NÁVRH UZNESENIA o samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční 9. a 10. júna 2011 v Nižnom Novgorode
6.6.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Rebecca Harms, Heidi Hautala, Werner Schulz, Raül Romeva i Rueda v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0347/2011
B7‑0358/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční 9. a 10. júna 2011 v Nižnom Novgorode
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä uznesenie zo 17. júna 2010 o záveroch zo samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil v Rostove na Done, a uznesenie zo 17. februára 2011 o právnom štáte v Rusku,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1997 a ktorej platnosť sa predĺžila do jej nahradenia novou dohodou,
– so zreteľom na prebiehajúce rokovania, ktoré sa začali v roku 2008, o novej dohode, ktorá poskytne nový komplexný rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom, a na Partnerstvo pre modernizáciu naštartované v roku 2010,
– so zreteľom na konzultácie o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, a najmä na najnovšie stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 4. mája 2011,
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej z 24. mája 2011 o prípade Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. apríla 2011 k návšteve ministra zahraničných vecí Lavrova v Abcházsku a Južnom Osetsku,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej a ministra zahraničných vecí Ruska Lavrova o situácii v severnej Afrike a na Blízkom východe
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Výboru pre parlamentnú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom z 18. mája 2011 v Soči,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom sa napriek rastúcej vzájomnej obchodnej a ekonomickej závislosti dosahuje obmedzený pokrok z dôvodu nepochopenia a nedôvery v súvislosti so základnými politickými a ekonomickými otázkami, čo zabránilo zúčastneným stranám vybudovať si skutočné strategické partnerstvo,
B. keďže rozvoj strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskou federáciou je možné budovať iba na vzájomne uznávaných spoločných hodnotách; keďže je nanajvýš dôležité posilňovať spoluprácu medzi oboma partnermi na medzinárodnej úrovni vo všetkých inštitúciách, organizáciách a fórach s cieľom zlepšiť globálne riadenie a riešiť spoločné výzvy,
C. keďže EÚ a Rusko prijali 1. júna 2010 na záver svojho samitu spoločné vyhlásenie o prioritách nového Partnerstva pre modernizáciu, ktorého cieľom je zmodernizovať hospodárstva a spoločnosti oboch zúčastnených strán; keďže veľmi veľká časť týchto priorít má ekonomický, obchodný a regulačný charakter; keďže jeden rok fungovania Partnerstva pre modernizáciu medzi EÚ a Ruskom by sa mal náležite zhodnotiť s cieľom overiť jeho účinnosť, najmä v súvislosti s pracovným plánom, ktorý zahŕňa konkrétne návrhy a projekty spolupráce a pomoci v oblasti ľudských práv a právneho štátu,
D. keďže EÚ a Ruská federácia prijali počas svojho samitu v Petrohrade v máji 2003 cieľ vytvoriť spoločný hospodársky priestor, spoločný priestor pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, spoločný priestor spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločný priestor pre výskum a vzdelávanie vrátane kultúrnych aspektov; keďže viaceré problémy stále spôsobujú neočakávané omeškania, pokiaľ ide o plány uplatňovania týchto štyroch spoločných priestorov,
