NÁVRH UZNESENIA o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady (TEC)
9.11.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Reinhard Bütikofer, Raül Romeva i Rueda, Jan Philipp Albrecht, Tarja Cronberg, Ulrike Lunacek v mene skupiny Verts/ALE
B7‑0578/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady (TEC)
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na svoje uznesenie z 1. novembra 2010 o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady (P7_TA(2010)0396),
– so zreteľom na správu o pokroku prijatú na piatom zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) v decembri 2010 a na spoločné vyhlásenie prijaté na stretnutí v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov 1. júla 2011 v Budapešti,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže transatlantické partnerstvo je založené na spoločných kľúčových hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu, ako aj na spoločných cieľoch, ako sú sociálny pokrok a začleňovanie, otvorené a integrované ekonomiky, trvalo udržateľný rozvoj a mierové riešenie konfliktov, a keďže je základným kameňom bezpečnosti a stability v euroatlantickom priestore;
B. keďže EÚ a USA zohrávajú z celosvetového hľadiska kľúčovú úlohu a spoločne nesú zodpovednosť za riešenie hospodárskych a finančných kríz a problémov so zmenou klímy, za urovnávanie konfliktov a odzbrojenie, odstraňovanie chudoby a plnenie ďalších rozvojových cieľov tisícročia, ochranu a presadzovanie ľudských práv a zásad právneho štátu, boj proti terorizmu a šíreniu jadrových zbraní, opierajúc sa pritom o medzinárodné právo a multilaterálne inštitúcie, najmä systém OSN, ako aj v rámci vyzývania ďalších partnerov na spoluprácu v tomto úsilí;
C. keďže práca Transatlantickej hospodárskej rady a Transatlantickej rady pre energetiku je zameraná na lepšie fungovanie transatlantického trhu, čím sa uľahčí udržateľný hospodársky rozvoj a sociálna spravodlivosť;
D. keďže EÚ a USA spoločne nesú zodpovednosť za to, aby na nadchádzajúcej 17. konferencii zmluvných strán (Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktoré sa bude konať v Durbane, boli prijaté primerané globálne záväzky s cieľom účinne bojovať proti zmene klímy;
Celosvetové otázky spravovania životného prostredia
1. pokiaľ ide o medzinárodné spravovanie životného prostredia, víta spoluprácu USA a EÚ s cieľom dosiahnuť pokrok podľa Montrealského protokolu pri riešení vplyvu fluórovaných uhľovodíkov na klímu; žiada v kontexte samitu Rio+20 obe strany, aby predložili konkrétne návrhy inovačných zdrojov financovania na podporu opatrení v rozvojových krajinách na dosiahnutie cieľov dohovorov z Ria, najmä pokiaľ ide o ochranu klímy a biodiverzity, prispôsobenie sa neodvratnej zmene klímy a prechod na ekologické hospodárstva;
2. domnieva sa, že správa životného prostredia na medzinárodnej úrovni sa musí posilniť, a odporúča, aby sa program OSN pre životné prostredie transformoval na špecializovanú agentúru; ďalej žiada EÚ a USA, aby diskutovali o zriadení medzinárodného environmentálneho súdu;
3. uznávajúc, že exitujúce záväzky a sľuby podľa Kodanskej dohody a formálne potvrdené v rámci dohôd z Cancúnu sú nedostatočné na splnenie cieľa obmedziť celkové celosvetové zvýšenie povrchovej teploty na 2ºC, zdôrazňuje naliehavú potrebu pokroku pri riešení problematiky emisií skleníkových plynov na globálnej úrovni; vyzýva USA a EÚ, aby spolupracovali na zabezpečení dohody na podrobnom mandáte na konferencii o klíme v Durbane, aby sa uzavrela dohoda o celosvetovej komplexnej dohode o klíme do roku 2015;
Zahraničné veci a bezpečnosť
