NÁVRH UZNESENIA o slobode pohybu pracovníkov v Európskej únii (2011/2958(RSP))
13.12.2011
v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku
Marije Cornelissen v mene skupiny Verts/ALE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0727/2011
B7‑0729/2011
Uznesenie Európskeho parlamentu o slobode pohybu pracovníkov v Európskej únii (2011/2958(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0258/2011),
– so zreteľom na články 21, 45 a 47 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na články 15, 21, 29, 34 a 45 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2007 nazvané Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010) (KOM(2007)0773),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2008 o vplyve voľného pohybu pracovníkov v kontexte rozšírenia EÚ (KOM(2008)0765),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júla 2010 s názvom Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy (KOM(2010)0373),
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu o prechodnom režime, ktorý bráni voľnému pohybu pracovníkov na trhu práce EÚ,
– so zreteľom na správu Komisie Rade o uplatňovaní prechodných opatrení týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov z Bulharska a Rumunska KOM (2011)0729 v konečnom znení,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k identifikácii pretrvávajúcich prekážok mobility na vnútornom trhu práce,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže právo žiť a pracovať v inej krajine Únie je jednou zo základných slobôd EÚ, ktorá zaručuje rovnaké zaobchádzanie a ochranu proti diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, čo je základným prvkom občianstva Únie zakotveným v zmluvách, a predsa dva členské štáty stále čelia prekážkam, pokiaľ ide o právo pracovať na území iného členského štátu;
B. keďže podľa oznámenia Komisie z 11. novembra 2008 mali mobilní pracovníci z Rumunska a Bulharska pozitívny vplyv na hospodárstva členských štátov, ktoré mobilných pracovníkov prijali;
C. keďže členské štáty, ktoré neuplatnili prechodné opatrenia v súvislosti s voľným pohybom pracovníkov pochádzajúcich z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004 a 2007, neudávajú žiadne negatívne dôsledky, no mnohé členské štáty sa rozhodli aj naďalej uplatňovať obmedzenia na svojich trhoch práce, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov Rumunska a Bulharska, viac v dôsledku politických tlakov než opodstatnených možných negatívnych vplyvov na hospodárstvo a trh práce;
D. keďže podľa posledných štatistík z konca roka 2010 mobilní pracovníci z Rumunska a Bulharska žijúci na území iného členského štátu predstavujú 0,6 % z celkového počtu obyvateľov EÚ;
E. keďže príchod rumunských a bulharských pracovníkov mal pozitívny vplyv na trhy krajín, ktoré ich prijali, pretože nastúpili na pracovné miesta alebo do odvetví s nedostatkom pracovných síl;
F. keďže Komisia vo svojom poslednom oznámení uviedla, že je väčšia pravdepodobnosť, že rumunskí a bulharskí pracovníci sú v ekonomicky aktívnom veku, než štátni príslušníci hostiteľskej krajiny, a to na základe skutočnosti, že mobilní pracovníci z EÚ-2 do 35 rokov tvoria 65 % všetkých mobilných pracovníkov v produktívnom veku v porovnaní s 34 % z EÚ-15;
G. keďže nedávne údaje Eurostatu ukazujú, že mobilní pracovníci z Rumunska a Bulharska nemajú významný vplyv na mzdy a mieru nezamestnanosti v hostiteľských krajinách;
H. keďže rumunskí a bulharskí pracovníci čelia celkovým alebo čiastočným obmedzeniam základnej slobody pohybu pracovníkov, ktorej základom je rovnaké zaobchádzanie, ako to potvrdzujú zmluvy, zatiaľ čo cezhraničná mobilita pracovnej sily v rámci „služieb“ (prostredníctvom subdodávateľov a sprostredkovateľov fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti) čoraz viac nahrádza slobodný pohyb pracovníkov, čo vedie k nespravodlivej hospodárskej súťaži v oblasti miezd a pracovných podmienok;
I. keďže voľný pohyb pracovníkov je pozitívnym sociálno-hospodárskym príkladom pre EÚ i členské štáty, je míľnikom v procese integrácie EÚ, hospodárskeho rozvoja, sociálnej súdržnosti a individuálneho rastu na profesionálnej úrovni; je protiváhou negatívnych účinkov hospodárskej krízy, pričom prispieva k vytvoreniu väčšej hospodárskej sily, pripravenej vyrovnať sa s naliehavými úlohami v súvislosti s globálnou zmenou;
J. keďže v najnovšom oznámení Európskej komisie sa uvádza, že narušenie vnútroštátnych trhov práce je výsledkom viacerých činiteľov, napríklad hospodárskej a finančnej krízy a štrukturálnych problémov pracovného trhu, nie prílevu rumunských a bulharských pracovníkov;
K. keďže Súdny dvor trvá na tom, že výnimky zo základných slobôd treba presne vykladať;
L. keďže niektoré členské štáty oznámili zámer ponechať obmedzenia pre bulharských a rumunských pracovníkov do roku 2014, zatiaľ čo iné oznámili, že otvoria svoj trh práce všetkým pracovníkom EÚ;
1. vyzýva členské štáty, aby zrušili všetky prechodné opatrenia, pretože neexistujú reálne hospodárske dôvody na obmedzovanie práva na prácu a pobyt Rumunov a Bulharov na území iného členského štátu; zastáva názor, že tieto prekážky sú kontraproduktívne a diskriminačné voči európskym občanom a vytvárajú EÚ s rozdielnymi právami;
2. vyzýva Radu, aby pri zvažovaní toho, či sú prechodné prekážky pozitívnym a potrebným opatrením, vzala v plnej miere do úvahy najnovšie oznámenie Európskej komisie a aby sa pridržiavala navrhnutého postupu;
3. vyzýva Komisiu, aby navrhla jasné vymedzenie pojmu „vážne narušenie trhov práce a ich ohrozenie“;
4. vyzýva Komisiu, aby pripravila súbor jasných ukazovateľov a metodiku založenú na hospodárskych a sociálnych ukazovateľoch, na základe ktorých bude možné posúdiť, či je opodstatnené predĺžiť celkové alebo čiastočné obmedzenia, ktoré zaviedli členské štáty, a dokázať, či majú rumunskí a bulharskí pracovníci negatívny vplyv na ich vnútroštátne trhy práce; ďalej vyzýva Komisiu, aby tento postup uplatnila v prípade, že členský štát požiada o ochrannú doložku;
5. vyzýva Komisiu, aby čo najtransparentnejším spôsobom zverejnila kritériá, na základe ktorých sa členskému štátu umožní zachovať prechodné prekážky, so zreteľom na dôsledky takéhoto rozhodnutia na hospodárstvo Európskej únie a na interpretáciu Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ ide o presný výklad výnimky zo základných slobôd;
6. poukazuje na skutočnosť, že členské štáty, ktoré ponechali obmedzenia bez jasného a transparentného zdôvodnenia tohto vážneho narušenia trhu práce, sú podľa judikatúry Súdneho dvora v rozpore so zmluvami; vyzýva Komisiu ako garanta zmlúv, aby zabezpečila ich dodržiavanie;
7. konštatuje, že obmedzenia pre bulharských a rumunských občanov vstúpiť legálne na trhy práce EÚ-25 môžu viesť k zvýšeniu prípadov nelegálnej práce, čo v konečnom dôsledku povedie k porušovaniu práv pracovníkov, znižovaniu príjmov z daní a nárastu podielu šedej ekonomiky;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty na zrušenie obmedzujúcich prechodných období, aby si bulharskí a rumunskí občania mohli uplatňovať právo na rovnaké zaobchádzanie zakotvené v zmluvách, čím budú zaistené ich občianske práva, spravodlivá hospodárska súťaž medzi podnikmi a zamedzí sa sociálny a ekonomický dumping;
9. konštatuje, že prechodné opatrenia sú kontraproduktívne v boji proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti a nelegálnemu zamestnávaniu, pretože pracovníci bez práva vstúpiť na bežný trh práce sa niekedy dobrovoľne rozhodnú pracovať ako fiktívni samostatne zárobkovo činní alebo nelegálni pracovníci bez primeranej mzdy a dôstojných pracovných podmienok;
10. zdôrazňuje, že predĺženie obmedzení môže výrazne posunúť adaptačný proces pracovných trhov, ktoré prijímajú mobilných pracovníkov;
11. vyzýva štáty EÚ-25, aby konzultovali so sociálnymi partnermi pred rozhodnutím, či ukončia alebo predĺžia celkové alebo čiastočné obmedzenia slobody pohybu pracovníkov z Rumunska a Bulharska;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.