Návrh uznesenia - B7-0004/2012Návrh uznesenia
B7-0004/2012

NÁVRH UZNESENIA o zasadnutí Európskej rady 8. – 9. decembra 2011 (2011/2546(RSP))

16.1.2012

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Roberto Gualtieri, Stephen Hughes, Enrique Guerrero Salom a Udo Bullmann v mene skupiny S&D

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0003/2012

Postup : 2011/2546(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0004/2012
Predkladané texty :
B7-0004/2012
Rozpravy :
Prijaté texty :

B7‑0004/2012

Uznesenie Európskeho parlamentu o zasadnutí Európskej rady 8. – 9. decembra 2011 (2011/2546(RSP))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 9. a 10. decembra 2011,

–   so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a vlád krajín eurozóny z 9. decembra 2011,

–   so zreteľom na balík šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí a na dva návrhy Komisie o ďalšom posilňovaní fiškálnej disciplíny[1],

–   so zreteľom na stav rokovaní o návrhu medzinárodnej dohody o posilnení hospodárskej únie,

–   so zreteľom na návrh, ktorý v mene Parlamentu predložili jeho zástupcovia na pracovnej skupine ad hoc,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  vyjadruje pochybnosti o potrebe takejto medzivládnej dohody, ktorej najhlavnejšie ciele možno lepšie a účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom práva EÚ ako dôraznej naliehavej a udržateľnej odpovede na súčasnú finančnú a hospodársku krízu a sociálnu krízu v mnohých členských štátoch EÚ; napriek tomu zostáva naďalej pripravený pracovať na konštruktívnom riešení;

2.  potvrdzuje svoju podporu návrhu poslancov, ktorých vymenovala Konferencia predsedov, aby zastupovali Parlament v pracovnej skupine ad hoc; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doterajší návrh medzinárodnej dohody z 10. januára 2012 neodráža návrhy Európskeho parlamentu, berie na vedomie podporu, ktorú viaceré členské štáty vyjadrili jeho návrhom a svoju pozíciu zváži po doručení konečného návrhu, ktorý sa očakáva 18. januára 2012;

3.  je hlboko presvedčený, že menová únia sa môže rozvinúť do skutočnej hospodárskej a fiškálnej únie len prostredníctvom metódy Spoločenstva; pripomína, že EÚ je politický projekt založený na silných spoločných orgánoch a dodržiavaní spoločných pravidiel;

4.  opakuje svoju výzvu na vybudovanie Únie stability a udržateľného rastu; nazdáva sa, že fiškálna disciplína, i keď je základom udržateľného rastu, sama osebe neprinesie hospodársku obnovu, a že dohoda musí vyslať jasný signál, že európski lídri podniknú rovnako energické kroky na oboch frontoch a trvá preto na tom, aby dohoda nutne obsahovala záväzok zmluvných strán prijať opatrenia na podporu silnejšej konvergencie a konkurencieschopnosti, ako aj návrhy fondu splácania dlhu, dlhopisov na projekty, dane z finančných prevodov v rámci zákona EÚ, a zároveň zabezpečila fiškálnu disciplínu, plánu na zabezpečenie stability dlhopisov;

5.  nástojí tiež v prvom rade na tom, aby:

–    nová dohoda jednoznačne a výslovne akceptovala prednosť práva EÚ pred ustanoveniami dohody;

–    boli všetky opatrenia na plnenie dohody prijaté v súlade s príslušnými postupmi uvedenými v zmluvách o EÚ;

–    bola dohoda v súlade s právom EÚ, najmä čo sa týka údajov v Pakte stability a rastu, a v prípade, že zmluvné strany prejavia želanie plniť ciele v rozpore s právom EÚ, musí sa tak udiať na základe platných právnych postupov EÚ a nesmie to viesť k vytvoreniu dvojakých noriem;

–    sa rešpektovala zásada demokratickej zodpovednosti posilnením zapojenia Parlamentu do všetkých aspektov európskej hospodárskej koordinácie a správy vecí verejných;

–    spolupráca medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom fungovala v rámci zmlúv o EÚ v súlade s článkom 9 protokolu č. 1 zmluvy;

–    nová dohoda zakotvila, v právne záväznej podobe, záväzok zmluvných strán podniknúť potrebné kroky na to, aby zabezpečila, že dohoda bude vo svojej podstate zahrnutá do zmluvy v lehote piatich rokov;

6.  vyhradzuje si právo využiť všetky politické a právne nástroje, ktoré má k dispozícii, na obhajobu práva EÚ a úlohy jej orgánov, najmä v prípade, že niektoré prvky konečnej dohody by boli v rozpore s právom EÚ;

7.  zdôrazňuje, že rovnaké inštitucionálne, právne a politické aspekty vzniknú v súvislosti s ostatnými viacstrannými dohodami zaoberajúcimi sa finančnou krízou, ako je napríklad európsky mechanizmus stability; žiada preto, aby bol zapojený v rovnakom formáte, ako je tomu v súčasnej medzinárodnej dohode;

8.  pripomína Komisii, že má povinnosť vykonávať svoju plnú inštitucionálnu rolu strážcu zmlúv;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie hlavám štátov a vlád, predsedovi Rady, predsedovi euroskupiny, Komisii a Európskej centrálnej banke.