NÁVRH UZNESENIA o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20)
20.9.2011
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Karl-Heinz Florenz, Vittorio Prodi, Corinne Lepage, Sandrine Bélier, Miroslav Ouzký, Kartika Tamara Liotard v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
B7‑0522/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20)
Európsky parlament,
– so zreteľom na konferenciu Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa má konať v júni 2012 v Riu de Janeiro a ktorá sa bude niesť v duchu dvoch tém: zelené hospodárstvo v kontexte trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovania chudoby a inštitucionálny rámec trvalo udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na otázky adresované Komisii a Rade o cieľoch EÚ na konferencii Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa má konať v júni 2012 v Riu de Janeiro (O- B7 000/2011, O- B7 000/2011),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (KOM(2011)0363),
– so zreteľom na výsledky konferencie o biologickej diverzite, ktorá sa konala v roku 2010 v Nagoji, Japonsku,
– so zreteľom na Kjótsky protokol z roku 1997,
– so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorou sa vymedzujú rozvojové ciele tisícročia ako ciele spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby,
– so zreteľom na celosvetovú iniciatívu Ekonomika ekosystémov a biodiverzity (TEEB), ktorú v júni 2007 schválili vedúci predstavitelia krajín G8+5, a na jej výsledky zverejnené v rokoch 2009 a 2010,
– so zreteľom na hodnotiace správy Medzivládneho panela o zmene klímy,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach domorodého obyvateľstva,
– so zreteľom na správu o medzinárodnom hodnotení poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) prijatú v roku 2008,
– so zreteľom na správu s názvom Agroekológia a právo na výživu (Agroecology and the right to food) vypracovanú osobitným spravodajcom OSN pre právo na výživu a predloženú v Rade OSN pre ľudské práva 8. marca 2011,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže aj napriek tomu, že sa od samitu v Riu konaného v roku 1992 a samitu v Johannesburgu v roku 2002 dosiahol pokrok v dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja, naďalej pretrvávajú výrazné medzery a problémy pri jeho implementácii a mnohé záväzky medzinárodného spoločenstva zatiaľ neboli v plnej miere splnené;
B. keďže samit Rio+20 bude mať tri ciele, a to zaistiť obnovu politického záväzku týkajúceho sa trvalo udržateľného rozvoja, zhodnotiť doposiaľ dosiahnutý pokrok a zostávajúce nedostatky pri plnení výsledkov hlavných samitov o trvalo udržateľnom rozvoji a riešiť nové a vznikajúce problémy;
C. keďže by bolo potrebné posilniť súčinnosť medzi tromi dohovormi z Ria – o biologickej diverzite (CBD), o zmene klímy (UNFCCC) a o boji proti dezertifikácii (UNCCD);
D. keďže až 1,4 miliardy ľudí stále žije v extrémnej chudobe, pričom polovica z nich sa nachádza v subsaharskej Afrike; keďže jedna šestina svetovej populácie trpí na podvýživu, pričom sa rozširuje potravinová neistota a pre veľkú časť obyvateľstva v rozvojových krajinách je naďalej realitou nezamestnanosť alebo nedostatočná zamestnanosť; keďže ženy tvoria 70 % ľudí žijúcich z menej ako 1 dolára na deň;
E. keďže zmena klímy predstavuje vážnu hrozbu pre znižovanie chudoby, ľudské práva, mier a bezpečnosť a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia v mnohých rozvojových krajinách;
F. keďže sa predpokladá, že svetová populácia sa do roku 2050 rozrastie na minimálne 9 miliárd, čím sa ešte viac zvýši dopyt po obmedzených prírodných zdrojoch a kapacitách na nakladanie so vznikajúcimi tokmi odpadu;
G. keďže neustále rastúci dopyt po vode, pôde a lesoch viedol k rastúcemu drancovaniu a poškodzovaniu týchto zdrojov; keďže strata biodiverzity, nadmerný rybolov, zhoršovanie ekosystémov a odlesňovanie napredujú znepokojujúcim tempom;
H. keďže globálny objem emisií skleníkových plynov naďalej rastie;
I. keďže svetové oceány zohrávajú ústrednú úlohu v celosvetových klimatických procesoch, najmä z hľadiska sekvestrácie uhlíka, sú hlavným zdrojom energie, domovom bohatej biodiverzity, sú dôležitým prostriedkom dopravy, poskytujú zdroje udržateľného živobytia, ako aj základné zložky pre život vrátane potravín, liekov a čerstvej vody; keďže zmena klímy, neudržateľné praktiky rybolovu a bezuzdné ničenie morských ekosystémov, biotopov a druhov (okrem iných vplyvov) ohrozujú schopnosť oceánov naďalej poskytovať tieto služby;
J. keďže 80 % svetových zdrojov rýb je buď úplne využitých, alebo sa využívajú nadmerne a približne 20 % svetovej populácie priamo závisí od rybolovu, ktorý je ich hlavným zdrojom bielkovín;
K. keďže environmentálne katastrofy vedú k čoraz väčšiemu počtu presídlených osôb; keďže je potrebné vytvoriť medzinárodný štatút pre klimatických a environmentálnych utečencov;
L. keďže ženy a deti sú zvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o vplyvy zmeny klímy, najmä v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách; keďže vysoký počet žien stojí stále na okraji spoločnosti a je obeťou diskriminácie;
