NÁVRH UZNESENIA o príspevku spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva k tvorbe verejných statkov
9.11.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Maria do Céu Patrão Neves v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0579/2011
B7‑0579/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o príspevku spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva k tvorbe verejných statkov
Európsky parlament,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu,
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982,
– so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), prijatý 31. októbra 1995,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (KOM(2011)363),
– so zreteľom na oznámenie Európa 2020, KOM(2011) 2020,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže sektor rybolovu je činnosť, ktorá vzniká na mori a na iných hydrografických plochách (brakických a sladkovodných), ako sú rieky, jazerá, ústia riek, atď., a pozostáva z troch hlavných súčastí – lovu, spracovania a uvedenia na trh;
B. keďže akvakultúra, morská i sladkovodná, pri pobreží i na mori, je dôležitou a narastajúcou doplňujúcou i integrovanou súčasťou odvetvia rybného hospodárstva;
C. keďže rybolov má vplyv aj na pobrežnú oblasť, prispieva k jej riadeniu i sociálnej a hospodárskej dynamike, čo je dôležité najmä pre tamojšie komunity, často znevýhodnené, s nedostatkom pracovných miest a slabými ekonomikami;
D. keďže európske odvetvie rybolovu významne prispieva k sociálnemu rozvoju vo viacerých regiónoch Európy, ktoré sú značne závislé od tejto činnosti, a to tým, že vytvára pracovné miesta, priamo i nepriamo, smerom nahor i nadol, a zabezpečuje viac než 350 000 pracovných miest v oblasti rybolovu a spracovania rýb;
E. keďže európske odvetvie rybolovu pomerne významne prispieva k hospodárskemu rastu Európy, a to nielen prostredníctvom svojej hlavnej činnosti, ktorá je štvrtou najväčšou na svete, pretože zabezpečuje 6,4 miliónov ton rýb ročne, ale aj prispievaním do iných sektorov, od farmaceutického a kozmetického priemyslu po odvetvie športu a cestovného ruchu;
F. keďže európske odvetvie rybolovu výrazne prispieva aj k ochrane životného prostredia a zmierňovaniu vplyvov zmeny klímy tým, že iniciuje a skvalitňuje veľké množstvo vedeckých štúdií, ktoré prehlbujú naše vedomosti o oceánografickej dynamike, ekosystémoch a biológii vodných druhov, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s rybolovnou činnosťou;
G. keďže reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva by mala zaručiť environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť odvetvia rybného hospodárstva, a to v rôznych hydrografických oblastiach a pobrežných oblastiach, v ktorých sa táto činnosť vykonáva, čo bude možné ľahšie dosiahnuť prostredníctvom decentralizovaného modelu riadenia, ktorý prinesie rozhodovacie centrá bližšie k oblastiam činnosti a zvýši zodpovednosť zainteresovaných strán;
1. pripomína, že rybolov je dôležitou tradičnou činnosťou ľudských spoločenstiev, ktorá im vždy zabezpečovala zdravú výživu s vysokým obsahom bielkovín, čo dnes predstavuje hospodársku a sociálnu pridanú hodnotu a prispieva tiež k potravinovej bezpečnosti a nezávislosti Európskej únie; zastáva preto názor, že reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva musí zaručiť zachovanie hlavných činností rybného hospodárstva – lov, spracovanie a uvádzanie na trh – v tradičných regiónoch a v rámci udržateľnej rovnováhy medzi ochranou životného prostredia, sociálnym rozvojom a ekonomickou rentabilitou;
2. pripomína, že na ekonomickej úrovni pripadá na odvetvie rybného hospodárstva celková odhadovaná hodnota vykládok v cene 8 miliárd eur, plus 3,2 miliardy eur z produkcie akvakultúry a plus 23 miliárd eur zo spracovateľského priemyslu a že na sociálnej úrovni viac než 40 % európskych občanov žije na pobreží a využíva výhody multifunkčnosti rybárskej činnosti;
3. zdôrazňuje, že odvetvie rybolovu, najmä drobného rybolovu – okrem jeho troch tradičných oblastí činnosti a jeho zreteľnejšieho vplyvu na hospodársku a sociálnu úroveň – hrá tiež dôležitú úlohu v rôznych ďalších oblastiach, napr. v kultúrnej, rekreačnej a turistickej, vedeckej, energetickej, ekologickej a vzdelávacej; sektor rybného hospodárstva má multifunkčný rozmer, prostredníctvom ktorého poskytuje spoločenstvám širokú škálu verejných statkov, prospešných pre európskych občanov všeobecne, a nielen pre tých, ktorí majú priamy alebo nepriamy vzťah k rybnému hospodárstvu, čo treba uznať a čo treba oceniť;
4. vyzýva Komisiu, aby vzala náležite do úvahy, že odvetvie rybného hospodárstva prináša na kultúrnej úrovni širokú škálu výhod, ktoré sú prínosom pre gastronómiu, etnografiu, históriu, literatúru, muzeológiu atď. Organizovanie morských procesií, ochutnávok plodov mora, historických rekonštrukcií tradičných spôsobov života a tematických výstav v rybárskych komunitách, ako aj iné rybárske slávnosti či súvisiace činnosti sú dôležitým prostriedkom udržiavania kultúrneho dedičstva, ktoré by sa malo zachovať;
5. vyzýva Komisiu, aby brala náležite do úvahy, že v rekreačnej a turistickej rovine ponúka odvetvie rybného hospodárstva mnoho rôznych činností, ako je „pescaturismo“, pozorovanie veľrýb a morských vtákov, ekologické potápanie atď. Pre rozvoj týchto aj iných aktivít sú nevyhnutné vedomosti rybárov a každodenné skúsenosti (know-how) týkajúce sa mora a jeho biologických zdrojov, čo znamená pridanú hodnotu, ktorú možno zdieľať s celou spoločnosťou;
6. vyzýva Komisiu, aby náležite vzala do úvahy, že na vedeckej úrovni pomáhajú pracovníci odvetvia rybného hospodárstva vo výskume vedcom z námornej oblasti a ďalších oblastí tým, že sa s nimi delia o svoje skúsenosti, poskytujú im informácie, podávajú správy o označených zvieratách a o nezvyčajných druhoch, prijímajú ich na palubách kontrolovaných plavidiel (pozorovateľské činnosti), podporujú dohľad nad rybolovom, ktorý im pomáha zhromažďovať dôležité údaje o stavoch rýb a ich správaní (migrácia rýb), ale tiež o ďalších otázkach – od zmeny klímy (oceánske prúdy) až po znečistenia (upozornenie na úniky ropy);
7. vyzýva Komisiu, aby náležite vzala do úvahy, že na energetickej úrovni môže odvetvie rybolovu hrať dôležitú úlohu podporou rozvoja nových technológií, ktoré sa budú môcť neskôr použiť v prospech spoločnosti; vývoj nových motorov, menej znečisťujúcich a s nižšou spotrebou, je dobrým príkladom energetickej účinnosti;
8. vyzýva Komisiu, aby náležite vzala do úvahy, že na úrovni životného prostredia je odvetvie rybného hospodárstva už známe tým, že ochraňuje biosenzitívne geografické oblasti, ako aj oblasti s liahňami a odchovňami a podieľa sa na čistení mora; v rámci decentralizovaného riadenia však môže toto odvetvie hrať aj významnejšiu úlohu v oblasti biologickej ochrany populácií rýb a ochrany životného prostredia v povodiach a pri pobrežnom rybolove;
9. vyzýva Komisiu, aby náležite vzala do úvahy, že v rovine vzdelávania odvetvie rybného hospodárstva pestuje v ľuďoch potešenie z pobytu v prírode, učí ich úcte k moru, navigačným schopnostiam a empirickým modelom orientácie, sprostredkúva kreativitu jednotlivých druhov umenia a podporuje aj porozumenie pre morský život;
10. zdôrazňuje, že riadenie rybného hospodárstva v čoraz väčšej miere vychádza z vedeckých údajov, ktoré stimulujú aplikovaný výskum v tejto oblasti a zároveň podporujú znalosti a posilňujú technologický rozvoj a inovácie, v súlade so stratégiou 2020 na podporu inteligentného rastu;
11. zdôrazňuje, že odvetvie rybolovu v plnej miere závisí od zdravia populácie rýb a od rovnováhy ekosystému, preto sa reformovaná spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva ako garant a správca morských zdrojov opäť zameria na tento aspekt tým, že zavedie efektívnejšie, ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárenie, v súlade so stratégiou 2020 na podporu inteligentného rastu;
12. zdôrazňuje, že rybolovná činnosť, s prihliadnutím na jej všetky aspekty (vrátane akvakultúry) svojím priamym i nepriamym vplyvom, ako aj produkciou verejných statkov zaručuje sociálnu a územnú súdržnosť, podporuje odborné vzdelávanie a sociálnu a hospodársku dynamiku v súlade so stratégiou 2020 na podporu inteligentného rastu;
13. vyhlasuje, že rybolovné činnosti hrajú dôležitú úlohu v širšom kontexte integrovanej námornej politiky a predstavujú kľúčový prvok v námornej politike územného plánovania, ako aj v rámci Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;
14. žiada Komisiu, aby uznala multifunkčnosť rybárskej činnosti a hodnotu jej rozsiahlej a rôznorodej produkcie verejných statkov, prijala voči tomuto odvetviu holistický prístup, najmä v oblasti reformy spoločnej rybárskej politiky, a odmietla redukcionistické hľadiská, ktoré nielenže poškodzujú priame a nepriame prínosy tohto odvetvia, ale ignorujú aj širšie spektrum výhod, ktoré vytvára;
15. žiada, aby Komisia zaradila do nového rámca spoločnej rybárskej politiky multifunkčnosť odvetvia rybného hospodárstva a jeho produkciu verejných statkov, s prihliadnutím na pobrežný rozvoj ako na jeho doplnkovú časť (analogicky s podobnou štruktúrou a niektorou terminológiou použitou v spoločnej poľnohospodárskej politike);
16. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vytvorili potrebný právny rámec na činnosti doplňujúce tradičné lovné činností, výrobu a uvádzanie produktov rybného hospodárstva na trh bez akejkoľvek dane alebo iného poškodzovania rybárov;
17. žiada Komisiu, aby do reformovanej spoločnej rybárskej politiky zaradila koncepciu „podmienenosti“, ktorá sa už uplatňuje v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorá zabezpečí pozitívnu diskrimináciu postupov šetrných voči životnému prostrediu, napr. vo forme lepšej dostupnosti poskytovania finančných prostriedkov;
18. žiada Komisiu, aby v tomto kľúčovom procese reformy spoločnej rybárskej politiky náležite vzala do úvahy plné začlenenie odvetvia rybolovu do stratégie 2020 a z toho plynúceho príspevku k vykonávaniu usmernení pre európsky rozvoj stanovený do roku 2020, pričom uzná spoločnú rybársku politiku za motor projektu európskeho rastu a zabezpečí potrebné podmienky na rozvoj jeho plného potenciálu;
19. žiada Komisiu, aby plnila ciele otvoreného hospodárstva Rio+20, a to aj pri vytváraní pracovných miest a odstraňovaní chudoby, pričom náležite prihliadne na skutočnosť, že odvetvie rybného hospodárstva samostatne i v rámci integrovanej námornej politiky hrá v plnení uvedených cieľov dôležitú úlohu;
20. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.