NÁVRH UZNESENIA o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie
20.10.2011
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Françoise Grossetête, Linda McAvan, Theodoros Skylakakis, Miroslav Ouzký, Bart Staes, Kartika Tamara Liotard, Oreste Rossi v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
B7‑0538/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o odolnosti proti antibiotikám, v ktorom sa zameriava na zdravie zvierat,
– so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z augusta 2011 o rizikách, ktoré pre verejné zdravie predstavujú bakteriálne kmene produkujúce širokospektrálne beta-laktamázy a/alebo beta-laktamázy typu AmpC v potravinách a u zvierat určených na produkciu potravín,
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o antimikrobiálnej rezistencii z 18. novembra 2009 (SANCO/6876/2009r6),
– so zreteľom na spoločnú technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúry pre lieky (EMA) zo septembra 2009 s názvom Bakteriálna výzva: čas reagovať – výzva na prekonanie diskrepancie, pokiaľ ide o vývoj baktérií s mnohopočetnou liekovou rezistenciou v EÚ a vývoj nových antibakteriálnych látok,
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne (2002/77/ES) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2001 o návrhu týkajúcom sa tohto odporúčania Rady [KOM(2001)0333 – C5-0411/2001 – 2001/2164(COS)],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2001 s názvom Stratégia Spoločenstva proti antimikrobiálnej rezistencii (KOM(2001)0333),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
A. keďže antimikrobiálne látky sú schopné ničiť baktérie, vírusy a iné mikroorganizmy alebo zabrániť ich rastu (antibiotiká sú mikrobiálne látky, ktoré pôsobia len proti baktériám), a teda zohrávajú významnú úlohu pri zlepšovaní verejného zdravia tým, že pomáhajú znižovať počet úmrtí na ochorenia alebo infekcie, ktoré boli v minulosti neliečiteľné alebo smrteľné;
B. keďže v dôsledku používania antimikrobiálnych látok si niektoré mikroorganizmy, ktoré boli na tieto látky pôvodne citlivé, vyvinuli tzv. antimikrobiálnu rezistenciu;
C. keďže tento prirodzený proces sa ešte urýchľuje nadmerným a nekontrolovaným používaním antimikrobiálnych látok, čo narúša medicínske úspechy, ktoré sa v tejto oblasti podarilo dosiahnuť;
D. keďže u cieľovej baktérie sa skôr či neskôr vytvorí rezistencia voči každému novému antibiotiku; keďže zachovanie schopnosti účinne bojovať proti infekčným chorobám si vyžaduje vývoj nových antimikrobiálnych látok, ako aj lepšiu ochranu existujúcich antibiotických zdrojov, a preto zdôrazňuje, že v prvom rade je nutné zabezpečiť, aby používanie antibiotík bolo účinne kontrolované a obmedzené len na nevyhnutnú liečbu;
E. keďže farmaceutický priemysel v priebehu približne štyroch desaťročí (od štyridsiatych do sedemdesiatych rokov 20. storočia) nepretržite prinášal na trh nové antibiotiká, z ktorých viaceré obsahovali nové akčné mechanizmy, ktoré sa dokázali vyrovnať s problémami spôsobenými rezistenciou voči predchádzajúcim látkam; keďže odvtedy bolo vyvinutých a povolených len niekoľko nových antimikrobiálnych látok;
F. keďže antimikrobiálna rezistencia je závažným a z veľkej časti nevyriešeným problémom, ktorý ohrozuje verejné zdravie v Európe i na celom svete a v dôsledku ktorého sa liečba stáva dlhšou a komplikovanejšou, znižuje sa kvalita života, zvyšuje riziko úmrtia (v EÚ každoročne umrie na infekciu spôsobenú rezistentnými mikroorganizmami 25 000 pacientov), narastajú náklady na zdravotnú starostlivosť a produktivita klesá o najmenej 1,5 mld. EUR ročne;
G. keďže vysoký percentuálny podiel infekcií, ktorými sa ľudia nakazia v nemocniciach, vyvolávajú vysoko rezistentné baktérie, ako sú Staphylococcus aureus rezistentný voči meticilínu (MRSA) a C. difficile, čo predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť pacientov;
H. keďže antimikrobiálna rezistencia sa stala takým závažným problémom, že Svetová zdravotnícka organizácia ju stanovila za hlavnú tému tohtoročného dňa zdravia, ktorý sme si pripomenuli 7. apríla, a že Európska únia od roku 2008 každoročne 18. novembra organizuje Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách;
I. keďže neprimerané a nerozumné používanie antimikrobiálnych liekov vytvára priaznivé podmienky pre vývoj, šírenie a prežívanie mikroorganizmov;
