NÁVRH UZNESENIA o reakcii EÚ na problém HIV/AIDS v EÚ a susedných krajinách, hodnotenie oznámenia Komisie KOM(2009)569 v polovici trvania
23.11.2011
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Françoise Grossetête v mene skupiny PPE
Nessa Childers v mene skupiny S&D
Antonyia Parvanova, Sophia in 't Veld v mene skupiny ALDE
Satu Hassi v mene skupiny Verts/ALE
Marina Yannakoudakis v mene skupiny ECR
Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL
Oreste Rossi v mene skupiny EFD
B7‑0615/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o reakcii EÚ na problém HIV/AIDS v EÚ a susedných krajinách, hodnotenie Komisie KOM(2009)569 v polovici trvania
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti HIV/AIDS v EÚ a v susedných krajinách 2009 – 2013 KOM(2009)569,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 z 8. júla 2010 o prístupe EÚ k riešeniu problému HIV/AIDS založenom na právach[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 s názvom HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť[2],
– so zreteľom na politické vyhlásenie o HIV/AIDS prijaté na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o HIV/AIDS v roku 2011,
– so zreteľom na vyhlásenie konferencie Medzinárodnej spoločnosti pre o AIDS z Ríma z roku 2011, v ktorom sa požaduje viac finančných prostriedkov pre vývoj funkčnej liečby HIV,
– so zreteľom na stratégiu UNAIDS 2011 – 2015 a na globálnu stratégiu v oblasti zdravia vypracovanú Svetovým zdravotníckym zhromaždením na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2011 – 2015, ktorá stanovuje existujúce, ako aj dohodnuté globálne ciele, ktoré majú motivovať krajiny, aby vytvárali plány reakcie na HIV/AIDS v období do roku 2015,
– so zreteľom na európsky akčný plán WHO na boj proti HIV/AIDS na obdobie 2012 – 2015, ktorý sa zaoberá súčasnou situáciou, pokiaľ ide o epidémiu HIV/AIDS v európskom regióne, a riadi účinnú reakciu na tento problém,
– so zreteľom na dublinské vyhlásenie o partnerstve v boji proti HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii prijaté na konferencii ministrov pod názvom Prelomenie bariér – partnerstvo pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii, ktorá sa konala v rámci írskeho predsedníctva EÚ 23. a 24. februára 2004,
– so zreteľom na správu UNAIDS/WHO-Európa z roku 2010 s názvom Pokrok dosiahnutý vo vykonávaní dublinského vyhlásenia o partnerstve pre boj s HIV/AIDS v Európe a Strednej Ázii,
– so zreteľom na usmernenia týkajúce sa testovania na HIV ktoré v roku 2010 vydalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a ktoré stanovujú, akým spôsobom by mohli byť testy na HIV vykonávané v členských štátoch,
– so zreteľom na politický rámec WHO pre Európu z roku 2010 s názvom Rozšírenie testovania a poradenstva v súvislosti s HIV v európskom regióne WHO,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže podľa správy o sledovaní HIV z roku 2010, ktorú vypracovalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDPC), krajiny Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru oznámili, že v roku 2009 bolo diagnostikovaných 25 917 nových prípadov infekcie HIV;
B. keďže v roku 2009 bolo v EÚ a susedných krajinách 161 000 osôb infikovaných HIV , čím sa podľa odhadov UDAIDS a WHO zvýšil počet osôb postihnutých HIV celkovo na viac ako 2,2 milióna;
C. keďže počet prípadov infikovania vírusom HIV narastá znepokojujúcim tempom najmä vo východnej Európe;
D. keďže aj napriek lepšej dlhodobej liečbe a prognóze predstavuje HIV pre svoju zložitosť aj naďalej špecifický problém, ktorému musia ženy čeliť a s ktorým si konvenčná zdravotná starostlivosť nemusí vedieť poradiť, čím ponecháva ženy v situácii, keď priepasť medzi diagnózou a účinnou, informovanou zdravotnou starostlivosťou ostáva nevyriešená[3];
E. keďže AIDS je ochorením, ktorému sa dá úplne predchádzať, a keďže opatrenia primárnej prevencie, poskytovanie informácií, zručností, služieb a výrobkov potrebných na ochranu proti prenosu HIV a na podporu bezpečnejšieho správania, sú základom prevencie šírenia HIV;