M. keďže naliehavé úlohy, ktoré sú pred nami, nie sú izolovanými problémami, ale sú navzájom prepojené a vzájomne od seba závislé; keďže Rio+20 je jediným mnohostranným fórom, ktoré sa zameriava na všetky tri piliere trvalo udržateľného rozvoja, čím zabezpečuje komplexný prístup;
N. keďže dobrým základom pre diskusie by sa mohla stať koncepcia Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) založená na prístupe „trojitej špirály“;
O. keďže nákladovo prijateľné riešenia viacerých problémov súvisiacich s udržateľnosťou sú dostupné; keďže návratnosť investícií do zachovania biodiverzity a ekosystémových služieb je až stonásobná;
P. keďže sa všeobecne pripúšťa, že HDP je limitovaným ukazovateľom blahobytu ľudí a rozvoja;
Q. keďže je potrebné podporovať udržateľnú spotrebu a výrobu;
R. keďže je potrebné podporovať sociálne inkluzívnu, zdravú, bezpečnú a spravodlivú spoločnosť, ktorá rešpektuje základné práva a kultúrnu rôznorodosť, zabezpečuje rovnosť príležitostí a bojuje proti akejkoľvek podobe diskriminácie;
S. keďže dobré riadenie životného prostredia prekračuje rámec inštitucionálnych dohôd a zahŕňa transparentnosť, určenie zodpovednosti a zapojenie občianskej spoločnosti; keďže zásada č. 10 deklarácie z Ria potvrdzuje, že otázky životného prostredia sa najlepšie riešia, ak sú do procesu zapojení všetci dotknutí občania, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť prístup k informáciám týkajúcim sa životného prostredia, právo na účasť v rozhodovacom procese a účinný prístup k súdnym a správnym konaniam;
T. keďže radikálne zmeny v geopolitickom rozložení sveta, ku ktorým dochádza v priebehu posledných dvadsiatich rokov, keď sa niektoré rozvojové krajiny stávajú významnými hospodárskymi a politickými aktérmi, viedli k novej rovnováhe moci a vplyvu a priniesli so sebou nové úlohy a zodpovednosti;
U. keďže príspevky by mali byť predložené OSN do 1. novembra 2011, aby slúžili ako vklad pre rokovania, ktoré sa majú otvoriť začiatkom roku 2012;
1. víta rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN uvedené v rezolúcii 64/236 zvolať konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji na najvyššej úrovni v júni 2012 v Riu de Janeiro, čo svetovým lídrom ponúka jedinečnú príležitosť na zostavenie agendy pre trvalú udržateľnosť na ďalších 10 rokov a zároveň aj na opätovné potvrdenie potreby celosvetovej solidarity; vyzýva krajiny, aby ich na samite zastupovali hlavy štátov a/alebo predsedovia vlád;
2. víta oznámenie Komisie s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu; nazdáva sa však, že dôraz na ekologické hospodárstvo a súkromný sektor by nemal odpútavať pozornosť od potreby posilniť úlohu občanov a presadzovať dobré riadenie životného prostredia, ktoré prekračuje rámec inštitucionálnych opatrení; zdôrazňuje, že v tomto smere sa EÚ môže pri implementácii zásady č. 10 z Ria podeliť o významné skúsenosti;
3. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby bolo Organizácii Spojených národov do 1. novembra 2011 predložené pevné a jednotné stanovisko EÚ, ktoré bude vkladom pre rokovania, ktoré sa otvoria začiatkom roka 2012;
4. zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj sa musí stať prioritou vo všetkých procesoch a politikách EÚ a že len tak bude EÚ vystupovať jednotne doma a aj vo vzťahu k svojim medzinárodným zámerom;
5. zdôrazňuje, že samit Rio+20 je rozhodujúcou príležitosťou na posilnenie politických záväzkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na svetovej úrovni a partnerstiev medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami;
6. zdôrazňuje, že je veľmi potrebné zvýšiť naliehavosť a dynamiku implementácie a medzinárodného riadenia politík v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré napredujú len pomaly;
7. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby výsledkom samitu Rio+20 neboli len vyjadrenia dobrej vôle, ale hmatateľné opatrenia a dosiahnuteľné ciele a spôsoby ich merania, ktoré sú potrebné na zabezpečenie synergie medzi prvkami trvalo udržateľného rozvoja;
8. je znepokojený dôrazom kladeným na zelené hospodárstvo ako jednu z dvoch hlavných tém samitu a trvá na tom, že zelené hospodárstvo treba chápať tak, že celé hospodárstvo funguje v hraniciach udržateľnosti s ohľadom na biodiverzitu, zachovanie ekosystémových služieb, ochranu klímy a využívanie prírodných zdrojov; zdôrazňuje, že by bolo potrebné viac sa zameriavať na ľudský, environmentálny a prírodný kapitál a že trvalo udržateľný rozvoj je viac než len zelené hospodárstvo;
9. zdôrazňuje, že samit Rio+20 by sa mal zameriavať na posilnenie vzťahov medzi environmentálnou, hospodárskou a sociálnou agendou a na zmenu ich vnímania ako troch nezávislých pilierov v prospech ucelenejšieho a komplexnejšieho prístupu;
10. zastáva názor, že reakcia na riešenie problémov, ktoré sú pred nami, nespomaľuje rast, ale skôr podporuje trvalo udržateľný rast a ekologické hospodárstvo, ktoré ponúka príležitosti všetkým krajinám bez ohľadu na úroveň ich rozvoja a štruktúru ich hospodárstiev;
11. poukazuje na potrebu riešiť nové a vznikajúce problémy, ako je napríklad nedostatok zdrojov a jeho úloha v konfliktoch;
