NÁVRH UZNESENIA o Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike
4.7.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Ioannis Kasoulides, Gabriele Albertini, Angelika Niebler, Mario Mauro, Cristian Dan Preda, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Andrzej Grzyb, Tokia Saïfi, Michael Gahler, Filip Kaczmarek, Dominique Vlasto, Krzysztof Lisek, Monica Luisa Macovei, Ria Oomen-Ruijten, Mário David, Marco Scurria, Simon Busuttil, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Elena Băsescu, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Nadezhda Neynsky, Seán Kelly, Artur Zasada v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0389/2011
B7‑0449/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, Jemene a Bahrajne, najmä na uznesenie zo 7. apríla 2011,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, Líbyi a Tunisku,
– so zreteľom na svoju správu z 24. marca 2011 o vzťahoch Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky EÚ o Sýrii z 18., 22., 24. a 26. marca, 23. apríla a 6. a 11. júna 2011, o Jemene z 10. marca, 12. marca a 18. marca, 27. apríla, 11., 26. a 31. mája a 3. júna 2011 a o Bahrajne z 10., 12. a 18. marca, 3. mája a 1. júla 2011,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky EÚ v mene EÚ o Sýrii z 29. apríla 2011,
– so zreteľom na oznámenie Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia z 24. mája 2011 a na spoločné oznámenie Nová reakcia na meniace susedstvo z 25. mája 2011,
– so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 24. a 25. marca 2011,
– so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady o južnom susedstve z 23. a 24. júna 2011,
– so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva z 29. apríla 2011 o Sýrii,
– so zreteľom na rozhodnutia Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011, 2011/302/SZBP z 23. mája 2011 a 2011/367/SZBP z 23. júna o Sýrii,
– so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 23. mája a 20. júna 2011,
– so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN o Sýrii z 3. júna 2011,
– so zreteľom na predbežnú správu vysokej komisárky pre ľudské práva o Sýrii zo 14. júna 2011,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1990, ktorého zmluvnou stranou je aj Sýria,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže podobne ako v iných arabských krajinách demonštranti v Sýrii a Jemene pokojným spôsobom vyjadrovali svoju legitímnu túžbu po demokracii a silnú, všeobecne rozšírenú požiadavku na politické, hospodárske a sociálne reformy, zamerané na dosiahnutie skutočnej demokracie, na boj proti korupcii a rodinkárstvu, zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, odstránenie sociálnej nerovnosti a vytvorenie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok,
B. keďže príslušné vlády reagovali zvýšením násilných represálií a keďže nadmerné použitie sily proti demonštrantom zo strany bezpečnostných síl v Sýrii a Jemene má za následok vážne straty na životoch, zranenia a väznenia a zároveň sa tým porušuje Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého zmluvnými stranami sú aj Sýria a Jemen,
C. keďže demonštrácie sa začali v meste Dar´á v južnej Sýrii a neskôr sa rozšírili po celej krajine; keďže sýrska armáda nariadila obliehanie mesta Dar´á a niekoľkých ďalších miest; keďže údajne viac než 1100 ľudí bolo zabitých a až 10 000 osôb bolo svojvoľne zadržaných,
D. keďže najnovšie videá, ktoré boli vysielané po celom svete, ukázali znepokojujúce zábery svojvoľne zadržiavaných sýrskych detí, ktoré sa stali počas zadržania obeťami mučenia alebo zlého zaobchádzania, v niektorých prípadoch s následkom smrti, ako to bolo v prípade trinásťročného chlapca Hamzu al-Chatíba; keďže použitie ostrého streliva proti demonštrantom už zapríčinilo smrť najmenej 30 detí, ako 31. mája 2011 uviedla agentúra OSN pre deti UNICEF,
E. keďže Dohoda o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Sýrskou arabskou republikou na strane druhej ešte stále nie je podpísaná, keďže podpísanie tejto dohody sa na žiadosť Sýrie od októbra 2009 stále odkladalo; keďže zásadnou súčasťou tejto dohody je dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd,
F. keďže Jemen je najchudobnejšou krajinou na Blízkom východe, v ktorej je rozšírená podvýživa, krajina má klesajúce zásoby ropy, rastúcu populáciu, slabú centrálnu vládu, narastajúci nedostatok vody a malé investície do ekonomiky krajiny; keďže existujú vážne obavy z rozpadu Jemenu vzhľadom na to, že od februára je v platnosti krehké prímerie medzi šiitskými rebelmi na severe, na juhu existuje separatistické hnutie a územie krajiny údajne používajú mnohí bojovníci al-Kájdy ako základňu,