E. keďže energetika naďalej zohráva ústrednú a strategickú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom; keďže rozhodnutie Ruska stiahnuť svoj podpis zo Zmluvy o energetickej charte (ECT) ešte viac komplikuje tieto vzťahy, spomaľuje rokovania o novej DPS a negatívne ovplyvňuje energetický dialóg a jeho prípadný budúci vývoj, keďže súťaženie medzi EÚ a Ruskom v energetických otázkach sa stupňuje v oblastiach spoločného záujmu, ako je Zakaukazsko a stredná Ázia,
F. keďže energetika je kľúčovým nástrojom ruskej zahraničnej politiky; keďže veľká závislosť EÚ od fosílnych palív bráni vytvoreniu vyváženého, jednotného a hodnotovo orientovaného európskeho postoja k Rusku; keďže pre EÚ má mimoriadny význam vystupovať jednotne a preukázať silnú vnútornú solidaritu,
G. keďže napriek pozitívnejšiemu prístupu ruských orgánov je sloboda prejavu, združovania a zhromažďovania v Rusku stále ohrozovaná a iniciatívy a aktivity obhajcov ľudských práv, nezávislých združení občianskej spoločnosti, politických oponentov, nezávislých médií a bežných občanov sú často obmedzované, alebo sa im zabraňuje, čo je obzvlášť znepokojujúce v Predkaukazsku, ako aj v ďalších častiach Ruskej federácie,
H. keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v posledných rokoch, najmä prípady Michaila Chodorkovského a Sergeja Magnitského, spochybnili nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie, keďže politické zasahovanie, procesné nedostatky, korupcia, uzavretosť, nespravodlivosť a hrozby voči svedkom sú naďalej závažnou prekážkou pre zabezpečenie spravodlivosti v Rusku, a keďže vyšetrovania zneužívania ľudských práv sú často neúčinné, chybné a vedú k beztrestnosti,
I. keďže v uznesení Európskeho parlamentu o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike EÚ v tejto oblasti z 21. októbra 2010 bola Rada EÚ vyzvaná, aby zvážila zákaz vstupu a zmrazenie aktív ruských úradníkov zapojených do prípadu smrti Sergeja Magnitského,
J. keďže Ruská federácia sa ako člen Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy zaviazala dodržiavať demokratické zásady a ľudské práva, najmä v súvislosti so slobodou prejavu a zhromažďovania,
K. keďže Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Ruskú federáciu za závažné porušovanie ľudských práv v mnohých prípadoch a rozsudkoch; keďže vykonávanie rozsudkov je naďalej na obzvlášť nedostatočnej úrovni; keďže zodpovednosť za nevykonávanie rozsudkov nesú do značnej miery súdne inštitúcie a orgány,
L. keďže nadchádzajúce voľby v Rusku (v decembri 2011 voľby do Štátnej dumy a v roku 2012 prezidentské voľby) budú pre medzinárodné spoločenstvo ukazovateľom súladu ruského volebného zákona s medzinárodnými a európskymi normami a štandardmi, ako aj pokroku v oblasti demokratického vývoja a právneho štátu v Rusku,
M. keďže Fórum občianskej spoločnosti EÚ – Rusko, ktoré bolo vytvorené v marci 2010, poskytuje rámec pre začlenenie do vzťahov medzi EÚ a Ruskom oficiálne uznávaného fóra, v rámci ktorého sa organizácie občianskej spoločnosti členských štátov EÚ a Ruskej federácie môžu stretávať a pracovať na spoločných projektoch v oblasti ľudských práv, právneho štátu, životného prostredia a ďalších tém,
N. keďže dobré susedské vzťahy, mier a stabilita v spoločných susedných krajinách sú v záujme Ruska aj EÚ; keďže by sa mohol rozvíjať otvorený a úprimný dialóg orientovaný na výsledky týkajúci sa kríz v týchto krajinách, najmä so zreteľom na zmrazené konflikty, s cieľom posilniť bezpečnosť a stabilitu a posilniť územnú celistvosť príslušných krajín,
O. keďže bezpečnosť v Európe je stále vysoko citlivou a rozdeľujúcou témou a EÚ a Rusko by sa mali snažiť prekonať jestvujúce rozdiely a odlišné názory a posilniť dialóg a spoluprácu v tejto oblasti,