12. zdôrazňuje, že rovnosť je základom zmeny paradigmy, ktorú treba dosiahnuť a zaručiť na globálnej úrovni, čo by umožnilo menej a najmenej rozvinutým krajinám, aby sa s pomocou rozvinutých krajín dostali ponad bežnú rozvojovú krivku na vyššiu úroveň, pokiaľ ide o blahobyt ľudí, ale aj rovnosť krajín a medzigeneračnú rovnosť;
13. zdôrazňuje, že na samite Rio+20 by sa mali vytýčiť konkrétne a špecifické ciele a spôsoby, ako ich merať a monitorovať, a vyzýva, aby sa v tejto súvislosti prijal plán ekologického hospodárstva;
14. zdôrazňuje, že ak sa má v súvislosti s odstraňovaním chudoby dosiahnuť prechod na ekologické hospodárstvo, je potrebné prepojiť ochranu životného prostredia a ľudské práva a zaoberať sa týmito troma vzájomne prepojenými rozmermi politiky:
- investície do trvalo udržateľného riadenia kľúčových zdrojov a prírodného kapitálu na základe koordinovanej činnosti v oblasti výskumu a vývoja;
- zriadenie riadnych trhových a regulačných podmienok inšpirovaných zásadou rovnosti;
- zlepšenie riadenia a zapojenia občianskej spoločnosti a súkromného sektora;
15. zdôrazňuje potrebu zahrnúť zásadu spoločného, ale diferencovaného prístupu, zásadu prevencie, zásadu „znečisťovateľ platí“ a zvýšenú zodpovednosť výrobcu s cieľom podporiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že politiky v oblasti ekologického hospodárstva by sa mali zameriavať na riešenia prospešné pre všetky strany, a to rozvíjaním podnikania, konkurencieschopnosti a inovácií vo všetkých odvetviach a zameraním sa na oblasti, v ktorých sú zlepšenia hospodársky najefektívnejšie a environmentálne najúčinnejšie;
16. poukazuje na to, že ekologické hospodárstvo sa musí zamerať na to, aby sa oddelila hospodárska činnosť od využívania zdrojov a zhoršovania životného prostredia;
17. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby sa samit Rio+20 pokúsil nájsť riešenia v oblasti pretrvávajúcich a rastúcich kapitálových rozdielov na svetovej a vnútroštátnej úrovni, ktoré vyplývajú zo súčasného hospodárskeho modelu,
18. opakuje svoje presvedčenie, že najbezpečnejšie, najpraktickejšie a najdostupnejšie riešenia problémov, ktoré vyplývajú spoločne zo zmeny klímy, straty biodiverzity a dezertifikácie, spočívajú v ochrane a rozširovaní prírodných ekosystémov;
19. zdôrazňuje, že na samite Rio+20 by sa malo diskutovať o integrovanom prístupe k mnohorakým výzvam, akými sú odstránenie chudoby, zdravie, potraviny, zamestnanosť, rodová rovnosť, zmena klímy a dodávky energie; poukazuje na to, že tieto problémy sa nedajú riešiť izolovane a že neexistuje žiadne zázračné riešenie, a preto je spolupráca ešte dôležitejšia; v tejto súvislosti poukazuje na nevyhnutnú úlohu zdravých a prirodzených ekosystémov pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia;
20. žiada, aby samit Rio+20 požadoval rýchly pokrok pri zaisťovaní účinnosti existujúceho medzinárodného právneho rámca na ochranu životného prostredia tým, že vyzve členské štáty, aby sa pripojili k už existujúcim medzinárodným nástrojom, a signatárske štáty, aby pristúpili k ich rýchlejšej ratifikácii;
Opatrenia v oblasti zdrojov a prírodného kapitálu
21. zdôrazňuje, že prechod k ekologickému hospodárstvu si vyžaduje urýchlené konanie, pokiaľ ide o ochranu ekosystémov, efektívne a udržateľné zdroje a prírodný kapitál, a zároveň podporu trvalo udržateľnej spotreby a výroby; poukazuje na potrebu pokračovať v súčasných iniciatívach zameraných na budovanie kapacít;
22. znovu pripomína, že koncepcia ekologického hospodárstva, ktorú presadzuje Komisia, neprinesie automaticky chudobným prosperitu a nedosiahnu sa ňou rozvojové ciele tisícročia, pokiaľ sa nepristúpi k riadnemu riadeniu hospodárstiev, účinnému a spravodlivému riadeniu prírodného kapitálu a nezabezpečí sa rovný prístup k jeho rozdeľovaniu pre súčasné a budúce generácie;
23. zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť a realizovať plány trvalo udržateľnej výroby a spotreby a udržiavať vplyv využívania prírodných zdrojov v bezpečných ekologických hraniciach;
24. zdôrazňuje, že spravodlivý a rovnocenný prístup k zdrojom súčasných a budúcich generácií a ich rozdeľovaniu je základným predpokladom rozvoja a odstránenia chudoby a že rozvojové krajiny, ako aj regionálne a miestne orgány by mali mať možnosť využívať vlastné prírodné zdroje čo najudržateľnejším a najinkluzívnejším spôsobom; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa na tomto procese zúčastnili všetky krajiny s cieľom vybudovať trvalo udržateľné spoločnosti; zdôrazňuje, že najchudobnejšie krajiny a najchudobnejšie vrstvy svetovej populácie budú najviac postihnuté vplyvmi zmeny klímy, a preto budú potrebovať podporu pri prispôsobovaní sa jej, najmä ak sa vezmú do úvahy potreby a znalosti žien a najzraniteľnejšieho obyvateľstva;
25. zdôrazňuje, že je dôležité priradiť službám, prírodnému kapitálu a ekosystémovým službám ich skutočnú hodnotu a zároveň im prikladať rozličnú kultúrnu a krajinnú hodnotu bez toho, aby boli prírodné systémy považované za komodity; žiada vytvorenie procesov zúčtovania prírodného kapitálu a ich začlenenie do ekonomických účtovných štruktúr a politických rozhodovacích procesov;
26. za súčasť zodpovednosti priemyselných krajín považuje podporu rozvojových krajín na ich ceste rozvoja a zabezpečenie toho, aby sa nedopúšťali rovnakých chýb, pokiaľ ide o prírodné zdroje a spôsob rozvoja, ktorý nie je udržateľný;
