Návrh uznesenia - B7-0687/2011Návrh uznesenia
B7-0687/2011

NÁVRH UZNESENIA o podmienkach zadržiavania v EÚ (2011/2897(RSP))

7.12.2011

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B7‑0659/2011, B7–0664/2011, B7–0663/2011, B7–0666/2011, B7–0661/2011, B7–0662/2011, B7–0667/2011, B7–0658/2011, B7–0665/2011 a B7‑0660/2011
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku

Salvatore Iacolino, Manfred Weber, Simon Busuttil, Carlos Coelho, Elena Oana Antonescu, Georgios Papanikolaou, Roberta Angelilli, Mario Mauro, Erminia Mazzoni v mene skupiny PPE
Birgit Sippel, Claude Moraes, Sylvie Guillaume, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Roberto Gualtieri, Tanja Fajon, Carmen Romero López, Silvia Costa v mene skupiny S&D
Niccolò Rinaldi, Renate Weber, Sarah Ludford, Nathalie Griesbeck, Cecilia Wikström, Ramon Tremosa i Balcells, Andrea Zanoni, Leonidas Donskis, Louis Michel v mene skupiny ALDE
Judith Sargentini, Jan Philipp Albrecht, Tatjana Ždanoka, Rui Tavares, Raül Romeva i Rueda v mene skupiny Verts/ALE
Timothy Kirkhope v mene skupiny ECR
Kyriacos Triantaphyllides, Cornelis de Jong, Cornelia Ernst, Miguel Portas, Nikolaos Chountis, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL


Postup : 2011/2897(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0687/2011

B7‑0687/2011

Uznesenie Európskeho parlamentu o podmienkach zadržiavania v EÚ (2011/2897(RSP))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na právne nástroje Európskej únie týkajúce sa ochrany ľudských práv, najmä články 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a na Chartu základných práv Európskej únie (CHZPEÚ), najmä jej články 4, 19, 47, 48 a 49,

–       so zreteľom na medzinárodné právne nástroje týkajúce sa ľudských práv a zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, najmä na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (článok 5), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (článok 7), Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na opčný protokol k tomuto dohovoru o zriadení systému pravidelných návštev vo väzenských zariadeniach nezávislými medzinárodnými a vnútroštátnymi orgánmi,

–       so zreteľom na právne nástroje Rady Európy týkajúce ľudských práv a predchádzania mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) (článok 3), protokoly k EDĽP a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), Európsky dohovor o predchádzaní mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1987, ktorým sa zriadil Výbor Rady Európy pre predchádzanie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT), a na správy tohto výboru,

–       so zreteľom na právne nástroje, ktoré sa špecifickejšie zaoberajú právami osôb, ktoré boli pozbavené osobnej slobody, najmä: (na úrovni OSN) štandardné minimálne pravidlá týkajúce sa zaobchádzania s väzňami a deklarácie a zásady prijaté valným zhromaždením; (na úrovni Rady Európy) odporúčania výboru ministrov, konkrétne odporúčanie (2006) 2 o Európskych väzenských pravidlách, odporúčanie (2006) 13 o osobách vrátených do väzby a podmienkach pre osoby vrátené do väzby a ochrane pred zneužitím tohto opatrenia, odporúčanie (2008) 11 o európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam, odporúčanie (2010) 1 o Európskych probačných pravidlách[1] a odporúčania prijaté parlamentným zhromaždením,

–       so zreteľom na svoje uznesenia z 18. januára 1996 o zlých podmienkach vo väzenských zariadeniach Európskej únie[2] a zo 17. decembra 1998 o väzenských podmienkach v Európskej únii: podmienečné opatrenia a alternatívne sankcie[3] a na svoje opakované výzvy Komisii a Rade, aby navrhli rámcové rozhodnutie o právach väzňov v súlade s jeho uznesením zo 6. novembra 2003 o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade o procedurálnych zárukách pre podozrivé a obžalované osoby v trestnom konaní v celej Európskej únii[4], v súlade s jeho odporúčaním z 9. marca 2004 Rade o právach väzňov v Európskej únii[5] a na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o viacročnom programe na roky 2010-2014 týkajúcom sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program)[6],

 

–       so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi[7],

 

–       so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii[8],

 

–       so zreteľom na návrh rámcového rozhodnutia Rady z 29. augusta 2006 o európskom príkaze na dohľad v predsúdnom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie (KOM(2006)468 v konečnom znení),