J. keďže antimikrobiálna rezistencia u ľudí je často zapríčinená neprimeraným dávkovaním liekov obsahujúcich antibiotiká, nesprávnou liečbou a neustálym vystavením patogénov antimikrobiálnym látkam v nemocniciach,
K. keďže existuje jasná spojitosť medzi používaním antibiotík na veterinárne účely a vytváraním rezistencie u ľudí; keďže ani napriek zákazu používania antibiotík ako látok na podporu rastu nedochádza vo veterinárstve zjavne k žiadnemu zásadnému zníženiu spotreby antibiotík, ktoré sa naďalej systematicky používajú na „profylaktické“ účely z dôvodu, že poľnohospodárske postupy sú neudržateľné;
L. keďže správne postupy chovu vedú k minimalizácii potreby antibiotík;
M. keďže opatrenia zamerané proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam v humánnych liekoch nemožno prijímať oddelene od opatrení zameraných na boj proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam vo veterinárnych liekoch, v krmivách pre zvieratá a pri pestovaní plodín;
N. keďže EPRUMA[1] je európskou iniciatívou viacerých zainteresovaných strán na podporu zodpovedného používania veterinárnych liekov; keďže tzv. koncepcia jedno zdravie sa týka humánnych aj veterinárnych liekov a že iniciatíva EPRUMA považuje problematiku antimikrobiálnych látok za súčasť koncepcie jedno zdravie;
O. keďže antimikrobiálna rezistencia je jav s jednoznačným cezhraničným dosahom a keďže nemožno vylúčiť, že nedôjde k mimoriadnej situácii, ktorá by bola so súčasnými zdrojmi a znalosťami s najväčšou pravdepodobnosťou nezvládnuteľná a ktorá by mala nepredvídateľné zdravotné, sociálne a ekonomické následky;
1. so znepokojením konštatuje, že antimikrobiálna rezistencia predstavuje čoraz väčšie ohrozenie verejného zdravia v Európe i na celom svete, a to aj napriek opatreniam prijímaným na európskej a medzinárodnej úrovni;
2. žiada ďalšie zintenzívnenie boja proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam v humánnych liekoch, pričom sa treba sústrediť na tieto aspekty zoradené podľa priority:
– obozretné používanie antimikrobiálnych látok v humánnej i vo veterinárnej medicíne a zabezpečenie toho, aby sa používali len v prípade, keď je to skutočne potrebné na konkrétnu liečbu ochorenia, a za dodržania správneho dávkovania lieku, správneho intervalu dávok a trvania liečby,
– monitorovanie antimikrobiálnej rezistencie a dohľad nad touto oblasťou,
– potreba výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok a alternatív,
– prepojenie s opatreniami na boj proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam vo veterinárnych liekoch, v krmivách pre zvieratá a pri pestovaní plodín;
3. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh legislatívneho rámca v oblasti boja proti antimikrobiálnej rezistencii prostredníctvom propagácie iniciatív za zodpovedné používanie a podpory šírenia takýchto iniciatív a informovania o nich;
Obozretné používanie antimikrobiálnych látok
4. opätovne potvrdzuje, že naliehavo treba prijať kroky nevyhnutné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu zvyšovaniu počtu rezistentných mikroorganizmov, prípadne aby sa tento vývoj dokonca zvrátil, a to tým, že sa obmedzí zbytočné a nenáležité používanie antimikrobiálnych látok;
5. zdôrazňuje, že konečným cieľom je zachovanie antimikrobiálnych látok ako účinného nástroja na boj proti ochoreniam u zvierat, ako aj u ľudí, pričom sa používanie antimikrobiálnych látok obmedzí na nevyhnutne potrebnú úroveň;
6. poznamenáva, že správa Komisie týkajúca sa odporúčaní Rady z roku 2001[2] a prieskum Eurobarometra z roku 2010 odhalili niekoľko nedostatkov a medzier pri propagácii obozretného používania antimikrobiálnych látok;
7. konštatuje, že miera prístupu k informáciám o antimikrobiálnej rezistencii, ako aj ich vplyv na spotrebiteľské správanie občanov sú v rámci Únie rozdielne, predovšetkým pokiaľ ide o presadzovanie právnych predpisov o používaní antibiotík výlučne na lekársky predpis, keďže percentuálny podiel antibiotík predaných v roku 2008 bez lekárskeho predpisu sa medzi členskými štátmi značne líši;
8. v tejto súvislosti poznamenáva, že Európa je slabá v takej miere ako najslabší článok reťazca, a preto by sa osobitná pozornosť mala venovať krajinám s vysokou mierou antimikrobiálnej rezistencie;
9. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zásadné obmedzenie používania antibiotík a aby určila a vymedzila všeobecné zásady a najlepšie postupy v oblasti obozretného používania antimikrobiálnych látok, pričom by mala vychádzať z odporúčaní Rady z 15. novembra 2001, a aby zároveň zabezpečila riadne uplatňovanie týchto zásad a postupov v Európskej únii;
10. uznáva, že o antibiotikách a ich účinkoch existuje mnoho mylných názorov a že podľa prieskumu, ktorého vypracovanie zadala Komisia, sa 53 % Európanov stále domnieva, že antibiotiká zabíjajú vírusy, a 47 % z nich verí, že sú účinné proti prechladnutiu a chrípke (osobitný prieskum Eurobarometra č. 388 o antimikrobiálnej rezistencii, apríl 2010);
11. uznáva, že k antimikrobiálnej rezistencii vo vysokej miere prispieva nedodržiavanie pokynov na lekárskych predpisoch, napr. predčasné ukončenie liečby alebo nedodržanie odporúčaného dávkovania;
12. vyzýva Komisiu, aby skúmala problém neprimeraného používania antimikrobiálnych látok a ich predaja na lekársky predpis či bez predpisu v rámci celého reťazca, teda od lekára a lekárnika až po pacienta, a to z hľadiska správania všetkých zúčastnených strán, a aby realizovala komplexnú a dlhodobú stratégiu zameranú na zvýšenie informovanosti všetkých týchto strán;
13. zdôrazňuje skutočnosť, že na zabezpečenie obozretného používania antimikrobiálnych látok je potrebné, aby príslušné subjekty venovali pozornosť lepšiemu používaniu momentálne dostupných antibiotík, a to dôsledným preštudovaním dávkovania, dĺžky liečby a možnosti kombinácie s inými liekmi;
14. víta preto, že každoročne si 18. novembra pripomíname Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorého cieľom je prostredníctvom početných opatrení v členských štátoch zvýšiť informovanosť o ohrození verejného zdravia v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie a vyzvať na zodpovednejšie používanie antibiotík;
Monitorovanie antimikrobiálnej rezistencie a dohľad nad touto oblasťou
15. zdôrazňuje význam dobre fungujúceho systému monitorovania a dohľadu s cieľom zhromažďovať spoľahlivé a porovnateľné údaje o citlivosti patogénov na antimikrobiálne látky a nimi vyvolaných infekciách, ktorý umožní analýzu vývoja, včasné varovanie a monitorovanie šírenia rezistencie na úrovni štátov, regiónov a miestnych spoločenstiev, ako aj s cieľom zhromažďovať údaje o predpisovaní a používaní antimikrobiálnych látok, čo umožní monitorovanie používania vo všeobecnosti;
16. víta preto činnosť, ktorá sa začala vykonávať v rámci európskeho systému dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou a Európskeho dohľadu nad spotrebou antimikrobiálnych látok vo veterinárnom lekárstve (ESVAC) a v ktorej teraz pokračuje ECDC, spočívajúcu v zhromažďovaní kvalitných a porovnateľných údajov o antimikrobiálnej rezistencii v celej EÚ, pričom uznáva, že v niektorých krajinách sa stále vyskytuje niekoľko problémov spojených s prístupom k údajom a ich kvalitou; víta takisto činnosť, ktorá sa začala vykonávať v rámci projektu Európskeho dohľadu nad spotrebou antimikrobiálnych látok a v ktorej teraz pokračuje ECDC, spočívajúcu v zhromažďovaní kvalitných a porovnateľných údajov o spotrebe antimikrobiálnych látok v celej EÚ;
17. zdôrazňuje význam diagnostiky v boji proti antimikrobiálnej rezistencii a požaduje zvýšenie investícií v tejto oblasti, ako aj efektívnejšie a lepšie využívanie existujúcich diagnostických nástrojov;
18. vyzýva Komisiu, ECDC a ďalšie príslušné agentúry EÚ, aby začali bezodkladne spolupracovať na vytvorení harmonizovaného a integrovaného systému monitorovania antimikrobiálnej rezistencie a používania antimikrobiálnych látok v Európe vrátane systémov včasného varovania a reakcie v prípade nových rezistentných mechanizmov a kmeňov;
Potreba výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok a alternatív
19. uznáva, že v dôsledku zväčšujúceho sa nepomeru medzi frekvenciou výskytu infekcií vyvolaných rezistentnými mikroorganizmami a útlmom v oblasti výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok v súčasnosti hrozí, že odvetvie verejného zdravotníctva klesne na úroveň z obdobia pred objavením antibiotík;
20. považuje útlm v oblasti výskumu a vývoja za dôsledok zlyhania trhu a vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom regulačných a iných opatrení predložila návrhy na vytvorenie alebo zlepšenie stimulov, na základe ktorých by farmaceutický priemysel zvýšil investície do výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok a možných alternatív;