27. zdôrazňuje, že ťažba a využívanie zdrojov majú veľký vplyv na životné prostredie a miestne spoločenstvá; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do diskusií a rokovaní v rámci samitu Rio+20 začlenila koncepciu internalizácie externých nákladov na životné prostredie a spoločenstvá;
28. zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť nedostatok zdrojov, ako sú suroviny, ich trvalo udržateľné využitie a možnosti recyklácie,
Voda
29. prízvukuje, že na samite Rio+20 je potrebné obnoviť záväzky týkajúce sa podpory ochrany vodných zdrojov a udržateľného vodného hospodárstva, v ktorom voda predstavuje verejný statok; nazdáva sa, že dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo pomôcť vytvorenie príslušných medzinárodných partnerstiev, a to najmä prostredníctvom programov prispôsobenia sa zmene klímy zameraných na zachytávanie vody na mieste, kde spadne;
30. zdôrazňuje, že v rezolúcii Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 28. júla 2010 bol uznaný prístup k pitnej vode za ľudské právo, a vyzýva na osobitnú ochranu vody ako prvku mimoriadne citlivého na dôsledky zmeny klímy, ktoré by mohli viesť k zníženiu množstva a kvality dostupnej vody, a najmä pitnej vody;
31. vyzýva, aby sa na samite Rio+20 dosiahlo zabezpečenie práva ľudí na vodu a sanitárne vybavenie na celom svete;
32. zdôrazňuje dôležitosť integrovaného riadenia vodných tokov a žiada posilnenie politík zameraných na zlepšenie prístupu k vode, jej zadržiavania, kvality a efektívnosti jej využívania, ako aj posilnenie cezhraničnej spolupráce v cezhraničných povodiach riek;
Morské prostredie a oceány
33. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť správu a posilniť ochranu morského prostredia, morskej biodiverzity a oceánov; nazdáva sa, že moria a oceány by sa popri ochrane klímy a biodiverzity mali stať jedným z kľúčových pilierov rámca samitu v Riu;
34. vyzýva samit Rio+20, aby začal rokovania s cieľom prijať medzinárodné právne nástroje na:
- kontrolu znečistenia morí a oceánov, ktoré pochádza z pevniny;
- udržateľné riadenie a posudzovanie ľudskej činnosti v oblastiach, ktoré nepatria do vnútroštátnej právomoci a
- zachovanie morskej biodiverzity a zavedenie a uznávanie morských chránených oblastí v medzinárodných vodách.
Takéto nástroje by mali vymedzovať právny rámec pre viacúčelové morské chránené oblasti, posúdenia vplyvov na životné prostredie a spravodlivé a rovnocenné rozdelenie výhod plynúcich z využívania genetických a iných zdrojov. Takisto by sa nimi mali zriadiť mechanizmy dohľadu a presadzovania práva;
35. vyzýva na rýchle vytvorenie celosvetového systému na monitorovanie morských ekosystémov s cieľom sledovať zmeny v morských ekosystémoch a rybolovných zdrojoch;
36. domnieva sa, že je potrebné rozhodne sa zasadiť za trvalo udržateľné riadenie rybného hospodárstva, a to konkrétne prostredníctvom programov udržateľného výlovu, obnovením politického záväzku plniť medzinárodné dohody o zachovaní a udržateľnom riadení živých morských zdrojov; na základe dohody o postupe preskúmavania vykonávania, aby sa zaručilo, že rybné hospodárstva budú môcť fungovať len vtedy, ak budú riadené v súlade s medzinárodnými záväzkami; a prostredníctvom posilnenia regionálnych organizácií riadenia rybného hospodárstva a zavedenia osvedčených postupov, pokiaľ ide o inštitúcie, transparentnosť a zodpovednosť a mechanizmy dohľadu a vymáhania;
37. trvá na tom, že je potrebné uplatňovať zásadu prevencie a ekosystémový prístup k všetkým činnostiam ovplyvňujúcim životné prostredie;
Energie
38. poukazuje na rastúci nedostatok konvenčných fosílnych zdrojov energie, akými sú ropa, zemný plyn alebo uhlie; znovu pripomína ich podiel na skleníkovom efekte, zároveň by však netradičné zdroje mali podliehať posúdeniu vplyvu na životné prostredie a produktivitu;
39. varuje pred vykonávaním prieskumu a ťažby ropy na mori v environmentálne krehkých oblastiach, ako je napríklad arktická oblasť, aby sa tým uľahčil prechod na bezuhlíkovú produkciu energie na celom svete, a vyjadruje výhrady voči získavaniu ropy z bitúmenových pieskov a roponosnej bridlice;
40. podčiarkuje, že prechod na ekologické hospodárstvo si vyžaduje radikálnu premenu odvetvia energetiky s cieľom presadzovať obnoviteľné energie a energetickú účinnosť a predovšetkým všeobecný prístup k energii aj pre chudobných a podporu elektrifikácie v najmenej rozvinutých krajinách; zdôrazňuje potrebu presunu technológií v odvetví obnoviteľných energií, medziodvetvových technológií a know-how, najmä s cieľom podporiť využívanie obnoviteľných energií v malom rozsahu a využívanie energie z miestnych obnoviteľných zdrojov, v záujme nehateného práva na rozvoj;
41. žiada globálne ciele a opatrenia na zvýšenie využívania obnoviteľných energií a energetickej efektívnosti na celom svete;
42. je presvedčený o tom, že obnoviteľné energie a energetická efektívnosť sú schopné zmierňovať dôsledky zmeny klímy, prispieť k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju, zlepšiť bezpečnosť dodávok a poskytnúť environmentálne a zdravotné výhody;
