Návrh uznesenia - B7-0700/2011Návrh uznesenia
B7-0700/2011

    NÁVRH UZNESENIA o nadchádzajúcom samite EÚ – Rusko 15. decembra 2011 a výsledkoch volieb do Dumy zo 4. decembra 2011 (2011/2948(RSP))

    12.12.2011

    predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
    v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

    Elmar Brok, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Ria Oomen-Ruijten, Ioannis Kasoulides, Alojz Peterle, Elena Băsescu, Cristian Dan Preda, Tokia Saïfi, Lena Kolarska-Bobińska, Laima Liucija Andrikienė, Inese Vaidere, Arnaud Danjean, Nadezhda Neynsky, Mario Mauro, Joachim Zeller, Traian Ungureanu v mene skupiny PPE

    Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0693/2011

    Postup : 2011/2948(RSP)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    B7-0700/2011
    Predkladané texty :
    B7-0700/2011
    Rozpravy :
    Prijaté texty :

    B7‑0700/2011

    Uznesenie Európskeho parlamentu o nadchádzajúcom samite EÚ – Rusko 15. decembra 2011 a výsledkoch volieb do Dumy zo 4. decembra 2011 (2011/2948(RSP))

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku, najmä na uznesenia z 9. júna 2011[1] o samite EÚ – Rusko konanom 9.-10. júna 2011, zo 17. júna 2010 o samite EÚ – Rusko a z 12. novembra 2009[2] vydanom pred samitom EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 18. novembra 2009,

    –   so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom vrátane uznesení zo 7. júla 2011[3] o prípravách na decembrové voľby do ruskej Štátnej dumy v decembri 2011; zo 17. februára 2011[4] o právnom štáte, zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv v Rusku[5] a zo 17. septembra 2009 o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti[6], ako aj na správu zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o situácii v oblasti ľudských práv vo svete za rok 2009 a k politike EÚ v tejto oblasti[7],

    –   so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskou federáciou[8] a na rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa začali v roku 2008, ako aj na Partnerstvo pre modernizáciu, ktoré sa začalo v roku 2010,

    –   so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení po 11. samite EÚ – Rusko, konanom 31. marca 2003 v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

    –   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Stálej rady pre partnerstvo EÚ a Ruska o slobode, bezpečnosti a spravodlivosti z 11. októbra 2011 vo Varšave,

    –   so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej, ktoré predniesla na 8. stretnutí Stálej rady pre partnerstvo EÚ a Ruska 17. novembra 2011 v Moskve,

    –   so zreteľom na najnovší dialóg medzi EÚ a Ruskom týkajúci sa ľudských práv z 28. novembra 2011,

    –   so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej o voľbách do Dumy v Ruskej federácii zo 6. decembra 2011,

    –   so zreteľom na program samitu EÚ – Rusko 15. decembra 2011,

    –   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    A. keďže EÚ a Rusko sú od seba vzájomne hospodársky aj politicky závislé; keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú preto mimoriadny význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe aj mimo nej; keďže Európska únia sa naďalej zasadzuje o ďalšie prehlbovanie a rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom založených na hlbokej oddanosti demokratickým zásadám,

    B.  keďže Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN nesie spoločnú zodpovednosť s ostatnými členmi za udržanie celosvetovej stability; keďže mnoho problémov na medzinárodnej úrovni, a najmä v oblasti Sýrie, Blízkeho východu, Iránu, terorizmu, energetickej bezpečnosti, zmeny klímy a finančných kríz bude možné vyriešiť len koordinovaným prístupom, ktorý zapojí aj Rusko;

    C. keďže Ruská federácia je plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a preto sa zaviazala dodržiavať demokratické zásady a základné práva; keďže aj naďalej vládnu obavy, pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv, právny štát, nezávislosť súdnictva a represívne opatrenia voči novinárom a opozícii;

    D. keďže 12. apríla 2011 sa Európsky súd pre ľudské práva kriticky vyjadril k ťažkopádnym postupom registrácie politických strán v Rusku, ktoré nie sú v súlade s volebnými pravidlami stanovenými Radou Európy a OBSE; keďže pretrvávajú silné obavy z ťažkostí, ktorým čelia politické strany, pokiaľ ide o ich účasť vo voľbách, čím sa efektívne ohrozuje politická súťaž a pluralizmus v Rusku;

    E.  keďže prešiel už rok, odkedy Európsky parlament vyzval Radu, aby „aby v prípade, že zo strany ruských orgánov nenastane obrat k lepšiemu v spolupráci a vyšetrovaní prípadu Sergeja Magnického, naliehala na ruské orgány, aby postavili zodpovedné osoby pred súd, a aby zvážila zavedenie zákazu vstupu do EÚ pre ruských úradníkov zapojených do tohto prípadu”; nabáda tiež orgány EÚ na vynucovanie práva, aby spolupracovali pri zmrazovaní bankových účtov a iných aktív týchto ruských úradníkov vo všetkých členských štátoch EÚ[9];

    1.  vyzýva EÚ a Rusko, aby sa chopili príležitosti nadchádzajúceho samitu a nabrali novú rýchlosť pre rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktoré musia postupovať vyrovnanejšie; žiada, aby sa vynakladalo aj väčšie úsilie o napredovanie Partnerstva pre modernizáciu medzi EÚ a Ruskom; žiada stanoviť konkrétne ciele a harmonogram;