4. konštatuje, že Arabská jar pripravila cestu pre dlho očakávaný proces reforiem v oblasti Stredozemia a Blízkeho Východu; zdôrazňuje, že je potrebné úzko zladené úsilie EÚ a USA na vypracovanie účinnej stratégie pre región, ktorá by sprevádzala a uľahčila prechod dotknutých krajín smerom k plne funkčným demokraciám; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a USA, aby zintenzívnili koordináciu, posilnili spoločné potupy a vyvinuli synergie, aby tak odpovedali na legitímne túžby ľudí, ktorí statočne povstali proti autoritárskym režimom, a aby sa vyhli duplicite a vzájomnej konkurencii, ktorá by mohla narušiť úspech procesu;
5. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu je nevyhnutným predpokladom stability a mierového rozvoja celého regiónu; vyzýva USA a EÚ, aby si splnili sľuby a záväzky a prijali všetky potrebné kroky na to, aby obnova mierového procesu bola v súlade s časovým plánom kvarteta a priniesla trvalé a komplexné urovnanie predpokladajúce životaschopný palestínsky štát existujúci vedľa štátu Izrael s bezpečnými a zaručenými hranicami; vyzýva najmä na spoločnú iniciatívu EÚ a USA na presvedčenie izraelskej vlády, aby zrušila svoje rozhodnutie o urýchlení výstavby 2 000 jednotiek na Západnom brehu a zadržať colné príjmy, ktoré dlží Palestínskej samospráve, v reakcii na prijatie Palestíny do UNESCO;
6. vyjadruje znepokojenie na novou správou MAAE, ktorá uvádza, že program jadrových technológií Iránu môže mať vojenský rozmer; zdôrazňuje riziko jadrových zbrojných pretekov na Blízkom Východe; odsudzuje provokácie na všetkých stranách a zdôrazňuje, že medzinárodní a regionálni aktéri by mali spolupracovať na tom, aby zabránili takémuto vývoju;
7. je presvedčený, že iba komplexné medzinárodné diplomatické úsilie vrátane krokov smerujúcich k jadrovému odzbrojeniu môže zastaviť nebezpečnú a kontraproduktívnu príťažlivosť jadrových technológií pre vlády v civilných aj vojenských aplikáciách a vyzýva všetky štáty s jadrovými zbraňami, aby podporili návrh generálneho tajomníka OSN na dohovor o jadrových zbraniach; dôrazne podporuje plány pre zónu bez jadrových zbraní na Blízkom Východe a v Európe ako krok smerom k úplnému zrušeniu jadrových zbraní;
8. zdôrazňuje, že transatlantická bezpečnosť je prepojená s bezpečnosťou EÚ a obrannými politikami, ale podporujú ju tiež spoločné inštitúcie ako OBSE a NATO; vyzýva oboch partnerov, aby vážne investovali do odzbrojenia na základe zmlúv a nešírenia jadrových zbrani, a do prísnejšieho režimu na kontrolu výrobkov s dvojakým použitím; vyzýva USA a EÚ, aby sa poučili z Arabskej jari a angažovali sa do vytvorenia globálnej zmluvy o obchode so zbraňami, ktorá by zabránila predaju zbraní nedemokratickým a autoritárskym režimom; vyzýva najmä USA, ale aj členské štáty EÚ, aby sa zdržali podpory protokolu v kontexte Dohovoru o konvenčných zbraniach, ktorý by povolil používanie kazetovej munície;
9. vyzýva USA a členské štáty EÚ, aby zabezpečili úspech konferencie o zriadení zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom Východe; vyzýva USA, aby stiahli svoje taktické jadrové zbrane z európskej pôdy, aby sa vytvorila jedna z podmienok pre Európu bez jadrových zbraní, a aby ratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT); je hlboko znepokojený politikou USA, ktorá sa snaží podporovať Indiu ako nového člena Skupiny jadrových dodávateľov (NSG), hoci India odmieta dodržiavať medzinárodné normy ako napríklad Zmluvu o nešírení;