G. keďže prezident Alí Abdulláh Sálih, ktorý bol zranený pri bombovom útoku a lieči sa v Saudskej Arábii, odmietol podpísať iniciatívu Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive o politickej transformácii, ktorú prijala vládnuca strana i opozičná koalícia,
H. keďže 1. júna bol v Bahrajne odvolaný výnimočný stav a kráľ Hamad bin Ísá Ál-Chalífa vyzval všetkých na národný dialóg, ktorý sa začal 2. júla,
I. keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa presadzovania slobody náboženského vyznania, slobody svedomia a slobody myslenia a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete,
1. dôrazne odsudzuje násilné represálie zo strany bezpečnostných síl proti pokojným demonštrantom v Sýrii a Jemene a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí; vyjadruje solidaritu s obyvateľmi v týchto krajinách, oceňuje ich odvahu a odhodlanie a jednoznačne podporuje ich legitímnu túžbu po demokracii;
2. naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby sa zdržali použitia násilia proti protestujúcim občanom a aby rešpektovali ich právo slobodne sa zhromažďovať; zdôrazňuje, že tí, ktorí nesú zodpovednosť za straty na životoch a zranenia, by sa mali za svoje skutky zodpovedať a mali by byť postavení pred súd; vyzýva úrady, aby okamžite prepustili všetkých politických väzňov, ochrancov ľudských práv, novinárov a pokojných demonštrantov, aby zakotvili slobodu prejavu a združovania v právnych predpisoch i v praxi, posilnili opatrenia na boj proti korupcii, zaručili rovnaké práva menšín, zabezpečili prístup ku komunikačným prostriedkom, ako je internet a mobilné telefóny, a zabezpečili prístup k nezávislým médiám;
3. zdôrazňuje, že používanie násilia zo strany štátu voči vlastnému obyvateľstvu musí mať priamy dôsledok na bilaterálne vzťahy s Európskou úniou, pripomína podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ, že EÚ môže využiť na odradenie od takej činnosti viacero nástrojov, akým je napr. zmrazenie majetku a zákaz cestovania, pripomína však, že obyvateľstva by sa taká zmena bilaterálnych vzťahov nemala nikdy týkať;
4. vyzýva sýrske a jemenské úrady, aby rýchlo reagovali na všeobecné volanie po demokratických, hospodárskych a sociálnych reformách; vyjadruje pevnú podporu reformám, ktoré povedú k demokracii, právnemu štátu a sociálnej spravodlivosti v Sýrii a Jemene; zdôrazňuje, že súčasnú krízu v Sýrii a Jemene možno urovnať iba v rámci otvoreného a zmysluplného politického procesu a dialógu, bez meškania alebo predbežných podmienok, za účasti všetkých demokratických politických síl a občianskej spoločnosti;
5. dôrazne odsudzuje vystupňovanie násilia v Sýrii a pokračujúce vážne porušovanie ľudských práv; ľutuje, že zrušenie výnimočného stavu z 21. apríla sa v praxi nedodržiava, že reformy, ktoré oznámil prezident Asad, sa nevykonávajú a že politickí väzni zostávajú vo väzbe aj napriek nedávnej amnestii, ktorú vyhlásil prezident; naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby bezodkladne zrušili obliehanie dotknutých miest a humanitárnym organizáciám a pracovníkom umožnili okamžitý a neobmedzený prístup;
6. naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby okamžite prepustili všetky deti zatknuté počas potláčania demonštrácií alebo pri podobných príležitostiach, dôsledne vyšetrili oznámené prípady násilia voči deťom a zdržali sa ďalšieho zatýkania a násilia voči deťom alebo akéhokoľvek iného porušovania práv detí;
7. víta rozhodnutie Rady, ktoré sa týka uvalenia reštriktívnych opatrení voči Sýrii a osobám zodpovedným za násilné represie proti civilnému obyvateľstvu, prerušenia všetkých príprav nových dvojstranných programov spolupráce, pozastavenia prebiehajúcich dvojstranných programov so sýrskymi orgánmi v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) a nástroja MEDA, výzvy adresovanej Európskej investičnej banke (EIB), aby zatiaľ neschvaľovala nové finančné operácie v Sýrii, úvah o pozastavení ďalšej pomoci Spoločenstva Sýrii vzhľadom na súčasný vývoj a neprijatia ďalších krokov v súvislosti s dohodou o pridružení so Sýriou;
