predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii v Palestíne
Daniel Cohn-Bendit, Margrete Auken, Nicole Kiil-Nielsen, Hélène Flautre, Franziska Katharina Brantner, Jan Philipp Albrecht, Jill Evans, Frieda Brepoels, Rui Tavares, Karima Delli, Isabelle Durant, Yannick Jadot, Michail Tremopoulos, Raül Romeva i Rueda, Bart Staes, Malika Benarab-Attou, Emilie Turunen, Catherine Grèze
v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Palestíne
B7‑0525/2011
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Blízkom východe,
– so zreteľom na vyhlásenie kvarteta pre Blízky východ z 12. marca 2010,
– so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe z 8. decembra 2009 a 13. decembra 2010,
– so zreteľom na vyhlásenie kvarteta pre Blízky východ z 23. septembra 2011, ktoré nasledovalo po tom, čo prezident Abbás predložil žiadosť Palestíny o členstvo v Organizácii Spojených národov,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ opakovane potvrdila svoju podporu riešeniu na princípe dvoch štátov, pričom v mieri a bezpečnosti by bok po boku nažívali Štát Izrael a nezávislý, demokratický, priľahlý a životaschopný Palestínsky štát; žiada obnovenie priamych mierových rozhovorov medzi Izraelom a Palestínou a vyhlasuje, že okrem zmien, na ktorých sa strany vzájomne dohodli, neuzná žiadnu zmenu hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem;
B. keďže Palestínska samospráva úspešne presadila svoj štátotvorný plán nazvaný Palestína: koniec okupácie, vznik štátu; keďže účastníci schôdze styčného výboru ad hoc, ktorá sa konala 13. apríla 2011 v Bruseli, privítali hodnotenie Svetovej banky, MMF a OSN, v ktorom sa konštatuje, že Palestínska samospráva sa v preskúmaných kľúčových oblastiach nachádza nad hranicou, ktorou sa označuje fungujúci štát, a že palestínske orgány sa môžu v pozitívnom zmysle porovnávať s orgánmi stabilných štátov;
C. keďže prebiehajúci proces okupácie a kolonizácie Západného brehu ohrozuje vyhliadky na riešenie na princípe dvoch štátov a keďže viedol k pozastaveniu mierových rokovaní;
D. keďže september 2011 bol stanovený ako termín, do ktorého musí kvarteto uzavrieť rámcovú dohodu;
E. keďže Rada v Berlínskej deklarácii z roku 1999 vyhlásila, že v správnom okamihu uzná Palestínsky štát; keďže Rada vo svojich záveroch z 13. decembra 2010 potvrdila pripravenosť uznať, pokiaľ to bude náležité, Palestínsky štát;
F. keďže 23. septembra 2011 prezident Abbás predložil Valnému zhromaždeniu OSN žiadosť Palestíny o plnoprávne členstvo v OSN; keďže pätnásťčlenná Bezpečnostná rada OSN, ktorej súhlas je potrebný na členstvo v OSN a plné uznanie štátnosti, by mala 26. septembra začať rozhovory o tejto žiadosti;
G. keďže arabská jar, ktorá sa rozšírila aj do Izraela, zvýšila naliehavosť dosiahnutia úplného mieru na Blízkom Východe, ktorý predstavuje výsostný záujem strán, všetkých obyvateľov tejto oblasti a medzinárodného spoločenstva;
H. keďže podpora slobody, dôstojnosti, zodpovednosti a spravodlivosti v regióne by mala zahŕňať podporu legitímnych snáh palestínskeho ľudu;
I. keďže vytvorenie Palestínskeho štátu slúži medzinárodnému mieru a bezpečnosti a umožní zachovať riešenie na princípe dvoch štátov a keďže kladie základy pre obnovu mierových rokovaní v súlade so závermi Rady o blízkovýchodnom mierovom procese z 8. decembra 2009 a 13. decembra 2010;
1. potvrdzuje svoju pevnú podporu riešeniu na princípe dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov, pričom v mieri a bezpečnosti by vedľa seba nažívali Štát Izrael a nezávislý, demokratický, priľahlý a životaschopný Palestínsky štát; podporuje preto žiadosť, ktorú prezident Abbás predložil 23. septembra 2011 generálnemu tajomníkovi OSN Ban Ki-munovi;
2. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa všemožne usilovali o dosiahnutie spoločnej pozície v súlade s predchádzajúcimi vyhláseniami na podporu uznania Palestínskeho štátu v rámci hraníc z roku 1967, aj pokiaľ ide o Jeruzalem, a jeho prijatia za plnoprávneho člena OSN;
3. uznáva a víta úspech štátotvorného úsilia palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása a premiéra Saláma Fajjáda, ktoré EÚ dôrazne podporuje a podnecuje a ktoré schvaľujú aj viaceré subjekty na medzinárodnej úrovni, a domnieva sa, že ide o pevný a spoľahlivý základ palestínskej pripravenosti na štátnu suverenitu;
4. vyzýva na okamžitú obnovu priamych a serióznych mierových rozhovorov založených na medzinárodne uznaných parametroch vrátane hraníc z roku 1967 a časového plánu odsúhlaseného oboma stranami, pretože len dohoda, ku ktorej obe strany dospeli v rokovaniach, môže priniesť trvalý mier a bezpečnosť Izraelčanom aj Palestínčanom; upozorňuje, že osídľovanie je podľa medzinárodného práva nezákonné a predstavuje prekážku mieru, a žiada preto úplné zastavenie činností spojených s osídľovaním; zdôrazňuje, že by sa nemali uznať žiadne zmeny hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem, okrem tých, na ktorých sa dohodli obe strany;
5. zdôrazňuje, že tak, ako Izrael by mal uznať Palestínsky štát v rámci hraníc z roku 1967, nový štát by mal prijať uznanie Štátu Izrael zo strany Organizácie za oslobodenie Palestíny v roku 1993 na základe hraníc z roku 1967 a zohľadniť jeho oprávnené obavy týkajúce sa bezpečnosti;
6. berie na vedomie vyhlásenie blízkovýchodného kvarteta z 23. septembra 2011, ktoré opakuje naliehavú výzvu všetkým stranám, aby prekonali existujúce prekážky a obnovili priame dvojstranné izraelsko-palestínske rokovania s cieľom dospieť k dohode v stanovenom čase, najneskôr však do konca roka 2012; v tejto súvislosti sa domnieva, že potvrdenie záväzkov z cestovnej mapy všetkými stranami, no najmä úplné zastavenie osídľovania zo strany Izraela, je nevyhnutným krokom k obnoveniu účinných a dôveryhodných mierových rokovaní;
7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, vyslancovi kvarteta pre Blízky východ, Knesetu, izraelskej vláde, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.