10. vyzýva 21 členských štátov EÚ, ktoré sú členmi NATO, a USA, aby sa vzdali myšlienky kladného rozhodnutia týkajúceho sa vytvorenia protiraketového štítu počas samitu NATO v roku 2012 v Chicagu; varuje najmä pred dôsledkami vylúčenia Ruska z tejto iniciatívy;
Transatlantická hospodárska spolupráca a TEC
11. zdôrazňuje, že užšie transatlantické partnerstvo, ktorého cieľom je lepšie fungovanie transatlantického trhu založeného na zásade sociálneho trhového hospodárstva, je významným nástrojom na nové vyváženie celosvetových obchodných vzťahov a riešenie celosvetových hospodárskych a sociálnych kríz;
12. vyzýva obe strany, aby uznali prepojenie medzi obchodnou politikou, vyhliadkami na dosiahnutie globálnej finančnej stability a spravodlivým stanovením výmenných kurzov medzi hlavnými ekonomikami; odporúča obom stranám, aby spolupracovali na vhodnom viacstrannom fóre na dosiahnutí udržateľnejšej rovnováhy svetového obchodu, a to aj prostredníctvom opatrení odradzujúcich od prílišnej orientácie na vývoz, záväzných medzinárodných sociálnych noriem, prepracovania antidumpingových pravidiel tak, aby zahŕňali aj aspekt environmentálneho dumpingu, vypracovanie kritérií a obmedzení liberalizácie obchodu s finančnými službami, zákaz všetkých poľnohospodárskych dotácií na vývoz a kritérií pre zahraničné investície do odvetvia potravinárstva a distribúcie;
13. víta úvahy o tom, že TEC by mohla získať osobitnú úlohu strategickej koordinácie hospodárskej politiky, najmä pokiaľ ide o otázky súvisiace s procesom G-20; pripomína však, že akákoľvek úloha stanovovania politiky pre TEC by mala byť starostlivo vyvážená s nepretržitým úsilím o nájdenie riešení – v úzkej spolupráci so zákonodarcami na oboch brehoch Atlantiku – konkrétnych otázok transatlantickej politickej agendy, ku ktorým patrí napr. politika v oblasti finančných trhov, ekologického hospodárstva, digitálnej agendy, vyspelých technológií a inovácií;
14. víta založenie sektorovej pracovnej sekcie pre suroviny v rámci akčného partnerstva pre inováciu v rámci TEC; domnieva sa, že problematika vzácnych zemín si zaslúži osobitnú prioritu v rámci tejto pracovnej sekcie; žiada vypracovanie programu výskumnej spolupráce a výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa kriticky dôležitých surovín, predovšetkým v kontexte trojstrannej spolupráce s Japonskom; žiada transatlantickú spoluprácu v oblasti zdieľania údajov o surovinách vrátane druhotných surovín; domnieva sa, že takéto spolupráca by mala zahŕňať spoločné predpovede, analýzu dodávateľských reťazcov, rokovania o spoločných zásobách a prípadne harmonizáciu formátov údajov; domnieva sa, že transatlantické partnerstvo v spolupráci s Japonskom by malo podporovať inštitúcie globálnej správy surovín podľa vzoru Medzinárodného fóra pre energetiku (IEF); vyzýva Európsku komisiu, aby predložila otázku kriticky dôležitých surovín, najmä vzácnych zemín, na program nadchádzajúceho samitu EÚ – USA;
15. víta prvé diskusie o bridlicovom plyne v rámci minuloročnej Rady pre energetiku EÚ – USA; vyzýva na prísnejšie zameranie sa na ekologický vplyv ťažby a na transatlantickú spoluprácu v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby získala viac odborných vedomostí o vplyve ťažby a spotreby bridlicového plynu a koordinovala príslušné revízie regulačného rámca a zriadenie noriem medzi GR pre životné prostredie, GR pre Energetiku, Európskou agentúrou pre chemikálie a ich náprotivkami v USA, ako napríklad Agentúrou na ochranu životného prostredia; domnieva sa, že takáto prvá konkrétna výmena by sa mala uskutočniť formou jednodňovej konferencie v roku 2012 najlepšie po uverejnení štúdie EPA o bridlicovom plyne;
16. nabáda Radu pre energetiku EÚ – USA, aby sa usilovala o koordináciu energetických stratégií, ktoré by podporovali masívny vývoj a uplatňovanie energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, politických opatrení a techník, ktoré by mohli vytvoriť milióny nových ekologických pracovných miest; vyzýva obe strany, aby dosiahli čo najväčšiu konvergenciu pri uplatňovaní kritérií udržateľnosti pre agropalivá vrátane tých, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na emisie skleníkových plynov;
17. ľutuje prijatie zákona č. 2594 Kongresom USA, ktorého cieľom je zakázať, aby letecké spoločnosti USA dodržiavali právne predpisy systému obchodovania s emisiami EÚ; vyzýva Senát USA, aby nepodporil tento zákon, vyzýva TEC na podnietenie konštruktívneho dialógu o znižovaní emisií skleníkových plynov z medzinárodnej dopravy;
18. uznáva rozdielne systémy štandardizácie medzi Európskou úniou a USA; domnieva sa, že napriek týmto rozdielom musí transatlantickú spoluprácu v oblasti štandardizácie viesť najmä myšlienka lepšie fungujúceho transatlantického trhu; domnieva sa, že spolupráca na normách musí byť osobitne pokročilá, pokiaľ ide o novo vznikajúce technológie ako sú elektromobily, aby sa podporil obchod a interoperabilita v tejto oblasti;
19. žiada posilnenie spolupráce a výmenných praktík pri vývoji inovačnej politiky a najmä otvorených modeloch inovácie v prospech univerzít/akademickej obce, MSP/súkromného sektora a verejného sektora;
20. víta zavedenie právneho základu pre výbor USA pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov na vyjednanie dohody s EÚ, ktorá by zlepšila výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch, zraneniach a nápravných krokoch, tak v členských štátoch EÚ, ako aj v USA;
21. vyjadruje presvedčenie, že obmedzenie špekulácií na komoditných trhoch, ktoré sú jedným z faktorov extrémneho kolísania cien potravín v posledných rokoch, by sa malo stať predmetom dialógu oboch strán; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné odradiť špekulantov od účelového výberu medzi rôznymi regulačnými systémami a od ďalších masívnych špekulatívnych presunov na komoditných trhoch, ktoré vytvárajú nestabilitu; víta zákon Dodda-Franka o reforme Wall Street a ochrane spotrebiteľov v USA a vyzýva obe strany, aby pokračovali v úsilí o väčšiu transparentnosť trhov a obmedzenie špekulácií;
22. víta iniciatívu na zaradenie investičnej spolupráce do programu TEC; je presvedčený, že spoločné kritériá investičnej spolupráce a ochrany by mohli pomôcť vytvoriť udržateľnejšiu rovnováhu medzi právami investorov a zodpovednosťami investorov smerom k cieľom verejnej politiky;
23. upozorňuje, že niektoré necolné prekážky obchodu a investícií, k odstráneniu ktorých bola TEC vyzvaná, súvisí s cielenou činnosťou legislatívnych orgánov na podporu dosiahnutia cieľov v sociálnej, zdravotníckej, kultúrnej a environmentálnej oblasti, a preto sa nesmú odstrániť bez zodpovedajúceho legislatívneho aktu;
24. opätovne vyzýva vedenie EÚ a USA a spolupredsedov TEC, aby zohľadnili kľúčovú úlohu zákonodarcov pri dosahovaní úspechu TEC; naliehavo ich vyzýva, aby do činnosti TEC plne a priamo zapojili zástupcov Transatlantického dialógu zákonodarcov, keďže zákonodarcovia nesú spolu so svojimi príslušnými výkonnými zložkami zodpovednosť za uzákonenie mnohých rozhodnutí TEC a dohľad nad nimi;
Finančná stabilita a medzinárodná regulačná arbitráž
25. vyzdvihuje, že riziko finančných a menových turbulencií, odbúravanie pákového efektu a riziko novej úverovej krízy ešte nepominulo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre dosiahnutie udržateľnej globálnej hospodárskej obnovy majú rozhodujúci význam koordinované makroekonomické politiky;
26. zdôrazňuje význam koordinovaného prístupu medzi novovytvoreným Európskym výborom pre systémové riziká a Výborom pre finančný dohľad pre vymedzenie finančných inštitúcií „príliš veľkých na bankrot“ (SIFI), ich reguláciu a dohľad nad nimi; s konečným cieľom sveta bez SIFI;
27. trvá na tom, že je potrebné vykonávať komplexnú dohodu Bazilej III, ktorá by okrem iného upravovala koeficienty využívania pákového efektu a kapitálové prirážky pre systémové finančné inštitúcie, štandardy riadenia likvidity a maximálnu výšku prémií a dividend podnecujúcich k riskovaniu; zdôrazňuje, že vykonávanie dohody Bazilej III by malo účinne ukončiť existenciu účtovných štruktúr v daňových rajoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že predpokladané prechodné obdobia sú príliš dlhé a zvýšenie kapitálu je vzhľadom na dramatické a pokračujúce skúsenosti z finančnej krízy nedostatočné;
28. podčiarkuje, že porovnateľnosť účtovných štandardov je nevyhnutná v záujme toho, aby sa zachovali rovnaké podmienky a zabezpečila porovnateľnosť údajov na globálnej úrovni; navrhuje vytvorenie verejného a demokraticky kontrolovaného medzinárodného orgánu pre účtovné štandardy, ktorý by prekonal najmä rozdiely medzi USA a EÚ v tejto oblasti a s tým spojené ohrozenie finančnej stability;
29. zdôrazňuje význam efektívnej výmeny informácií medzi regulačnými orgánmi EÚ a USA, najmä pokiaľ ide o prístup regulačných orgánov k obchodným registrom derivátových transakcií a informáciám o tokoch kapitálu a rizika medzi bankami, poisťovňami, dôchodkovými spoločnosťami a investičnými fondmi s cieľom monitorovať systémové riziko a obmedziť pôsobnosť a podnety regulačnej arbitráže;
30. zdôrazňuje, že regulačné normy, ktoré sa podarilo presadiť v jednej jurisdikcii, by mali byť minimálnym porovnávacím kritériom pre inú jurisdikciu, a viesť tak k neustálemu zvyšovaniu kvality medzinárodnej finančnej regulácie, najmä pokiaľ ide o mimoburzový klíring derivátov, reguláciu ratingových agentúr, alternatívne investičné fondy, predaje nakrátko a swapy na úverové zlyhanie (CDS); ľutuje v tejto súvislosti rozhodnutie USA o vyňatie derivátov zahraničných mien z pôsobnosti nariadení o mimoburzovom klíringu;
Základné práva a ochrana údajov
31. víta otvorenie rokovaní v marci 2011 o budúcej medzinárodnej dohode medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojeným štátmi americkými (USA) o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracúvaní na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu a ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach; očakáva podstatný pokrok v týchto rokovaniach v blízkej budúcnosti; pripomína svoju pozíciu uvedenú v uznesení z 11. novembra 2011 o nadchádzajúcom samite EÚ – USA k tejto dohode a zdôrazňuje, že takáto rámcová dohoda by mala zabezpečiť vysokú úroveň ochrany základných práv, ustanoviť právne záväzné a vymožiteľné normy ochrany údajov a zriadiť mechanizmy na zabezpečenie účinného uplatňovania týchto noriem v praxi;
32. vyzýva vládu USA, aby vzhľadom na možné napätia medzi dohodou ACTA (Obchodná dohoda proti falšovaniu) a základnými právami v zmysle ústavy USA nechala konečné rozhodnutie o ratifikácii ACTA zo strany USA na svojich zákonodarcov;
33. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Kongresu Spojených štátov amerických, spolupredsedom Transatlantického dialógu zákonodarcov a spolupredsedom a sekretariátu Transatlantickej hospodárskej rady.