21. pripomína, že je potrebné zintenzívniť výskum v oblasti nových antimikrobiálnych látok, ako aj ich možných alternatív, a to prostredníctvom rámcových programov EÚ v oblasti výskumu, a nabáda na spoluprácu vo výskume na úrovni EÚ, čo môže priniesť zvýšenie efektívnosti;
22. poznamenáva, že nedostatok rýchlej diagnostiky prispieva k nadmernému používaniu antibiotík, ako aj narastajúcim nákladom na vývoj;
23. uznáva potrebu presadzovať doplnkové opatrenia, napr. používanie účinných vakcín na prevenciu infekcií, ako sa uvádza v záveroch Rady o inovačných stimuloch pre účinné antibiotiká z 1. decembra 2009;
Holistický prístup
24. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby opatrenia týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie a verejného zdravia boli súčasťou holistického prístupu k antimikrobiálnej rezistencii, čím by uznala, že súvisia s opatreniami na boj proti rezistencii voči antimikrobiálnym látkam vo veterinárnych liekoch, krmivách pre zvieratá a pri pestovaní plodín, hlavne vzhľadom na riziko krížového prenosu nákazy;
25. vyzýva Komisiu, aby problém nedostatku informácií o používaní antibiotík vo veterinárnej medicíne v celej EÚ vyriešila tak, že bude zhromažďovať kvalitné, porovnateľné a pre každý druh špecifické údaje podľa jednotlivých členských štátov;
26. víta úsilie vynakladané na zosúladenie a zlepšenie regulačného hodnotenia nových antibiotík;
27. vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala EARRS a ESVAC pri zhromažďovaní údajov o používaní antibiotík, ktoré by mali slúžiť ako základ budúcich opatrení s cieľom zabezpečiť zodpovedné používanie;
28. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa pri chove hospodárskych zvierat postupne prestali používať antibiotiká na profylaktické účely;
29. zdôrazňuje, že chov hospodárskych zvierat a veľkochov rýb by sa mal sústrediť skôr na predchádzanie chorobám prostredníctvom dodržania náležitých podmienok hygieny, ustajnenia resp. umiestnenia vo vodných nádržiach a chovu, ako aj prísnych opatrení v oblasti biobezpečnosti, než na profylaktické používanie antibiotík;
30. žiada najmä, aby sa pri chove hospodárskych zvierat zaviedli osvedčené postupy, ktoré znížia riziko antimikrobiálnej rezistencie; zdôrazňuje, že tieto postupy by sa mali uplatňovať najmä v prípade mladých hospodárskych zvierat, ktoré sú zhromažďované od rôznych chovateľov, čo zvyšuje riziko prenosných ochorení;
31. konštatuje, že farmaceutické rezíduá, ktoré sa nezlikvidujú náležitým spôsobom, sa dostávajú do našich vodných štruktúr, a tým sa neúmyselne zvyšuje vystavenie rôznym látkam, ktoré sú spojené s antibiotickou rezistenciou; vyzýva Komisiu, aby presadzovala ďalší výskum, pokiaľ ide o vplyv dlhodobého vystavenia farmaceutickým rezíduám prostredníctvom vody a pôdy;
32. požaduje, aby sa oddelili aktívne zložky a účinné látky používané v humánnej medicíne od zložiek a látok používaných vo veterinárnej medicíne s cieľom znížiť riziko prenosu rezistencie voči antibiotikám z hospodárskych zvierat na človeka;
33. domnieva sa, že používanie antibiotík, ktoré sa podávajú proti problematickým ľudským patogénom ako posledné možné riešenie, by sa malo v odvetví poľnohospodárstva zakázať;
Medzinárodná spolupráca
34. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úzku spoluprácu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE) a s ďalšími príslušnými stranami a organizáciami na medzinárodnej úrovni s cieľom účinnejšie čeliť antimikrobiálnej rezistencii na celosvetovej úrovni; v tejto súvislosti víta zriadenie transatlantickej pracovnej skupiny EÚ – USA pre naliehavý problém antimikrobiálnej rezistencie (TATFAR);
35. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné finančné a ľudské zdroje na vykonávanie príslušných stratégií;
36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Európska platforma pre zodpovedné používanie liečiv u zvierat.
- [2] Pracovný dokument útvarov Komisie, Sprievodný dokument k druhej správe Komisie Rade na základe správ členských štátov týkajúcich sa vykonávania odporúčania Rady (2002/777/ES) o opatrnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne.