisii.