NÁVRH UZNESENIA o samite EÚ – Rusko (2011/2948(RSP))
12.12.2011
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
Rebecca Harms, Werner Schulz, Barbara Lochbihler, Bart Staes, Tarja Cronberg, Raül Romeva i Rueda, Indrek Tarand, Rui Tavares, Ulrike Lunacek v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0693/2011
B7‑0693/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o samite EÚ – Rusko (2011/2948(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na uznesenie o záveroch zo samitu EÚ – Rusko v Nižnom Novgorode z 9. – 10. júna 2011, uznesenie o prípravách na voľby do ruskej Štátnej Dumy v decembri 2011 zo 7. júla 2011 a uznesenie o právnom štáte v Rusku zo 17. februára 2011,
– so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1997 a ktorej platnosť sa predlžuje dovtedy, kým ju nenahradí nová dohoda,
– so zreteľom na prebiehajúce rokovania, ktoré sa začali v roku 2008, o novej dohode, ktorá poskytne nový komplexný rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom, a na Partnerstvo pre modernizáciu naštartované v roku 2010,
– so zreteľom na konzultácie o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, a najmä na najnovšie stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 29. novembra 2011 v Bruseli,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1728 z 29. apríla 2010 o diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a na odporúčanie výboru ministrov CM/Rec(2010)5 z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie a odporúčania vydané na záver 14. zasadnutia Výboru pre parlamentnú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa uskutočnilo 19. – 20. septembra 2011 vo Varšave,
– so zreteľom na schôdzu fóra občianskej spoločnosti EÚ – Rusko, ktoré sa uskutočnilo 1. – 2. decembra 2011 vo Varšave,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže nedávna dohoda dosiahnutá medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou pripravuje podmienky pre vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie a odstraňuje hlavnú prekážku prehlbovania hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a Ruskom; keďže v politických vzťahoch sa napriek rastúcej vzájomnej obchodnej a hospodárskej závislosti nedosahuje pokrok v dôsledku nepochopenia a nedôvery v súvislosti so základnými otázkami, čo zabránilo obom stranám vybudovať si skutočné strategické partnerstvo;
B. keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú zásadný význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu Európy; keďže rozvoj strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskou federáciou je možné budovať iba na vzájomne uznávaných spoločných hodnotách; keďže je nanajvýš dôležité posilňovať spoluprácu medzi oboma partnermi na medzinárodnej úrovni vo všetkých inštitúciách, organizáciách a fórach s cieľom zlepšiť globálne riadenie a riešiť spoločné problémy;
C. keďže na kongrese strany Zjednotené Rusko bola 27. novembra formálne schválená kandidatúra bývalého prezidenta Putina v prezidentských voľbách naplánovaných na marec 2012; keďže súčasný premiér Putin v rámci svojho prejavu upozornil západné krajiny, aby nezasahovali do ruských volieb a aby zastavili poskytovanie finančnej pomoci mimovládnym organizáciám a kritikom Kremľa;
D. keďže spravodlivosť volieb uskutočnených 4. decembra bola vážne spochybnená, pretože neboli dodržané niektoré základné podmienky pre konanie volieb, ako je verejná diskusia, slobodná tlač a rovnaké podmienky pre všetky politické sily v krajine, a okrem toho boli zaznamenané vážne prekážky v súvislosti s menovaním delegátov a registráciou strán, ako aj neexistenciou rovných príležitostí na volebnú kampaň;
E. keďže prokuratúra v Moskve otvorila 1. decembra 2011 správny prípad a uvalila pokutu združeniu Golos, ktoré je najskúsenejšou volebnou pozorovateľskou skupinou v Rusku, pričom túto organizáciu obvinila z toho, že porušila volebné zákony zriadením internetovej stránky pre zaznamenávanie volebných podvodov a nezrovnalostí;