43. vyzýva samit Rio+20, aby zabezpečil záruky trvalej udržateľnosti biopalív a bioenergetických produktov, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riadneho dodržiavania ľudských práv a ochrany životného prostredia;
44. domnieva sa, že krátke časové rámce, ktoré sa využívajú v súčasnej metodike účtovania skleníkových plynov a využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ohrozujú dosiahnutie úspechov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov; požaduje revíziu tejto metodiky s cieľom chrániť adaptačnú schopnosť prirodzených ekosystémov;
45. nazdáva sa, že vonkajšie náklady na dodávky energie by sa mali premietnuť do cien za energiu,
46. pripomína riziká súvisiace s jadrovou energiou, ktoré znovu ukázala katastrofa vo Fukušime; požaduje postupné vyradenie existujúcich jadrových elektrární a stavia sa proti budovaniu akýchkoľvek nových jadrových elektrární;
Poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť
47. zdôrazňuje, že prístup k vhodným a zdravým potravinám je základným ľudským právom, a preto požaduje dôrazné a koordinované kroky proti hlavným príčinám hladu vyvolaným človekom a zaistenie potravinovej sebestačnosti rozvojových krajín;
48. zdôrazňuje, že v súvislosti s odstraňovaním chudoby vzniká naliehavá potreba podporiť trvalo udržateľné ekologické poľnohospodárstvo malého rozsahu, a uznáva, že už existujú príslušné multifunkčné poľnohospodárske systémy s malým vplyvom, ktoré využívajú tradičnú sadbu, a že by sa mali podporovať; požaduje zaistenie prístupu k osivu pre všetky vrstvy obyvateľstva; zdôrazňuje, že geneticky modifikované plodiny a monokultúry netvoria súčasť trvalo udržateľného rozvoja;
49. rovnako ako Komisia zastáva názor, že je potrebné posilniť existujúce iniciatívy na podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva, ktoré vychádzajú z mnohostranných opatrení (napr. FAO), regionálnych aktivít (napr. ekologické poľnohospodárstvo a poľnohospodárstvo s vysokou prírodnou hodnotou, energeticky efektívne skleníky, udržateľné ustajnenie zvierat, presné poľnohospodárstvo, podnikanie v poľnohospodárstve s neutrálnym vplyvom na emisie CO2, fermentácia biomasy a hnoja), ako aj podnikateľských aktivít, a že okrem toho by bolo potrebné začať nové iniciatívy a partnerstvá pod záštitou výboru pre potravinovú bezpečnosť s cieľom zvýšiť trvalú udržateľnosť spotreby a produkcie potravín, presadzovať odolnosť spoločenstiev a znižovať hlad;
50. žiada celosvetové opatrenia na zabezpečenie väčšej transparentnosti na komoditných trhoch a na zastavenie finančných špekulácií, ktoré prispievajú k vysokej volatilite cien potravín a následným celosvetovým potravinovým krízam, prijatím odporúčaní osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny; so znepokojením sleduje globálne trendy rozsiahleho skupovania pôdy zahraničnými subjektmi v rozvojových krajinách; poukazuje na potrebu zastaviť tento trend s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť a chrániť práva malých vlastníkov a domorodých spoločenstiev;
51. vyjadruje poľutovanie nad pomalým postupom rokovaní a prijímania záväzkov v súvislosti s Dohovorom OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD); nazdáva sa, že pôda je nedostatkovým zdrojom a že znehodnocovanie pôdy a zmena využívania pôdy si vyžadujú celosvetovú odozvu; žiada konkrétne kroky, účinné opatrenia a monitorovanie, najmä v súvislosti s výrobou biopalív;
52. zdôrazňuje zásadný význam využívania plného potenciálu drobných producentov a rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktorí sú zodpovední za väčšinu svetových dodávok potravín a potrebujú osobitnú podporu na zabezpečenie produkcie a prístupu na trh, a zaručenie ich vlastníckych práv;
53. poukazuje na potrebu aplikovaného výskumu a inovácií v oblasti poľnohospodárstva s cieľom podporovať udržateľné riešenia, ako napríklad presné poľnohospodárstvo, ktoré znižuje potrebu zavlažovania a látok na ochranu rastlín;
54. súhlasí s odporúčaniami FAO, IFAD, MMF, OECD, UNCTAD, WFP, Svetovej banky, WTO, IFPRI a pracovnej skupiny OSN na vysokej úrovni adresovanými štátom G20, aby odstránili ustanovenia zo súčasných vnútroštátnych politík, na základe ktorých dotujú alebo umožňujú výrobu alebo spotrebu biopalív, aspoň dovtedy, kým nebudú existovať záruky, že nebudú na úkor produkcie potravín, biodiverzity a ochrany klímy;
Lesy
55. poukazuje na to, že odlesňovanie a znehodnocovanie lesov vedie k environmentálnym a sociálnym škodám, ktoré je ťažké napraviť, ako napríklad k dlhodobému narušeniu vodohospodárskych podmienok, vzniku stepí a dezertifikácii, zmene klímy a strate biodiverzity, vidieckej chudobe, konfliktom o pôdu, prístup k zdrojom, práva a výhody a k celkovým hospodárskym nákladom, ktoré vysoko prekračujú výdavky na opatrenia na ochranu a zlepšovanie stavu; domnieva sa, že cieľom samitu Rio+20 by malo byť zaistiť participatívnu správu lesov, spravodlivé a rovné rozdelenie prínosov a celosvetové zachovanie a trvalo udržateľné využívanie lesov;
56. zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať trvalo udržateľnú správu lesov a bojovať proti odlesňovaniu okrem iného prostredníctvom zatvorenia trhov s nezákonne alebo neudržateľne vyťaženým drevom; podčiarkuje potrebu nadväzovania partnerstiev s vládami, miestnymi spoločenstvami a domorodými skupinami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom v záujme splnenia tohto cieľa;
57. v tejto súvislosti poukazuje na to, že je potrebné splniť záväzok z Nagoje aspoň na 50 % a tam, kde je to možné, znížiť do roku 2020 mieru straty všetkých prirodzených biotopov vrátane lesov na úroveň blížiacu sa k nule;
58. je presvedčený o tom, že charakter nástroja REDD+ v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy by mal zabezpečiť dodržiavanie a plnenie celkových zámerov a cieľov ochrany lesov a mali by sa napríklad vybudovať špecifické infraštruktúry pre satelitné a miestne pozorovanie, na základe ktorého by sa zisťovalo, či sa uhlík zachytáva v udržiavanom lese, ako aj dodržiavanie ľudských práv a príslušných ustanovení Dohovoru o biologickej diverzite; preto vyzýva na väčšiu transparentnosť pri prideľovaní príslušných financií a dôslednejšie monitorovanie; zdôrazňuje, že návrh mechanizmu REDD+ by mal zaistiť výrazné prínosy pre biodiverzitu a základné ekosystémové služby nad rámec zmierňovania zmeny klímy a že by mal prispieť k posilneniu práv a zlepšeniu živobytia ľudí závislých od lesa, najmä domorodých a miestnych spoločenstiev;
59. vyjadruje svoje obavy z nového lesného kódexu, ktorý sa chystá prijať brazílsky senát a ktorý zvýši odlesňovanie v brazílskom Amazonskom pralese, čím ohrozí medzinárodné snahy o zmiernenie následkov zmeny klímy;
60. naliehavo vyzýva hosťujúci štát Brazíliu, aby sa jasne zaviazala chrániť Amazonský prales a zastaviť zločinné prenasledovanie zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí sa usilujú o ochranu životného prostredia;
61. vyzýva Komisiu, aby pred samitom Rio+20 včas sprístupnila štúdiu hodnotiacu vplyv spotreby potravinových a nepotravinových produktov v EÚ na odlesňovanie; požaduje, aby štúdia hodnotila aj vplyv existujúcich politík a právnych predpisov EÚ na odlesňovanie a aby vymedzila nové politické iniciatívy zamerané na zistené vplyvy;
Chemické a nebezpečné látky
62. podporuje názor Komisie, že dozrel čas na vytvorenie spoľahlivejšieho a ucelenejšieho medzinárodného režimu na riadenie používania chemických a nebezpečných látok a že samit Rio+20 by mal prijať opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, pričom vyzýva, aby čo najviac krajín prijalo právne predpisy, ktorých modelom by bolo nariadenie EÚ o REACH;
Nakladanie s odpadmi
63. zdôrazňuje skutočnosť, že riadne odpadové hospodárstvo nielen minimalizuje dosah na životné prostredie, ale je aj zdrojom znovu použiteľných a recyklovateľných materiálov a pracovných príležitostí;
64. zdôrazňuje, že existuje mnoho zdrojov, ktoré sa v súčasnosti ukladajú na skládky, spaľujú alebo majú negatívny dosah na životné prostredie a miestne spoločenstvá, pričom by sa dali znovu použiť alebo recyklovať; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť skutočnú snahu o recykláciu týchto zdrojov, čo by poskytlo miestnym spoločenstvám pridanú hodnotu v podobe pracovných príležitostí a inovácií, pričom recyklácia a opätovné využívanie by zabránilo ničeniu prirodzených biotopov a miestnych spoločenstiev;
Rozvoj podmienok na stimuláciu trhov a investícií do ľudského kapitálu
65. poukazuje na potrebu začleniť biodiverzitu, ekosystémové služby a prírodné zdroje do národných účtov, ako aj do všetkých plánov a stratégií zameraných na rozvoj a na odstraňovanie chudoby;
Ekologicky škodlivé dotácie
66. zdôrazňuje naliehavú potrebu vyrovnať sa s ekologicky škodlivými dotáciami a vypracovať a realizovať pozitívne stimuly zamerané na získanie prínosov z biodiverzity a jej zachovania;
67. v tomto smere víta, že sa v návrhoch reformy SPP venuje väčšia pozornosť ekologizácii tejto politiky;
68. žiada, aby samit Rio+20 inicioval súbor koordinovaných opatrení krajín, ktoré budú zamerané na odhaľovanie a postupné rušenie ekologicky škodlivých dotácií do roku 2020 v súlade so záväzkami z Nagoje;
Regulačné a trhovo orientované nástroje
69. zdôrazňuje, že použitie regulačných nástrojov na národnej a medzinárodnej úrovni spolu s trhovo orientovanými mechanizmami bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní všeobecnej udržateľnosti našej spoločnosti; v tejto súvislosti poukazuje na naliehavú potrebu zaoberať sa vplyvom medzinárodnej lodnej dopravy a letectva na klímu a poukazuje na príklad EÚ a jej cieľov 20 – 20 – 20, ako aj progresívnych environmentálnych politík a noriem vo všeobecnosti;
70. zdôrazňuje, že je potrebný jasný a spoľahlivý komplexný regulačný rámec, ktorý umožní subjektom nasmerovať svoje ekonomické uvažovanie v prospech efektívneho, zodpovedného a ekologického rastu;
71. požaduje, aby sa na medzinárodnej úrovni stanovila daň z finančných transakcií a aby sa príjmy z nej použili na podporu biodiverzity a ochrany klímy v rozvojových krajinách v súlade s cieľmi stanovenými v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a Dohovoru o biologickej diverzite;
72. zdôrazňuje, že daňové reformy, ktoré umožnia presunúť daňové zaťaženie z pracujúcich na využívanie zdrojov a znečisťovanie, môžu byť rovnako prospešné pre zamestnanosť i životné prostredie, keďže tento presun by zatraktívnil efektívnosť využívania zdrojov, ich recykláciu a opätovné používanie a zároveň by umožnil ďalšie pracovné príležitosti;