 

–       so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní a o práve na komunikáciu po zatknutí (KOM(2011)326), ktorý predložila Komisia,

 

–       so zreteľom na zelenú knihu Komisie o posilnení vzájomnej dôvery v európskom justičnom priestore - zelená kniha o uplatňovaní trestnoprávnych predpisov EÚ v oblasti pozbavenia osobnej slobody zo 14. júna 2011 (KOM(2011) 327 v konečnom znení),

 

–       so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie o podmienkach zadržiavania v EÚ predložené skupinami ALDE, GUE/NGL, PPE, Verts/ALE a S&D,

–       so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže Európska únia si stanovila úlohu vybudovať oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a keďže podľa článku 6 Zmluvy o Európskej únii dodržiava ľudské práva a základné slobody, a tak preberá pozitívne povinnosti, ktoré musí plniť s cieľom dodržať tento záväzok;

 

B.     keďže podmienky zadržiavania a správy väzenských zariadení spadajú predovšetkým do zodpovednosti členských štátov, ale keďže nedostatky, ako je preplnenie väzníc a údajné zlé zaobchádzanie so zadržiavanými osobami, môžu ohroziť dôveru, ktorá musí byť oporou justičnej spolupráce v trestných veciach na základe zásady vzájomného uznávania rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí členských štátov EÚ;

 

C.     keďže justičná spolupráca v trestných veciach musí byť založená na dodržiavaní noriem v oblasti základných práv a nevyhnutnom zbližovaní práv podozrivých a obvinených osôb a procesných práv v trestnom konaní, čo je kľúčové pre zabezpečenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že množstvo občanov členských štátov zadržiavaných v inom členskom štáte sa môže v dôsledku takejto spolupráce zvýšiť ;

 

D.     keďže celkový počet väzňov v EÚ v rokoch 2009 až 2010 bol podľa odhadov 633 909[9], keďže v zelenej knihe Komisie, v ktorej je uvedený tento počet, sa vykresľuje znepokojujúci obraz o:

         - preplnení väzníc[10];

         - zvýšení počtu väzňov;

         - zvýšení počtu zadržiavaných cudzích občanov[11];

         - vysokom počte osôb vo vyšetrovacej väzbe[12];

         -            zadržiavaných osobách s duševnými a psychickými poruchami;

         - mnohých prípadoch smrti a samovrážd[13];

E.     keďže článok 3 EDĽP a judikatúra ESĽP ukladajú členským štátom nielen negatívne povinnosti tým, že im zakazujú neľudské a ponižujúce zaobchádzanie s väzňami, ale aj pozitívne povinnosti, keďže ich žiadajú, aby zabezpečili také podmienky vo väzenských zariadeniach, ktoré rešpektujú ľudskú dôstojnosť, a aby vykonali riadne a účinné vyšetrovanie v prípade, že tieto práva sú porušené;

 

F.     keďže v niektorých členských štátoch tvoria veľkú časť väzňov osoby vo vyšetrovacej väzbe; keďže vyšetrovacia väzba je mimoriadne opatrenie a príliš dlhé obdobia vyšetrovacej väzby majú negatívny vplyv na jednotlivca, môžu ohroziť justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi a byť v rozpore s hodnotami EÚ[14]; keďže ESĽP viackrát odsúdil značný počet členských štátov za porušovanie EDĽP, pokiaľ ide o vyšetrovaciu väzbu;

 

G.     keďže jeden z problémov, na ktoré členské štáty často upozorňujú, je nedostatok zdrojov na zlepšenie podmienok vo väzniciach, a keďže môže byť potrebné vytvoriť nový rozpočtový riadok s cieľom povzbudiť ich k dodržiavaniu vysokých noriem;

 

H.     keďže zabezpečenie slušných podmienok pre väzňov a umožnenie ich prístupu k programom určeným na ich prípravu na návrat do spoločnosti pomáhajú znižovať pravdepodobnosť ich recidívy;

 

I.      keďže Rada prijala uznesenia a odporúčania (ktorými sa členské štáty nie vždy riadia) týkajúce sa osobitného problému drogovej závislosti a znižovania s tým súvisiacich rizík a zaoberajúce sa najmä liečením drogovej závislosti vo väzniciach a mimo nich;

 

J.      keďže len 16 členských štátov ratifikovalo opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, pričom sedem štátov ho podpísalo, ale zatiaľ neratifikovalo[15];

 