1. očakáva, že nadchádzajúcim samitom v Nižnom Novgorode sa vytvorí priestor pre podstatné zlepšene vzťahov medzi EÚ a Ruskom a cesta pre novú Dohodu o partnerstve a spolupráci zodpovedajúcej ambíciám oboch strán vybudovať skutočné strategické partnerstvo; zdôrazňuje, že táto dohoda by mala byť právne záväzná a mala by komplexným spôsobom zahŕňať všetky aspekty vzťahov; pripomína svoj názor, že demokracia a ľudské práva musia byť neoddeliteľnou súčasťou novej dohody, najmä so zreteľom na vymedzenie a začlenenie účinnej a funkčnej doložky o ľudských právach;
2. poukazuje na spoločné výzvy, ktorým čelí EÚ a Rusko, ako sú napríklad ekonomická a finančná kríza, energetika a otázky súvisiace s energetickou bezpečnosťou, revolta v arabskom svete a zmrazené konflikty v spoločnom susedstve, ktoré si vyžadujú spoločné odpovede a lepšiu spoluprácu v oblasti krízového manažmentu;
3. so záujmom očakáva iniciatívu na predloženie spoločnej správy o pokroku Partnerstva pre modernizáciu, ktorej cieľom je určiť osobitné projekty v záujme zabezpečenia funkčnosti tohto partnerstva v jeho kľúčových oblastiach; domnieva sa však, že koncepcia modernizácie sa nesmie obmedziť na ekonomickú spoluprácu a technologickú inováciu, ale musí sa uplatňovať spolu s ambicióznym procesom domácich reforiem, ktorý zahŕňa upevnenie demokratických inštitúcií a spoľahlivého právneho systému, dodržiavanie zásad právneho štátu a nesťažený vývoj skutočnej občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a ruskú vládu, aby vymedzili kroky, ktoré treba uskutočniť v záujme dosiahnutia týchto cieľov;
4. zdôrazňuje, že súčasné vzťahy s Ruskom môžu mať jedine pragmatický charakter, pričom pozornosť sa bude naďalej sústreďovať na uzatvorenie novej dohody medzi EÚ a Ruskom v náležitom čase so zameraním na praktickú spoluprácu, spoločné projekty a plnenie záväzkov a dohôd, ktoré boli doteraz prijaté; berie na vedomie pomalý pokrok v kolách rozhovorov o novej dohode medzi EÚ a Ruskom a vyzýva zúčastnené strany, aby prijali prístup založený na skutočne spoločne uznávaných hodnotách a záujmoch;
5. berie na vedomie bilaterálnu dohodu uzatvorenú v decembri 2010 umožňujúcu pristúpenie Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO); žiada ruské orgány, aby prijali stabilný a spravodlivý právny rámec s cieľom náležite regulovať podnikateľskú činnosť, priame zahraničné investície a politiku v oblasti hospodárskej súťaže; považuje konsolidáciu spoľahlivého súdneho systému a boj proti korupcii na všetkých úrovniach za mimoriadne dôležité;
6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámený plán pre bezvízový styk medzi Ruskom a EÚ nebude predložený tak, ako sa plánovalo, počas nadchádzajúceho samitu EÚ – Rusko, napriek tomu, že dokument týkajúci sa tohto plánu bol dokončený začiatkom mája 2011, ale musí byť schválený všetkými 27 členskými štátmi; opakuje svoj záväzok k dlhodobému cieľu v oblasti bezvízového styku medzi EÚ a Ruskom, založenému na prístupe postupných krokov, ktorý sa zameriava na podstatné javy a praktický pokrok; zdôrazňuje však, že zjednodušením a liberalizáciou postupu udeľovania víz s Ruskou federáciou by sa v žiadnom prípade nemali uprednostňovať držitelia ruských cestovných pasov v regiónoch zmrazených konfliktov na úkor občanov Moldavska a Gruzínska; víta rozhodnutie prijaté v rámci Výboru pre parlamentnú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom vyzvať ako predbežné opatrenie na zavedenie bezvízového režimu pre držiteľov cestovných pasov EÚ a Ruska, ktorí sa narodili v roku 1989 a neskôr;
7. zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti energeticky, a najmä energetický dialóg, predstavujú jeden z kľúčových prvkov vzťahov medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje potrebu, aby EÚ znížila svoju závislosť na fosílnych palivách v súlade so svojimi cieľmi; zdôrazňuje, že zásady vzájomnej závislosti, transparentnosti a dodržiavania medzinárodných dohôd by mali byť základom takejto spolupráce, spolu s rovným prístupom k trhom, infraštruktúre a investíciám a dôveryhodným právnym rámcom; očakáva, že sa vymedzí dlhodobý plán s cieľom diskutovať o úlohe ruských energetických zdrojov pre energetický mix EÚ do roku 2050;
8. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že do novej dohody o partnerstve medzi EÚ a Ruskom budú zahrnuté zásady Zmluvy o energetickej charte a jej priloženého protokolu o tranzite; víta podpísanie aktualizovaného mechanizmu včasného varovania vo februári 2011 s cieľom naďalej zlepšovať koordináciu v prípade naliehavých situácií v súvislosti s dodávkami alebo dopytom;
9. naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby zvýšila svoj prínos k riešeniu zmeny klímy prostredníctvom vnútroštátneho znižovania emisií skleníkových plynov a svojej účasti na medzinárodných rokovaniach o komplexnom rámci politiky v oblasti zmeny klímy po roku 2012 na základe UNFCCC a Kjótskeho protokolu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na dosiahnutie potrebného 25 až 40 % zníženia emisií do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 v krajinách uvedených v prílohe I, sa všetky priemyselné krajiny musia zaviazať k cieľom, ktoré predstavujú významné zníženia súčasných úrovní emisií, a k zachytávaniu CO2 v lesoch;
10. pripomína, že jadrové reaktory černobyľského typu sú naďalej umiestnené v blízkosti hraníc EÚ a žiada Rusko, aby tieto reaktory okamžite uzavrelo; zároveň žiada EÚ a jej členské štáty, aby zakázali dovoz energie z jadrových zdrojov, ktoré nespĺňajú najvyššie jadrové bezpečnostné normy; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou nezávislosťou a serióznosťou navrhovaných záťažových testov, čo Euratomu nedodáva potrebnú dôveryhodnosť, aby ich mohol presadzovať počas samitu EÚ – Rusko;
11. víta odhodlanie ruskej strany angažovať sa otvoreným a konštruktívnym spôsobom v hlavných otázkach, ktoré predniesli zástupcovia EÚ počas konzultačného stretnutia o ľudských právach 4. mája, najmä v súvislosti s právnym štátom, činnosťou občianskej spoločnosti, spoluprácou v rámci medzinárodných fór a bojom proti diskriminácii, ako aj prípadmi aktivistov za ľudské práva a novinárov; zdôrazňuje však, že po slovách by mali nasledovať konkrétne činy; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim nesúhlasom Ruska s tým, aby boli do rokovaní okrem ministerstva zahraničných vecí zapájané aj ďalšie ministerstvá a agentúry, aby sa konzultácie konali striedavo v Rusku a v EÚ a aby sa konali stretnutia s ruskými a medzinárodnými MVO;
12. žiada ruské orgány, aby uznali Fórum občianskej spoločnosti EÚ – Rusko ako spoločný projekt v rámci Partnerstva pre modernizáciu; v tejto súvislosti víta významnejšiu úlohu fóra občianskej spoločnosti na okraji samitov EÚ a Ruska;
13. zastáva názor, že chýbajúca nezávislosť súdnych inštitúcií je hlavnou príčinou beztrestnosti v Rusku a vyjadruje znepokojenie nad správami o politicky motivovaných súdnych procesoch, nespravodlivých konaniach a zlyhaniach, pokiaľ ide o vyšetrovanie závažných zločinov, ako sú vraždy, prenasledovanie a iné formy násilia;
14. naliehavo vyzýva ruských predstaviteľov, aby zamedzili prenasledovaniu podnikov, ako sú Hermitage Capital, Royal Dutch Shell, British Petroleum, Ikea, News Corporation, Yukos, Rosneft, Euroset a iné, ku ktorému dochádza prostredníctvom súdneho a administratívneho zneužívania moci;