73. vyzýva Komisiu EÚ, aby presadzovala začleňovanie environmentálnych aspektov do medzinárodných obchodných rokovaní;
Financovanie
74. zdôrazňuje, že prechod na globálne ekologické hospodárstvo si vyžiada rozsiahle finančné investície; podčiarkuje, že samotné verejné financie nebudú dostačujúce a že verejné dotácie budú musieť urýchliť a mobilizovať oveľa väčšie investície súkromného sektora; zdôrazňuje potrebu podporovať inovácie a nové technológie aj prostredníctvom zlepšenia prístupu k financiám;
75. vyzýva samit Rio+20, aby odporučil reformu existujúcich stratégií financovania a aby položil základ pre potrebné nové verejno-súkromné programy financovania a partnerstvá,
76. nazdáva sa, že rozvojové krajiny potrebujú stabilný dlhodobý rámec finančnej podpory, budovania kapacít a presunu technológií, ktorý im umožní presadzovať trvalo udržateľný rozvoj a preskočiť rozvojovú etapu vysokej energetickej náročnosti a využívania uhlíka, ktorú prekonávajú priemyselné krajiny,
77. vyzýva samit Rio+20, aby posilnil opatrenia a zvýšil prostriedky na zmierňovanie globálnych environmentálnych rizík a mechanizmy znižovania rizika katastrof;
78. zdôrazňuje, že oficiálnu rozvojovú pomoc by bolo potrebné lepšie monitorovať vrátane využívania alternatívnych opatrení na prijímanie rozvojových záväzkov, akým je programovateľná pomoc OECD pre krajiny (OECD country programmable aid ) a ukazovateľ Commitment to Development Index, s cieľom zaručiť dodržiavanie viacstranných environmentálnych dohôd a prínos k dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia a rozšíriť ciele ekologického hospodárstva;
79. považuje za rozhodujúce, aby mali najchudobnejšie krajiny prístup k inovatívnym formám financovania v záujme riešenia nedostatku kapitálu, ktorým sú postihnuté;
80. požaduje monitorovanie vplyvu financovania na rodovú rovnosť s cieľom zaistiť financovanie, pri ktorom sa zohľadní rodová otázka;
Posilnenie úlohy občanov
81. považuje za nanajvýš dôležité, aby sa naďalej posilňovala úloha občanov v riadení životného prostredia, a žiada, aby sa na samite Rio+20 dosiahol pokrok pri zabezpečovaní účinného presadzovania zásady č. 10 z Ria na celom svete; nazdáva sa, že EÚ môže po vyše 10 rokoch vykonávania Aarhurského dohovoru prispieť do medzinárodných diskusií cennými skúsenosťami;
82. požaduje, aby sa ustanovenia Aarhurského dohovoru rozšírili nad rámec EHK/OSN, a to prostredníctvom globálneho dohovoru alebo otvorenia Aarhurského dohovoru aj pre strany mimo EHK/OSN;
83. odporúča komplexný prístup k dodržiavaniu zásad v oblasti ľudských práv a súčasné vykonávanie politík smerujúcich k trvalo udržateľnému rozvoju; zdôrazňuje potrebu poskytnúť primeranú úroveň ochrany ľuďom, ktorých zmena klímy postihuje najviac;
84. zdôrazňuje, že akýkoľvek regulačný nástroj uspeje len vtedy, ak sa bude kombinovať s informáciami a vzdelávaním; okrem toho zastáva názor, že prvoradý význam majú zmeny hodnôt a správania v prístupoch zdola nahor, a osobitne požaduje iniciatívy mobilizujúce mládež ako ďalšiu generáciu, ktorú postihnú následky nášho konania;
Odborná príprava
85. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vzdelávanie a programy odbornej prípravy vo všetkých krajinách, a to najmä vzdelávanie a prípravu mladých ľudí; domnieva sa, že podpora nových zručností pomôže vytvárať nové pracovné miesta na globálnom trhu práce, čím sa na sociálnej úrovni vytvorí pozitívny multiplikačný účinok;
Technológie
86. prízvukuje dôležitosť výskumu, vývoja a inovácií, ako aj potrebu vedeckej a technologickej spolupráce;
87. uznáva, že technologické inovácie, hodnotenie a prenos majú rozhodujúci význam pre plnenie environmentálnych, hospodárskych a sociálnych výziev; rovnako však zdôrazňuje, že technologický vývoj nemôže byť jediným riešením problémov v oblasti životného prostredia alebo odstraňovania chudoby;
88. zdôrazňuje, že inovácie predstavujú viac než len technické inovácie – sociálne inovácie poskytujú nové a účinné riešenia naliehavých sociálnych potrieb jednotlivcov alebo organizácií, ktoré sú sociálnou a nie nevyhnutne komerčnou nevyhnutnosťou; ďalej zdôrazňuje, že sociálne inovácie poskytujú občanom v akejkoľvek úlohe príležitosť zlepšiť svoje pracovné a životné prostredie, čím teda môžu pomôcť globálne posilniť občiansku spoločnosť a ponúknuť príležitosť občianskej spoločnosti zúčastňovať sa na ochrane a trvalo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov;
89. vyjadruje svoje záporné stanovisko k návrhom týkajúcim sa geoinžinierstva vo veľkom rozsahu;
90. pripomína, že ochrana znalostí, inovácií a praktík domorodých a miestnych spoločenstiev je explicitnou súčasťou pôvodných dohôd zo samitu v Riu a že poskytuje časom preverené, bezpečné a životaschopné spôsoby práce s prírodou;
91. zdôrazňuje, že zavedenie nových a vznikajúcich technológií nesmie ohroziť ciele spravodlivého a trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovania chudoby; zdôrazňuje, že technológie môžu mať rôzny environmentálny, sociálny a hospodársky vplyv a bez riadneho dohľadu môžu niektoré technológie viesť k neudržateľnému využívaniu prírodných zdrojov (napr. vody, pôdy, biomasy), nárastu chudoby a iným nežiaducim spoločenským účinkom;
