Návrh uznesenia - B7-0262/2011Návrh uznesenia
B7-0262/2011

    NÁVRH UZNESENIA o situácii na Pobreží Slonoviny

    4.4.2011

    predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
    v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Charles Goerens, Marielle De Sarnez, Ramon Tremosa i Balcells, Marietje Schaake, Kristiina Ojuland, Sonia Alfano v mene skupiny ALDE

    Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0256/2011

    Postup : 2011/2656(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B7-0262/2011
    Predkladané texty :
    B7-0262/2011
    Prijaté texty :

    B7‑0262/2011

    Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii na Pobreží Slonoviny

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Európskeho parlamentu o situácii na Pobreží Slonoviny, a najmä uznesenie zo 16. decembra 2010[1],

    –    so zreteľom na uznesenia Bezpečnostnej rady OSN, rozhodnutia Africkej únie a Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS),

    –   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A. keďže po niekoľkých mesiacoch rodiacej sa občianskej vojny a statu quo došlo ku zmene a sily verné Alassanemu Ouattarovi dostali pod kontrolu skoro celú krajinu a už sa pripravujú na záverečnú ofenzívu proti prezidentskému palácu v Abidjane,

    B.  keďže ukrutnosti, represálie a vyrovnávanie si účtov sa znásobili a vyvolávajú obavy, že v nasledujúcich týždňoch dôjde k najhoršiemu, najmä ak sa nenájde žiadne politické riešenie,

    C. keďže Červený kríž a Caritas hovorili o masakre najmenej 800 osôb na západe krajiny v Duékoué, ktorého obeťou by mohla byť komunita Guéré,

    D. pripomínajúc, že medzinárodné spoločenstvo uznalo Alassaneho Ouattaru za právoplatného víťaza prezidentských volieb 28. novembra 2010 a že súčasnú situáciu spôsobilo to, že odstupujúci prezident pán Laurent Gbagbo odmietol odovzdať moc,

    E.  keďže od začiatku sporu padlo za obeť viac ako pol tisícky ľudí a milión osôb bolo vysídlených,

    F.  berúc do úvahy mimoriadne negatívne hospodárske následky udalostí posledných štyroch mesiacov na Pobrežie Slonoviny a celú západnú Afriku,

    G. zohľadňujúc článok 12 ods. 3 vyhlásenia, ktoré vydala vláda Pobrežia Slonoviny 1. októbra 2003 a v ktorom Pobrežie Slonoviny uznáva právomoc Medzinárodného trestného súdu (ICC), pokiaľ ide o zločiny spáchané na území Pobrežia Slonoviny od 19. septembra 2002,

    1.  domnieva sa, že ochrana civilného obyvateľstva je prioritná vzhľadom na prítomnosť nedisciplinovaných milícií, ktoré by mohli konať nekontrolovateľným spôsobom; žiada, aby UNOCI (Operácia Spojených národov na Pobreží Slonoviny) na základe svojho mandátu konala v tomto zmysle vrátane použitia sily najmä na to, aby zabránila „kolektívnym trestom“ na etnickom základe; zdôrazňuje, že pán Pan Ki-mun, generálny tajomník OSN, vyzýval protagonistov konfliktu, aby nešli cestou „logiky pomsty“;

    2.  žiada zákonné orgány Pobrežia Slonoviny, aby sa všestranne snažili o obnovenie právneho štátu najmä tým, že zakážu a potrestajú represálie, a aby prijali sankcie proti tým, ktorí by sa uchýlili k násiliu alebo by k nemu vyzývali;

    3.  pripomína, že odsúdil odmietnutie odstupujúceho prezidenta Laurenta Gbagbu uznať výsledky prezidentských volieb, za čo zaplatili životom stovky občanov Pobrežia Slonoviny a stotisíce osôb bolo vysídlených, a vyzýva ho, aby okamžite podal demisiu a aby sa vzdal zákonným orgánom;

    4.  žiada o obnovenie demokracie na Pobreží Slonoviny a rešpektovanie hlasovania ľudu a pripomína, že medzinárodné spoločenstvo podporuje pána Ouattaru, ktorý je zákonným víťazom prezidentských volieb v novembri 2010;

    5.  pripomína, že tí, ktorí sa dopustili tohto násilia, sa budú zodpovedať za svoje činy, a zdôrazňuje, že Medzinárodný trestný súd je pripravený urýchlene konať voči páchateľom zločinov proti ľudskosti; pripomína, že Kancelária prokurátora Medzinárodného trestného súdu pokračuje v priebežnom vyšetrovaní na Pobreží Slonoviny;

    6.  žiada, aby osoby, ktoré sú zodpovedné za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, nezostali nepotrestané; víta rozhodnutie OSN zostaviť medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu pre porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustili súčasné sily, a želá si, aby sa Bezpečnostná rada OSN obrátila na Medzinárodný trestný súd;

    7.  odsudzuje najmä používanie ťažkých zbraní proti civilnému obyvateľstvu, ale aj útoky proti silám OSN, mimosúdne popravy, znásilňovanie a všetky násilné činy, ktorých sa dopustili všetky strany a ktoré by mohli byť zločinmi proti ľudskosti, o ktorých rozhoduje Medzinárodný trestný súd;

    8.  víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 30. marca 2011, v ktorej sa rozhodlo o sankciách proti pánovi Gbagbovi a o opatreniach zameraných na osoby a subjekty, ktoré sa stavajú proti mierovému procesu a národnému zmiereniu, a vyzýva Africkú úniu, aby postupovala rovnakým spôsobom; zdôrazňuje význam rýchleho a účinného uplatnenia týchto opatrení, a to aj v prípade úteku z krajiny;

    9.  domnieva sa, že po skončení konfliktu je nevyhnutné, aby sa vytvoril „výbor pre pravdu a zmierenie“, podobne, ako k tomu v minulosti došlo v Južnej Afrike, s cieľom v plnej miere objasniť porušovanie ľudských práv a chrániť práva obetí;

    10. zdôrazňuje, že je dôležité dodržať sľuby týkajúce sa humanitárnej pomoci a pomoci pri obnove krajiny s cieľom uspokojiť potreby obyvateľov Pobrežia Slonoviny a vyriešiť problémy spojené so zvyšovaním počtu vysídlených osôb v rámci krajiny a utečencov;

    11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, operácii OSN na Pobreží Slonoviny (UNOCI), inštitúciám Africkej únie vrátane Panafrického parlamentu, Hospodárskemu spoločenstvu západoafrických štátov (ECOWAS), Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a členským štátom Európskej únie.