F. keďže v súvislosti s dňom volieb OBSE/ODIHR uviedli, že „kvalita procesu sa výrazne zhoršila počas počítania hlasov, ktoré sa vyznačovalo častými porušeniami postupov a prípadmi zjavnej manipulácie vrátane niekoľkých vážnych prípadov upchania volebných urien“; keďže polícia zadržala stovky opozičných aktivistov, ktorí sa 4. decembra a v nasledujúcich dňoch pokúšali usporiadať mítingy v Moskve, Petrohrade a iných ruských mestách s cieľom protestovať proti priebehu volieb;
G. keďže 10. decembra demonštrovalo najmenej 50 000 ľudí na námestí Bolotnaja v Moskve na najväčšom proteste od pádu Sovietskeho zväzu a žiadalo zrušenie výsledkov volieb zo 4. decembra, nové voľby, odstúpenie predsedu volebnej komisie Vladimira Churova, prešetrenie údajného zmanipulovania výsledkov volieb a okamžité prepustenie zatknutých demonštrantov; keďže podobné demonštrácie sa konali aj v ďalších ruských mestách;
H. keďže EÚ a Rusko prijali 1. júna 2010 spoločné vyhlásenie o prioritách nového Partnerstva pre modernizáciu, ktorého cieľom je zmodernizovať hospodárstva a spoločnosti oboch zúčastnených strán; keďže v tejto súvislosti sa iba v malej miere zásadným spôsobom nadviazalo na niektoré časti pracovného plánu vrátane konkrétnych návrhov a projektov spolupráce a pomoci v oblasti ľudských práv a zásad právneho štátu;
I. keďže energetika je kľúčovým nástrojom ruskej zahraničnej politiky a naďalej zohráva zásadnú a strategickú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom; keďže veľká závislosť EÚ od fosílnych palív bráni vytvoreniu vyváženého, jednotného a hodnotovo orientovaného európskeho postoja k Rusku; keďže hospodárska súťaž medzi EÚ a Ruskom v záležitostiach súvisiacich s energetikou sa zintenzívňuje v oblastiach spoločného záujmu, ako je Zakaukazsko a Stredná Ázia; keďže pre EÚ má mimoriadny význam vystupovať jednotne a preukázať silnú vnútornú solidaritu;
J. keďže viaceré oblasti spolupráce medzi EÚ a Ruskom prinášajúce vzájomný prospech v oblasti energetiky sú v súčasnosti zanedbávané, ako napríklad energetická efektívnosť alebo výskum technológií energie z obnoviteľných zdrojov;
K. keďže sloboda prejavu, združovania a zhromažďovania je v Rusku stále ohrozovaná a iniciatívy a aktivity obhajcov ľudských práv, nezávislých združení občianskej spoločnosti, politických oponentov, nezávislých médií a bežných občanov sú často obmedzované, alebo sa im zabraňuje, čo je obzvlášť znepokojujúce v Predkaukazsku, ako aj v ďalších častiach Ruskej federácie,
L. keďže v uznesení Európskeho parlamentu o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike EÚ v tejto oblasti z 21. októbra 2010 bola Rada EÚ vyzvaná, aby zvážila zákaz vstupu a zmrazenie aktív ruských úradníkov zapojených do prípadu úmrtia Sergeja Magnitského;
M. keďže Ruská federácia sa ako člen Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy zaviazala dodržiavať demokratické zásady a ľudské práva, najmä v súvislosti so slobodou prejavu a zhromažďovania;
N. keďže dobré susedské vzťahy, mier a stabilita v spoločných susedných krajinách sú v záujme Ruska aj EÚ; keďže by sa mal rozvíjať otvorený a úprimný dialóg orientovaný na výsledky, ktorý by sa týkal kríz v týchto krajinách, najmä so zreteľom na zmrazené konflikty, a to s cieľom posilniť bezpečnosť a stabilitu, podporiť územnú celistvosť príslušných krajín a vytvoriť spoločný mechanizmus krízového riadenia;
O. keďže bezpečnosť v Európe je stále vysoko citlivou a rozdeľujúcou témou a EÚ a Rusko by sa mali všemožne snažiť prekonať jestvujúce rozdiely a odlišné názory a posilniť dialóg a spoluprácu v tejto oblasti;
1. zastáva názor, že samit v Bruseli by mohol urýchliť podstatné zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom, ktoré by zodpovedalo želaniam oboch strán iba v prípade, že zásady právneho štátu a demokratické hodnoty sa budú plne rešpektovať a budú tvoriť základ týchto vzťahov; zdôrazňuje, že nová dohoda, o ktorej tieto strany v súčasnosti rokujú, by mala byť právne záväzná a mala by komplexným spôsobom zahŕňať všetky aspekty vzťahov; opakuje svoj názor, že demokracia a ľudské práva musia byť neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody, najmä so zreteľom na vymedzenie a začlenenie účinnej a funkčnej doložky o ľudských právach;