92. preto podporuje strategický plán na podporu technológií a budovanie kapacít z Bali týkajúci sa technológií zameraných na životné prostredie, ako aj ciele hodnotenia a prenosu environmentálne prijateľných technológií; žiada vytvorenie kapacít v rámci systému OSN, ktoré by monitorovali, hodnotili a poskytovali informácie o nových technológiách s cieľom začleniť širšiu koncepciu udržateľnosti a podporiť udržateľný rozvoj produktov a procesov do všetkých oblastí;
93. opätovne potvrdzuje zásadu, že formy života a životné procesy nesmú byť predmetom patentov;
Meranie pokroku
94. požaduje, aby boli urýchlene vykonané štúdie s cieľom vypracovať novú skupinu kritérií na meranie pokroku v prospech spravodlivého a trvalo udržateľného rozvoja;
95. zdôrazňuje, že samit Rio+20 by mal poskytnúť alternatívny model na meranie rastu a blahobytu „nad rámec HDP“ postavený na takých iniciatívach, ako sú medzinárodný systém integrovaných environmentálnych a ekonomických účtov (SEEA), index ľudského rozvoja a projekt OECD na meranie pokroku spoločností; zdôrazňuje, že je to potrebné na meranie pokroku v širokom kontexte, ktorý zahŕňa hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer; preto požaduje, aby boli vytvorené jasné a merateľné ukazovatele, ktoré zohľadnia zmenu klímy, biodiverzitu, efektívnosť využívania zdrojov a sociálne začlenenie;
96. požaduje rozsiahlu diskusiu o začlenení týchto ukazovateľov na medzinárodnej úrovni do spoločne využívaných procesov hodnotenia verejného a súkromného pokroku, a to napríklad prostredníctvom začlenenia ukazovateľov do analýzy úverových ratingových agentúr a do všeobecne akceptovaných postupov účtovníctva;
97. požaduje uznanie zásady, ktorá znemožňuje zníženie úrovne ochrany životného prostredia, ako aj základných práv;
Zlepšiť riadenie a zapojenie súkromného sektora
98. zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť riadenie trvalo udržateľného rozvoja,
99. zastáva názor, že je potrebné posilniť Program OSN pre životné prostredie napríklad jeho pretransformovaním na špecializovanú agentúru OSN (akou je napr. Medzinárodná organizácia práce), pretože by to predstavovalo najlepšiu cestu k zlepšeniu medzinárodného riadenia životného prostredia a pokroku ku globálnemu trvalo udržateľnému rozvoju; v tejto súvislosti však pripomína všetky možnosti, na ktoré poukázali výsledky z Helsínk a Nairobi;
100. požaduje vytvorenie panela vedeckých pracovníkov pod záštitou Programu OSN pre životné prostredie podľa vzoru Medzinárodného panela o zmene klímy, ktorého úlohou by bola kontrola a hodnotenie najnovších vedeckých, technických a sociálno-ekonomických informácií z rôznych odvetví z celého sveta, ktoré sú dôležité pre chápanie biodiverzity a trvalej udržateľnosti;
101. opakuje svoj návrh vytvoriť medzinárodný súd pre životné prostredie, aby sa globálne predpisy v oblasti životného prostredia stali záväznejšími a vymáhateľnejšími, alebo aspoň medzinárodný orgán, napríklad orgán ombudsmana s mediačnými právomocami;
102. vyzýva samit Rio+20, aby inicioval stratégiu na posilnenie súladu medzi jednotlivými mnohostrannými environmentálnymi dohodami, v tejto súvislosti poukazuje na potrebu koordinovaného prístupu medzi tromi dohovormi z Ria (o biologickej diverzite, o zmene klímy a o boji proti dezertifikácii), pretože sú vnútorne vzájomne prepojené, týkajú sa tých istých ekosystémov a zaoberajú sa vzájomne súvisiacimi problémami;
103. zdôrazňuje potrebu zapojiť svetových, národných a miestnych činiteľov do implementačného procesu;
104. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zapojenie ministrov financií, ministrov hospodárstva, ministrov pre rozvoj, ministrov životného prostredia a iných do politík trvalo udržateľného rozvoja;
105. vyzýva samit Rio+20, aby posilnil zapojenie kľúčových zúčastnených strán vrátane súkromného sektora; zdôrazňuje, že rozhodujúcu úlohu musia zohrávať podniky a občianska spoločnosť, predovšetkým MVO, sociálne hnutia a domorodé spoločenstvá;
106. zdôrazňuje dôležitosť vzájomnej spolupráce medzi podnikmi a občianskou spoločnosťou v rozvojových a rozvinutých krajinách, vďaka ktorej možno dosiahnuť hmatateľné výsledky;
107. zdôrazňuje význam zapojenia občanov; vyzýva na vyššiu osvetu a poskytovanie väčšieho množstva informácií o trvalo udržateľnej spotrebe a na zavádzanie a podporu stimulov s cieľom zmeniť hodnoty a správanie občanov i priemyslu a umožniť im zodpovedne sa rozhodovať;
108. poukazuje na to, že sú potrebné opatrenia, ktorými by sa dosiahla zmena správania v prospech modelu trvalo udržateľnej spotreby;
109. zdôrazňuje, že všetky dôležité zúčastnené strany by mali mať plný, otvorený a rovnoprávny prístup ku všetkým rokovaniam, schôdzam medzi zasadnutiami samitu Rio+20 a prípravným schôdzam;
110. nazdáva sa, že parlamentní zástupcovia by mali v súvislosti s konferenciou zohrávať aktívnu úlohu; v ideálnom prípade by sa mal Európsky parlament formálne pripojiť ku konferencii a získať rovnaký štatút ako delegácia Komisie, prípadne aspoň taký štatút, aký mal na iných konferenciách,
111. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.