8. dôrazne podporuje diplomatické úsilie EÚ o to, aby spoločne so svojimi partnermi v medzinárodnom spoločenstve zabezpečila, že Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) odsúdi pokračujúce násilie v Sýrii a vyzve sýrske orgány, aby vyhoveli legitímnym túžbam sýrskeho ľudu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že toto úsilie doteraz nebolo úspešné, že nebolo možné prijať rezolúciu a že BR OSN neprijala žiadne stanovisko; vyzýva Rusko a Čínu, stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ktoré vyjadrili výhrady, aby zabezpečili primeranú reakciu BR OSN na situáciu v Sýrii; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku EÚ, aby presvedčila orgány oboch krajín, že BR OSN by mala byť schopná prevziať svoju zodpovednosť;
9. naliehavo vyzýva sýrske orgány, aby umožnili vstup do krajiny predstaviteľom zahraničnej tlače a nezávislým pozorovateľom OSN, ktorí by overili všetky tvrdenia o tom, že „ozbrojené gangy extrémistov“ strieľajú na bezpečnostné jednotky ako prvé, čím tento režim odôvodňuje neprijateľné krviprelievanie, ku ktorému dochádza;
10. víta skutočnosť, že EÚ oceňuje úsilie Turecka a ďalších regionálnych partnerov o zvládnutie rôznych aspektov tejto krízy, najmä humanitárnych, a že s nimi bude spolupracovať v záujme vyriešenia situácie v Sýrii; vyzýva Turecko a EÚ, aby zintenzívnili koordináciu svojej zahraničnej politiky, a dôrazne podporuje pokračovanie spoločného úsilia o podporu demokratizácie a rozvoja na Blízkom východe a v severnej Afrike;
11. vyjadruje poľutovanie nad tým, že jemenské orgány nezaistili bezpečný presun diplomatov z veľvyslanectva Spojených arabských emirátov v meste Saná 22. mája 2011, medzi ktorými boli generálny tajomník GCC a veľvyslanci členských štátov GCC, EÚ, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických; vyzýva orgány v Jemene, aby dodržiavali Viedenský dohovor o diplomatických stykoch;
12. dôrazne odsudzuje nedávne útoky v Jemene vrátane útoku prezidenta Sáliha 3. júna 2011; vyzýva všetky zainteresované strany, aby ukončili všetky nepriateľské akcie a dodržiavali trvalé prímerie; nalieha na jemenské orgány, aby sa zaviazali k riadnej a inkluzívnej politickej premene v krajine v súlade s iniciatívou Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive;
13. vyzýva Saudskú Arábiu, aby realizovala plán GCC na ukončenie politickej krízy, zodpovedajúcim spôsobom pozmenený a zohľadňujúci skutočnosť, že prezident Sálih sa zo zdravotných dôvodov nachádza mimo krajiny, a aby ho presvedčila, že z tých istých zdravotných dôvodov by sa nemal vrátiť a že dvojmesačné obdobie by sa malo začať teraz a na jeho konci by sa mala vytvoriť vláda národnej jednoty vedená súčasným podpredsedom, ktorý vyhlási slobodné a spravodlivé voľby podľa jemenskej ústavy;
14. vyjadruje znepokojenie nad tým, že o výbore na vysokej úrovni menovanom jemenskou vládou na vyšetrenie útokov na protestujúcich z 18. marca 2011 v meste Saná, keď bolo 54 ľudí zabitých a vyše 300 zranených, neboli vypracované žiadne správy o pokroku; opakuje svoju výzvu adresovanú podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ, aby podporila žiadosti o nezávislé medzinárodné vyšetrenie tohto incidentu;
15. víta misiu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Jemene, ktorá zhodnotila situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine a predloží príslušné odporúčania jemenskej vláde a medzinárodnému spoločenstvu; víta požiadavku Rady pre ľudské práva, aby Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva urýchlene vyslal do Sýrie misiu na overenie skutočností uvedených v zisteniach; nalieha na sýrske orgány, aby s misiou v plnej miere spolupracovali a umožnili jej prístup;
16. vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby podporili mierové demokratické úsilie sýrskeho a jemenského ľudu, ďalej prehodnotili svoje politiky k týmto krajinám, dodržiavali Etický kódex EÚ pre vývoz zbraní a aby boli pripravení pomôcť pri plnení konkrétnych politických, hospodárskych a sociálnych reforiem v týchto krajinách v prípade vážneho záujmu ich vnútroštátnych orgánov;
17. víta odvolanie výnimočného stavu v Bahrajne ako aj výzvu kráľa Hamada bin Ísá Ál-Chalífu na národný dialóg; zdôrazňuje, že je potrebný široký mierový a zmysluplný dialóg, ktorý povedie ku komplexnému reformnému procesu; vyzýva bahrajnské orgány, aby konali v súlade s príslušnými medzinárodnými normami a štandardmi so zreteľom na ľudské práva a základné slobody; nalieha na bahrajnské orgány, aby protestantom neukladali trest smrti;
18. je znepokojený správami o zadržiavaní, mučení a zastrašovaní zdravotníkov a o súdnych procesoch s nimi v Bahrajne; odsudzuje trestné stíhanie doktorov a sestričiek obvinených z ošetrovania osôb zranených počas protestov v Bahrajne; vyzýva bahrajnské orgány, aby prepustili zdravotníkov zadržaných počas protestov;
19. rozhodne podporuje záväzok EÚ chrániť líbyjských civilistov, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho tlaku na líbyjský režim, a budovanie demokratického líbyjského štátu; víta rozhodnutie EÚ sprísniť sankcie proti režimu pridaním šiestich prístavných orgánov pod kontrolou režimu na zoznam subjektov, ktorým EÚ zmrazila aktíva;
20. víta vydanie súdneho rozkazu Medzinárodným trestným súdom na zatknutie líbyjského vodcu Muammara Mohammeda Abú Minjar al-Kaddáfího, Sajfa al-Islám al-Kaddáfího a Abdullaha al-Sanussiho z 27. júna 2011 a nalieha na všetky štáty vrátane tých, ktoré nie sú stranami rímskeho štatútu, aby tento rozkaz riadne uplatnili;
21. víta reformný proces v Maroku, a najmä navrhnutú ústavnú reformu, ktorá bola predložená vo forme referenda, ako krok správnym smerom k otvoreniu režimu, k modernizácii a demokratizácii; vyzýva politické strany v Maroku, aby v tomto procese zmeny zohrávali aktívnu úlohu; konštatuje, že Maroko bolo prvou krajinou v regióne, ktorej bol udelený posilnený štatút vo vzťahoch s EÚ;
22. víta iniciatívy, ktoré oznámil prezident Alžírska, o urýchlení procesu demokratizácie a zabezpečení lepšej správy tejto krajiny, ktorá zahŕňa zrušenie výnimočného stavu a plánovanú ústavnú reformu; zdôrazňuje potrebu pevného záväzku alžírskych orgánov k tomuto procesu reforiem, ktorý by mal byť inkluzívny, aby sa predišlo napätiu a násiliu;
23. víta odhodlanie realizovať politické reformy v Jordánsku, a predovšetkým revíziu jordánskej ústavy a činnosť Výboru pre národný dialóg; vyjadruje uznanie úsiliu najvyšších predstaviteľov Jordánska a zdôrazňuje potrebu konkrétnej realizácie reforiem; berie na vedomie, že EÚ v roku 2010 schválila priznanie partnerstva s „posilneným štatútom“ Jordánsku;
24. víta demokratizačný proces v Egypte a Tunisku ako dôsledok „arabskej jari“; výrazne podporuje túžby občanov po slobode, ľudských právach a demokracii; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prehĺbilo svoje úsilie oblasti podpory a stimulácie procesu politických reforiem v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu;
25. berie na vedomie, že voľby do ústavodarného zhromaždenia v Tunisku boli odložené z 24. júla na 23. október, keďže na zorganizovanie volieb je potrebný dlhší čas; podporuje požiadavku viacerých politických strán a skupín mladých ľudí v Egypte, že nová ústava by sa mala vypracovať pred parlamentnými a prezidentskými voľbami a že politické strany by mali mať viac času na svoju vlastnú prípravu na voľby;
26. zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom, ktoré by mali príslušné orgány zaručovať; naliehavo žiada orgány, aby poskytovali spoľahlivú a účinnú ochranu náboženských skupín vo svojich krajinách a zaistili osobnú bezpečnosť a fyzickú nedotknuteľnosť príslušníkov náboženských skupín;
27. rozhodne podporuje pozíciu Rady, že európska susedská politika sa bude musieť vyrovnať s novými výzvami v rámci južného susedstva; víta záväzok EÚ a členských štátov dopĺňať a podporovať konkrétne úsilie vlád, ktoré sú skutočne zapojené do politických a hospodárskych reforiem, ako aj občianskych spoločností; víta vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny pre južné Stredozemie vysokou predstaviteľkou EÚ/podpredsedníčkou Komisie;
28. víta oznámenia o novej reakcii na meniace sa susedstvo a o dialógu o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia; vyzýva krajiny južného Stredozemia, aby prijali komplexný prístup k správe svojich hraníc, a to najmä vzhľadom na tieto meniace sa politické súvislosti;
29. víta „partnerstvo z Deauville“ s ľudom z regiónu, ktoré bolo ustanovené členmi skupiny G8; konštatuje, že prvými partnerskými krajinami budú Egypt a Tunisko, ale že členovia skupiny G8 sú pripravení rozšíriť toto partnerstvo na všetky krajiny regiónu zapojené do prechodu k slobodným, demokratickým a tolerantným spoločnostiam;
30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrskej arabskej republiky, vláde a parlamentu Jemenskej republiky, vláde a parlamentu Tureckej republiky, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva, vláde a parlamentu Saudskoarabského kráľovstva, dočasnej národnej rade, vláde a parlamentu Marockého kráľovstva, vláde a parlamentu Alžírskej demokratickej ľudovej republiky, vláde a parlamentu Jordánskeho kráľovstva, vláde Egyptskej arabskej republiky, vláde Tuniskej republiky, vláde a parlamentu Ruskej federácie, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky, generálnemu tajomníkovi GCC a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.