2. odsudzuje zásahy polície proti pokojným demonštráciám, na ktorých sa protestovalo proti volebným nezrovnalostiam a podvodom, ktoré oznámili medzinárodní pozorovatelia a zdokumentovali bežní občania prostredníctvom videozáznamov; vyzýva ruské orgány, aby plne rešpektovali slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu a aby dôsledne vyšetrili všetky prípady volebných priestupkov s cieľom sankcionovať úradníkov zapletených do týchto prípadov a opakovať hlasovanie tam, kde došlo k nezrovnalostiam; požaduje okamžité prepustenie všetkých demonštrantov;
3. vyzýva predsedu Rady, predsedu Komisie, vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a predsedníctvo EÚ, aby na samite rozhodne vzniesli otázku volieb zo 4. decembra a naliehali na Rusko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce najmä z členstva Ruska v Rade Európy a OBSE; požaduje dôkladné zhodnotenie volebného postupu s cieľom pripraviť pôdu pre skutočne slobodné a spravodlivé prezidentské voľby v marci 2012;
4. poukazuje na to, že spoločné výzvy, ktorým čelí EÚ a Rusko, ako sú napríklad ekonomická a finančná kríza, efektívne multilaterálne inštitúcie, otázky súvisiace s energetikou a energetickou bezpečnosťou, demokratické zmeny v arabskom svete a zmrazené konflikty v spoločnom susedstve, si vyžadujú obojstrannú posilnenú spoluprácu a lepšiu súčinnosť v oblasti krízového riadenia; vyzýva v tejto súvislosti Rusko, aby ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;
5. domnieva sa, že Partnerstvo pre modernizáciu sa nesmie obmedziť na ekonomickú spoluprácu a technologickú inováciu, ale musí sa uplatňovať spolu s ambicióznym procesom domácich reforiem, ktorý zahŕňa upevnenie demokratických inštitúcií a spoľahlivého právneho systému, dodržiavanie zásad právneho štátu a nesťažený vývoj skutočnej občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a ruskú vládu, aby vymedzili kroky, ktoré treba uskutočniť v záujme dosiahnutia týchto cieľov;
6. poukazuje na to, že fórum občianskej spoločnosti EÚ – Rusko by mohlo zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zintenzívňovaní Partnerstva pre modernizáciu v oblasti ľudských a občianskych práv, boja proti korupcii a zásad právneho štátu, a v tejto súvislosti víta konštruktívneho ducha a pracovnú atmosféru na samite vo Varšave, ako aj prijaté odporúčania;
7. zdôrazňuje, že v súčasnosti môžu mať vzťahy s Ruskom iba pragmatický charakter; víta dohodu dosiahnutú medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou o vstupe Ruska do WTO a očakáva, že budúce členstvo Ruska v tejto organizácii urýchli rozhovory o novej dohode o partnerstve;
8. víta dokončenie zoznamu spoločných krokov smerom k bezvízovému styku v prípade krátkodobého cestovania pre občanov Ruska a EÚ a očakáva, že ich uskutočnenie pripraví pôdu pre rokovania o dohode o bezvízovom styku; zdôrazňuje však, že zjednodušením a liberalizáciou postupu udeľovania víz s Ruskou federáciou by sa v žiadnom prípade nemali uprednostňovať držitelia ruských cestovných pasov v regiónoch zmrazených konfliktov na úkor občanov Moldavska a Gruzínska;
9. upozorňuje, že spolupráca v oblasti energetiky, a najmä energetický dialóg, predstavujú jeden z kľúčových prvkov vzťahov medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje potrebu, aby EÚ znížila svoju závislosť od fosílnych palív v súlade so svojimi cieľmi; zdôrazňuje, že zásady vzájomnej závislosti, transparentnosti a dodržiavania právnych predpisov EÚ by mali byť základom takejto spolupráce spolu s rovným prístupom k trhom, infraštruktúre a investíciám a spoľahlivým právnym rámcom; očakáva, že sa vymedzí dlhodobý plán s cieľom diskutovať o úlohe ruských energetických zdrojov pre energetický mix EÚ do roku 2050;
10. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že sa do novej dohody o partnerstve medzi EÚ a Ruskom začlenia zásady Zmluvy o energetickej charte a Protokolu o tranzite, ktorý je jej prílohou;
11. zdôrazňuje, že diverzifikácia energetických zdrojov a dodávateľských trás je strategickým prvkom politiky EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad námietkami Ruska k blížiacim sa rokovaniam medzi EÚ, Azerbajdžanom a Turkménskom o výstavbe transkaspickej plynovodnej sústavy;
12. naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby zvýšila svoj prínos k riešeniu zmeny klímy prostredníctvom vnútroštátneho znižovania emisií skleníkových plynov a svojej účasti na medzinárodných rokovaniach o komplexnom rámci politiky v oblasti zmeny klímy po roku 2012 na základe UNFCCC a Kjótskeho protokolu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na dosiahnutie potrebného zníženia emisií do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 v krajinách uvedených v prílohe I sa všetky priemyselné krajiny musia zaviazať k cieľom, ktoré predstavujú významné zníženia súčasných úrovní emisií a intenzívnejšie zachytávanie oxidu uhličitého v lesoch;
13. podčiarkuje, že EÚ by mala rozšíriť svoju spoluprácu s Ruskom v oblasti energetiky na ďalšie oblasti prinášajúce vzájomný prospech, ako napríklad energetická efektívnosť alebo výskum technológií energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že medzivládne dohody a obchodné dohody v oblasti energetiky medzi ruskými a európskymi subjektmi musia byť v súlade s právnymi predpismi a normami oboch strán;
14. pripomína, že v blízkosti hraníc EÚ sú naďalej umiestnené jadrové reaktory černobyľského typu, ako aj ďalšie jadrové reaktory prvej generácie, a vyzýva Rusko, aby tieto reaktory okamžite uzavrelo; zároveň žiada EÚ a jej členské štáty, aby zakázali dovoz energie z jadrových zdrojov, ktoré nespĺňajú najvyššie jadrové bezpečnostné normy;
15. vyjadruje hlboké znepokojenie nad projektmi jadrových elektrární v Kaliningradskej oblasti a v Sosnovom Bore; v tejto súvislosti vyzýva Rusko, aby ratifikovalo a okamžite začalo dodržiavať dohovor EHK OSN (Espoo), a pripomína záväzok Ruska vypracovať jednotné normy pre hodnotenia vplyvu na životné prostredie v prípade cezhraničných projektov;
16. vyjadruje hlboké poľutovanie nad ďalším zhoršovaním celkovej situácie týkajúcej sa ľudských práv v Rusku a nad neexistenciou akéhokoľvek vývoja, pokiaľ ide o formy rozhovorov EÚ a Ruska o ľudských právach; vyjadruje znepokojenie nad týmto dialógom, ktorý sa stal procesom, a nie prostriedkom na dosiahnutie merateľných a konkrétnych výsledkov; opätovne trvá na tom, že je potrebné zahrnúť verejné ukazovatele pokroku do týchto rozhovorov o ľudských právach, zdokonaliť formy dialógu, napríklad striedaním miesta konzultácií a interakciou medzi ruskými MVO a ruskými orgánmi v súvislosti s iniciovaním tohto procesu a so zložením ruskej delegácie, a vydávať verejné hodnotenia pokroku pri príležitosti samitov EÚ a Ruska a po zasadnutiach rady pre partnerstvo;
17. vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim nesúhlasom Ruska s tým, aby sa do rokovaní okrem ministerstva zahraničných vecí zapájali aj ďalšie ministerstvá a agentúry (ako napríklad ombudsman), aby sa konzultácie konali striedavo v Rusku a v EÚ a aby sa konali stretnutia s ruskými a medzinárodnými MVO;
18. vyzýva predsedu Rady a Komisie, aby poukázali na znepokojenie EÚ nad neustále nepriaznivou situáciou v oblasti ľudských práv v Rusku, najmä pokiaľ ide o potrebu priestoru pre občiansku spoločnosť na to, aby fungovala bez neoprávnených obmedzení, bezpečnosť ochrancov ľudských práv a naliehavú potrebu bojovať proti rozšírenej beztrestnosti v súvislosti s pretrvávajúcim mučením, násilnými únosmi a ďalšími závažnými prípadmi zneužívania v Predkaukazsku; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rusko plne vykonávalo rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, prostredníctvom čoho by sa tieto prípady zneužívania riešili;
19. odsudzuje nedávne legislatívne návrhy s cieľom kriminalizovať verejné informovanie o sexuálnej orientácii a rodovej identite v Petrohrade; rovnako vyjadruje poľutovanie nad podobnými existujúcimi ustanoveniami v Archangeľskej a Riazanskej oblasti, ako aj nad možnými budúcimi návrhmi v Moskve a na federálnej úrovni; vyzýva politické orgány v Rusku, aby neobmedzovali slobodu prejavu a aby prestali spájať sexuálnu orientáciu a rodovú identitu s pedofíliou; vyzýva službu pre vonkajšiu činnosť, aby vyjadrila dôrazný nesúhlas EÚ s týmito návrhmi;
20. pripomína Ruskej federácii jej povinnosti vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach zabezpečiť ľudské práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT); vyzýva Rusko, aby sa riadilo odporúčaním výboru ministrov o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a aby zabezpečilo právo LGBT na slobodu prejavu a na slobodu zhromažďovania;
21. zastáva názor, že nedostatok nezávislosti súdnych inštitúcií je hlavnou príčinou beztrestnosti v Rusku, a vyjadruje znepokojenie nad správami o politicky motivovaných súdnych procesoch, nespravodlivých konaniach a zlyhaniach, pokiaľ ide o vyšetrovanie závažných zločinov, ako sú vraždy, prenasledovanie a iné formy násilia;
22. odsudzuje skutočnosť, že ruské orgány dva roky po smrti Sergeja Magnitského neukončili ani do konca novembra vyšetrovanie, ktoré sľúbili vykonať, a ďalej ho predĺžili až do roku 2012; berie na vedomie správu Rady prezidenta Medvedeva pre ľudské práva vydanú v júli 2011, ktorá poskytla dôkazy, že zatknutie Sergeja Magnitského bolo nezákonné a že jeho zadržiavanie bolo sprevádzané bitím a mučením s cieľom docieliť priznanie viny;
23. berie na vedomie, že americké ministerstvo zahraničných vecí a britské ministerstvo zahraničných vecí rozhodli v roku 2011 nariadiť zákaz vydávania víz pre približne 60 ruských úradníkov, ktorí sa považujú za prepojených so smrťou Sergeja Magnitského v dôsledku nečinnosti ruských orgánov; v prípade, že nenastane obrat k lepšiemu v záujme vyšetrenia prípadu Sergeja Magnitského, znova vyzýva Radu, aby naliehala na ruské orgány, aby postavili zodpovedné osoby pred súd, a zároveň naliehavo vyzýva Radu, aby okamžite vo všetkých členských štátoch EÚ nariadila zákaz vydávania víz a zmrazenie aktív v prípade úradníkov ruskej vlády, ktorí boli zapojení do daňového podvodu a ktorí zohrávali úlohu pri neoprávnenom zatknutí Magnitského, jeho mučení, odmietnutí lekárskej starostlivosti a vražde vo väzbe, ako aj pri utajovaní tohto zločinu;
24. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko odmieta podporiť rezolúciu BR OSN odsudzujúcu pokračujúce brutálne represie v Sýrii, čím bráni medzinárodnému spoločenstvu vo vyvíjaní potrebného politického a hospodárskeho nátlaku na Asadov režim a v predchádzaní ďalšiemu násiliu a vojenskej eskalácii;
25. víta pripravenosť Ruska napredovať v súvislosti s rámcovou dohodou v oblasti operácií krízového riadenia; v tejto súvislosti vyzýva ruské orgány, aby boli dôsledné, a aby teda povolili prístup pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku na odtrhnuté územia Abcházska a Južného Osetska v súlade s dohodou o prímerí z roku 2008;
26. vyzýva ruské orgány, aby zvýšili úsilie o dosiahnutie konkrétneho pokroku, pokiaľ ide o urovnanie podnesterského konfliktu, a v tejto súvislosti víta rozhodnutie obnoviť oficiálne rokovania vo formáte 5+2 s cieľom dospieť v najbližšej budúcnosti ku komplexnému riešeniu;
27. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol žiadny pokrok pri riešení konfliktu v Náhornom Karabachu; vyjadruje znepokojenie nad neustálym upevňovaním vojenských pozícií v tomto regióne a naliehavo vyzýva ruskú vládu, aby zastavila všetky dodávky zbraní stranám konfliktu s cieľom zmierniť napätú situáciu a vytvoriť podmienky pre trvalé a komplexné riešenie;
28. vyjadruje poľutovanie nad nedávnym umiestnením jadrového protiraketového radaru včasného varovania v Kaliningrade a nad nedávnymi vyhláseniami vedúcich predstaviteľov Ruska o možnom odstúpení Ruska od Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START) ako reakcii na projekt USA týkajúci sa protiraketového obranného štítu; požaduje konštruktívnu angažovanosť USA, NATO a Ruska v súvislosti s otázkami bezpečnosti vrátane zdieľania údajov a výmeny informácií;
29. pripomína kľúčovú úlohu OBSE pri posilňovaní bezpečnosti v Európe; požaduje obnovenie procesu obmedzenia konvenčného zbrojenia a odzbrojenia v rámci OBSE; vyslovuje sa v prospech začatia rokovaní o ďalších krokoch na obmedzenie ozbrojených síl a zbraní (CFE II); naliehavo vyzýva vládu Ruskej federácie, aby zrušila pozastavenie plnenia povinností vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy CFE a dodržiavala aj záväzky z Istanbulu z roku 1999; naliehavo vyzýva členské štáty NATO, aby bezodkladne ratifikovali a vykonávali upravenú zmluvu CFE;
30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, OBSE, Rade Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.