15. v tejto súvislosti naliehavo vyzýva ruské súdne orgány a orgány vynucovania práva, aby účinne, objektívne a nezávisle vykonávali svoje povinnosti s cieľom postaviť páchateľov pred súd; vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili, aby sa pri trestnom stíhaní všetkých obžalovaných osôb v súdnom systéme krajiny dodržiaval náležitý postup; naliehavo vyzýva Rusko, aby uskutočnil dôsledné preskúmanie vnútroštátnych právnych predpisov a pravidiel právnej praxe;
16. berie na vedomie rozhodnutie prezidenta Medvedeva požiadať právnych expertov v rámci prezidentskej Rady pre ľudské práva, aby preskúmali prípad Chodorkovského/Lebedeva a začali vyšetrovať trestné obvinenia Sergeja Magnitského; podporuje vyšetrovací výbor, aby čo možno najskôr zverejnil nezávislú a podrobnú správu;
17. víta skutočnosť, že zo strany ruských orgánov nastal obrat k lepšiemu pri spolupráci a vyšetrovaní prípadu Sergeja Magnitského, naliehavo však vyzýva ruské orgány, aby postavili zodpovedné osoby pred súd a aby sa zvážilo zavedenie zákazu vstupu do EÚ pre ruských úradníkov zapojených do tohto prípadu; nabáda orgány EÚ činné v trestnom konaní, aby spolupracovali pri zmrazovaní bankových účtov a iných aktív týchto ruských úradníkov vo všetkých členských štátoch EÚ; berie na vedomie, že vyšetrovací výbor Ruska vyhlásil 30. mája, že prokurátori oslobodili hlavného policajného vyšetrovateľa Olega F. Silčenka z akýchkoľvek previnení v prípade pána Magnitského; pripomína, že napriek vážnej lekárskej diagnóze pán Silčenko nariadil presun pána Magnitského do väzenia s nedostatočným lekárskym vybavením a opakovane zamietol žiadosti o vykonanie ultrazvuku, ktorý predpísal pánovi Magnitskému lekár;
18. považuje rozhodnutie moskovského mestského súdu z 24. mája 2011 o potvrdení rozhodnutia o vine Michaila Chodorkovského a jeho obchodného spoločníka Platona Lebedeva v prípade sprenevery za politicky motivované a dôrazne odsudzuje politické zasahovanie do predchádzajúceho súdneho procesu; vyjadruje poľutovanie nad množstvom chýb v súdnych konaniach a odsudzuje údajný nátlak a hrozby obžaloby voči svedkom; domnieva sa, že ide o ďalšie vážnu ranu rešpektovaniu zásad právneho štátu, čím sa agenda modernizácie stáva problematickejšou;
19. vyzýva ruské orgány, aby vzali do úvahy a prijali potrebné opatrenia s cieľom plniť rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 31. mája 2011, ktorý odhalil vážne porušenia základných ľudských práv v prvom prípade Chodorkovského a najmä ponižujúce väzenské podmienky, neľudské a ponižujúce podmienky v súdnej sieni, nezákonnosť jeho zadržania pod hrozbou použitia zbrane, neodôvodnené zadržiavanie a zamietnutie vnútroštátnych súdov poskytnúť Chodorkovskému možnosť spravodlivého výsluchu počas prehodnocovania jeho zadržiavania; nalieha na Európsku komisiu a vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Catherine Ashtonovú, aby Chodorovského prípad zaradili do programu blížiaceho sa samitu EÚ – Rusko;
20. berie na vedomie nedávny vývoj vyšetrovania vraždy Anny Politkovskej, avšak pripomína, že sa ešte stále musia dôkladne prešetriť okolnosti tejto vraždy a očakáva, že bude možné dosiahnuť významný pokrok v súvislosti s okolnosťami zabitia; naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili, že osoby zodpovedné za vraždu pani Politkovskej budú predvedené pred súd, žiada prokurátorov, aby dodržiavali medzinárodné štandardy a zásady právneho štátu;
21. odsudzuje násilné útoky a pretrvávajúce prenasledovanie občianskych aktivistov a novinárov, ktorí pokojne demonštrujú a poskytujú informácie o zničení Chimského lesa, a vyzýva ruské orgány, aby rešpektovali slobodu zhromažďovania; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby vyvinuli všetko úsilie na zníženie škôd na životnom prostredí v prípade Chimského lesa; vyzýva ruské orgány, aby zvážili alternatívne cesty pre diaľnicu medzi Petrohradom a Moskvou, ktorými by sa predišlo jej trase cez Chimský les;
22. vyjadruje dôrazné poľutovanie nad tým, že orgány mesta Moskva zakázali podujatie gay pride šesť rokov po sebe, čo je v rozpore s povinnosťou Ruska ako členského štátu Rady Európy dodržiavať právo zhromažďovania a že sa nerešpektuje konečný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z apríla 2011, ktorým sa Rusku uložila povinnosť povoliť takéto zhromaždenia v budúcnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť upustila od vyjadrenia verejnej podpory organizátorom tejto prehliadky, a vyzýva prezidenta Európskej rady, vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a predsedu Európskej komisie, aby vyjadrili nesúhlas EÚ počas samitu EÚ – Rusko 9. júna; žiada vysokú predstaviteľku zabezpečiť, aby delegácie a diplomati EÚ aktívne uplatňovali súbor nástrojov na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb v budúcnosti, a to aj prostredníctvom verejných vyhlásení podpory pokojným demonštráciám za práva homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb;
23. naliehavo vyzýva ruské orgány, aby učinili všetko, čo je v ich právomoci, s cieľom zabezpečiť, že počas parlamentných volieb v decembri 2011 sa ku všetkým kandidátom a všetkým stranám bude pristupovať spravodlivo a rovnocenne v súlade so štandardmi, ktoré Rusko uznáva ako člen Rady Európy a OBSE; žiada, aby sa ako podstatný krok znížili prekážky pre registráciu nových strán s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých kandidátov a strany počas volebnej kampane, a aby sa zabezpečil prístup k médiám pre všetky strany a všetkých kandidátov; vyzýva ruské orgány, aby umožnili medzinárodné volebné pozorovateľské misie od úvodnej fázy;
24. víta nedávne vyhlásenie ruského prezidenta Medvedeva v súvislosti s revoltami v arabských krajinách a najmä líbyjskou krízou, v ktorom sa pridal k výzvam na odstúpenie Kaddáfího a jeho vlády; so záujmom berie na vedomie skutočnosť, že Rusko poslalo vyslanca do Benghází, a naliehavo vyzýva Rusko, aby pracovalo po boku EÚ s cieľom nájsť riešenie tohto konfliktu;
25. víta pripravenosť Ruska napredovať v súvislosti s rámcovou dohodou v oblasti operácií krízového manažmentu; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad návštevou ruského ministra zahraničných vecí do Abcházska a Južného Osetska v dňoch 25. a 26. apríla 2011, ktorá je v protiklade s touto pripravenosťou a prispieva k pretrvávaniu napätia vo vzťahoch s Gruzínskom, ktoré je jednou z krajín spoločného susedstva, a vyzýva Rusko, aby v plnej miere dodržiavalo všetky body dohody o prímerí z roku 2008;
26. vyzýva ruské orgány, aby zvýšili úsilie s cieľom dosiahnuť konkrétny pokrok v súvislosti s podnesterským konfliktom, a aby sa v tejto súvislosti začali zúčastňovať oficiálnych rokovaní vo formáte 5+2 v záujme dospieť v blízkej budúcnosti k riešeniu (mesebergská iniciatíva);
27. víta ruskú iniciatívu na zjednodušenie dialógu medzi lídrami Arménska a Azerbajdžanu o konflikte v Náhornom Karabachu, ale naliehavo vyzýva ruskú vládu, aby zastavila všetky dodávky zbraní stranám konfliktu s cieľom zmierniť napätú situáciu a vytvoriť podmienky pre trvalé a komplexné riešenie;
28. víta ratifikáciu novej Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START) medzi Ruskou federáciou a USA z 22. decembra 2010; vyzýva na pokračovanie komplexného dialógu medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných otázkach vrátane vytvorenia raketového obranného štítu;
29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, OBSE, Rade Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.