K.     keďže niektoré členské štáty udeľujú poslancom národných parlamentov a európskym poslancom právo navštíviť väzenské zariadenia a keďže Európsky parlament požaduje, aby bolo toto právo udelené európskym poslancom na celom území EÚ[16];

 

L.     keďže deti sú v osobitne zraniteľnom postavení, pokiaľ ide o zadržiavanie, a to najmä vo vyšetrovacej väzbe;

 

M.    keďže Rada 30. novembra 2009 prijala cestovnú mapu na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní, čo je súčasť Štokholmského programu a stanovuje dôležité záruky, ktoré pomôžu zabezpečiť dodržiavanie základných práv v snahe o lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti trestného súdnictva;

 

N.     keďže Komisia vydala oznámenie, na výslovnú žiadosť Rady, na základe Štokholmského programu a opakovaných žiadostí Parlamentu, s názvom Posilnenie vzájomnej dôvery v európskom justičnom priestore – zelená kniha o uplatňovaní trestnoprávnych predpisov EÚ v oblasti pozbavenia osobnej slobody[17], ktorou sa začína otvorená diskusia strán zúčastnených na činnostiach zameraných na zlepšenie podmienok zadržiavania osôb s cieľom zabezpečiť vzájomnú dôveru v justičnej spolupráci, poukazuje na súvislosti medzi podmienkami zadržiavania a nástrojmi EÚ, akými sú európsky zatýkací rozkaz a európsky príkaz na dohľad, a na to, že v súvislosti s otázkami vyšetrovacej väzby, situácie detí a podmienok zadržiavania by mohla EÚ vyvíjať iniciatívu;

 

1.      víta zelenú knihu Komisie; vyjadruje obavy nad znepokojujúcou situáciou, pokiaľ ide o podmienky zadržiavania v EÚ a vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie a ochranu základných práv väzňov, najmä práv zraniteľných osôb, a domnieva sa, že minimálne spoločné normy zadržiavania by sa mali uplatňovať vo všetkých členských štátoch[18];

 

2.      opäť potvrdzuje, že podmienky zadržiavania majú mimoriadny význam pre uplatňovanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a považuje v tejto súvislosti spoločný základ pre dôveru medzi súdnymi orgánmi, ako aj lepšie poznanie systému trestného súdnictva členských štátov za veľmi dôležité;

 

3.      vyzýva Komisiu a Agentúru pre základné práva, aby sledovali situáciu, pokiaľ ide o podmienky zadržiavania v EÚ, a podporuje členské štáty v ich úsilí o zabezpečenie súladu ich zákonov a politík s najvyššími normami v tejto oblasti[19];

 

4.      vyzýva Komisiu a inštitúcie EÚ, aby predložili legislatívny návrh o právach osôb, ktoré boli pozbavené osobnej slobody vrátané tých, ktoré EP označil vo svojich správach a odporúčaniach[20], a aby vypracovali a zaviedli minimálne normy pre podmienky vo väzniciach a podmienky zadržiavania, ako aj jednotné normy týkajúce sa odškodnenia osôb, ktoré boli nespravodlivo zadržiavané alebo odsúdené; žiada Komisiu a členské štáty, aby túto otázku riešili v rámci svojho politického programu ako prioritnú a aby riešeniu situácie venovali primerané ľudské a finančné zdroje;

5.      zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dodržiavanie základných práv, a to najmä práva na obhajobu a práva na prístupu k advokátovi, a zaručenie práv podozrivých alebo obvinených osôb vrátane práva nebyť vystavený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu; v tejto súvislosti pripomína návrh smernice o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní a o práve na komunikáciu po zatknutí, ktorý predložila Komisia;

 

6.      zdôrazňuje, že podmienky zadržiavania, ktoré sa považujú za zlé alebo za také, v ktorých prípade hrozí, že nedosahujú normy požadované v Európskych väzenských pravidlách Rady Európy, by mohli byť prekážkou pri odovzdávaní väzňov;

 

7.      vyzýva členské štáty, aby vyčlenili primerané zdroje na reštrukturalizáciu a modernizáciu väzenských zariadení, na ochranu práv zadržiavaných osôb, na ich úspešnú rehabilitáciu a prípravu na prepustenie a začlenenie do spoločnosti, na zabezpečenie odbornej prípravy polície a zamestnancov väzenských zariadení založenej na súčasných postupoch správy väzenských zariadení a európskych normách v oblasti ľudských práv, na sledovanie väzňov trpiacich duševnými a psychickými poruchami a na vytvorenie osobitného rozpočtového riadka v rámci rozpočtu EÚ s cieľom poskytnúť podporu týmto projektom;

 

8.      opätovne potvrdzuje potrebu podporiť zlepšenie väzenských zariadení v členských štátoch s cieľom poskytnúť im vhodné technické vybavenie a rozšíriť dostupné priestory a dosiahnuť, aby boli z hľadiska funkcie vhodné na zlepšenie životných podmienok zadržiavaných osôb a aby sa zároveň zabezpečila vysoká úroveň bezpečnosti;

 

9.      vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vyšetrovacia väzba ostane mimoriadnym opatrením, ktoré sa bude využívať za prísnych podmienok nevyhnutnosti a primeranosti a na obmedzené časové obdobie v súlade so základnou zásadou prezumpcie neviny a právom nebyť pozbavený osobnej slobody; pripomína, že vyšetrovaciu väzbu musí pravidelne prehodnocovať súdny orgán a že v prípade nadnárodných prípadov sa musia využiť alternatívne možnosti, ako je európsky príkaz na dohľad; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o minimálnych normách v tejto oblasti na základe článku 82 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), CHZPEÚ, EDĽP a judikatúre ESĽP;

10.    opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby členské štáty plnili záväzky, ktoré prijali na medzinárodných a európskych fórach, aby lepšie využívali probačné opatrenia a sankcie, ktoré ponúkajú alternatívne riešenie k väzneniu vrátane rozhodnutí prijatých v rámci Rady Európy[21];

 

11.    nalieha na členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie samovraždám vo väzniciach a aby uskutočnili hĺbkové a nestranné vyšetrovania vo všetkých prípadoch úmrtí väzňov vo väzniciach;

 

12.    vyzýva členské štáty a pristupujúce krajiny, aby podpísali a ratifikovali opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý stanovuje systém pravidelných návštev medzinárodných a národných orgánov na miestach zadržiavania a poveruje tieto orgány úlohou navštíviť väzenské zariadenia, uskutočniť v nich kontrolu a vypočuť žiadosti väzňov, ako aj vypracovať verejnú výročnú správu pre príslušné parlamenty; vyzýva Európsku úniu, aby vyzvala na podpísanie a ratifikáciu časti opčného protokolu týkajúcej sa jej politiky voči tretím krajinám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali a podporovali tieto orgány, a to aj primeranými zdrojmi a finančnými prostriedkami;

 

13.    domnieva sa, že na úrovni EÚ by sa mali prijímať také opatrenia, aby poslanci parlamentov členských štátov mali zaručené právo navštíviť väzenské zariadenia a aby bolo toto právo udelené aj poslancom Európskeho parlamentu na území EÚ;

 

14.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala dosah rozdielov v trestnom práve a procesnom práve na podmienky zadržiavania v členských štátoch EÚ a aby vydala odporúčania k týmto otázkam, a to najmä vo vzťahu k využívaniu alternatívnych opatrení, kriminalizačných a dekriminalizačných politík, vyšetrovacej väzby, amnestie a odkladu výkonu trestu, najmä v oblastiach migrácie, užívania drog a mladistvých páchateľov;

 

15.    opätovne potvrdzuje, že je dôležité zabezpečiť také zaobchádzanie s deťmi, ktoré zohľadní ich najlepšie záujmy, a to vrátane potreby oddeleného umiestnenia od dospelých a práva udržiavať styk so svojou rodinou;

 

16.    domnieva sa, že každé dieťa zbavené osobnej slobody musí mať právo okamžitého prístupu k právnej alebo inej zodpovedajúcej pomoci, ako aj právo odvolať sa na nezákonnosť zbavenia svojej slobody pred súdom alebo iným príslušným orgánom;

 

17.    domnieva sa, že členské štáty by mali zaviesť účinné a nezávislé vnútroštátne mechanizmy kontroly väzníc a detenčných centier;

 

18.    podporuje ďalšiu prácu CPT a komisára pre ľudské práva Rady Európy v detenčných centrách členských štátoch a ich návštevy v nich;

 

19.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, komisárovi Rady Európy pre ľudské práva, Európskemu výboru na zabránenie mučeniu, Európskemu súdu pre ľudské práva, Výboru OSN pre ľudské práva, Výboru OSN proti mučeniu, osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie a Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva.