NÁVRH UZNESENIA o štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách
30.3.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Thijs Berman, Michael Cashman, Corina Creţu, Patrice Tirolien v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0228/2011
B7‑0232/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o štvrtej konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách
Európsky parlament,
– so zreteľom na rozhodnutie Generálneho zhromaždenia OSN z roku 2008 zvolať 4. konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách, ktorá sa uskutoční 9.–13. mája 2011 v Istanbule,
– so zreteľom na Bruselský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie od roku 2001 do roku 2010, prijatý na 3. konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách v roku 2001 v Bruseli, ktorého cieľom je znižovať extrémnu chudobu a hlad prostredníctvom cielených opatrení a vzájomne prepojených oblastí a podporovať udržateľný rozvoj,
– so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia (2000–2015) zamerané na zníženie chudoby do roku 2015 o polovicu,
– so zreteľom na výsledky stretnutia OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch tisícročia zo septembra 2010,
– so zreteľom na iniciatívu veľmi zadlžených chudobných krajín,
– so zreteľom na svoje uznesenie o zvyšovaní cien potravín z 9. februára 2011,
– so zreteľom na iniciatívu EÚ Všetko okrem zbraní,
– so zreteľom na pravidlá pôvodu režimu VSP EÚ z 1. januára 2011,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže počet najmenej rozvinutých krajín sa od roku 1971 zdvojnásobil a 48 krajín predstavuje v súčasnosti najchudobnejšiu a najcitlivejšiu súčasť medzinárodného spoločenstva; keďže za posledné desaťročie sa z postavenia najmenej rozvinutých krajín vymanili len dve – Kapverdy a Maldivy,
B. keďže najmenej rozvinuté krajiny najcitlivejšie reagujú na vnútorné aj vonkajšie otrasy, ako sú finančná a potravinová kríza, zmena klímy a energetická krízu, ktoré ich situáciu ešte zhoršujú,
C. keďže 78 % obyvateľstva najmenej rozvinutých krajín žije v súčasnosti z menej než 1,25 USD (na osobu) na deň,
D. keďže napriek pozitívnemu vývoju v najmenej rozvinutých krajinách zostáva Bruselský akčný program pre ne nedokončenou záležitosťou, keďže medzinárodné spoločenstvo zatiaľ nesplnilo odporúčania, ku ktorým sa v rámci Bruselského akčného programu zaviazalo,
E. keďže napriek značne zvýšenej oficiálnej rozvojovej pomoci jej objem stále zďaleka nedosahuje cieľ vytýčený v Bruselskom akčnom programe a väčšina najmenej rozvinutých krajín musí naďalej čeliť extrémnej chudobe, chýbajúcej infraštruktúre, nedostatku výrobných kapacít a rastúcej nezamestnanosti,
F. keďže 4. konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách sa bude snažiť o komplexné zhodnotenie plnenia Bruselského akčného programu a prijme nový akčný program na obdobie 2011 – 2020; keďže na konferencii sa taktiež poukáže na výzvy, ktorým budú musieť najmenej rozvinuté krajiny čeliť v budúcom desaťročí, ako aj na nutné kroky,
G. keďže 4. konferencia OSN potvrdí celosvetový záväzok partnerstva riešiť potreby najmenej rozvinutých krajín; keďže k prebiehajúcemu procesu príprav na 4. konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách patria vnútroštátne konzultácie, uskutočnili sa regionálne stretnutia a konferencie so širokým spektrom zúčastnených strán vrátane parlamentných poslancov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora,
H. keďže chýbajúca politická súdržnosť rozvojových cieľov, ktorá sa podľa zmluvy vyžaduje pre oblasť obchodu, investícií, poľnohospodárstva a špekulácií s komoditnými cenami sa negatívne prejavila na potenciáli udržateľného rozvoja v najmenej rozvinutých krajinách,
I. keďže napriek tomu, že poľnohospodárstvo tvorí základ mnohých krajín z kategórie najmenej rozvinutých a predstavuje až 90 % pracovnej sily, je potravinová bezpečnosť ohrozená,
J. keďže rozvoj predstavuje spoločnú výzvu rozvinutých krajín, ktoré sú zodpovedné a povinné pomôcť rozvojovým krajinám pozdvihnúť sa z chudoby,
K. keďže rozvojové krajiny nesú hlavnú zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj tým, že musia tvoriť a plniť primerané opatrenia a dosiahnuť dobrú správu vecí verejných s cieľom pozdvihnúť svoje obyvateľstvo z chudoby,
L. keďže hladký prechod z neistoty do mieru a bezpečnosti a tvorba udržateľných a inkluzívnych inštitúcií si vyžadujú demokratickú správy vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv a väčší dôraz na riešenie konfliktov, budovanie mieru a budovanie štátu,
1. domnieva sa, že 4. konferencia OSN by sa mala zameriavať na výsledky a obsahovať jasné ukazovatele a ciele zníženia chudoby v najmenej rozvinutých krajinách do roku 2020, založené na účinných a transparentných mechanizmoch sledovania a následného spracovania;
2. dôrazne žiada medzinárodné spoločenstvo, aby si plnilo svoje záväzky a pokračovalo na ceste k dosiahnutiu cieľa zvýšiť objem oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny z 0,15 % na 0,20 % HNP, pričom majú mobilizovať najmä domáce zdroje doplnené inovatívnymi mechanizmami financovania, a zapájať partnerov z verejnej aj súkromnej sféry, medzinárodné finančné inštitúcie a menové finančné inštitúcie; vyzýva partnerov z rozvojových krajín, aby v plnej miere presadzovali Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a akčný program z Akkry; toto sú však len minimálne ciele a aj v prípade, že budú všetky splnené, je ešte stále potrebný značný objem finančných prostriedkov na boj proti chudobe a zlepšenie zdravotných a vzdelávacích noriem pre chudobných na celom svete;
3. žiada EÚ a jej členské štáty, aby na 4. konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách prediskutovali presadzovanie inovatívnych mechanizmov financovania rozvoja, ku ktorým patrí daň z finančných transakcií; zdôrazňuje, že záväzky v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a mechanizmov inovačného financovania treba chápať ako základné a navzájom sa dopĺňajúce súčasti boja proti chudobe;
4. považuje za potrebné prednostne zabezpečiť v najmenej rozvinutých krajinách potravinovú bezpečnosť, budovanie výrobných kapacít pre poľnohospodárstvo, priemysel, sektor služieb a infraštruktúru, a tiež inkluzívny hospodársky rast, prístup k technológiám a ľudský a spoločenský rozvoj;
5. nalieha na EÚ a ostatné rozvinuté krajiny, aby odstránili štrukturálne prekážky, ktoré najmenej rozvinutým krajinám sťažujú plnenie ich základných potrieb udržateľného rozvoja, a to prostredníctvom reforiem medzinárodných hospodárskych politík, ku ktorým patria: reforma Svetovej obchodnej organizácie (WTO), regulácia medzinárodného obchodu, zavedenie záväzných mechanizmov na zabránenie nezákonnému úniku kapitálu a daňovým únikom z najmenej rozvinutých krajín; zavedenie takej politiky, ktorá zaručí plnú transparentnosť medzinárodných finančných transakcií;
6. považuje za potrebné podieľať sa na tvorbe daňových systémov dobrej správy daňových vecí rozvojových krajín; vyzýva EÚ a celé medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili primeranú transparentnosť, čo sa týka spoločností investujúcich a podnikajúcich v rozvojových krajinách vrátane poskytovania správ o daňových platbách na vnútroštátnom základe a na projekt;
7. požaduje vytvorenie spravodlivých a rovnocenných obchodných nariadení a plnenie integrovaných politík z celej škály hospodárskych, sociálnych a ekologických otázok v záujme udržateľného rozvoja;
8. žiada prijať účinné opatrenia na riešenie chýbajúcej stability a transparentnosti cien, regulácie finančných trhov, ochrany a riadenia nestability najmenej rozvinutých krajín;
9. zdôrazňuje nutnosť zvýšiť kapacitu najmenej rozvinutých krajín v boji proti negatívnym dôsledkom zmeny klímy, podporovať technologickú výmenu, rozširovať činnosť v súlade s kankúnskym rámcom pre adaptačné opatrenia a ekologicky udržateľné politiky v súlade s kodanskou dohodou;
10. opätovne zdôrazňuje zásadu všeobecnej platnosti ľudských práv a nediskriminácie ako východiska pre zvýšenie legitímnosti demokratickej správy a zlepšenie politického dialógu s najmenej rozvinutými krajinami;
11. domnieva sa, že výsledky samitu o rozvojových cieľoch tisícročia, ktorý sa konal v septembri 2010, by mali slúžiť ako rámec na urýchlenie odstraňovania chudoby;
12. požaduje pre najmenej rozvinuté krajiny odpustenie dlhov;
13. žiada, aby sa 4. konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách zameriavala na politickú súdržnosť rozvoja a aby zahŕňala oblasť obchodnej a rozvojovej spolupráce, zmeny klímy, dopravy, energetiky, potravinovej bezpečnosti, migrácie a spoločnej poľnohospodárskej politiku a spoločnej politiky rybného hospodárstva;
14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.