F. keďže podľa odhadov ECDPC 30 % osôb nakazených HIV v EÚ nevie, že tento vírus má, a polovica diagnostikovaných osôb prichádza až v neskoršom štádiu infekcie, keď už liečba neprináša optimálny úžitok, čo vytvára nepotrebné riziko chorobnosti, úmrtnosti a prenosu;
G. keďže u nediagnostikovaných osôb je v porovnaní s diagnostikovanými 3,5 násobne vyššia pravdepodobnosť, že vírusom HIV nakazia iných ľudí;
H. keďže veľký podiel prípadov infekcie HIV nie je diagnostikovaný; keďže mnoho ľudí nepozná svoj sérologický stav a pravdepodobne sa o ňom dozvie iba vtedy, keď ochorie na chorobu súvisiacu s HIV/AIDS;
I. keďže pozornosť treba zamerať aj na problém koinfekcie, najmä pokiaľ ide o tuberkulózu, vírusovú hepatitídu B a C a s nimi spojené komplikácie; keďže tuberkulóza a vírusové hepatitídy sa vyskytujú najčastejšie, postupujú rýchlejšie a v prípade ľudí s HIV spôsobujú veľmi vysokú chorobnosť a úmrtnosť, pričom napríklad v západnej Európe je podľa odhadov 30 % ľudí pozitívnych na HIV súčasne infikovaných hepatitídou C, a keďže tento podiel je vo východnej Európe ešte vyšší;
J. keďže Európsky parlament vo svojom písomnom vyhlásení z marca 2007 uznal nedostatočné diagnostikovanie hepatitídy C za vážny zdravotný problém v EÚ a skutočnosť, že hepatitída C sa rozvíja u ľudí už infikovaných vírusom HIV rýchlejšie, pričom zdôraznil význam komplexnej a skorej diagnózy;
K. keďže nákazlivosť HIV výrazne narastá za prítomnosti iných pohlavne prenosných chorôb, ako napr. kvapavky, chlamýdiovej infekcie, herpesu a syfilisu;
L. keďže nedávno uskutočnené testy preukázali účinnosť včasného prístupu k liečbe, ktorý vo významnej miere znižuje infekčnosť pacientov, ako aj mieru prenosu, a to až o 96 %;
M. keďže prístup k službám na prevenciu HIV, liečbe, starostlivosti a podpore sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši;
N. keďže používanie kontaminovaných injekčných nástrojov medzi osobami, ktoré užívajú drogy vnútrožilovo, podporuje rýchle šírenie HIV v mnohých krajinách východnej Európy;
O. keďže pri boji s touto epidémiou je mimoriadne potrebná cezhraničná a interdisciplinárna spolupráca;
P. keďže plná účasť občianskej spoločnosti má zásadný význam pre zabezpečovanie prístupu k liečbe HIV a súvisiacim službám pre rizikové a marginalizované skupiny obyvateľstva;
Q. keďže treba venovať osobitnú pozornosť problémom, ktorým čelia krajiny susediace s EÚ, pretože HIV/AIDS a iné pohlavne prenosné infekcie nepoznajú hranice, ako zdôrazňuje ECDPC vo svojej Technickej správe o hepatitíde B a C v susedstve EÚ: výskyt, záťaž spôsobená chorobou a postupy vyšetrovania;
R. keďže dôsledná ochrana ľudských práv osôb postihnutých vírusom HIV je veľmi dôležitá pre každý aspekt reakcie na HIV;
S. keďže sociálne vylúčenie, stigmatizácia a diskriminácia na základe nákazy HIV, ako aj mlčanie a popieranie v súvislosti s infekciou a nedodržiavanie základných ľudských práv osôb postihnutých HIV vo všeobecnosti a osôb, ktoré patria k zraniteľným skupinám (najmä muži, ktorí sa pohlavne stýkajú s mužmi, osoby, ktoré užívajú drogy vnútrožilovo), pretrvávajú a naďalej sťažujú prevenciu, starostlivosť i liečbu v súvislosti s HIV a zhoršujú vplyv epidémie na jednotlivcov, rodiny, komunity a krajiny;
T. keďže programy na prevenciu, liečbu, starostlivosť a podporu v súvislosti s HIV nie sú vhodne zamerané alebo prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím;
U. keďže je naliehavo potrebné posilniť rozvoj a uplatňovanie komplexných prístupov prevencie a súčasne pokračovať v investíciách do výskumu a vývoja nových technológií prevencie;
V. keďže by sa nemalo dopustiť, aby mala hospodárska a finančná kríza negatívny vplyv na sektor zdravotníctva ani na zníženie investícií do oblastí dôležitých pre boj proti HIV/AIDS;
W. keďže zložitá hospodárska situácia ohrozuje financovanie programov v oblasti HIV/AIDS;
X. keďže najčastejším spôsobom prenosu HIV v EÚ je pohlavný styk medzi mužmi, po ktorom nasleduje heterosexuálny styk, a to najmä medzi jednotlivcami pochádzajúcimi z krajín s rozšírenou epidémiou HIV;