    2.  víta ukončenie rokovaní o pristúpení Ruska k WTO, ktoré pomôže vytvoriť spravodlivejšie podmienky pre podnikateľskú obec na obidvoch stranách a uľahčí a zliberalizuje obchod v rámci celosvetového hospodárstva; zdôrazňuje, že vstupom do WTO preberá Rusko na seba právny záväzok plniť všetky pravidlá WTO vrátane vzdania sa protekcionistických opatrení; v tejto súvislosti vyjadruje obavy v súvislosti s colnou úniou Rusko – Kazachstan– Bielorusko, ktorá viedla k zvýšeniu konsolidovaných ciel;

    3.  vyzdvihuje význam zintenzívnenia energetického partnerstva s Ruskom; opakuje, že dodávky prírodných zdrojov sa nemôžu využívať ako politický nástroj; zdôrazňuje potrebu právne záväzného energetického rámca, ktorý zaručí spoľahlivé a bezpečné dodávky energie založené na rovnakých normách pre všetky členské štáty EÚ;

    4.  uznáva spoločné závery z 11. októbra 2011, v ktorých sa uvádza, že sa dokončuje zoznam spoločných krokov smerom k bezvízovému režimu a zasadzuje sa o jeho oficiálne schválenie a následnú implementáciu; pripomína, že je dôležité zabezpečiť regionálnu súdržnosť v prístupe smerom k liberalizácii víz s Ruskom a krajinami Východného partnerstva; víta dokončenie rokovaní o zmenách a doplneniach existujúcej dohody o uľahčení vízovej povinnosti medzi Ruskom a EÚ z roku 2006; zdôrazňuje význam účinného presadzovania readmisnej dohody medzi Ruskom a EÚ, ako aj nadviazanie dialógu o migrácii; vyzýva k ďalšej spolupráci v oblasti nelegálneho prisťahovalectva, zlepšenia kontrol na cezhraničných priechodoch a v oblasti výmeny informácií týkajúcich sa terorizmu a organizovaného zločinu;

    5.  víta návrh na zjednodušenie malého pohraničného styku v kaliningradskom regióne a konštatuje, že sa tým prispeje k ďalšej podpore strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom v súlade s prioritami stanovenými v cestovnej mape pre spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

    6.  berie na vedomie výsledky volieb do Dumy, ktoré sa konali 4. decembra 2011; zdôrazňuje, že priebeh volieb poukázal na to, že Rusko neplní volebné normy určené OBSE; opakuje, že ťažkopádny proces registrácie viedol k vylúčeniu viacerých opozičných strán a od začiatku ohrozoval politickú súťaž a pluralizmus; vyjadruje znepokojenie zo správ o podvodoch a predbežných zisteniach, ktoré vyplývajú zo správ OBSE/ODIHR o porušeniach postupov, nedostatočnej nestrannosti médií, narúšaní pokusov o nezávislé pozorovanie či nedostatočnom oddelení strany a štátu;

    7.  víta demonštrácie v Rusku ako prejav vôle ruského ľudu po väčšej demokracii; odsudzuje zásahy proti pokojným demonštrantom a ich zatýkanie, vrátane popredných predstaviteľov opozície a novinárov; nalieha na ruské orgány, aby rešpektovali slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu, aby neubližovali pokojným demonštrantom a prepustili tých, ktorí boli zatknutí v súvislosti s voľbami;

    8.  nalieha na ruské orgány, aby brali do úvahy zistenia z pozorovateľskej správy OBSE/ODIHR, zreformovali volebné zákony v súlade s normami Rady Európy a OBSE a aby tieto normy aj prakticky plnili a zabezpečili tak slobodné a demokratické prezidentské voľby v roku 2012 s rovnakými šancami pre opozičných kandidátov; vyzýva OBSE, aby dôsledne sledovala prípravu volieb a presadzovanie volebných pravidiel;

    9.  potvrdzuje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Rusku a chýbajúcim právnym štátom a nezávislým súdnictvom; vyjadruje znepokojenie najmä v súvislosti s prípadom Sergeja Magnického vrátane praktík nepotrestania tých, ktorí nesú preukázateľnú vinu na jeho smrti; vyzýva vyšetrovací výbor, aby viedol komplexné a dôkladné vyšetrovanie bez tabuizovania, bezodkladne predložil konkrétne závery a prijal potrebné kroky na privedenie zodpovedných osôb pred súd;

    10. s uznaním si pripomína 20. výročie rozpadu ZSSR, ktorý bol významným míľnikom európskej histórie; uznáva podiel na týchto udalostiach všetkým osobám, ktoré aktívne bojovali proti totalitnému režimu a prispeli k oslobodeniu sa od neho;

    11. vyzýva Rusko, aby aktívne prispelo k vyriešeniu tzv. zmrazených konfliktov vo svojom susedstve a aby rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých štátov zapojených do týchto zmrazených konfliktov;

    12. pripomína povinnosť Ruska plne vykonávať šesťbodovú dohodu o prímerí vrátane rešpektovania zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska;

    13. podporuje Minskú skupinu OBSE a jej spolupredsedu, pokiaľ ide o pokrok v konflikte v Náhornom Karabachu;

    14. víta opätovné začatie rokovaní v rámci formátu 5+2 týkajúce sa podnesterského konfliktu a berie na vedomie prvé oficiálne stretnutie 1. decembra 2011, ktoré by mohlo znamenať začiatok vyriešenia tohto konfliktu;

    15. konštatuje, že Rusko, ktoré má právomoc veta v Bezpečnostnej rade OSN, si musí plniť svoju zodpovednosť v medzinárodných krízach; zdôrazňuje, že výzvy na medzinárodnej úrovni, predovšetkým pokiaľ ide o Sýriu a Irán, nemožno vyriešiť bez koordinovaného prístupu, ktorý zahŕňa Rusko; vyzýva Rusko, aby zaujalo konštruktívnejší prístup, najmä čo sa týka rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN;

    16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.