Y. keďže rodová nerovnosť je jedným z hnacích prvkov epidémie HIV a ženy v súčasnosti predstavujú takmer polovicu novo oznámených prípadov infekcie v EÚ a susedných krajinách;
Z. keďže mladé ženy sú stále viac ohrozené HIV, pričom približne 45 % všetkých nových prípadov infekcie sa vyskytuje medzi ženami vo veku 15 – 24 rokov;
AA. keďže je zásadne dôležité presadzovať posilnenie politiky a programov v oblasti prepojenia medzi sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami (SRZP) a HIV tak, aby sa programy prevencie HIV/AIDS začlenili do programov SRZP a aby sa prevencia HIV/AIDS stala súčasťou sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti;
AB. keďže ženy v dôsledku obmedzenej rozhodovacej právomoci, nedostatočnej kontroly nad finančnými zdrojmi, obmedzenej mobility a zodpovedností v súvislosti so starostlivosťou o deti pravdepodobne viac čelia prekážkam v prístupe k službám spojeným s prevenciou, liečbou a starostlivosťou v súvislosti s HIV;
1. vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali oznámenie o boji proti HIV/AIDS v Európskej únii a v susedných krajinách (2009 – 2013), ako aj sprievodný akčný plán, čiže:
- posilnili vykonávanie stratégií prevencie, ktoré sú účinne zamerané na regionálne alebo miestne epidemiologické tendencie a potreby, a úsilie o zabezpečenie všeobecného prístupu k prevencii, testovaniu, poradenským službám, liečbe, starostlivosti a podpore,
- podporovali účinnú reakciu na HIV/AIDS v prioritných regiónoch, akými sú najviac postihnuté členské štáty EÚ, najviac postihnuté susedné krajiny a Ruská federácia a iné krajiny Spoločenstva nezávislých štátov,
- rozvinuli prostriedky na komunikáciu so skupinami obyvateľstva, ktoré sú najviac ohrozené a zraniteľné v súvislosti s HIV/AIDS, a na ich podporu v celej Európe;
2. pripomína, že bojovať treba proti HIV, a nie proti jeho nositeľom;
3. vyzýva Radu, aby prejavila svoju vedúcu politickú úlohu pri riešení šíriacej sa epidémie HIV v Európe, aby vypracovala pre jednotlivé krajiny akčné plány zamerané na problematiku HIV, a aby podporovala účinné reakcie na HIV v susedných krajinách prostredníctvom politického dialógu, budovaním technických kapacít a podporou zapojenia občianskej spoločnosti;
4. vyzýva Komisiu a Radu, aby poskytli potrebné zdroje s cieľom zaručiť spravodlivý prístup k prevencii HIV , testovaniu, liečbe, starostlivosti a podpore, aby sa riešila stigmatizácia a iné prekážky včasného prístupu k poradenstvu, testovaniu a včasnej starostlivosti, aby zvýšili investície do výskumu s cieľom dosiahnuť účinnú liečbu a aby zlepšili nástroje a činnosti zaoberajúce sa koinfekciami, ako sú tuberkulóza a hepatitída C, okrem iného lepším prístupom ku skríningu a k včasnej a účinnej liečbe;
5. vyzýva členské štáty, aby zlepšením určovania diagnózy a prístupu k liečbe hepatitídy C, tuberkulózy a iných koinfekcií znížili riziko koinfekcií, a aby uznali, že kľúčovým opatrením na potlačenie tejto epidémie je zohľadnenie potrieb žien spojených s liečbou a starostlivosťou v súvislosti s HIV/AIDS;
6. vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali včasné určenie diagnózy a starostlivosť zavedením testovania založeného na dôkazoch a súvisiacich stratégií liečby;
7. vyzýva členské štáty, aby propagovali a podporovali trvalé investície do výskumu nových preventívnych technológií (NPT), ktorý využívajú a riadia ženy, vrátane výskumu mikrobicídnych látok;
8. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby boli občianska spoločnosť a akademická výskumná komunita zapojené do všetkých fáz vykonávania oznámenia o reakcii EÚ na HIV/AIDS a príslušného akčného plánu;
9. opätovne potvrdzuje, že pre všetkých ľudí s vírusom HIV/AIDS by sa mala zabezpečiť najlepšia možná starostlivosť a liečba, a to bez ohľadu na ich pôvod, štátnu príslušnosť, názory, vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, vierovyznanie alebo akékoľvek iné charakteristiky, pričom sa budú riadne dodržiavať súkromie a dodržiavať dôvernosť;
10. vyzýva Komisiu, aby vyvinula spoločné akcie a prístupy EÚ k podpore plného dodržiavania ľudských práv a prístupov založených na právach k riešeniu politík týkajúcich sa HIV/AIDS vrátane informačných kampaní zameraných na boj proti stigmatizácii a diskriminácii osôb postihnutých HIV/AIDS;
11. vyzýva členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom ukončiť akúkoľvek diskrimináciu osôb postihnutých HIV/AIDS, aby podporovali a chránili ľudské práva a základné slobody s osobitným dôrazom na všetky osoby ohrozené a postihnuté HIV, a aby zrevidovali právne predpisy a politiky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú účinné programy zamerané na HIV, a aby zabezpečili, že osoby postihnuté HIV/AIDS sa budú zúčastňovať a budú zastúpené na vypracúvaní protidiskriminačných politík; zdôrazňuje význam zohľadňovania rodového hľadiska pri boji proti diskriminácii a vypracúvaní komplexného prístupu k HIV/AIDS;
12. uznáva obrovský potenciál zamestnávateľských a zamestnaneckých organizácií prispievať, partnerstve s vládami, k boju proti šíreniu HIV/AIDS a k podpore pracujúcich s HIV/AIDS;
13. vyzýva členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom ukončiť akúkoľvek diskrimináciu v oblasti prístupu, ako aj podmienok a cien poistení pre osoby postihnuté HIV/AIDS;
14. vyzýva členské štáty, aby zaistili, že sa prostredníctvom všetkých národných programov a stratégií týkajúcich sa AIDS vypracujú pevné prepojenia medzi sexuálnym a reprodukčným zdravím a službami súvisiacimi s HIV, ako sa uviedlo v Cochrane Review[4] a opätovne potvrdilo na 42. zasadnutí komisie OSN o obyvateľstve a rozvoji, ktorá monitoruje uplatňovanie akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;
15. poznamenáva, že preventívne opatrenia by mali explicitne zahŕňať primerané informácie a sexuálnu výchovu, prístup k ochranným prostriedkom, ako sú mužské a ženské kondómy, a posilňovať práva a autonómiu žien v sexuálnych vzťahoch;
16. zdôrazňuje, že stigmatizácia a diskriminácia výrazne sťažujú boj proti šíreniu HIV/AIDS;
17. víta záväzky prijaté počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o HIV/AIDS v roku 2011, najmä cieľ zabezpečiť do roku 2015 liečbu pre 15 miliónov HIV pozitívnych osôb na celom svete a znížiť do roku 2015 počet nových prípadov infekcie HIV o 50 %;
18. víta výzvu OSN pokračovať v záväzku financovať programy týkajúce sa HIV;
19. víta výzvu OSN, aby farmaceutické spoločnosti včas poskytli cenovo dostupnú, vysoko kvalitnú a účinnú antiretrovírusovú liečbu, s osobitným zameraním na nákladovo efektívne stratégie, najmä na používanie generických liekov;
20. vyzýva Komisiu a Radu, aby vykonali zmeny potrebné na splnenie svojich záväzkov stanovených v politickom vyhlásení z osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN o HIV/AIDS;
21. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby dodržali svoje záväzky voči Globálnemu fondu pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a aby aj naďalej podporovali jeho činnosť v rozvojových krajinách;
22. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili prístup všetkých žien ku vysoko kvalitným komplexným informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; domnieva sa, že by to malo spočívať okrem iného v dôvernom a dobrovoľnom poradenstve, testovaní a liečbe HIV a všetkých pohlavne prenosných infekcií; v prevencii neplánovaného tehotenstva, spravodlivom a cenovo dostupnom prístupe k antikoncepcii vrátane prístupu k núdzovej antikoncepcii; v bezpečnom a legálnom umelom prerušení tehotenstva vrátane starostlivosti po ňom; v starostlivosti a liečbe zameranej na zabránenie vertikálneho prenosu HIV, a to na partnerov a deti;
23. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, generálnemu tajomníkovi OSN, UNAIDS, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2010)0284.
- [2] Ú. v. EÚ C 16E, 22.1.2010, p. 62.
- [3] WHO: „Rodová nerovnosť a HIV” http://www.who.int/gender/hiv_aids/en/
- [4] http://www.unfpa.org/webdav/site/global/shared/documents/publications/2008/linkages_evidence.PDF